Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508200627
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8508200627.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 2, IČO: 00 151 866,
proti povinnému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J. Q., na ul. XX. F.. 1, o vymoženie sumy
4,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, so sídlom v Starej

Ľubovni, na Nám. gen. Štefánika č. 529/4, proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
11.07.2019 č.k. 5Er 27/2008-20 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Oprávnenému a povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a súdny exekútor nemá
právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo
výške 59,81 eur a na ich úhradu zaviazal povinného.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že exekučným titulom v prejednávanej veci je
rozhodnutie oprávneného zo dňa 06.06.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2005 a stalo sa
vykonateľným dňa 02.08.2005. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
účinného do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Vychádzajúc z uvedeného oprávnený v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote musel podať nielen návrh
na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť do 02.08.2008. Uplynutím
zákonom stanovenej trojročnej lehoty zaniklo právo vykonať exekučný titul núteným spôsobom v
predmetnom exekučnom konaní, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku.

3. Vzhľadom na uvedené, exekúcia nebola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty dňa 02.08.2008.

4.Nakoľkokzastaveniuexekúciedošlozdôvodupreklúzie,vovecisaskúmalo,koho je možné zaviazať
na náhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady exekúcie
uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú

do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to ak exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ak
exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie aleboak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203
ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek v prejednávanej veci mohla prichádzať do
úvahy len prvá možnosť, a to zavinenie oprávneného. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať

zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, ovplyvniť nemohol. Preto na náhradu trov
exekúcie musel byť zaviazaný povinný.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške
68,87 eur zaviazať oprávneného. Ako dôvod uviedol, že exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej
právnej úpravy, teda v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná
lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu,
t.j. dňom 02.08.2005 a uplynula dňa 01.08.2008. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti

novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie je podané neoprávnenou osobou.

7. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31.03.2017.

8. Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak
súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

9. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súdny exekútor má postavenie účastníka konania iba vtedy, ak sa

rozhoduje o trovách exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie sa súdny exekútor nestáva účastníkom
konania, a preto nemá ani postavenie oprávnenej osoby na podanie odvolania proti výroku o zastavení
exekúcie.

10. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. b)

CSP odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie odmietol ako podané
neoprávnenou osobou.

11. Čo sa týka výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, tento je vecne správny. Samotný
súdny exekútor vo svojom opravnom prostriedku konštatuje, že trojročná lehota uvedená v ustanovení

§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch začala plynúť dňom 02.08.2005 a uplynula dňa 01.08.2008. Išlo
teda nepochybne o lehotu, ktorá v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom
č. 298/2008 Z.z. účinným od 01.09.2008 bez akýchkoľvek pochybností uplynula. Po jej uplynutí už
nebolo možné v exekúcii pokračovať, nakoľko v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo právo
priznané exekučným titulom, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1

písm. f) Exekučného poriadku. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie možnosť uloženia povinnosti
nahradiť trovy exekúcie oprávnenému by prichádzala do úvahy len vtedy, ak zastavenie exekúcie zavinil
oprávnený, čo vyplýva z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko táto podmienka
splnená nebola, súd prvej inštancie musel na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného.

12. Odvolací súd preto uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi ako vecne
správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní

úspešnému oprávnenému a povinnému v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli a
neúspešný súdny exekútor nemá právo na ich náhradu.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).