Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312231355.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávnenej: maloletá V. B., nar.
XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou: matkou T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX, proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, A.. P. J. XXX, V., o vymoženie 895,- eur a bežného
výživného a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.

17Er/1795/2012-22 zo dňa 24. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor vykonáva na základe poverenia súdu prvej inštancie z 12. decembra 2012 exekúciu

na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1. februára 2011 do 15. novembra
2012 vo výške 895,- eur a bežného výživného vo výške 50,- eur mesačne od 15. novembra 2012
z vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/296/2011-50 zo 17. mája 2012. Výživné
malo byť zročné vždy do 15. dňa v mesiaci. Rozsudkom č. k. 30P/222/2014-172 zo
14. októbra 2015 bola vyživovacia povinnosť povinného zvýšená na 70,- eur mesačne. Súdny exekútor
dňa 11. apríla 2016 postúpil súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že

zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie má uhradené, bežné výživné platí pravidelne vo výške 70,-
eur mesačne poštovou poukážkou a je mu strhávané zo mzdy.

2. Napadnutým uznesením č. k. 17Er/1795/2012-22 zo dňa 24. augusta 2017 súd prvej inštancie
výrokom I zastavil exekúciu vykonávanú JUDr. Mariánom Janecom, súdnym exekútorom v Žiline, sp.
zn. EX 4055/12 z dôvodu, že právo priznané exekučným titulom po vydaní rozhodnutia zaniklo splnením

dlhu, výrokom II súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, a výrokom III povinnému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vyšiel zo zhodných tvrdení účastníkov konania a súdneho
exekútora, že povinný zaplatil zaostalé výživné, ako aj trovy exekúcie, bežné výživné platí pravidelne
a súdny exekútor eviduje preplatok. Keďže povinný svojim správaním preukázal, že má záujem na
riadnom plnení si vyživovacej povinnosti k oprávnenej, pričom exekúcia v súčasnosti prebieha už len
na vymoženie bežného výživného, sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a postup podľa § 57

ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. O trovách konania rozhodol
tak, že súdnemu exekútorovi ani povinnému ich náhradu nepriznal, pretože si ich neuplatnili.

3. Proti tomuto uzneseniu voči výroku I podala včas odvolanie oprávnená zastúpená zákonnou
zástupkyňou. Uviedla, že povinný posiela bežné výživné každý štvrtý mesiac k rukám matky. Žiadala,
aby súd exekúciu nezastavil.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu z 5. októbra 2018 poprel tvrdenie matky oprávnenej, že jej posiela
výživné každý štvrtý mesiac. Uviedol, že výživné posiela každý mesiac vo výške 70,- eur a ako dôkazpriložil fotokópie o pravidelných úhradách bežného výživného na maloletú oprávnenú za mesiace január
až september 2018. Okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým synom F. B.
a F. B.. Žiadal, aby oprávnená odvolanie stiahla.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení z 1. februára 2019 súdu oznámil, že Sociálna poisťovňa dňa 14. januára
2019 doposlala zrazenú sumu 1.887,67 eur, z ktorej bola 15. januára 2019 oprávnenej
zaslaná suma 765,54 eur ako úhrada za zameškané výživné. Preplatok vo výške 1.122,13 eur bol
vrátený povinnému. Zameškané výživné k tomuto dňu je teda vysporiadané a exekúcia pokračuje už

len na vymoženie bežného výživného.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 26. novembra
2012, teda pred 1. novembrom 2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia

zaniklo právo ním priznané.

9. Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy
(§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zhodne so súdnym exekútorom tvrdili, že ku dňu podania
návrhu na zastavenie exekúcie zameškané výživné, bežné výživné (zročné v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) a trovy exekúcie povinný riadne splnil, čo oprávnená v podstate nenamietla. Riadne
splnenie výživného má za následok zánik dlhu splnením v zmysle § 559a nasl.

Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho ho nemožno vymáhať exekúciou. Splnenie dlhu tak je
dôvodom spôsobujúcim zánik vymáhaného nároku. Zánik vymáhaného nároku v dôsledku splnenia je
dôvodom zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pričom v
tomto prípade súd môže zastaviť exekúciu aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Oprávnená v odvolaní
tento právny záver súdu prvej inštancie nijako nespochybnila ani nenapadla.

11. Exekúciu súd zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1
Exekučného poriadku alebo ak takýto dôvod vyplýva z Exekučného poriadku alebo osobitného zákona
(§ 57 ods. 2 Ex. por.). Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané
výživné a trovy exekúcie uhradil v plnej výške, pričom bežné výživné uhrádza riadne a včas. Zastaviť

exekúciu, ktorej predmetom je aj bežné výživné, je (bez návrhu oprávneného) možné aj vtedy, ak síce
pohľadávka, či nárok výživného, ktorý podlieha exekúcii jestvuje, ale exekúcia sa vykonáva už len pre
bežné výživné, musí však byť súčasne splnená podmienka, že je predpoklad, že povinný si bude výživné
plniť ďalej dobrovoľne, t.j. v súlade s exekučným titulom (v určenej výške a lehote splatnosti).

12. Odvolací súd má z oznámenia súdneho exekútora, zo zoznamu evidovaných platieb a úhrad
zameškaného a bežného výživného preukázané, že povinný uhradil zameškané výživné, ako aj trovy
exekúcie a od januára 2018 do dňa zaslania oznámenia súdneho exekútora (1. februára 2019) uhrádzal
pravidelne mesačne riadne a včas bežné výživné vo výške 70,- eur. Exekúcia je teda aktuálne vedená na
vymoženie bežného výživného, čo oprávnená nijakým spôsobom nespochybnila a čo napokon potvrdil

aj súdny exekútor. Odvolací súd má za to, že exekúcia splnila svoj účel (§ 38 ods. 2 Ex. por.) a je reálny
predpoklad, že i do budúcnosti bude povinný naďalej plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú oprávnenú
dobrovoľne, v dôsledku čoho sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky
na zastavenie exekúcie.

13. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že aj s ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody treba
považovať napadnuté rozhodnutie za vecne správne, preto ho podľa § 387 C. s. p. potvrdil
(výrok I).14. Odvolací súd záverom dodáva, že zastavenie exekúcie nezbavuje povinného povinnosti naďalej
pravidelne platiť bežné výživné vo výške a v lehote splatnosti určenej súdnym rozhodnutím. V prípade,
ak by výživné nebolo uhrádzané povinným riadne a včas, oprávnenej nič nebráni podať nový návrh na

vykonanie exekúcie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C. s. p. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani
súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).

16. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 419 a § 420 C.
s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.