Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/852/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8800899707
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8800899707.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: Urbárska a

pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo D. M., XXX XX D. M., L.: XX XXX XXX, zastúpeného:
JUDr. Peter Barňák- advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Lesy SR, š.p.,
Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpenému : JUDr. Irena Sopková,
advokát, Hlavná 25, 040 01 Košice, o zaplatenie 50.545,64 eur s prísl. , t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 56% s tým, že o konkrétnej

výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 366,41 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 103,35 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Prešove dňa 21.12.1998 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.954.877,- Sk ( 64.890,02 eur) so 17,6
% úrokom z omeškania od 1.4.1995 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňom 21.06.1991, t.j.
účinnosťou zákona o pôde zaniklo právo hospodárenia žalovaného na pozemkoch žalobcu zriadené
podľa osobitných predpisov. Keďže žalobca sa rozhodol hospodáriť na týchto pozemkoch sám, požiadal
dňa 04.02.1992 o vydanie pozemkov a tým aj o ukončenie nájomného vzťahu. Žalobca požiadal aj o
vydanie nehnuteľností, ktoré nadobudol titulom osvedčenia o vydržaní dňa 09.06.1995. Lesný závod
Medzilaborce, neskôr Lesný závod Humenné vydal žalobcovi len lesné pozemky zapísané na U. Č..

XXX a U. Č.. XXX o výmere 95,73 ha a to napriek tomu, že na listoch vlastníctva sú zapísané lesné
pozemky v celkovej výmere 220 ha. Zamietajúce stanovisko žalovaného ohľadom vydania zvyšnej časti
lesných pozemkov žalovaný zdôvodňoval tým, že vlastníctvo žalobcu k pozemkom je spochybniteľné.
Žalovaný nepodnikol žiadne kroky na zvrátenie tohto právneho stavu, úmyselne odďaľoval vydanie
majetku žalobcu s úmyslom prisvojovať si zisk z hospodárenia na týchto nehnuteľnostiach. Od roku 1991
žalovaný vyrúbal okolo 3.000 m3 drevnej hmoty, za ktorú odmietol uhradiť zisk. Východoslovenské lesy
š.p. Košice výpočtom finančnej náhrady za ťažbu od 24.6.1991 uznali výšku náhrady 1.954.877,- Sk a

napriek pokusom o nesporové riešenie tejto skutočnosti, odmietli žalobcovi zaplatiť.2. Žalovaný uznal čiastočne nárok žalobcu, preto rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
5Cb/848/98-61 zo dňa 22.10.1999 bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 432.139,- Sk a zvyšná
časť žaloby vo výške 1.522.738,- Sk s príslušenstvom bola vylúčená na samostatné konanie.

3. Krajský súd v Prešove následne spis postúpil, podľa vtedy účinného § 104a ods. 1,2 Občianskeho
súdneho poriadku Okresnému súdu Vranov nad Topľou ako súdu vecne príslušnému.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 10C/852/2000-185 zo dňa 9.10.2006 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.509.678 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 25.7.1999
do zaplatenia a na trovy konania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení prvostupňový
súd uviedol, že žalobca má nárok na požadovanú náhradu škody v zmysle § 15 ods.1 zákona č.
229/1991 Zb. a § 415,420s, 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že
zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnych povinností vyplývajúcich z Výnosov ML a VH č. 1
a 2 zo dňa 30.1.1992. Žalovaný vykonanou ťažbou dreva porušil právne povinnosti vyplývajú z týchto

výnosov. Taktiež v priebehu rokov 1992-1995 žalovaný porušil lesný hospodársky plán a vyťažil všetku
drevnú hmotu, hoci táto mala byť vyťažená postupne v závislosti od dosiahnutia zabezpečenia mladých
lesných porastov. Od júna 1991 do 31.12.1995 žalovaný vykonal ťažbu dreviny na majetku žalobcu
nachádzajúcom sa na U. Č.. XXX a XXX vo výmere 95,73 ha a tým spôsobil škodu vo výške 1.509.678,-
Sk. Pri určení výšky škody súd vychádzal zo znaleckého posudku L.. Š. T., podľa ktorého skutočná

hodnota vyťaženého a odpredaného dreva je 4.022.543,- Sk za predaných 3,284 m3 drevnej hmoty.
Skutočné náklady na ťažbovu činnosť a vagónovanie drevnej hmoty predstavovali sumu 2.080.725,- Sk.
Po odpočítaní sumy 432.139,- Sk ako uznaného a vyplateného čiastočného nároku žalobcu žalovaným
je cena úžitkov skutočne vykonanej ťažby 1.509.678,- Sk.

5. Na základe odvolania žalovaného bola vec prejednaná odvolacím súdom, ktorý uznesením č.k.
5Co/119/2006-223 zo dňa 13.12.2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,
t.j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení súdu prvej inštancie uložil povinnosť vyzvať žalobcu na presnú špecifikáciu
uplatneného nároku. Následne sa vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovanou stranou.

PokiaľnámietkapremlčanianebudedôvodnájepotrebnépripojiťspisyOkresnéhosúduHumennésp.zn.
10C/2635/99 a 11C/224/2005.

6. Súd v novom konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rozhodnutie Lesného úradu Humenné zo dňa 10.6.1994,

rozhodnutie Obvodného úradu Humenné zo dňa 28.6.1996 o zápise do registra pozemkových
spoločenstiev, stanovy Urbárskej a pasienkovej spoločnosti D. M., výpisy z U. Č.. XXX, Č..XXX, Č..
XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX G..Ú.. D. M., znalecký posudok L.. Š. T. Č.. X/XXXX, oznámenie
Ministerstva vnútra SR, spis Obvodného úradu Humenné číslo 96/12407, písomná korešpondencia
medzi žalobcom a Východoslovenskými lesmi, š.p. , odštepný závod Humenné , dohoda o vydaní

nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu medzi žalobcom a Východoslovenskými lesmi, š.p.,
odštepný závod Humenné zo dňa 14.11.1995, Zápisnica z fyzického odovzdania lesných pozemkov vo
vlastníctve žalobcu z 25.4.1996.

7. Uznesením č.k. 10C/852/2000-399 zo dňa 11.9.2008 tunajší súd konanie vedené pod sp.zn.
10C/852/2000 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné
pod sp.zn. 11C/14/2008, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

8. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 11C/14/2008-875 zo dňa 10.12.2013 zamietol žalobu žalobcu:

LESY SR, š.p., Banská Bystrica proti žalovanému: Urbárska a pasienková spoločnosť, pozemkové
spoločenstvo D. M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam- parcelám zapísaným na U. Č..
XXX V. U. Č.. XXX G..Ú.. D. M.. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn.
20Co/25/2014 zo dňa 31.3.2015. Na základe žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd uznesením
sp.zn. 4Cdo/52/2017 zo dňa 24.5.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31.3.2015 sp.zn.

20Co/25/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.9. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom,
ktorého vznik, právne postavenie a hospodárenie so spoločnými nehnuteľnosťami upravuje samostatný
zákon č.. 97/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.5.2013. Pred týmto zákonom platila právna

úprava podľa zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Urbárske vlastníctvo a
vlastníctvo pozemkového spoločenstva je osobitným systémom právnych vzťahov ohľadne majetku,
ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho
vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva ( to len pri lesnej pôde a pasienkoch). Z právneho
hľadiska je toto vlastníctvo osobitným druhom podielového spoluvlastníctva, pretože všetky pozemky

tvoria tzv. spoločnú nehnuteľnosť. So spoločnými nehnuteľnosťami nemožno nakladať samostatne,
majú spoločný právny režim a urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže samostatne
nakladať so svojím podielom na spoločnej nehnuteľnosti a v zákone o pozemkových spoločenstvách
sa hovorí o nedeliteľnosti urbáru. Žalobca - Urbárska a pasienková spoločnosť, D. M. je pozemkovým
spoločenstvom s právnou subjektivitou, ktorý vystupuje ako podnikateľský subjekt, koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Podieloví spoluvlastníci urbárskych nehnuteľností v G.. Ú. D. M. sú

členmi pozemkového spoločenstva a svoje nehnuteľnosti vniesli do správy spoločenstva a spoločného
obhospodarovania žalobcu podľa §§ 8-12 a § 19 zákona č. 97/2013 Z.z.. Na základe predchádzajúcej
aj súčasnej právnej úpravy má žalobca ako pozemkové spoločenstvo právo hospodáriť na lesných
pozemkoch a vykonávať podnikateľskú činnosť podľa živnostenského zákona, a teda nepochybne
uplatňovať aj akékoľvek nároky vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom. Čo sa týka histórie

obnovenia urbárskych a pasienkových spoločenstiev na Slovensku, táto začala zákonom č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Tento zákon
prijalo ešte Federálne zhromaždenie ČSFR v snahe zmierniť majetkové krivdy na poľnohospodárskom
a lesnom majetku v období rokov 1948-1989. V nadväznosti na túto právnu úpravu si žalobcovia
vytvorili združenie, a to Urbársku a pasienkovú spoločnosť D. M. dňa 25.09.1992. Išlo o združenie

občanov ešte podľa zákona č. 83/1990 Zb., ktoré bolo registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky. Takýto spôsob obnovenia činnosti urbárskej spoločnosti bol nevyhnutný z toho dôvodu, že
právna úprava iba dobiehala spoločenské zmeny a potreby. To až do takej miery, že prvý zákon o
pozemkových spoločenstvách bol prijatý až v roku 1995, a to zákonom č. 181/1995 Z.z.. Po jeho prijatí
sa žalobca bezprostredne zaregistroval na Obvodnom úrade v Humennom pod čj. 96/12407 dňom

28.6.1996. Ďalšie preregistrácie sa realizovali v rokoch 2005 a 2014, v nadväznosti na zákon č. 97/2013
Z.z. Právny predchodca žalovaného, a to Východoslovenské lesy, š.p. Košice ešte v roku 1991 zaslal
žalobcovi výzvu a údaje o urbárskych lesoch v D. M. v snahe napomôcť a obnoviť urbársku spoločnosť.
Žalobca už aj na základe týchto skutočností vyzval právneho predchodcu žalovaného dňa 4.2.1992 na
vydanie lesných pozemkov, pretože žalovanému zaniklo právo hospodárenia na lesných pozemkoch

už dňa 21.06.1991, t.j. účinnosťou zákona o pôde č. 229/1991 Zb. K otázke právnej kvalifikácie a
špecifikácii uplatneného nároku právny zástupca uviedol, že žalobca si uplatnil u právneho predchodcu
žalovaného právo na vydanie urbárskych pozemkov v kat. území D. M. dňa 4.2.1992, a to v zmysle §
5 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Pri uplatnení nárokov z vydania a odovzdania urbárskych pozemkov
vychádzal žalobca zo zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch

a zákona č. 71/1977 Zb. o lesoch. Prihliadal pritom aj na Výnosy MLaVH SR č. 1/1992,č.2/1992 zo
dňa 30.01.1992 o postupe organizácii lesného hospodárstva pri užívaní lesnej pôdy, lesných porastov
vo vlastníctve iných subjektov ako štátu. Aj napriek týmto právnym úpravám (všeobecne záväzným
právnym predpisom) si žalovaný neplnil zákonné povinností ako povinný subjekt podľa zákona o pôde
a žalobcovi vydal časť urbárskych pozemkov až k 31.12.1995. Žalovaný v období rokov 1992 až 1995

v rozpore so zákonnou úpravou nezákonne vykonával ťažbu drevnej hmoty vo vlastníctve žalovaného,
vykonal viacero holorubov v rozpore s predpismi LHP a vyťažil takmer všetku drevnú hmotu. Sám
žalovaný vyčíslil a akceptoval vyplatenie výšky náhrady v sume 1.954.870,- Sk ako ujmy podľa výnosov
ML a VH SR č. 1/1992 a 2/1992, čím vlastne uznal svoj záväzok voči žalobcovi a dokonca časť tejto
náhrady uznal a zaplatil na základe súdneho rozhodnutia vo výške 423.139,- Sk. Suma 50.545,64 Eur je:

a) náhrada ujmy žalobcu, ktorú spôsobil žalovaný ako povinná organizácia lesného hospodárenia podľa
článku 6 Výnosu ML a VH č.1/1992 zo dňa 30.01.1992,
b) náhrada škody podľa § 5 zákona č.229/1991 Zb. o pôde,
c) náhrada škody podľa §§ 415 a 420 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný porušil pri svojej činnosti hospodárenia na cudzích lesných pozemkoch tieto právne povinností:

- dňom 21.06.1991 zaniklo žalovanému právo hospodárenia na lesných pozemkoch v kat. území D.
M.. Podľa § 5 zákona č.. 229/1991 Zb. bol žalovaný ako povinná osoba do vydania lesných pozemkov
povinný nakladať s nehnuteľnosťami so starostlivosťou riadneho hospodára, čo mu vyplývalo aj zo
zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch. Žalovaný porušil svoje povinností riadne hospodáriť nalesných pozemkoch, a preto zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu pri nezákonnej ťažbe drevnej
hmoty, ktorá bola vlastníctvom žalobcu.
- žalovaný porušil Výnos ML a VH č. 1/1992 zo dňa 30.01.1992. Porušenie spočívalo v tom, že

ako organizácia lesného hospodárstva mohla vykonávať hospodársku činnosť len s predchádzajúcim
súhlasom vlastníka a vôľu vlastníka rešpektovať. Na lesných pozemkoch mohla vykonávať iba
nevyhnutnú činnosť bez rubnej ťažby. O predaji drevnej hmoty mala viesť osobitnú evidenciu a získané
prostriedky viesť na osobitnom účte. Ak vlastníkovi neštátnych lesov vznikne ujma, túto je povinná
uhradiť do 30 dní od uplatnenia nároku. Žalovaný túto ujmu aj napriek opakovaným výzvam neuhradil.

- žalovaný porušil rozhodnutie Lesného úradu v Humennom číslo LÚ -222/94 -Če zo dňa 10.06.1994,
ktorým bolo uložené Východoslovenským lesom š.p. Košice - LOZ Humenné v lesoch v kat. území D.
M. pozastaviť ťažbu drevnej hmoty do doby prinavrátenia týchto lesov Urbárskej spoločnosti D. M..
- žalovaný porušil predpisy LHP ( lesného hospodárskeho plánu) pretože vyťažil všetku drevnú hmotu
v rokoch 1992 až 1995 aj napriek tomu, že časť drevnej hmoty mala byt' vyťažená až v druhej polovici
decénia, tj. až v rokoch 1996-2000. LHP bol porušený aj porušením dodržania spôsobu ťažby, a to tým

že šírka jednotlivých holorubov je nad predpísanú normu výšky porastov.

10. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že žaloba pôvodne vychádzala
zo znenia zákona č. 229/1991 Zb., kedy zo zákonných ustanovení vyplývalo, že žalovaný stratil právo
užívania s odkazom na § 22 tohto zákona. Stal sa povinnou osobou na vydanie nehnuteľností. Až v

roku 1992, bol uplatnený nárok na vydanie pozemkov. Aj zo znaleckého posudku L.. T. vyplýva, že
spôsobená ujma bola vyčíslená za obdobie rokov 1992 až 95, preto žalobca si uplatňuje ujmu za obdobie
týchto rokov, t. j. od roku 1992 do roku 1995, kedy bola odovzdaná časť nehnuteľnosti žalobcovi. To
čo si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní vychádza z reálne odovzdaných nehnuteľností, čo
predstavuje približne 95 ha. Zvyšných 200 há dodnes nebolo žalobcovi vydaných. Žalovaný na týchto

nehnuteľnostiach hospodári nezákonne. Po prevzatí aj týchto pozemkov si bude žalobca uplatňovať
spôsobenú ujmu.

11. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného vyplýva, že žalovaný namieta aktívnu legitimáciu
žalobcu na vedenie tohto sporu. Podľa reštitučných zákonov si nárok na vydanie nehnuteľnosti môže

uplatniť jedine fyzická osoba. Existujú k tejto otázke aj judikáty najvyššieho súdu. Žalovaný má k
dispozícii listinné doklady, ktoré preukazujú, že reštitučný nárok uplatnil listom zo dňa 5.2.1992 Obecný
úrad D. M., následne Urbárska a pasienková spoločnosť D. M. - listom zo dňa 24.5.1993 a ďalší doklad
je z 25.7.1995. Právnická osoba si nemôže uplatniť tento nárok, nárok môže uplatniť jedine fyzická
osoba, tak o tom hovoria reštitučné zákony. Čo sa týka podielového spoluvlastníctva, z listov vlastníctva

vyplýva, že fyzické osoby vydržali nehnuteľnosti, ide o notársky vydané osvedčenie o vydržaní zo dňa
9.6.1995. Pozemkové spoločenstvo si teda nemohlo uplatniť reštitučný nárok a nemôže si uplatňovať
ani náhradu škody. Žalovaný má za to, že fyzické osoby, ako podieloví spoluvlastníci si nikdy neuplatnili
nárok na vydanie nehnuteľnosti. Pokiaľ súd nerozhodne o vlastníctve nehnuteľnosti, toto konanie
považuje žalovaný za zbytočné. Ak by aj bol nárok žalobcu daný, žalovaný opakovane vzniesol námietku

premlčania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že o škode sa dozvedel až zo znaleckého posudku L.. T..
Žalobca si nárok uplatnil v zmysle § 5 Zákona 229/1991 Zb. a § 415, 420 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí v danej veci uviedol kedy a komu by mohla vzniknúť škoda. V danom
prípade vznik škody nie je preukázaný, nie sú splnené ani predpoklady vzniku škody tak ako to vyžaduje
Občiansky zákonník. Pokiaľ ide o obe znalecké posudky L.. O. a L.. T., oba tieto posudky žalovaný

napáda, nemôžu obstáť pred súdom, nemajú splnené náležitosti, znalci nevychádzali z relevantných
skutočností.

12. Žalobca k námietkam protistrany uviedol, že v roku 1992 vzniklo občianske združenie, dokladá to

aj správa z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Rozhodnutie o zápise pozemkového spoločenstva
zo dňa 28.6.1996 v zmysle Zákona 181/1995 Z.z. aj s vyznačením právoplatnosti je listinným dôkazom
ktorým žalobca preukázal, že bola splnená zákonná lehota v zmysle § 31 zákona 181/1995 Z.z.
Argument, že nárok na ujmu si má uplatniť len fyzická osoba nie pozemkové spoločenstvo, už bol
zo strany žalovaného používaný v súdnom konaní. Žalobca postupoval striktne s odporúčaniami

žalovaného. V tom čase Východoslovenské štátne lesy komunikovali so starostami obcí. Zo strany
Východoslovenskýchštátnychlesovbolivyslovenéodporúčanianavznikobčianskychzdruženívzmysle
zákona 83/1990 Zb., nakoľko v tom čase neexistovala právna norma na vytváranie pozemkových
spoločenstiev. Presne takýmto spôsobom aj žalobca postupoval. Žalobca poukázal na výnos ministralesného a vodného hospodárstva 2 z roku 92, ktorý bol zákonnou normou pre žalovaného a jeho
právnych predchodcov ako postupovať pri užívaní nehnuteľností, ako postupovať pri odovzdávaní
majetku, pri zrušení urbárskych spoločností, ktoré boli zrušené zákonom 2/1958 Zb., ako postupovať pri

obnovení týchto zrušených urbárskych spoločností. Obnova prebiehala v rokoch 1991 až do roku 1995.
Tento výnos ministra uložil organizáciám, ktoré hospodárili na lesných pozemkoch pomáhať pri vytváraní
urbárskych spoločností vytváraním prípravných výborov, odporúčali, prípadne postupovať podľa zákona
83/1990 Zb. a čo najskôr spísať dohody o odovzdaní majetku. Presne takýmto spôsobom postupoval
žalobca za súčinnosti žalovaného. Žalobca si pri dodržaní týchto odporúčaní uplatnil nárok vo výške,

ktorú mu pripravil a predostrel žalovaný a ktorý tak robil v súlade s výnosom ministra lesného a vodného
hospodárstva 1/1992, ktorý nadväzoval na § 5 a § 22 zákona 229/1991 Zb. o pôde a ktorým výnosom
bolo uložené akým spôsobom má žalovaný hospodáriť na pozemkoch do doby vydania pozemkov v
zmysle zákona o pôde. Článok 6 výnosu uvádzal, že pri hospodárení v lesoch je potrebné viesť osobitnú
evidenciuaevidovaťpríjmyanákladyzhospodáreniavlese.Taktoajžalovanýpostupoval,priodovzdaní
vyčíslil aj tú sumu, ktorú má žalobcovi vyplatiť, tak ako bola suma žalovaná t.j. 1 954 877 Sk. Išlo o

vyčíslenie ujmy, ktorú vyčíslil samotný žalovaný. K znaleckému posudku L.. O. a námietkam zo strany
protistrany uviedol žalobca, že L.. O. bol dlhoročný riaditeľ Lesného závodu v Humennom a skúsený
súdny znalec. V čase vypracovania znaleckého posudku on vyčíslil nárok žalobcu nie ako škodu, ale
ako ujmu, na ktorú má žalobca nárok podľa § 15 zákona o pôde. Túto sumu žalobca odpočítal z
uplatneného nároku z ujmy, ktorá vznikla žalobcovi na drevnej hmote z dôvodu porušenia povinnosti

žalovaného a to výnosu 1/1992.Žalovaný porušil zákonné povinnosti uvádzané v §§ 5, 22 a 28 zákona
o pôde. K znaleckému posudku L.. T. X z roku 2006 je nutné uviesť, že tento znalec vychádzal z
podkladov predložených žalovaným, nie žalobcom a tieto doklady mal k dispozícii aj L.. O.. Znalec
porovnával vyťaženú drevnú hmotu s predpismi lesného plánu a konštatoval že v rokoch 1992 až 1995
z desaťročnej ťažby podľa LHP sa vyťažilo 3105 m3 drevnej hmoty z celkového množstva 3535 m3.

Konštatoval, že v priebehu 3 rokov bol vyrúbaný takmer celý 10 ročný ťažobný plán. Došlo teda k
porušeniu lesného hospodárskeho plánu a žalovaný porušil zákonné povinnosti vo vzťahu k vytvoreniu
mladého porastu v prvých 5-tich rokoch ťažby. Žalovaný si bol vedomý toho, že nehnuteľnosti bude
musieť vydať, preto v rokoch 1993 až 1995 vyrúbal z vydávaných nehnuteľností 80% drevnej hmoty a
tým žalobcovi spôsobil ujmu. Žalovaný sám vyčíslil náklady, ktoré možno považovať za neprimerané,

ale žalobca ich už nenapádal. Žalovaný vykonal ťažbu bez písomného súhlasu oprávnenej osoby,
čo nemohol urobiť v zmysle horeuvedeného výnosu. Žalovaný výnos ignoroval, ťažbu vykonal a jeho
arogancia je tak rozsiahla, že napriek evidovaniu a vyčísleniu ujmy pre žalobcu vo výške 1 954 877Sk
ju ani po 20 rokoch nezaplatil. K uplatnenej námietke premlčania žalobca poukázal na §6 výnosu 1/92.
Pre tento nárok žalobcu je potrebné aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka a teda 3 ročnú premlčaciu

lehotu. Ak by bol súd iného názoru a teda, že je to nárok na náhradu škodu, je potrebné aplikovať §
106 Občianskeho zákonníka a to 10 ročnú objektívnu lehotu, nakoľko škoda zo strany žalovaného bola
spôsobená úmyselne. Čo sa týka výšky škody a dvojročnej subjektívnej lehoty, žalobca sa výšku škody
dozvedel v priebehu súdneho konania zo znaleckého posudku L.. T..

13. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že podstatným pre toto súdne rozhodnutie je to, aby
súd stanovil, či žalobca je aktívne legitimovaný na vedenie tohto sporu. Predložila súdne rozhodnutia
Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 11C 318/93 a rozhodnutie 1Co 946/2014 Krajského súdu v
Košiciach, ktoré riešili podobnú vec, zaoberali sa aktívnou legitimáciou žalobcu. Súdy konštatovali, že

oprávneným subjektom sú fyzické osoby a nie subjekt ako je označený v tomto konaní. Fyzické osoby
sú v danom prípade nositeľmi práva a nie právnická osoba. Druhou závažnou námietkou je premlčanie.
Z dokladov je zrejmé, že žalobca vedel o výške škody, nie až spracovaním znaleckých posudkov, ale
tú škodu vyčíslili už dávno predtým. A samozrejme štátny podnik sa tomu bránil, pretože tú škodu
neuznával, neuznával ani ich vlastníctvo.

14. U. Č.. XXX G.. Ú.. D. M. bol zrušený listinou Z 1032/02- pol. 13/02 a parcely zapísané na tomto liste
vlastníctva sú teraz zapísané na U. Č.. XXX,XXX, XXX V. XXX G..Ú.. D. M.. U. Č.. XXX G..Ú.. D. M. bol
zrušený listinou Z 1032/02- pol. 13/02 a parcely pôvodne zapísané na tomto liste vlastníctva sú teraz
zapísané na U. Č.. XXX, XXX V. XXX G..Ú.. D. M..

15. Ministerstvo vnútra SR súdu oznámilo, že združenie Urbárska a pasienková spoločnosť D. M. bolo
na ministerstve vnútra registrované podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov dňa 17.12.1992.Ministerstvu vnútra bolo doručené oznámenie Okresného úradu Humenné o zápise pozemkového
spoločenstva s novým názvom Urbárska a pasienková spoločnosť pozemkové spoločenstvo, D. M.
dňa 28.6.1996 do registra pozemkových spoločenstiev. Zápisom združenia do registra pozemkových

spoločenstievdňa28.6.1996ministerstvovykonalovýmazzdruženiazozoznamuobčianskychzdružení.

16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách ( účinného v čase vzniku
žalobcu) spoločenstvo vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev,
ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad.

17. Podľa § 31 ods. 1,2 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvá fyzických
osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov, ( napr. 83/1990Zb.) sa považujú
za spoločenstvá založené podľa tohto zákona. Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť
svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do šiestich mesiacov odo dá účinnosti tohto zákona
a podať návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev.

18. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. ( účinného v rokoch 1992 - 1995) o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej
republiky ( predtým Českej a Slovenskej Federatívnej republiky) , ktorý má trvalý pobyt na jej území a
ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na

iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

19. Podľa § 5 ods. 1,2 zákona č. 229/1991Zb. povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré
ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo

účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických
osôb po 1. októbri 1990,
b) cudzích štátov.
Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so
starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci , ich súčasti a

príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody,
ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením §
28 nedotknuté.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenej osobe prislúcha právo na náhradu za trvalý

porast, ktorý na pozemku bol v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase
vydania pozemku na ňom nie je iný porovnateľný porast tej istej kultúry.

21. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. ak na pozemku nie sú ku dňu skončenia práva užívania
porovnateľné trvalé porasty, ktoré na ňom boli ku dňu vzniku práva užívania, vymení pozemkový fond na

návrh vlastníka jeho pozemok za iný pozemok vo vlastníctve štátu s porovnateľnými trvalými porastami;
ak výmena nie je možná, má vlastník právo voči užívateľovi na finančnú náhradu vo výške rozdielu medzi
cenami trvalých porastov platnými ku dňu účinnosti tohto zákona.

22. V zmysle § 28 zákona č. 229/1991 Zb. povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať

žiadne finančné alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. Takisto oprávnená osoba, ktorej bola
vec vydaná, nemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s vydávanou vecou, než sú
uvedené v tomto zákone.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, preto jeho
žalobu zamietol. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, ktoré vzniklo dňom
registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, t.j. dňom 28.6.1996, predtým fungovalo

ako združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb., ktoré splnilo podmienky vyžadované § 31 ods. 1,2 zákona
č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého spoločenstvá fyzických osôb, ktoré
doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov, sa považujú za spoločenstvá založené podľa
tohto zákona. Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniamtohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a podať návrh na zápis do registra
pozemkových spoločenstiev.

25. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo si v súdnom konaní uplatnil nárok na náhradu ujmy podľa
článku 6 Výnosu ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 1/1992, náhradu škody podľa § 5
zákona č. 229/1991 Zb. o pôde a náhradu škody podľa §§ 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Pri
všetkých týchto požadovaných nárokoch možno konštatovať, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na
vedenie takéhoto sporu, nie je osobou oprávnenou takého náhrady požadovať.

26. Žalobca požadoval od žalovaného náhradu ujmy, ktorú mal žalovaný spôsobiť podľa článku 6
Výnosu MLaVH č. 1/1992 zo dňa 30.1.1992. Porušenie malo spočívať v tom, že potom čo žalovanému
dňa 21.6.1991 zaniklo právo hospodárenia na lesných pozemkoch v k.ú. D. M., mohla organizácia
lesného hospodárstva vykonávať hospodársku činnosť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka
a vôľu vlastníka rešpektovať. Na lesných pozemkoch mohla vykonávať iba nevyhnutnú činnosť bez

rubnej ťažby. O predaji drevnej hmoty mala viesť osobitnú evidenciu a získané prostriedky viesť na
osobitnom účte. Ak vlastníkovi neštátnych lesov vznikne ujma túto je povinná uhradiť do 30 dní od
uplatnenia nároku. Tento Výnos presne špecifikoval komu má organizácia lesného hospodárstva
uhradiť prípadnú ujmu. Osobou oprávnenou požadovať takúto ujmu bol vlastník lesov, v danom prípade
podľa predložených listov vlastníctva to boli konkrétne fyzické osoby, nie združenie občanov, následne

pozemkové spoločenstvo. Ak teda aj organizácia lesného hospodárstva porušila povinnosti stanovené
jej predmetným Výnosom, nárok na vzniknutú ujmu mali spoluvlastníci nehnuteľností- fyzické osoby
evidované na listoch vlastníctva .

27. Ďalším nárokom žalobcu bola požadovaná náhrada škody podľa § 5 zákona č. 229/1991 Zb. o

pôde. Tento zákon v §§ 4 a 5 presne vymedzil koho možno považovať za oprávnenú osobu a
osobu povinnú. Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, predtým Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby v dobe od 25.2.1948 do 1.1.1990.
Takejto oprávnenej osobe - fyzickej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona o pôde prislúcha právo na náhradu

za trvalý porast, ktorý bol na pozemku v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak
v čase vydania pozemku na ňom nie je porovnateľný porast. Opäť je potrebné poukázať na skutočnosť,
že žalobca nie je aktívne legitimovaný na požadovanie takejto ujmy. Zákon jasne hovorí o tom, že toto
právo prislúcha osobe oprávnenej podľa § 4 zákona o pôde, teda fyzickej osobe, ktorej nehnuteľnosti
prešli na štát alebo inú právnickú osobu. Žalobca nepochybne takouto fyzickou osobou nie je. Žalobca

nie je nositeľom oprávnení, z ktorých možno vyvodzovať oprávnenosť ním požadovaného nároku, preto
súd jeho žalobu zamietol.

28. Žalobcovi nemožno žalovaný nárok priznať ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade
škody. Podľa § 5 ods. 2 zákona o pôde síce právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí

oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté, ale znova
sa hovorí o škode spôsobenej oprávnenej osobe - teda osobe fyzickej, spoluvlastníkovi spoločnej
nehnuteľnosti.

29. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na vedenie daného sporu sa už súd

v odôvodnení rozhodnutia podrobne nezaoberá námietkou premlčania prípadného nároku žalobcu
uplatnenou žalovaným, ale aspoň v krátkosti konštatuje, že ak by aj bol žalobca oprávnený požadovať
od žalovaného spôsobenú škodu, jeho nárok by súd považoval za premlčaný. Z listinných dokladov
je zrejmé, že žalobca sa o výške škody dozvedel z jednotlivých evidenčných listov porastu, ktoré boli
doložené k žalobe, podpísané žalobcom a vyhotovené dňa 18.12.1995. Žaloba bola na súd podaná

dňa 21.12.1998, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ , prípadne aj po
uplynutí trojročnej lehoty v zmysle § 101 OZ.

30. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. S poukazom na § 255 ods. 2 CSP súd zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovaného v pomernej
výške. Žalobca sa pôvodne dožadoval od žalovaného zaplatenia sumy 1.954.877 Sk. Rozhodnutím
súdu na základe čiastočného uznania nároku bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 432.139,-
Sk ( 14.346,- eur ). V tejto časti bol žalobca úspešný, preto možno konštatovať, že úspech žalobcu

predstavoval 22 % a úspech žalovaného 78 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného
súd priznal úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania vo výške 56 %. O konkrétnej výške trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods.2
CSP

33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. V zmysle § 260 Civilného sporového poriadku ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,
pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami
osobitného predpisu.

35. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

36. Súdne konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého bolo

možné v zmysle § 148 zaviazať účastníka podľa výsledku konania zaplatiť štátu náhradu trov konania.
Keďže preddavok na znalecké dokazovanie zložený žalobcom vo výške 5.000,- Sk nebol postačujúci na
vyplatenie odmeny a hotových výdavkov znalca L.. Š. T., zostávajúca časť odmeny vo výške 14.152,-
Sk ( 469,76 eur ) bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý neobsahuje zákonné ustanovenie o náhrade trov

štátu. V predmetnom súdnom konaní však štát vynaložil finančné prostriedky na úhradu odmeny a
hotových výdavkov znalca. Súd aplikovaním analogie iuris podľa článku 4 Civilného sporového poriadku,
s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, zaviazal strany sporu pomerne podľa ich úspechu
v celom súdnom konaní na náhradu trov štátu. Keďže žalobca mal neúspech v súdnom konaní vo výške
78 % a žalovaný vo výške 22 % , súd zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu v sume 366,41 eur ( 78

% zo sumy 469,76 eur ) a žalovaného v čiastke 103,35 eur ( 22 % zo sumy 469,76 eur ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.