Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018204009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018204009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Ludviky Bodnárovej a členiek senátu

JUDr.DianyChlebovičSolčányovejaJUDr.MariannyHraboveckejvprávnejvecinavrhovateľaN.N.nar.
XX.X.XXXXbývajúcehonaT.ul.č.XXvJ.zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouC&BPartnerss.r.o.,so
sídlomnaŠtefánikovejul.č.17vHumennomprotiotcovinavrhovateľaJ.N.nar.XX.X.XXXXbývajúcemu
na J. ul. č. XX v J. zastúpenému advokátom JUDr. Imrichom Hrubým so sídlom na Štefánikovej ul. č.
10 v Michalovciach v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní otca navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce z 18.1.2019 č.k. 15Pc/26/2018 - 53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu navrhovateľa 270 Eur
mesačne, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľovi vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 1.7.2018.
Dlžné výživné 1 776 Eur za obdobie od 1.7.2018 do 18.1.2019 povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 118,40 Eur s tým, že prvá splátka je splatná 15tým dňom nasledujúceho mesiaca od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhovateľa s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a určil bežné výživné 200 Eur mesačne. Uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Vytkol konajúcemu súdu, že
tento neustálil výšku priemerných mesačných nákladov navrhovateľa, od ktorej sa následne malo odvíjať
určenie miery, ktorou sa na má nich podieľať. Zdôraznil, že jeho priemerný mesačný príjem je 1 300 Eur,
pričom jeho mesačné výdavky predstavujú 1 155 Eur. Namietal výšku mesačných výdavkov vyčíslených

navrhovateľom (500 Eur), ktoré podľa jeho názoru nijako nepreukázal a pri niektorých výdavkoch o ich
výške zavádzal. Navrhovateľ v konaní nepredložil doklady preukazujúce výšku výdavkov súvisiacich so
štúdiom a predložené pokladničné doklady za potraviny nemožno považovať za hodnoverné, pretože
niektoré nákupy boli zrealizované bezprostredne po sebe, čo vyvoláva podozrenie, že si ich navrhovateľ
zabezpečil od tretích osôb, napr. spolužiakov. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ nesprávne vyčíslil
mesačnú platbu za internát 150 Eur, pretože z cenníka predmetného internátu pre akademický rok
2018/2019 vyplýva, že cena za jednu noc/ lôžko na izbe, ktorú navrhovateľ obýva je cca 2,70 Eur, čo

mesačne činí priemerne 85 Eur. Ďalšie výdavky predložené navrhovateľom, ako nar. vankúš, deka,
cestovné poistenie, kuchynské potreby a pod. sa považujú za jednorazové náklady, ktoré sa neopakujú
pravidelne v mesačných intervaloch. Preto nepovažuje súdom určené výživné 270 Eur mesačne za
primerané k odôvodneným potrebám navrhovateľa. Vychádzajúc zo zásady, že rodičia sa majú pomernepodieľať na úhrade potrieb dieťaťa, by to znamenalo, že náklady navrhovateľa by mali mesačne
predstavovať 540 Eur, čo však v konaní nijako nepreukázal. Vyslovil názor, že na pokrytiu odôvodnených
potriebnavrhovateľabypostačovalaajnižšievýživné,pričombynedošlokohrozeniujehozáujmov.Ďalej

namietal výšku dlžného výživného vyčíslenú konajúcim súdom, pretože tento opomenul skutočnosť, že
v období od júla 2018 do januára 2019 prispieval navrhovateľovi dobrovoľne po 150 Eur mesačne, ktoré
riadne preukázal a zároveň kúpu notebooku pre navrhovateľa za 619 Eur. Tieto plnenia nepochybne
smerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb navrhovateľa, preto ich bolo nevyhnutné započítať na
dlžné výživné.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
s tým, že zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, podaniach a predložených dôkazoch vo veci.
Vyslovil názor, že otec argumentuje ničím nepodloženými informáciami, ktoré nepreukázal žiadnym
dôkazom. Zdôraznil, že platbu za internát, ako aj ostatné výdavky v konaní riadne preukázal a pokiaľ
ide o otcom predložený cenník, tento nie je aktuálny a týka sa inej fakulty ako navštevuje. Podľa jeho

názoru odôvodňuje životná úroveň otca, vzhľadom na jeho príjem, priznať výživné v určenej výške tak,
aby nemusel na úrok kvality štúdia vykonávať rôzne brigádnické práce pre zabezpečenie nevyhnutných
životných potrieb. Poukázal na to, že otec nie je zaťažený hypotekárnym úverom ako matka, ktorá má
navyše nižší príjem a zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa - jeho mladšieho brata.

4.Otecvodvolacejreplikezopakovalsvojuodvolaciuargumentáciu,naktorejzotrval.Pokiaľnavrhovateľ
poukazuje na to, že na rozdiel od matky nie je zaťažený hypotekárnym úverom, tu zdôraznil, že voči
banke je zaviazaný rovnako ako matka s tým, že v súčasnosti prebieha jednanie o tom, že tento záväzok
na seba preberie v dôsledku čoho nepochybne dôjde k zmene jeho pomerov.
5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

6.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s

nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej

inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade
s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

dodáva, že z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného
súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne

riadil uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými
skutočnosťami, ktoré tvoria odvolacie argumentácie otca, s ktorými sa konajúci súd vysporiadal,
pretože tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Výživnéurčené súdom prvej inštancie vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady
je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam
otca a korešpondujúce skutočnému stavu zistenému súdom prvej inštancie. K odvolacím námietkam

otca, že konajúci súd dôsledne neposudzoval odôvodnené potreby a výdavky navrhovateľa odvolací
súd poznamenáva, že tieto sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom
školy, ktorú navštevuje, ktoré nie je potrebné dokazovať a podrobne v odôvodnení špecifikovať. Je
treba poukázať na to, že výživné určené súdom prvej inštancie má zabezpečiť navrhovateľovi takú
životnú úroveň, ktorú by mala v prípade ak by jeho rodičia žili spolu a žili v úplnej rodine. Osobná

starostlivosť o dieťa sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a vyživovacia povinnosť
je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Odôvodnené potreby
navrhovateľa, v danom prípade vzhľadom na jeho vek a štúdium na vysokej škole, sú nesporne vysoké
aj v dôsledku toho, že študuje v zahraničí. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že
výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa
súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné náklady a prihliada na ich ďalšie

zákonné vyživovacie povinnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
sa dôsledne riadil zásadami určovania rozsahu výživného a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými
skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené
potreby navrhovateľa sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia
primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie

odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov na strane navrhovateľa, ako aj
na strane otca a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že výživné v sume 270
Eur pre navrhovateľa je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom aj s prihliadnutím na ďalšiu

vyživovaciu povinnosť otca k bratovi navrhovateľa RI.i nar. XX.XX.XXXX v sume 150 Eur mesačne.
Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na výšku svojich mesačných výdavkov, odvolací súd zdôrazňuje, že
povinný rodič je povinný predovšetkým si plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine
k svojmu dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou
a jeho úhrada má prednosť pred úhradou ďalších záväzkov povinného, preto konajúci súd správne a

zákonne vyhodnotil otcom preukázané mesačné výdavky, zohľadnil tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a
neprihliadol na výdavky, ktoré nemajú prednosť pred určeným výživným.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.
11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 185 CSP a § 36 CMP,
pretože žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie o dlžnom výživnom. Zdôrazňuje, že konajúci
súd nepoukázal na žiadny z vykonaných dôkazov, ani neuviedol žiadne skutočnosti na základe ktorých
vypočítal dlžné výživné. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď neuviedol z akých dôvodov povolilpovinnému otcovi splácať dlžné výživné ani neodôvodnil výšku určených splátok. Obmedzil sa na
všeobecné konštatovanie o určenom výživnom bez toho aby stručne, jasne a výstižne uviedol, na
základe akých vykonaných dôkazov rozhodol o dlžnom výživnom. Konštatuje, že z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či konajúci súd pri výpočte dlžného výživného zohľadnil
povinným otcom namietané skutočnosti (dobrovoľné platby navrhovateľovi v sume 150 Eur mesačne v
období od júla 2018 do januára 2019), nakoľko konajúci súd neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie ani akými úvahami sa pri výpočte dlžného výživného riadil, v dôsledku čoho je
rozhodnutie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom nepreskúmateľné a zmätočné. Vzhľadom na to,

že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodnutie o dlžnom výživnom odvolací súd v
napadnutom výroku o dlžnom výživnom rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať náležité dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä sa v prvom rade vysporiadať s

odvolacími námietkami otca, na základe zisteného skutočného stavu veci zohľadniť všetky relevantné
skutočnosti ohľadom dlžného výživné, svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa ust. § 220
ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri
rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.