Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211132
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416211132.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: KORUND desktop, spol. s r. o., so
sídlom Mlynské Nivy 36, 821 09 Bratislava, IČO: 36 245 313, zastúpený: Potásch & Potásch s. r. o.,
Jedľová 7/14037, 821 07 Bratislava, IČO: 47 258 616, proti žalovanému: Mesto Nové Zámky, so sídlom
Hlavné námestie 10, 940 02 Nové Zámky, IČO: 00 309 150, o zaplatenie 7 500 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/84/2016 - 186 zo dňa
15. 08. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/84/2016 - 186 zo dňa

15. 08. 2018 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7 500 eur
s 9,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 13. 12. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I. výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100
% (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2, Čl. 2 ods. 1, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 489 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1 až ods. 3, § 546 ods.
1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a v časti trov konania s poukazom na §
251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 7

500 eur s 9,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 13. 12. 2014 do zaplatenia z dôvodu celkovej úhrady
faktúry č. 14FV01182, ktorou vyúčtoval žalovanému grafický návrh prezentácie Mesta Nové Zámky
za rok 2014 v turistických brožúrach. Zo zisteného skutkového a právneho stavu súd vyvodil právny
záver, že v prejednávanej veci strany sporu uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, v ktorej žalobca vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa. K
uzavretiu uvedenej zmluvy došlo na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 04. 11. 2014,
ktorou si žalovaný objednal u žalobcu grafický návrh Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických

brožúrach, a to za cenu 7 500 eur s DPH. Objednávku podpísal vtedajší pracovník žalovaného R..
J. Z., ktorému takéto oprávnenie vyplývalo z jeho pracovnej náplne. Žalobca bez výhrad akceptoval
uvedenú objednávku. Súd v konaní nezistil, že by si žalovaný v súvislosti s vyhotovovaným dielom
určil ďalšie požiadavky, v dôsledku čoho žalobca dielo vyhotovil podľa vlastnej úvahy a odovzdal hožalovanému. Prevzatie diela žalovaný písomne potvrdil na dodacom liste k faktúre č. 14FV01182.
Vtedajšia pracovníčka žalovaného I. O. potvrdila, že na predmetnom dodacom liste je jej podpis.
Skutočnosť, že si menovaná svedkyňa nepamätala (vzhľadom na časový odstup), či CD nosič aj fyzicky

prevzala, nie je dôkazom toho, že žalobca svoj záväzok zo zmluvy nesplnil a žalovanému
dielo neodovzdal. Odovzdanie diela žalovanému potvrdil aj svedok R.. Z.. V konaní nebolo sporné, že
svoj záväzok zo zmluvy nesplnil práve žalovaný, a že dohodnutú cenu diela žalobcovi nezaplatil. Súd
nemohol akceptovať obranu žalovaného v súvislosti s nemožnosťou použitia predmetného diela. V
konaní nebolo zistené ani preukázané, že by kvalitu diela a jeho rozsah žalovaný namietal, a tak nebolo

účelom súdneho konania skúmať kvalitu vykonaného diela. Skutočnosť, že žalovaný (napr. v dôsledku
straty alebo z iných dôvodov) nedisponuje originálom CD nosiča, nemôže súd vykladať v
neprospech žalobcu, pretože je z vyššie špecifikovaného dodacieho listu zrejmé, že zo strany žalobcu
došlo k splneniu záväzku zo zmluvy o dielo práve dodaním diela, ktorého prevzatie žalovaný písomne
potvrdil. Zo svedeckej výpovede svedka R.. J. Z. súd zistil, že objednávku pre žalobcu považoval za
riadne vystavenú, a preto ju podpísal, keďže to vyplývalo z jeho náplne práce. Cenu diela považoval

za primeranú, ak by to tak nebolo, boli by mu to jeho nadriadení vytkli. Svedok potvrdil, že aj v prípade
predchádzajúcich objednávok boli grafické návrhy cenovo približne rovnaké ako ten, ktorého zaplatenia
sa žalobca domáha. Svedok potvrdil odovzdanie diela žalobcom žalovanému a nemal vedomosť o
tom, že by do doby, kým pracoval u žalovaného, bol žalovaný reklamoval kvalitu diela alebo jeho cenu.
Zo svedeckej výpovede svedkyne I. súd zistil, že v rámci jej pracovného zaradenia bolo v jej kompetencii

vypisovať objednávky podľa pokynov vedúceho R.. Z.. Z jej výpovede súd ďalej zistil, že prevzatie
diela od žalobcu písomne potvrdila na dodacom liste. Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií
a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci súd zdôraznil, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať
odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty

pre vec rozhodujúce. Na základe všetkých uvedených skutočností, akceptujúc právny názor odvolacieho
súdu, ktorým bol predchádzajúci zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15Cb/84/2016 - 83 zo
dňa 08. 03. 2017 zrušený, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a
preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t. j. dňom 13.
12. 2014 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť

zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu dohodnutá
nebola. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške (podľa sadzby zákonných úrokov z
omeškania platnej od 10. 09. 2014 do 31. 12. 2014) 9,05 %, preto mu súd takto uplatnené úroky z
omeškania priznal. Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech, súd preto rozhodol o jeho nároku podľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozsudku absentuje
odpoveď na právne relevantnú otázku súvisiacu s predmetom súdneho sporu. Za takúto relevantnú
otázku považuje skutočnosť, že vzniknutý právny úkon (zmluva o dielo) nie je platným právnym úkonom
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

č. 211/2000 Z. z.), obec patrí medzi tzv. povinné osoby, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie,
pričom v zmysle ustanovenia § 5a právne úkony (zmluvy o dielo), ktoré boli uzatvorené, patria medzi
„povinne zverejňované zmluvy“. Zmluva, ktorá podlieha tomuto režimu, nadobudne účinnosť v zmysle
§ 47a Občianskeho zákonníka až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnia (§ 47a ods. 1 Občianskeho
zákonníka), resp. ak sa účastníci nedohodnú, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení

(§ 47a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluva nebola zverejnená v zmysle ustanovení zákona
č. 211/2000 Z. z., teda nebola zverejnená v zákonom požadovanej trojmesačnej lehote od jej uzavretia
v zmysle § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Ide o nulitný právny
úkon, na ktorý sa od počiatku hľadí, ako keby k jeho uzatvoreniu nedošlo a nemožno sa domáhať
žiadnych práv s touto zmluvou spojených. Na tomto mieste neobstojí procesná obrana žalobcu, že

nesplnenie tejto povinnosti ťaží výhradne žalovaného, keďže podľa § 5a ods. 10 zákona č. 211/2000
Z. z. žalobca mal zákonnú možnosť ako zabezpečiť platnosť právneho úkonu ako účastník zmluvy,
a to podaním návrhu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Na základe uvedenej argumentácie v
písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj súdu druhej inštancie absentuje zásadnévysvetlenie dôvodu podstatného pre rozhodnutie súdu, a to odôvodnenie, prečo sa nezaoberal a ak
sa zaoberal, ako sa vysporiadal s platnosťou právneho úkonu, na ktorú sa vzťahuje zákonná úprava
vyžadujúca zverejnenie v zákonom predpísanej forme. Rozhodnutie súdu preto považuje za arbitrárne,

t. j. nepreskúmateľné, čím došlo u žalovaného k porušeniu práva na spravodlivý proces.
K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že právny názor odvolacieho súdu, že
medzi sporovými stranami nepochybne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle Obchodného
zákonníka, je v rozpore s kogentným ustanovením § 536, ktorý hovorí o diele ako o diele určitom
(špecifikovanom). Špecifikácia diela ako „grafický návrh prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014

v turistických brožúrach“ je natoľko všeobecné (neurčité), že z nej nie je možné určiť, aké konkrétne
dielo mal zhotoviteľ vytvoriť, t. j., či to mal byť CD nosič, grafický návrh na papieri, aký mal byť rozsah
diela, atď. Rovnako nie je špecifikované, v akých turistických brožúrach mal byť grafický návrh použitý,
pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že každá brožúra má svoje špecifické parametre, ktoré sú
pre určitosť diela nevyhnutné. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, v ktorej sa odvoláva na obchodné
zvyklosti. Žalobca nikdy v minulosti nepripravoval grafický návrh prezentácie mesta. Taktiež vznik takto

neurčitého právneho úkonu treba vnímať aj v kontexte obdobia kedy vznikol, teda po komunálnych
voľbách. Nemožno preto vylúčiť účelovosť vzniku tohto právneho úkonu. Z dôvodu, že predmet zmluvy
nie je v zmluve dostatočne určitý a zrozumiteľný, je zmluva o dielo absolútne neplatná. Žalovaný
sa nemôže stotožniť s názorom odvolacieho súdu, že „žalobca dielo podľa vlastnej úvahy
vyhotovil“. Má za to, že z povahy kogentného ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka je vylúčená

možnosť, aby si zhotoviteľ diela mohol na základe vlastnej úvahy svojvoľne definovať špecifické znaky
diela a tým dosiahnuť jeho určitosť. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 3 Cdo 325/2008 zo dňa 30. 07. 2009.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil a žalobu

zamietol.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že si je vedomý toho, že súd je povinný
svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čo však neznamená, že súd musí vo veci reagovať na všetky
argumenty strany. Postačuje, ak svoju argumentáciu zúži na okolnosti relevantné - podstatné pre

rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Nitre dospel k právnemu záveru, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu zmluvného vzťahu a od tohto vzťahu môže žalobca legitímne odvíjať svoje nároky (čo v
tomto konaní aj robí). Otázka zverejnenia zmluvy, resp. objednávky a nadväznej faktúry žalobcu mala
pre daný záver súdov len predbežnú povahu, a preto má žalobca za to, že nebolo potrebné sa v
rozhodnutiach súdov detailne venovať otázke zverejňovania, resp. nezverejňovania zmlúv (hoci tvrdí,

že aj v tomto kontexte boli splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady). Má za to, že k vecnej
argumentácii údajného nesplnenia zákonných podmienok zverejnenia sa už vyjadril vo
svojich podaniach, a to najmä v rámci žaloby, z ktorej vyplýva, že nedošlo k naplneniu hypotézy §
5a zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko v tomto prípade nejde o zmluvu uzatváranú v písomnej forme,
teda nevznikla povinnosť zverejnenia tejto zmluvy. Inými slovami, nezverejnenie tejto zmluvy nie je

právnym dôvodom jej neúčinnosti, nakoľko v tomto prípade nejde o zmluvu písomnú. Ide o zmluvu, pre
ktorej zverejnenie nevznikla právna povinnosť podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z., preto tento prípad
nemožno subsumovať pod § 47a Občianskeho zákonníka o účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv.
Objednávka aj faktúra zverejnené boli. Ako dôkazné prostriedky obdobného postupu žalovaného bez
zverejnenia zmluvy v prípadoch iných dodávateľov, ktorých si žalovaný objednal rovnakým spôsobom,

teda objednávkou, ku ktorým ale zodpovedajúce faktúry následne uhradil, žalobca uviedol objednávky
žalovaného s A.S. Partner, s. r. o., WEBHOUSE, s. r. o., R.. S. Z. a ŠEVT a. s. Doterajšia argumentácia
žalovaného voči žalobcovi o nemožnosti uhradiť zodpovedajúce peňažné záväzky žalovaného voči
žalobcovi je účelová a nedobromyseľná s cieľom neplniť žalobcovi. Ak by totiž argumentácia
žalovaného bola skutočná a ak by bol o nej skutočne presvedčený, nebol by plnil svoje peňažné

záväzky voči exemplifikatívne uvedeným dodávateľom žalovaného, nakoľko by aj v ich prípadoch bol
toho právneho názoru, že neexistuje právny dôvod na plnenie. Následne by boli takéto peňažné plnenia
žalovaného z hypotetického dlhu bezdôvodným obohatením súvisiacich dodávateľov žalobcu, čo by
nebolo možné považovať za hospodárne vynaložené verejné financie, resp. za hospodárne nakladanie
s verejnými financiami. V tomto smere je tiež otázne, či nedochádza k uprednostneniu niektorých

dodávateľov (veriteľov) žalovaného pred inými dodávateľmi (veriteľmi), a preto nemá zmysel tieto
reprodukovať (v plnom rozsahu) vo vyjadrení k podanému odvolaniu, ale len odkázať na skoršie
vyjadrenia žalobcu v tejto veci. Prílohu odvolania žalovaného považuje žalobca za bezpredmetnú, keďže
daný „dôkaz“ uplatňuje v odvolacom konaní, hoci ho mohol uplatniť aj skôr a vo svojej podstate nímžalovaný paradoxne len potvrdzuje názory žalobcu prezentované v priebehu konania. Žalobca má za
to, že rozsudok, proti ktorému odvolanie smeruje, ako celok spĺňa všetky štandardné náležitosti, a to aj
v otázke kvality odôvodnenia.

Druhý odvolací dôvod spočíva v tvrdení žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný tento odvolací dôvod postavil výlučne na jeho
názore, že dielo nebolo dostatočne určité. Žalovaný vo svojej podstate len reprodukuje svoje skoršie
postoje k tejto otázke, neposkytuje žiadnu novú, právne relevantnú ani skutkovú argumentáciu. Žalovaný
pritom opäť, asi tendenčne, poukazuje na otázky viažuce sa ku komunálnej politike v Meste Nové

Zámky, ktoré ale s vecou nesúvisia. Žalobca poukazuje na písomné podania vo veci (ako aj
prednesy na pojednávaniach) a tvrdí, že dielo (predmet zmluvy) bolo dostatočne určité, resp. spĺňalo
podmienky kladené na vymedzenie tohto druhu diela všeobecne záväznou právnou úpravou a
judikatúrou súdov. Žalobca opätovne poukazuje na právny názor Krajského súdu v Nitre (uznesenie č.
k. 15Cob/91/2017-173 zo dňa 29. 03. 2018), ktorý vyslovil už v rámci konania o odvolaní žalobcu
proti pôvodnému zamietajúcemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky. Právny záver Krajského súdu

v Nitre bol pritom pre Okresný súd Nové Zámky v novom konaní záväzný. V novom konaní pred súdom
prvejinštancienedošlokvykonaniužiadnychnovýchdôkazov,apretobyboloporušenímústavnýchpráv
žalobcu, keby súd prvej inštancie (alebo súd odvolací) v aktuálnom konaní dospel k opačnému záveru,
že platný zmluvný vzťah medzi stranami nevznikol, resp. že zmluva medzi stranami nebola určitá.
Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 7 500 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že plnil na základe písomnej objednávky
žalovaného, uplatnil si dohodnutú cenu faktúrou č. 14FV01182 vo výške 7 500 eur, ktorou vyúčtoval

žalovanému grafický návrh prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach,
avšak zo strany žalovaného k úhrade nedošlo. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol
rozsudkom č. k.15Cb/84/2016 - 83 zo dňa 08. 03. 2017 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Proti predmetnému rozsudku podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k.

15Cob/91/2017 - 173 zo dňa 29. 03. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení ustálil, že pokiaľ žalovaný
zadal žalobcovi predmetnú objednávku v hodnote 7 500 eur s DPH a žalobca túto objednávku
bez výhrad akceptoval, medzi sporovými stranami nepochybne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v
zmysle Obchodného zákonníka. Obidvom stranám bolo zrejmé, čo má byť predmetom plnenia, a keďže

si žalovaný žiadne ďalšie požiadavky na vyhotovenie tohto diela neurčil, žalobca dielo podľa vlastnej
úvahy vyhotovil a žalovanému riadne odovzdal. Kvalitu diela a ani jeho rozsah žalovaný nenamietal,
napriek tomu dohodnutú cenu diela žalobcovi nezaplatil. Po vrátení veci súd prvej inštancie vydal vo
veci napadnutý rozsudok.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoréuplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v

ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

11. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná
osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária
právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto
finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho
územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo

nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

12. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. 15Cob/91/2017 - 173
zo dňa 29. 03. 2018 správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah založený na základe zmluvy
o dielo, ktorá obsahovala minimálne požiadavky stanovené zákonom pre tento typ kontraktu a svoje

rozhodnutie aj dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil, pričom poskytol odpovede na všetky zásadné
otázky, ktoré s právnym posúdením veci súviseli. S argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní
týkajúcou sa neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že nebola zverejnená zákonným spôsobom, sa odvolací
súd nestotožnil, keďže z citovaného ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. výslovne vyplýva,
že povinne zverejňovanou zmluvou je len písomná zmluva. Z vykonaného dokazovania nepochybne

vyplynulo, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie je z hľadiska jej formy písomnou zmluvou,
ale len ústnou zmluvou (k písomnej akceptácii objednávky žalovaného zo strany žalobcu nedošlo),
v dôsledku čoho nepodlieha režimu povinného zverejňovania upraveného v § 5a ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. s osobitnou účinnosťou upravenou v § 47a Občianskeho zákonníka, a preto nebol dôvod,
aby súd prvej inštancie a ani odvolací súd na tieto ustanovenia prihliadol.

13. Žalovaný ďalej namietal neurčitosť predmetu plnenia, avšak ani túto námietku nepovažoval odvolací
súd za dôvodnú. Žalovaný totiž objednávku diela sám inicioval, základ predmetu plnenia vymedzil
v rozsahu grafického návrhu prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach,
ktorý nepovažoval za potrebné bližšie spresniť a ani špecifikovať. Žalobca vyhotovil dielo v intenciách

objednávky žalovaného, dielo žalovanému riadne odovzdal, žalovaný kvalitu diela a ani jeho rozsah
nenamietal a napriek tomu dohodnutú cenu diela neuhradil. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne,
keď podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej

republiky (sp. zn. II ÚS 78/2005) vyplýva, že odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový i právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument, ale iba na tie veci, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

15. Keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo vyrovnal so všetkými skutkovými

okolnosťami veci, výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich
náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).