Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/396/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511212122
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3511212122.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
ErikyZajacovejaJUDr.MárieVrtochovejvsporežalobcuWüstenrotpoisťovňa,a.s.,sosídlomBratislava
26, Karadžičova 17, IČO 31 383 408 proti žalovanému U. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi F.
republiky, bytom D. XX, zastúpenému W. P., bytom D. XX o zaplatenie 74,19 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11C/46/2013-82 zo

dňa 30. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania
žalobcu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 74,19 eur
a v časti 16,50 eur predstavujúcich už zaplatenú časť úrokov z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo

sumy 74,19 eur od 24.03.2009 do 31.01.2013 zastavil /výrok I./, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi časť úrokov z omeškania vo výške 9,28 eur na účet č. 2626106615/1100, VS: 312741,
vedený v Tatrabanke a.s., do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II./ a
žalovanému uložil aj povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 103,21 eur k rukám
právnehozástupcužalobcudo15dníododňa právoplatnostitohtorozsudku/výrokIII./.Naodôvodnenie
svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal

na zaplatenie 74,19 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 24.03.2009 do
zaplateniaanazaplatenienáhradytrovkonaniatitulomdlžnéhopoistného.Predotvorenímpojednávania
žalobca upravil svoju žalobu tak, že zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 74,19 eur a v časti
16,50 eur predstavujúcich už zaplatenú časť úrokov z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 74,19
eur od 24.03.2009 do 31.01.2013 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný na pojednávaní
dozápisnicedňa30.11.2015uznalnárokžalobcu,čododôvoduavcelomrozsahu.Vzmysle§96ods.1,

3 O.s.p. a s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa, súd konanie zastavil v časti špecifikovanej vo výroku
I. rozsudku. V zostávajúcej časti rozhodol o žalobe podľa § 153a O.s.p. rozsudkom na základe uznania
nároku. O trovách konaniach súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, a
preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva a keďže podal návrh

na rozhodnutie o trovách konania a tieto riadne a včas vyčíslil súd mu priznal náhradu trov konania.
Trovy konania žalobcu považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z titulu za
zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a náhrady za trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16
eur, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
písomné podanie na súd týkajúce sa veci á 39,84 eur spolu s režijným paušálom á 7,63 eur za úkon v
roku 2012, zvýšenia odmeny a náhrad o DPH v zmysle v zmysle § 10 ods. 1, 14 ods. 1, písm. a), b),

15 písm. a), 16 ods. 3, 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb účinnej ku dňu poskytnutia právnej služby. Trovy konania je žalovanýpovinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. zaplatiť k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal
výšku trov konania žalobcu prešetriť, pretože jeho mama, ktorá ho v spore zastupuje a bola na súdnom
pojednávaní ho informovala, že suma bude podstatne nižšia ako napokon bolo uvedené v rozhodnutí.
Poukázal na to, že poistenie bolo uzatvárané na nátlak žalobcu a do dvoch mesiacov došlo k jeho
zrušeniu, takže nevie načo bolo celé toto predstavenie dobré. Bol znechutený praktikami žalobcu ale

aby mal pokoj, tak radšej poistné zaplatil. Výšku trov žalobcu však žiada prešetriť a myslí si, že žalobcovi
v takejto výške ich náhrada neprináleží.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého má odvolací súd odvolanie
žalovaného odmietnuť, pretože proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je odvolanie
prípustné.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a

z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolaním žalovaného bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade

trov konania žalobcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia
a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/.
6. K prípustnosti odvolania žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania, ktorú namietol žalobca, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 202 ods. 1 O.s.p. /v znení platnom

a účinnom v čase vyhlásenie rozsudku súdu prvej inštancie/ nebolo odvolanie prípustné proti rozsudku
vydanému na základe uznania nároku, teda proti rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie o náhrade trov
konania však nebolo a nie je rozhodnutím vo veci samej a aj v prípade, že je súčasťou výrokovej časti
rozsudku, zostáva svojou povahou uznesením a prípustnosť odvolania proti takémuto uzneseniu sa
riadila ustanoveniami § 202 ods. 3 O.s.p., ktoré taxatívne vymedzovali uznesenia, proti ktorým nie je

odvolanie prípustné. Keďže uznesenie o náhrade trov konania v § 202 ods. 3 O.s.p. uvedené nebolo,
bolo odvolanie proti nemu v zásade prípustné. Odvolanie žalovaného tak nebolo možné odmietnuť,
pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie zákon pripúšťal.
7. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie o náhrade trov konania žalobcu a konkrétne súdom prvej inštancie
určenú sumu tejto náhrady, tu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je

možné preskúmať pre nedostatok jeho odôvodnenia.

8. Ustanovenie 157 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie /v súčasnosti
§ 220 ods. 2 CSP/ určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle uvedeného ustanovenia, v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,

aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.
9. V zmysle uvedeného je povinnosťou súdu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia podal zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení právnych predpisov vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod
tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia teda musí podať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, musí sa vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu pri rozhodovaní musí byť v
odôvodnení dostatočne vysvetlený tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
10. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania takéto kritériá
nenaplnil a to pokiaľ ide o odôvodnenie výšky náhrady trov konania priznanej žalobcovi. Súd prvej
inštancievovýrokuIII.napadnutéhorozsudkupriznalžalobcoviknáhradetrovykonaniavcelkovejvýške

103,21 eur. Uvedená suma ale nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie
uvádza, že suma priznanej náhrady má pozostávať zo sumy žalobcom zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 eur a náhrady za trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur. Ak spočítame uvedené
dvesumy,takpotomnáhradatrovkonaniažalobcupredstavuje74,66euranie103,21eurakosauvádzavo výroku III. napadnutého rozsudku. Mätenie strán sporu a s nimi i odvolacieho súdu pokračuje aj v
ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde tento uvádza, že uvedená suma trov
právneho zastúpenia 58,16 eur predstavuje konkrétne odmenu za dva úkony právnej služby - prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci á 39,84
eur spolu s režijným paušálom á 7,63 eur za úkon v roku 2012, zvýšenia odmeny a náhrad o DPH.
Takéto konkrétne vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalobcu však celkovo predstavuje sumu 113,93
eur /39,84 eur x 2 + 7,63 eur x 2 + 18,99 eur ako DPH/ a nie sumu 58,16 eur, ktorú predtým súd prvej
inštancie uvádzal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda nijako nevyplýva ako súd prvej inštancie

dospel k sume náhrady trov konania žalobcu 103,21 eur, ktorú uvádza vo výroku III. svojho rozsudku a
z akých konkrétnych položiek táto suma pozostáva.
11. Keďže prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania žalobcu riadnym spôsobom
neodôvodnil, porušil týmto nesprávnym procesným postupom právo žalovaného na spravodlivý proces.
Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keď odvolací súd nemá ako
nahradiť myšlienkový proces, ktorý viedol súd prvej inštancie k vyčísleniu priznanej náhrady trov konania

žalobcu na sumu 103,21 eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade
trov konania žalobcu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie
podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré súd prvej inštancie riadne, v súlade
so v súčasnosti platnými a účinnými ustanoveniami § 220 ods. 2 CSP odôvodní. V novom rozhodnutí o
náhrade trov konania je súd prvej inštancie povinný rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania

podľa § 396 ods. 3 CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).