Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/235/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215937
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316215937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o. ,so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A,IČO: 47 232 471 (pôvodne Poštová banka, a.s., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890), v zast. Advokátska kancelária RELEVANS

s.r.o.,so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A,IČO: 47 232 471), proti žalovanému: R. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G., o zaplatenie 2964,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14.decembra 2017, č. k. 12Csp/101/2016-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že namiesto Poštová banka, a.s., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 v konaní vystupuje ako žalobca R Collectors
s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“)rozsudkomzodňa14.12.2017,č.k.12Csp/101/2016-64rozhodol,žežalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.964,14 eur, bankové poplatky vo výške 49,55 eur, úroky vo výške
205,92 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.964,14 eur od 17.7.2015 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( I. výrok).
1.2. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ( II. výrok).
1.3. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( III. výrok).
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2016
voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.964,14 eur s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa

25.11.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere Dobrá pôžička č. 1412813369,
súčasťouktorejboliobchodnépodmienkyžalobcupreúver-Dobrápôžička (ďalejaj OPSU)všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, ( ďalej „ VOP“) a sadzobník poplatku žalobcu ( ďalej „ Sadzobník“).
2.2. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000 eur a žalovaná sa
zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach uvedených v zmluve, v stanovenej lehote
vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov a

zároveň plniť ostatné povinnosti v zmysle zmluvných dokumentov.
2.3. Žalovaná neplnila úver riadne a včas a v dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru žalobca
v zmysle § 565 O.Z. v spojení s OP SÚ vyhlásil dňa 2.7.2015 úver za predčasne splatný. Ku dňuvyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo
výške 2.964,14 eur, úrok z istiny v celkovej výške 205,92 eur ( ide o súčet zmluvného úroku a zákonného
úroku z omeškania z istiny od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenej predčasnej splatnosti

úveru), bankové poplatky za upomienky 49,55 eur, , takže dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej
platnosti úveru bola 3.219,61 eur. Z uvedenej sumy žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila žiadnu
sumu. Žalobca zároveň žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť okrem celkovej dlžnej sumy 3.219,61
eur aj zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne z dlžnej istiny od 3.7.2015 do zaplatenia a zákonný úrok z
omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.964, 14 eur od 17.7.2015 do zaplatenia.

3.1. Na základe vykonaného dokazovania z hľadiska skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že
dňa 25.11.2014 bola medzi Poštovou bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá zmluva
o úvere - Dobrá pôžička, s výškou schváleného úveru, ako vyplýva z bodu 2.2 úverovej zmluvy, suma
3.000 eur, počet mesačných splátok 120, dátum konečnej splatnosti úveru 15.11.2024, výška mesačnej
úhrady52,30eur,ztohovýškamesačnejanuitnejsplátky(úroky+istinaúveru49eurmesačne),náklady
spojené s poistením schopnosti splácať úver 3,30 eur , úroková sadzba 14,90 % ročne, RPMN 15,96

% ročne, priemerná hodnota RPMN 17,33 % ročne , celková čiastka úveru 5.621,97 eur, splatnosť
splácanie úveru mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj obchodné
podmienky pre úver a tiež všeobecné obchodné podmienky ( čl. 6 - 8 spisu) ako aj sadzobník poplatkov.
3.2. Podaním zo dňa 16.6.2015 žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy v
ktorej uviedol, že žalovaná svojím konaním i napriek predchádzajúcej upomienke podstatným spôsobom

porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. 1412813369 a zároveň bola upozornená, že ku dňu 15.6.2015
je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške
291,05 eur, s tým, že v prípade, ak nedôjde k zaplateniu dlžnej sumy záväzku v lehote 15 kal. dní od
doručenia výzvy, je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 O.Z. a vyhlásiť úver predčasne splatným
v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o úvere a obchodných podmienok a žiadať tak od dlžníka

úhradu celej úverovej pohľadávky. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.219,61 eur,
výzvou zo dňa 2.7.2015 ( čl. 11), ktorú výzvu, ako vyplýva z doručenky čl. 12 si žalovaná nevyzdvihla
na poštovom úrade a táto bola vrátená dňa 6.7.2015 veriteľovi doručená 8.7.2015.
4.1. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd po právnej stránke podľa ustanovení § 497 ods.1,
§ 499, § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,5, § 54 ods.2 a §

517 ods.2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané,
že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Bol toho názoru, že aj keď úverová zmluva je uzatváraná v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, uvedené nevylučuje aplikáciu spotrebiteľských právnych
predpisov, čo vyplýva aj z označenia úveru ako dostupnej pôžičky, a preto na daný právny vzťah bolo
potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj o spotrebiteľských úveroch.

4.2. Po preskúmaní úverovej zmluvy dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť žalovanú sumu
2.964,14 eur, pretože sa dostala so splácaním úveru do omeškania a ku dňu zosplatnenia nezaplatila
na istine sumu 2.964,14 eur. Úhrady vykonané žalovanou boli započítané na úhradu istiny, úroku a
tiež poplatkov. Pri súdnom prieskume obstala aj výška úrokovej sadzby 14,90 %, ktorá neprevyšovala
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných obchodných

prípadoch. Uviedol, že pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby a jej súladu s dobrými mravmi nemožno
zohľadniť len číselné vyjadrenie výšky úrokovej sadzby, ale tiež všetky okolnosti uzatvárania zmluvného
vzťahuavtomtoohľadnebolopotrebnékonštatovať,žeuvedenáúrokovásadzbaniejeurčenávrozpore
so zákonom, ani čo sa týka úroku z omeškania, či už v kapitalizovanej forme, alebo nekapitalizovanej
forme.

4.3. Bol toho názoru, že rozhodujúcou skutočnosťou je dátum zosplatnenia úveru , t.j. 2.7.2015 a
výpočet nesplatených úrokov k uvedenému dňu. Preskúmajúc uvedený zmluvný vzťah medzi stranami
tohto sporu , s poukazom na to, že na strane dodávateľa bola banka a na strane odberateľa je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo
inej podnikateľskej činnosti, súd bol to ho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a tak uvedená

zmluva bola uzavretá v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
uzatvorenia uvedenej zmluvy o úvere.
5.1. Mal za to, že žalobcovi patrí úrok len do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru mu patrí
len úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné a to v samotnej zmluve o úvere, resp.
obchodných podmienkach, ktorými dôvodil žalobca, uvedené ustanovenie je neplatné, v zmysle § 53

ods. 5 OZ, lebo ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaná nemohla vyjadriť, a teda nebola
individuálne dojednaná a tak spôsobuje táto nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami
sporu.5.2. Súd pri uvedení tohto názoru vychádzal z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle
ktorého ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z

omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti,
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania,
keďže v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa tak dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v
podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo tak spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi
účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo

možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo právo na súdnu
ochranu. S poukazom na uvedené bolo ustáliť, že z uplatneného úroku patrí žalobcovi len suma 205,92
eur a od 17.7.2015 patrí žalobcovi len úrok z omeškania, keďže žalobca žiadal aj zákonný úrok, súd
ustálil, že mu patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny, t.j. zo sumy 2.964,14 eur od
17.7.2015 do zaplatenia a s poukazom na uvedené, súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko by
išlo o duplicitné sankcionovanie.

6. S poukazom na uvedené dokazovanie súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
2.964,14 eur, poplatky vo výške 49,55 eur, úroky vo výške 205,90 eur ako aj úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 2.964,14 eur od 17.7.2015, kedy sa žalovaná dostala plnením do omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej, t.j. prevyšujúcej
časti, t.j. uplatneného zmluvného úroku vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.964,14 eur od 3.7.2015 do

zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, pretože žalobca mal úspechu v celom rozsahu, spočívajúci v istine a práve jej výška je
rozhodujúca pre výpočet trov konania. Neúspech žalobcu spočíval v časti, týkajúcej sa príslušenstva,
predstavujúcom úroky, ktoré s poukazom na priznanú výšku sumy predstavujú zanedbateľnú časť, preto

súd ustálil, že žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, uznesením ktoré vydá vyšší súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Csp.
8. Proti tomuto podal žalobca voči výroku II. rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, z
dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP), vec nesprávne právne posúdil
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP),
9.1. Vychádzajúcztoho,žeideoplneniezospotrebiteľskéhoúverupodľanázorusúdužalobcazmluvný
úrokododňaúčinkovzosplatnenianepatrí.Žalobcajetohonázoru,žesúdsavosvojomzhodnotenímýli.

9.2. Podľa názoru súdu uvedenom na str. 9 rozsudku: „Zmluvný úrok ako odplata veriteľovi za
poskytnuté finančné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj
z ustanovenia § 503 obchodného zákonníka Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu.“ Uvedené tvrdenie však odporuje zákonu a
protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Takáto ochrana spotrebiteľa nie len, že nie je

primeraná, ale popiera všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán. Žalobca má nárok
na zmluvné úroky.
9.3. Poukázal na to, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdp
2906/2000 odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 obchodného zákonníku nezanikajú všetky práva
a povinnosti strán z tejto zmluvy. Zanikajú len tie práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im

zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť podľa ust. §
351 ods. 2 obchodného zákonníka nová pohľadávka. Odstúpením sa menia výlučne len podmienky, za
ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a
za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku

s úrokmi).
10.1. Vo veciach problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka
časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej
republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje
záväzok úplne nový. Odvolateľ má za to, že takýto výklad je úplne nesprávny, lebo zosplatnenie úveru

spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach.
Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok.
Práve z tohto dôvodu a logickosti výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky sa žalobca opiera aj ojudikatúru tohto súdu. Pre daný súdny prípad je tak potrebný rozbor inštitútu vyhlásenia predčasného
splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov.
10.2. Citujúc ust. § 565 OZ poznamenal, že alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je

dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie
celejpohľadávkyvnajkratšommožnomčase.„Stratouvýhodysplátokjestav,keďvdôsledkudelikvencie
dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa,
nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na
jednotlivé splátky. V režime § 565 nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka

so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti
o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený.“ Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi sa často používa pojem
„strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície predčasného splatenia úveru, jeho synonymického
označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len
zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok.

Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku.
11.1. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. 12. 2006, sp. zn. 33 Odo
399/2005, podľa ktorého môžu účastníci dohody podľa § 516 Občianskeho zákonníka dohodou zmeniť
vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dohodnutím nového záväzku
má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok vedľa doterajšieho záväzku, ak sú pre jeho vznik

splnené zákonom požadovaní náležitosti. Táto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva
kumlatívna novácia. Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa ust. § 570 ObčZ, pri ktorej doterajší
záväzok zaniká a je nahradený novým, sa pri kumulatívnej novácii jedná o zmenu za trvania existujúceho
právneho vzťahu, spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinnosti a v ich
nahradení novo dohodnutými vedľa už existujúcich. Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym

dôsledkom zmeneného záväzku je jednak pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, tak
aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia,
splatnosti a pod. Nová dohoda zmluvných strán o termínu splatnosti znamená síce zánik povinnosti
dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť; menia sa len
jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Je totiž potrebné rozlišovať záväzok ku

konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti) a celý záväzkový právny vzťah.
11.2. Vzhľadom na totožnosť znenia ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 516 o zmene
záväzkov je akceptácia predmetného výkladu logická. Má za to, že slovenská právna teória pritom
kumulatívnu nováciu vykladá rovnako. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom
vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti,

zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva,
že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na
termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v
prvostupňovom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo
do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku,

o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo
do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny.
12.1. Súdom prezentovaná koncepcia je totiž priam absurdná a veriteľa stavia do obzvlášť, v
porovnaní s dlžníkom, nevýhodného postavenia. Nielen, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné
prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať

dohodnutý zákonný úrok. V ustanovení § 497 OZ sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len
do času splatnosti, ako si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia a aj zákonná dikcia
ustanovenia§2písm.d/zákonač.129/2010Z.z.jednoznačnedefinuje,akýzáväzokvyplývažalovanému
z uzatvorenej zmluvy o úvere, t .j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky ako i zaplatiť
úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12.2. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaná zostáva dlžná, a teda je správny ten záver,
že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno hovoriť o
zániku akcesorického zmluvného úroku. Medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku je pritom
markantný rozdiel. Splatnosť záväzku predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať ale pritom
nemusí aj splnenie záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda až

splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah, nie len časovým bodom označujúcim moment, v ktorom
dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť.
13.1. Poukazujúc na ustanovenia § 503 ods.3, § 369 ods.1 Obchodného zákonníka a na § 565
Občianskeho zákonníka žalobca konštatoval, že zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostrannezmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak
následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate
výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po

častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do
času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky
(zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ
zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá
jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde

až celkovým splatením úveru.
13.2. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže
privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa
postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil.
Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky,
ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Ad absurdum, v

prípadenepoctivéhodlžníka,bytentozošpekulatívnychdôvodovmoholbezprostrednepočerpaníúveru
pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa
tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník
by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej
výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu.

13.3. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak
de facto napriek uzatvorenej platnej Zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore
s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie
úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž

odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania
finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť
kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov.
14.1. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka
s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka,

z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma
úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno
posudzovať rozdielne. Navyše, súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou
zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením
úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť

je následkom protiprávneho konania dlžníka, súd konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou.
14.2. Žalobca poukazuje na prístup NS ČR (napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 3830/2014,
sp. zn. 31 Cdo 2851/1999, 32 Cdo 2782/1999, 29 Cdo 2606/2000, 33 Cdo 113/2008),ktorý nárok na
zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva.
14.3. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona má za to, že súd postupoval v rozsahu nad rámec

zákona, nakoľko vyvodzoval vlastné závery opierajúc sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného
súdu, pričom je správnosť či zákonnosť v tomto prípade nebola skúmaná. Podľa uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky I.ÚS 3/98 v dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky
zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňuj, aby samostatne rozhodovali o konaní
nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah

právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a
obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje,
nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich
zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.
14.4. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP prvostupňové rozhodnutia zrušil a

vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové
rozhodnutia tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
15.1. PodoručeníspisuOkresnéhosúduLevicenaKrajskýsúdvNitredňa20.09.2018právnyzástupca
žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, Advokátska kancelária

RELEVANS s.r.o. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A podal dňa 12.10.2018 na Okresný
súd Levice návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu a navrhol, aby konajúci súd v zmysle ust. §
80 CSP vyhovel návrhu, aby do konania namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, na tom skutkovom základe, žežalobca- spoločnosť Poštová banka, a.s. ( pôvodný veriteľ), ako postupca, uzavrel dňa 06.08.2018 so
spoločnosťou R Collectors s.r.o. ( nový veriteľ), ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, v
zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa. Žalobca preukázal prevod

pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.08.2018. Spoločnosť R Collectors
s.r.o.oznámilakonajúcemusúdu,žesúhlasísovstupomdokonanianamiestožalobcuazároveňpriložila
všeobecné plnomocenstvo z 08.08.2017 pre Advokátsku kanceláriu RELEVANS s.r.o. na zastupovanie
15.2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj súdom prvej inštancie
zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario , keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením) pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že namiesto Poštová banka,
a.s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 v konaní vystupuje ako žalobca R

COLLECTORS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297 a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16.1 Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o

ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
16.2. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16.3. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
17.1. Ustanovenie § 80 CSP upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu
právalebopovinností,oktorýchsakonánainúosobunežstranuprebiehajúcehosporu(napr.nazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe prevzatia dlhu). K zmene sporových strán
môže dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočností, ktorá nastala po začatí konania. Pri rešpektovaní

princípu jednotnosti konania k zmene sporových strán môže dôjsť aj v odvolacom konaní. Subjektom,
ktorý disponuje procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je podľa novej právnej úpravy CSP výlučne
žalobca, pričom žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán v každom možnom prípade. V
prípade, že žalobca navrhuje aby do konania vstúpil namiesto neho iný subjekt na strane žalobcu je
potrebný súhlas tohto subjektu so vstupom do konania. Súd na procesné nástupníctvo teda neprihliada

ex offo, ale len na návrh žalobcu.
17.2. Odvolací súd ďalej dodáva, že ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho
vstupu. To znamená, že účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami
zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný
všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. Ak by k právnej skutočnosti, s ktorou

sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, ktoré boli predmetom konania, došlo po skončení
konania, podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je v zásade záväzný pre strany a pre
tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak
(napr. § 228 ods. 2 CSP).
17.3. Odvolací súd po oboznámení sa s návrhom na zmenu subjektu na strane žalobcu (doručený

súdu prvej inštancie dňa 12. 10. 2018) a doloženými prílohami k tomuto návrhu, a to najmä so súhlasom
spoločnosti R Collectors s. r. o., so vstupom do konania na miesto doterajšieho žalobcu a Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. I/2018 spolu s prílohou medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a. s.
(postupca), a R Collectors s. r. o. (postupník), mal za preukázané, že prišlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania zo žalobcu, t. j. Poštová banka, a. s., na nový subjekt, a to na

spoločnosť R Collectors s. r. o., preto návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu vyhovel.
18.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
18.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( § 187 ods.2 CSP).
18.3. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 Z.z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnompredpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo

„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ ( ods.2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie

sa tým „civilný proces“ ( ods.4 citovaného ustanovenia).
19.1. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,90 % p.a.
zo sumy 2 964,14 eura od 3.7.2015 do zaplatenia, čo bolo premdetom prieskumu odvolacieho súdu
v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne
zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom
rozhodol, preto sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19.2. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
20. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu ( prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.júla 2003).
21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
22.2. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie v predmetnej veci v prípade zamietnutia

žaloby o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,90 % p.a. z dlžnej istiny 2 964,14 eura od 03.07.2015
do zaplatenia a na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku v časti výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby dodáva, že zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený
s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa
za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na

vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v
dohodnutej výške. Úrok z omeškania je odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný
v ustanovení § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis“.
23.1. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol zmluvný úrok z úveru vo výške 14,90 % p.a.
z nezaplatenej istiny 2 964,14 eura od 03.07.2015 do zaplatenia ( k zosplatneniu
došlo listom zo dňa 02.07.2015), čo vyplýva zo žaloby žalobcu, teda bolo potrebné posúdiť, či žalobca
ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver, má naďalej nárok aj na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení od

žalobcom požadovanej doby.
23.2. Je nesporné, že právnym základom posudzovaného záväzkového právneho vzťahu bol zákon
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ako aj ust. § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere dobrá pôžička z 25.11.2014.
24.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.24.2. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
24.3. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia

ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
24.4. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
24.5. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do

vrátenia peňažných prostriedkov.
25. Odvolateľ správne poukazoval na to, že má v zmysle § 502 Obchodného zákonníka nárok na
zaplatenie úroku v dojednanej výške, avšak jeho tvrdenie, že dlžník je povinný zaplatiť s vrátením
poskytnutého úveru dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov
vychádzajúce z druhej vety § 503 ods.3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) ako aj § 2 písm.d/

zákona č. 129/2010 Z.z. , avšak je potrebné posudzovať to v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá
podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez
spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň

splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného
zákonníka). Tieto ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 Obchodného zákonníka) teda explicitne
upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že
úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza.

26.1. Odvolaciemu súdu je známa rozdielna rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky pri
rozhodovaní o úrokoch z úveru po zosplatnení úveru, avšak odvolací senát Krajského súdu v Nitre
rozhodujúci v tejto veci zastáva dlhodobo právny názor, ktorý uviedol aj v tomto rozhodnutí a poukazuje
aj na obdobné právne názory ohľadne uvedenej problematiky, ktoré boli prezentované v rôznych
rozhodnutiach krajských súdov Slovenskej republiky ( rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa

17.3.2017, sp. zn. 10Co/136/2017, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.8.2018, sp. zn. 19Co/81/2018,
Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.3.2018, sp. zn. 21Co/145/2017 ).
26.2. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková
suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Veriteľ má právo na
zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na

dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. Jednorazovým zosplatnením úveru
zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú sumu poskytnutého úveru, navýšenú
o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom ( po zosplatnení) spotrebiteľ omešká s plnením, má
dodávateľ ( veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v zosplatnení. Na tieto závery poukazujú
aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/104/2012

z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu Košice zo
dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 30.11.2016 sp. zn.
25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015,
rozsudok Krajského súdu Prešov z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014 ako aj rozsudky Krajského súdu
Nitra z 30.01.2019 , sp. zn. 5Co/170/2018, z 13.02. 2019, sp. zn. 5Co/15/2019.

27.1. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR pod zn. R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa
predčasnej splatnosti. V predmetnej veci prvoinštančný súd riadiac sa uznesením Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.8.2012 správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z

poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania . Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“27.2. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012
uviedol: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali
tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd
sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania,
ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí
sťažovateľkeibadosplatnostidlhu,atiežvýškusumy(aštruktúružalovanejčiastky)prislúchajúcej,resp.

priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto
oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými,
ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“
28.1. Pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa odvolateľa porušením povinností získal
výhodnejšie postavenie je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná

(mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá
povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý
(zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce
stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne
niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania.

28.2. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením
úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.
Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v
splátkach,vktorýchbolizakomponovanéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorazovévrátenie

istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má
tak právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá
žiaden právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá
právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej
mal u seba dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. 29.1. Odvolací súd zastáva

právny názor v zhode s právnym názorom prvoinštančného súdu, že po zosplatnení úveru už veriteľ
nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania.
29.2. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky
z úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ ( veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu

patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník ( spotrebiteľ).V opačnom
prípade by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku ( zosplatnenie úveru) a veriteľ
by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované
žiadne práva, ktoré by mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou. Jednorazovým zosplatnením úveru

zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú sumu poskytnutého úveru, navýšenú o
úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom ( po zosplatnení) spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ
( veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v zosplatnení.
29.3. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
30.1. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov
dohodnutých v zmluve v zmysle § 497 Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto
právo mu nebolo upreté, pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia
pokiaľ ide o nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru, na ktoré už nárok nemá, keďže úrok z úveru

je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma
na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto
záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z
úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ , sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa mali použiť normy obchodného práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.
30.2. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.apríla 2015, sp. zn. 3MCdo
14/2014 „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskehozákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.“
30.3. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil.
31.1. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
31.2. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože si žiadne trovy neuplatnil a ani mu podľa obsahu spisu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).