Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716202209
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716202209.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová, v právnej veci žalobcu T. Y., nar.

XX.X.XXXX, bývajúceho v Y., ul. A. XXX/X zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Krafčíkom so sídlom
Nám. Osloboditeľov 39 proti žalovaným: 1/ Y..ovi, nar., 2/ L. Y., nar. XX.X.XXXX., obaja bývajúci v F..
45 obaja zastúpení advokátom JUDr. Mikulášom Pavlikom so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce,
3/Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO:
00 172 154, zastúpené advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom so sídlom Plynárenská 1, 071 01
Michalovce, o zaplatenie 782,71 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.2.2016 domáhal proti žalovaným, aby im súd
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 782,71 EUR spolu s 5,05 %
úrokom z omeškania od 7.9.2015 do zaplatenia a trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.9.2013 medzi ním
ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi došlo k predaju nehnuteľnosti a to bytu

č. 9, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, vo vchode B9 v Y., ul. V. č. 9, stojacom
na pozemku reg C KN č. XXXX/X vedeného na LV č. XXXX k. ú. Y.. Ešte dňa 10.1.2014 kedy bol
vlastníkom bytu a bol za obdobie, za ktoré platil preddavky (rok 2013) v byte vykonaný odpočet meračov
ÚK, TÚV a SV za rok 2013 (obdobie od 11.1.2013 do 31.12.2013). Vklad vlastníckeho práva k bytu,
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach, a podielu na pozemku pod bytovým
domom bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, odbor katastrálny zo dňa 15.1.2014
bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a

zariadeniach, a podielu na pozemku pod bytovým domom. Poukázal na to, že jeho matke - p. X. Y.,
ktorá konala v jeho zastúpení pri ohlásení zmeny vlastníka bytu žalovanému v 3. rade ako správcovi
bytovéhodomuzároveňsprávcapredložilkpodpisulistinuoznačenúako„Pristúpeniekzmluveovýkone
správy“ datovanú k 24.1.2014, ktorá listina bola vopred pripravená na podpis a aj napriek výhrade jej
podpísania pre nezrozumiteľnosť, resp. nejasnosť významu vety „Nový vlastník bytu preberá na seba
v plnom rozsahu ročné vyúčtovanie tepla, TÚV a SV za rok 2013“ správca trval na jej podpísaní na
účely zmeny evidovania nových spoluvlastníkov ako užívateľov bytu a nastupujúcich platiteľov. Tvrdil, že

správca si takto pripravenou formuláciou „Pristúpenia“ zjavne zabezpečuje riešenie situácií vznikajúcich
pri zmene vlastníkov bytu, najmä prípadné nedoplatky z vyúčtovaní dodávok tepla, TÚV, SV a pod.
pôvodného odstupujúceho vlastníka z vyúčtovania za obdobie, kedy bol ešte vlastníkom. Prevodom
alebo prechodom bytu na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu od zmluvy o výkonesprávy, avšak záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú (napr. nedoplatky) až ich usporiadaním.
Rovnako je tomu aj v prípade pohľadávok (preplatky). Preplatok je fyzické, reálne vyúčtovanie toho,
čo niekto zaplatil na preddavkoch - zálohových platbách oproti tomu, čo v byte reálne spotreboval.

Tento preplatok nemôže byť vyplatený niekomu inému než tomu, komu vznikol. Uviedol, že takouto
listinou označenou ako „Pristúpenie“ sa podľa jeho dnešných poznatkov nerieši samotné pristúpenie ku
Zmluve o výkone správy bytového domu, ako by sa to mohlo zo zavádzajúceho názvu javiť, pretože to /
pristúpenie/ je už vyčerpávajúco riešené zákonom č. 182/1993 Z.z., ktorý pristúpenie požaduje uviesť
už do samotnej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g). Obsahom „Pristúpenia“

sa správca zjavne snaží na úkor svojich klientov /ktorí sú v podstate v postavení spotrebiteľa/ riešiť
situácie vymáhania (rozúčtovania) nedoplatkov po pôvodných vlastníkoch, resp. vyplácania preplatkov
tak, aby to mal na základe vyhlásenia „Nový vlastník bytu preberá na seba v plnom rozsahu ročné
vyúčtovanie...“, ktoré dá podpísať odstupujúcemu aj nastupujúcemu vlastníkovi, vyriešené tak aby, či
už preplatok alebo nedoplatok „riešil“ s novým vlastníkom bytu. Týmto si správca zjavne zabezpečoval
podklad na to, že poukáže preplatok, či vymáha nedoplatok už len voči novému vlastníkovi, ktorého má

ďalej zazmluvneného Zmluvou o výkone správy. Takýto zavádzajúci postup správcu však dostáva jeho
klientov do neželaných a ani nimi nechcených situácií, ktoré ani nevedia v celom rozsahu predvídať,
keďže ako sa to stalo aj v prípade navrhovateľa, dá im to podpísať na mieste samom a ešte navyše s
nejasným, nesprávnym a neurčitým formulovaním.
Tvrdil, že takéto prehlásenie vo vopred pripravenej listine správcu je predovšetkým značne neurčité

a preto aj pochybné už len na základe toho v otázke jeho platnosti. „Prebratie ročného vyúčtovania“
totiž len na základe takejto formulácie evokuje predovšetkým prebratie listiny, ktorou sa vyúčtovanie
realizuje.Takétoprevzatievyúčtovaniaešteneznamenáanemážiadenmajetkovýdopadnapráva,resp.
povinnosti z vyúčtovania vyplývajúce. Tými totiž môže byť jednak právo na vyplatenie preplatku /vznik
pohľadávky voči správcovi/, alebo povinnosť úhrady nedoplatku /vznik záväzku/. Takto formulované

znenie však nerieši majetkové dopady medzi samotnými účastníkmi tejto dohody. Ako bolo vyššie
uvedená, vzniknúť môžu totiž dve situácie, preplatok, teda pohľadávka pôvodného vlastníka, ale aj
nedoplatok - záväzok pôvodného vlastníka. Na základe vykonaných odpočtov zo dňa 10.1.2014 bolo
vyhotovené vyúčtovanie za rok 2013, kde výška preplatkov za žalobcom zaplatené zálohové platby na
ÚK, TÚV a SV za rok 2013 predstavovala sumu 782,71 €. Žalobca spočiatku po vyjadreniach správcu a

stanovisku žalovaných v 1. a 2. rade mal za to, že uvedená suma bola správcom vyplatená žalovaným
v 1. a 2. rade - novým vlastníkom bytu, hoci nárok na úhradu preplatkov za rok 2013 mal žalobca
ako vlastník nehnuteľnosti počas zúčtovacieho obdobia roku 2013 a ako riadny platiteľ mesačných
zálohových platieb za ÚK, TÚV a SV za príslušný kalendárny rok, keďže len jemu mohla v príslušnom
období vzniknúť uvedená pohľadávka a preto listami zo dňa 3.10.2014 sa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu pokúsil o mimosúdny zmier s oboma žalovanými, avšak bezúspešne. Neskôr z
opatrností u správcu písomne - listom zo dňa 26.11.2014 zisťoval, či bola predmetná suma 782,71 €
poukázaná žalovaným v 1. a 2. rade. Správca - žalovaný v 3. rade odpovedal žalobcovi listom zo dňa
27.11.2014tak,že„preplatokzvyúčtovaniazarok2013bolzaúčtovanýnaúčetnájomnéhopredmetného
bytu v plnej výške a doteraz nebol poukázaný na iný účet.“ Žalovaný v 3. rade odmietol plniť v prospech

žalobcu aj po výzvach zo dňa 5.8.2015, ako aj urgencii zo dňa 7.9.2015. Tvrdil, že pre prípad preplatku /
situácia vzniknutá navrhovateľovi/ však vo vzťahu medzi ním a žalovanými nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalovaných, keďže ani to nie je zjavné zo znenia dokumentu „Pristúpenia“, ale
aj z dôvodu, že ak by aj akokoľvek extenzívne uvažoval, že sa o postúpenie jednať má, potom je zrejmé,
že určite neexistuje dohoda o odplatnosti, či bezodplatnosti postúpenia. V listine označenej „Pristúpenie“

pre tento posudzovania absentuje dohoda o odplatnosti, či bezodplatnosti za postúpenie pohľadávky
medzi ním a žalovanými v 1. a 2. rade, a rovnako tak ani nebola ešte vôbec zrejmé, či pohľadávky
vznikne, v akej výške. Odplatnosť, či bezodplatnosť totiž nie je obsahom „Pristúpenia“, a rovnako sa
nerieši odplatnosť prevzatia dlhu, či postúpenia pohľadávky ani v Kúpnej zmluve k bytu. Odplatnosť, či
bezodplatnosťpostúpeniamajetkovýchpráv-postúpeniepohľadávkynavrhovateľabymuselabyťmedzi

postupcom a postupníkom zmluvne vyriešená, inak je samotné postúpenie medzi neplatné s poukazom
na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť takéhoto úkonu (obdobne to konštatoval NS
SR v rozsudku sp.zn. Obo 102/2001 uverejnenom v časopise zo súdnej praxe č. 1/2002). Rovnako tak
by bolo akékoľvek takéto dojednanie neplatné aj pre prípad vzniku opačnej prípadnej situácie - vznik
nedoplatku za obdobie roku 2013. Neplatnosť „Pristúpenia“ medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade

je v tomto konaní tzv. „predbežnou otázkou“, ktorá musí byť vyriešená predovšetkým medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 2. rade, rovnako však vo vzťahu ku správcovi - žalovanému v 3. rade, keďže tento
na základe takéhoto neurčitého a neplatného dojednania nevyplatil preplatok v prospech žalobcu, ale
poukázal ho v prospech žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov bytu na účet bytu. Žalobca ďalej tvrdil,že v dôsledku postupu správcu - žalovaného v 3. rade a postoja žalovaných v 1. a 2. rade sa dostal do
stavuprávnejneistoty,resp.doneurčitéhoprávnehopostavenia,pretožejeveriteľompohľadávkyvsume
782,71 €, avšak je v neistom právnom postavení, kto je aktuálne nositeľom právnej povinnosti zaplatiť

mu predmetnú pohľadávku, a to práve v dôsledku postupu a správcu - žalovaného v 3. rade a postoja
žalovaných v 1. a 2. rade. Správca sa totiž domnieva, že na základe listiny „Pristúpenie“ nemá voči
nemu povinnosť úhrady predmetnej pohľadávky vzniknutej z titulu preplatku, pričom samotnú peňažnú
sumu však podľa svojho vyjadrenia eviduje na účte predmetného bytu. Je teda stále možné, aby správca
túto peňažnú sumu poukázal v prospech žalobcu, avšak v dôsledku existencie „Postúpenia“ tak nemieni

učiniť a rovnako sa bráni tým, že už ňou fakticky nedisponuje, lebo ju pripísal na účet bytu. Rovnako tak
aj žalovaní v 1. a 2. rade majú za to, že pohľadávka v sume 782,71 € im v dôsledku „Postúpenia“ patrí.
Tieto ich stanoviská za stavu, kedy správca - žalovaný v 3. rade žalovaným v 1. a 2. rade ešte peňažnú
sumu reálne nevyplatil, vyvoláva u žalobcu stav právnej neistoty a to aj v otázke kto je za danej situácie
nositeľom právnej povinnosti k zaplateniu predmetnej sumy - preplatku žalobcovi. Správca - žalovaný v
3. rade a žalovaní v 1. a 2. rade môžu vzájomnými kvitanciami, či vzájomnými zápočtami rôzne meniť

skutkový stav. Žalobca totiž, ak by sa súdne domáhal voči správcovi zaplatenia preplatku by mohol
byť v konaní zrejme neúspešný, a to z dôvodu, že má v dispozícii „Pristúpenie“, teda dohodu medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorá i keď je značne neurčitá, ale môže pre správcu znamenať,
že má preplatok poukázať v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Ak by sa navrhovateľ súdne domáhal
zaplatenia preplatku voči žalovaným v 1. a 2. rade, mohol by byť v konaní zjavne neúspešný, a to z

dôvodu, že by žalovaní mohli poukázať na skutočnosť, že im predmetný preplatok nebol poukázaný,
resp. vyplatený, lebo je v podstate iba správcom evidovaný na účte predmetného bytu, avšak nebol
im vyplatený, preto nemajú čo platiť ani oni žalobcovi. Za danej situácie právnej neistoty v postavení
žalobcu, kedy je popierané jeho právo na preplatok ako zo strany správcu, tak aj zo strany žalovaných
v 1. a 2. rade a iný procesný postup sa zdá byť neúspešný, resp. vyvolávajúci ďalšie zbytočné konania,

ktoré navyše nesmerujú k dosiahnutiu peňažného plnenia z preplatku, považuje navrhovateľ za právne
opodstatnené a vzniknutú situáciu riešiace riešenie súdne rozhodnutie, ktorým bude určené, že žalovaní
budú zaviazaní spoločne a nerozdielne k úhrade jeho peňažnej pohľadávky. V prípade, ak by súd
nepovažoval predmetný žalobný petit za dôvodný voči všetkým žalovaným ale len voči niektorému, či
niektorým z nich tak navrhol, aby súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu len toho u koho

sa podľa jeho správneho skutkového a právneho posúdenia nachádza právna povinnosť k zaplateniu
žalovanej sumy.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade nárok žalobcu neuznali ani čo do základu, ani čo do výšky a navrhli žalobu
zamietnuť. Poukázali na to, že zo žaloby nie je zrejmé na základe akého hmotnoprávneho predpisu

si uplatňuje svoj nárok. Už vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014, ktoré zaslali právnemu zástupcovi žalobcu
uviedli dôvody, pre ktoré jeho nárok neuznávajú. Poukázali na to, že v kúpnej zmluve zo dňa 24.9.2013
uzavretej medzi stranami sa problém preplatkov, resp. nedoplatkov z vyúčtovania nákladov a za služby
spojené s predmetom prevodu za rok 2013 sa nerieši. Odvolávajúc sa na ust. § 2 Obč. zák. uviedli, že na
listine zo dňa 24.1.2014 označenej ako Pristúpenie k zmluve o výkone správy je okrem iného uvedené,

že „Doterajší vlastník vyhlasuje, že na predanom byte nie sú dlžoby na nájomnom, resp. ku dňu predaja
ich vyrovnal.“ a v ďalšej časti: „Nový vlastník bytu preberá na seba v plnom rozsahu ročné vyúčtovanie
tepla, TÚV a SV za rok 2013.“ Predmetnú listinu podpísal doterajší vlastník a nový vlastník. Z tohto je
zrejmé, že nový vlastník tým, že prehlásil, že na seba v plnom rozsahu preberá ročné vyúčtovanie tak
na seba prevzal aj riziko prípadného nedoplatku ročného zúčtovania za rok 2013, resp. prijal aj prípadný

preplatok.

3. Žalovaný v 3. rade takisto neuznal nárok žalobcu ani čo do dôvodu, ani čo do výšky a navrhol, aby
súd žalobu voči nemu zamietol z dôvodu, že nie je v tomto spore ani pasívne legitimovaný a to najmä
z dôvodu, že v súčasnosti už nie je disponentom žalovanej sumy a voči žalobcovi nikdy nebol už od

momentu samotného vzniku preplatku z ročného vyúčtovania tepla, TÚV a SV za rok 2013 ani povinnou
osobou. Uviedol, že nakoľko pri prevode vlastníctva bytu, ku ktorému sa preplatok vzťahuje došlo k
prebratiu všetkých práv a povinností novým vlastníkom bytu, t.j. žalovanými v 1. a 2. rade a preto im aj
žalovaný v 3. rade ako správca predmetného bytu žalovaný preplatok po vzniku jeho splatnosti poukázal
na ich účet mesačných úhrad a teda žalovanou sumou napokon de facto a ani de iure nedisponuje. Bola

preto vecou žalobcu a žalovaných 1. a 2. rade ako sa ohľadne žalovanej sumy navzájom vysporiadajú a
žalovaný v 3. rade ako správca bytu do tejto ich vzájomnej dohody nemá zákonné a ani zmluvné právo
zasahovať. O tejto skutočnosti bol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25.9.2015
informovaný. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu a to najmä tykajúce sa neplatnosti právnych úkonovnajmä neurčitosti a nezrozumiteľnosti vyhlásenia o prevzatí vyúčtovania tepla, TÚV a SV za rok 2013,
tieto považuje za nedôvodné a právne irelevantné, nakoľko z týchto právnych úkonov jednoznačne
vyplýva prejav vôle zmluvných strán - žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, t.j. aby ročné vyúčtovanie v

celom rozsahu na seba prebral nový vlastník a teda ten následne uplatňoval z neho vyplývajúce práva
a povinnosti voči správcovi bytov, t.j. žalovanému v 3. rade. Uviedol, že napokon aj zo ustanovenia
§ 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy teda, ak by aj nebolo žalobcom a

žalovanými v 1. a 2. rade podpísané predmetné prebratie ročného vyúčtovania tepla, TÚV a SV za rok
2013 alebo aj keby by bolo eventuálne neplatné, tak ako to namieta žalobca, stále by vychádzajúc z
tohto zákonného ustanovenia mali právo na zaplatenie preplatku alebo povinnosť zaplatiť nedoplatok
z ročného vyúčtovania iba žalovaní v 1. a 2. rade nakoľko úpravu ročného vyúčtovania najmä jeho
realizáciu a splatnosť upravuje Zmluva o výkone správy (čl. VIII.) a predajom bytu nastala zákonná cesia
všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich na žalovaných v 1. a 2. rade.

4. V priebehu konania žalobca tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade v podstate popierajú jeho uplatňovaný
nárok z dôvodu, že žalobca mal podpísať listinu označenú ako „Pristúpenie k zmluve o výkone správy“
datovanú k 24.1.2014 a túto listinu si vysvetľujú tak, že „prijal aj prípadný preplatok“ z vyúčtovania
za rok. Žalobca však považuje za nesporné, že všetky zálohové platby pre rok 2013 poukazoval on

sám správcovi bytového domu, že akékoľvek zúčtovanie žalobcových zálohových platieb sa musí pri
preplatkupoukázaťtomu,ktotentopreplatokvygeneroval,atoboljedineanikinýnežžalobca.Žalobcovi
teda podľa predložených dôkazov patrí preplatok a je na žalovaných aby preukázali, že nie žalobca, ale
oni k tomuto preplatku majú právny titul. Tvrdil, že žalovaní preukazujú svoj právny titul k uplatňovanej
pohľadávke formulkou „v plnom rozsahu preberá vyúčtovanie“, čo považuje žalobca za neplatný, resp.

neexistenčný (zrejme mal na mysli neexistujúci) titul pre nadobudnutie peňažnej pohľadávky (preplatku
na zálohách). Žalobca sa z uvedených dôvodov v spojení s tým, že žalovaný v 3. rade ako správca
bytového domu preplatok zaúčtoval v prospech „účtu“ bytu, ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. a
2. rade sa domáha aj voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia peňažnej sumy preplatku.

5. Súd vo vykonal dokazovanie výsluchmi strán, svedkov, ako aj listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

6. V konaní neboli sporné skutočnosti, že na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.9.2013 medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi došlo k prevodu vlastníckych

práv žalobcu k nehnuteľnostiam, ktorej bol výlučným vlastníkom žalobca a to bytu č. X, nachádzajúceho
sa v bytovom dome súp. č. XXXX, vo vchode B9 v Y., ul. V.. 9, stojacom na pozemku reg C KN č.
XXXX/4 vedeného na LV č. XXXX k. ú. Y. pod F. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX z celku, spoluvlastnícky podiel parcely C KN č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.285 m2 vedenej na LV č. XXXX k. ú. Y. (článok I. Zmluvy)

na žalovaných v 1. a 2. rade. Vklad vlastníckeho práva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam na
základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor
zo dňa 15.1.2014 pod č. V XXXX/XX (č.l. 15) a zapísaný pod č.z. XXX/XX, ktorá skutočnosť vyplýva aj z
LV č. XXXX k. ú. Y. (č.l. 8). Dňa 24.1.2014 bola žalovaným v 3. rade listina označená ako „Pristúpenie k
zmluve o výkone správy“, v ktorej sa konštatuje, že dňa 15.1.2014 žalobca - vlastník bytu predal 3-izbový

byt v bloku A-X/B-X U. Y. v správe žalovaného v 3. rade s tým, že doterajší vlastník - žalobca (na základe
plnej moci podpisuje X. Y., A. 3, Y.) vyhlasuje, že na predanom byte nie sú dlžoby na nájomnom, resp. ku
dňu predaja ich vyrovnal. Ďalej sú tam uvedené identifikačné údaje žalovaných v 1. a 2. rade ako nových
vlastníkov s tým, že je tam ďalej uvedené: „Nový vlastník svojim podpisom potvrdzuje pristúpenie k
Zmluveovýkonesprávysúčinnosťouod1.1.2014apreberánasebavplnomrozsahuročnévyúčtovanie

tepla, TÚV a SV za rok 2013 a zároveň na nového vlastníka prechádza členstvo v OSBD zaplatením
ZVČ vo výške 16,60 €. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou predmetného
bytu za rok 2013 vyhotoveným žalovaným v 3. rade dňa 31.7.2014 mal súd za preukázané, že za rok
2013 bol preplatok 782,71 €.

7. Podľa § 5 ods. 2 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru
je vyhlásenie správcu, alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, alebonebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod
vlastníctva bytu.

8. Podľa § 5 ods. 6 citovaného zákona, práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, alebo
nebytového priestoru v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka bytu, alebo nebytového
priestoru v dome.

9. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov
neuzavrúzmluvuovýkonesprávysinouprávnickouosobou,alebofyzickouosobou(ďalejlen„správca“),
najmä s bytovým družstvom.

10. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správa domu je
obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

11. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ,

ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť
správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

12. Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona, správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za
každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí
správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom
účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca
je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. 12aaa) Majetok vlastníkov nie je

súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov,
ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

13. Podľa § 8a ods. 1 cit. zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom

písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená
zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému

vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e)
Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,

b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia

disponovať s nimi,

d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,e) zásady určenia výšky platieb za správu,

f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

14. Podľa § 8a ods. 2 cit. zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je

povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred
jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za
plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového

správcu alebo spoločenstva.

15. Podľa § 8a ods. 7 veta prvá, tretia, štvrtá citovaného zákona, s prevodom, alebo prechodom
vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru v dome, prechádzajú na nového vlastníka bytu, alebo
nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Prevodom,

alebo prechodom bytu, alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší
vlastník bytu, alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce
z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru v
dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom, alebo prechodom vlastníctva bytu, alebo

nebytového priestoru v dome.

16. Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

17. Podľa § 8b ods. 2 cit. zákona, pri správe domu je správca povinný

a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,

b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,

c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla

činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,

d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,

f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,

g)zvolaťschôdzuvlastníkovpodľapotreby,najmenejrazzarok,alebokeďotopožiadanajmenejštvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na

kalendárny rok,i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na
uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome,

j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab)

k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom.

18. Podľa § 8b ods. 4 cit. zákona , správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky
zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči
dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami

preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.

19. Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona, spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby
a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí

viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

20. Podľa § 10 ods. 6 cit. zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov

alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Predmetom tohto sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanými žalobcovi, ktoré malo
vzniknúť na strane žalovaných tým, že bez právneho dôvodu získali preplatok na úhradách na plnení

spojenom s užívaním predmetného bytu a nebytových priestorov v dome za rok 2013. V konaní nebol
sporná výška preplatku a jeho vznik, ale komu tento preplatok prináleží, keďže tak žalobca ako aj
žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, z vyššie uvedených dôvodov, že im prináleží.

24. Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol z týchto dôvodov:

25. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že základe vyššie označenej kúpnej zmluvy došlo k
prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu zo žalobcu na žalovaných v 1. a 2. rade. V čl. VIII. bod
2 kúpnej zmluvy vyhlásili žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci, že pristúpili k zmluve o výkone správy. V
Zmluve o výkone správy uzavretej dňa 23.2.2005 medzi správcom - žalovaným v 3. rade a žalobcom

- vlastníkom predmetného bytu a bytového domu E. na ulici V. v Y.(č.l. 50 a nasl.) v bode 8 čl. X. je
uvedené, že preplatok a nedoplatok vyplývajúci z predloženého ročného vyúčtovania sú zmluvné strany
povinné uhradiť do 60 dní od dňa ich doručenia. Z Prehľadu ročných stavov na karte vyhotoveného
dňa 27.9.2016, ktorý predložil žalovaný v 3. rade je zrejmé, že žalovaná suma 781,2, 71 € - vyúčtovaný
preplatok na úhradách za plnenia za rok 2013 bola poukázaná správcom - žalovaným v 3. rade na

účet žalovaných v 1. a 2. rade dňa 25.5.2014 (č.l. 76), t.j. už v čase keď žalovaní v 1. a 2. rade boli
bezpodielovýmispoluvlastníkmipredmetnéhobytuatedaajjednouzozmluvnýchstránvyššieoznačenej
Zmluvy o výkone správy a teda aj vlastníkmi - majiteľmi účtu, na ktorom bol poukázaný aj sporný
preplatok na úhradách za plnenia od vlastníkov bytov, takže sa jedná už o vzťah medzi týmito zmluvnýmistranami o čom svedčí aj postup správcu a to, že tento preplatok poukázal na ich účet a nie žalobcovi.
Súd nezistil, že by sa strany, t.j. predávajúci - žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade - kupujúci dohodli v
kúpnej zmluve čo v prípade, ak za rok 2013 vznikne preplatok alebo nedoplatok úhradách na plnení

spojenom s užívaním predmetného bytu, pričom žalobca v priebehu konania potvrdil, že predpokladal,
že vznikne preplatok, keďže v byte nebýval. Nič teda nebránilo žalobcovi tieto dojednania týkajúce sa
preplatku do zmluvy zapracovať. Naopak ako bolo zistené z obsahu predloženej listiny spísanej dňa
24.1.2014, ktorú podpísali - žalovaný v 1. rade ako nový vlastník a matka žalobcu X. Y. - za základe
plnej moci udelenej jej žalobcom tak nový vlastník - žalovaný v 1. rade prehlásil, že preberá na seba v

plnom rozsahu ročné vyúčtovanie tepla, TÚV a SV za rok 2013 (v tomto prípade preplatok za rok 2013).
Svedkyňa X. Y. tvrdila na pojednávaní, že sa údajne v deň keď bola spísaná táto listina po jej podpísaní
ústne dohodli so žalovaným v 1. rade, že v prípade preplatku ho žalovaní v 1. ma 2. rade uhradia
žalobcovi, čo však žalovaný v 1. rade poprel. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, na
základe ktorých súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade sa na úkor žalobcu neobohatili z vyššie
uvedených dôvodov tak ako to tvrdil žalobca súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.

26. Súd žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol z dôvodu, že tento nie je pasívne legitimovaný v
tomto spore z týchto dôvodov:

27. Ako bolo zistené z predložených listinných dôkazov tak žalovaní v 1. a 2. rade ako právni nástupcovia

žalobcu - vlastníci pristúpili uzavretím kúpnej zmluvy k vyššie označenej Zmluve o výkone správy
uzavretej medzi ich právnym predchodcom - žalobcom a žalovaným v 3. rade - správcom (čl. VIII. bod
2 kúpnej zmluvy). Z čl. X. bod 8 jednoznačne vyplýva, že preplatok (nedoplatok) vyplývajúci z ročného
vyúčtovania sú zmluvné strany povinné uhradiť do 60 dní od dňa ich doručenia. Zmluvnými stranami
sa stali od dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, t.j. 15.1.2014.

Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2 cit. zák. a to tak, že je to obstarávanie služieb a tovaru,
ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Správcovi vyplýva z vyššie cit. právnych ustanovení povinnosť prostriedky získané z úhrad za plnenia
od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv
viesť oddelene od účtov správcu v banke s tým, že majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke

sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a správca je príslušný disponovať s finančnými
prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného
zákona o ochrane vkladov s tým, že správca tieto prostriedky - majetok vlastníkov bytov nesmie správca
použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou
domu a využiť vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb (§ 8 ods. 3 cit. zákona). Z Prehľadu

ročných stavov na karte vyhotoveného dňa 27.9.2016, ktorý predložil žalovaný v 3. rade je zrejmé, že
žalovaná suma 781,2, 71 € - vyúčtovaný preplatok na úhradách za plnenia za rok 2013 bola poukázaná
na účet žalovaných v 1. a 2. rade dňa 25.5.2014 (č.l. 76). Na základe týchto skutočností súd jednoznačne
dospel k záveru, že žalovaný v 3. rade - správca nie je pasívne legitimovaný v spore, nakoľko so
žalovanousumounedisponuje,resp.nebolopreukázanévkonaní,žebysanaúkor žalobcubezdôvodne

obohatil,t.j.žebyzískal majetkovýprospechbezprávnehodôvodu.Súdpretovočinemužalobuzamietol
ako nedôvodnú.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Súdpriznalúspešnýmžalovanýmv1.,2.a3.radenáhradutrovkonaniavočineúspešnémužalobcovi
vplnomrozsahu,pretožemalivoveciplnýúspech(§255CSP)ovýške,ktorýchrozhodnesúdosobitným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).