Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203529
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6414203529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcov 1/ C.. H. M., nar. XX. XX. XXXX,
bydliskom M. Q. - V., S. XXX/X, 2/ Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A., T. G. Y. XXXX/XX, 3/ X.
F., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom M. Q. XXX/XX, 4/ X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom V., H. XX/
XXX, 5/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom M. Q. XXX/XX, 6/ R. S., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom
M. Q., H. XXX/XX, 7/ X. M., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom M. Q., H. XXX/X, 8/ Y. M., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bydliskom M. Q. XXX, 9/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom
M. Q. XXX, 10/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom M. Q., T. F. XXX/XX, 11/ A. U., nar. XX. XX. XXXX,

bydliskom F., T. A. XX, 12/ Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A. nad Q., L. XXX/XX, 13/ Y. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bydliskom A. nad Q., M. R. U. XX/XX, 14/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom M. Q. XXX/
XX, 15/ R. M., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom M. Q., S. XXX/X, 16/ T. spoločenstvo lesného urbariátu
s právnou subjektivitou, so sídlom Kľačany Trnavá Hora, IČO: 37 997 882, všetci žalobcovia zastúpení
Advokátskou kanceláriou Krnáč, s. r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, LUX Residence, Námestie slobody
2, proti žalovaným 1./ Y.. R. V., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A. nad Q., T. XX, 2./ E. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bydliskom M. Q. - V., XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Samuelom Bránikom, advokátska

kancelária v Bratislave, Podjavorinskej 7, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 12C/34/2014- 258 zo dňa 12. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a žalovaným
priznal náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku, ktorým konanie o návrhu žalobkyne v 8/ rade zastavil, zostáva rozsudok nedotknutý.
III. Žalobcovia v rade 1/ až 7/, 9/ až 16/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/, 2/
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že

darovacia zmluva zo dňa 21. 06. 2012, uzavretá medzi žalovanou v rade 2/ a žalovaným v rade 1/,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol zapísaný pod č. V-1477/12- pol. 18/12 je neplatná pre
porušenie predkupného práva voči podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a tiež z dôvodu, že
žalovaní nepreukázali vzťah navzájom blízkych osôb. Žaloba bola podaná 21. 03. 2014 za účinnosti §
80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý dával možnosť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

2. Okresný súd zistil, že žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany žalobcov a spôsobilým titulom
na zápis zmeny vlastníctva na listoch vlastníctva č. 961, 919, 1063. Žalobcovia 1/ až 15/ boli podielovými
spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností, ktoré boli predmetom spornej darovacej zmluvy a žalobca 16/je pozemkovým spoločenstvom všetkých podielových spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností (bod 9.
odôvodnenia).

3. Okresný súd zo spornej Darovacej zmluvy zo dňa 21. 06. 2012, ktorej vklad bol povolený pod V
1477/12-pol. 18/12, zistil, že 2/ žalovaná ako darkyňa darovala 1/ žalovanému ako obdarovanému svoj
spoluvlastnícky podiel k 1/6-ine nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, LV XXX a LV XXX v kat. úz. V.,
vo výmere 2.689 m2 a že tieto nehnuteľnosti tvoria spoločnú nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva
žalobcu v rade 16/. Nebolo sporné, že časť prevádzaného spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/6 -iny

žalovaná 2/ neponúkla na predaj ostaným podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Sporné
bolo, či 2/ žalovaná mala povinnosť pred uzavretím darovacej zmluvy ponúknuť spoluvlastnícky podiel
ostaným podielovým spoluvlastníkom. Žalovaní tvrdili, že sú navzájom blízkymi osobami.

4. Pre vzťah blízkych osôb je charakteristické, že ujmu, ktorú utrpel jeden zo žalovaných, druhý
žalovaný dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Žalovaní tvrdili, že sú veľmi blízkymi, dobrými priateľmi,

ktorí si vzájomnú citovú väzbu prejavujú pri príležitosti sviatkov, návštevami, spoločnými dovolenkami.
Tento vzťah vznikol ešte za života manžela 2/ žalovanej, ktorý pomáhal 1/ žalovanému so stavbou
nehnuteľnosti v A. nad Q.. Keď manžel 2/ žalovanej v roku 2006 zomrel, žalovaný 1/ sa snažil žalovanej
2/ pomáhať. Smrť manžela žalovanej ich ešte viac citovo zblížila. Žalovaný pomáhal aj matke žalovanej,
ktorá mala zdravotné problémy. Keď sa v r. 2011 žalovanej pokazilo auto, žalovaný pre ňu kúpil a

daroval jej auto. Žalovaná ponúkla žalovanému svoje nehnuteľnosti. V januári 2012 spísala závet, v
ktorom za jedného z dedičov označila žalovaného. Keď v roku 2012 zomrela matka žalovanej, žalovaný
jej ujmu prežíval ako svoju vlastnú. Žalovaný v rade 1/ materiálne pomáhal 2/ žalovanej nad mieru
bežne obvyklú v jej ťažkých životných situáciách. Vzhľadom na to, že išlo o vzťah osôb blízkych, bolo
možné, aby 2/ žalovaná darovala časť svojich nehnuteľností 1/ žalovanému bez nutnosti realizácie

predkupnéhopráva.Žalobcovianepreukázalisvojetvrdeniaoneplatnostidarovacejzmluvy.Zvýpovední
žalovaných aj svedkaX V. mal okresný súd preukázané, že žalovaní sú osobami blízkymi, aj keď nie
je medzi nimi príbuzenský vzťah. Tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaní neboli navzájom blízke osoby
neboli preukázané ani z výpovední žalobkyne v rade 3/ a žalobkyne v 4 /rade, ktoré boli vypočuté
na pojednávaní. Vzájomná blízkosť osôb je daná ich správaním, vzájomnou pomocou a pociťovaním

ujmy toho druhého ako vlastnej. To neznamená, že sa žalovaní o svojom vzťahu musia vyjadrovať na
verejnosti.

5. Ďalšie dôvody pre zamietnutie žaloby okresný súd zistil z toho, že dňa 10. 10. 2004 bol žalobca
v rade 16/ premenený na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Zmluva o pozemkovom

spoločenstve v článku VI., bod 1 a 3. upravila možnosť členov spoločenstva prevádzať svoj vlastnícky
podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode má pozemkové spoločenstvo predkupné právo, okrem
prevodu na blízke osoby. Aj v stanovách žalobcu v rade 16/ sú podmienky prevodu upravené rovnako.
Okrem toho, dôvodom zamietnutia žaloby žalobcov v rade 3/ až 16/ bolo, že žalovaní vzniesli námietku
premlčania, lebo žalobcovia do konania pristúpili po uplynutí trojročnej premlčacej doby na návrh, ktorý

bol súdu doručený 31. 07. 2015. Okresný súd pripustil vstup žalobcov v rade 3/ až 16/ do konania
uznesením 12C/34/2014 zo dňa 10. 08. 2015. Námietka premlčania bola dôvodná, lebo predmetom
sporu bolo majetkové právo, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe.

6. Okresný súd zamietol žalobu žalobcov v rade 3/ a 5/ z dôvodu zániku ich aktívnej legitimácie, lebo

v čase vydania rozhodnutia neboli podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností z dôvodu, že
tieto previedli na Y. a C. F., ktorí sa stali osobami oprávnenými z predkupného práva namiesto žalobcov
3/ a 5/.

7. Okresný súd konanie o žalobe žalobkyne v rade 8/ zastavil, lebo táto zomrela dňa X a z uznesenia

4D/41/2016, Dnot 108/2016 zo dňa 18. 10. 2016 zistil, že dedičia neprejavili záujem v spore pokračovať
postupom podľa § 61, § 63 CSP.

8. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 101, § 116, § 140, § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovaní 1/, 2/ boli v konaní úspešní a súd im podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP priznal náhradu

trov v pomere 100 %.

9. Žalobcovia v rade 1/ až 7/ a 9/ až 16/ vo včas podanom odvolaní namietali nesprávne skutkové
a právne posúdenie veci a nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Žalobcovia sa nestotožňujú sozáverom, že žalovaní sú si blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Iné osoby sú blízkymi
osobami za predpokladu, že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom (prvá podmienka) a ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (druhá podmienka). Súd

má vychádzať z objektívnych a spoločenských hľadísk. Z hľadiska spoločenskej morálky nemožno tvrdiť,
že ak by jeden zo žalovaných utrpel ujmu, tak druhý by ju pociťoval ako vlastnú, keďže vzťah medzi
žalovanými nie je prehĺbený žiadnymi ďalšími citovými, rodinnými alebo sociálnymi väzbami. Žalovanými
tvrdené vzájomné pociťovanie ujmy nezanecháva reálnu stopu v objektívne zistiteľných skutočnostiach.
Žalovaný v 1/ rade má partnerku aj žalovaná v 2/ rade má partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Žalovaný 1/ chodieval do roku 2011 do V. len sporadicky a 2/ žalovaná je na V. stále. Žalovaní nie sú
rodinní príbuzní, nežijú v jednej domácnosti, ich vzťah nevykazuje predpoklad existencie vzťahu blízkych
osôb.Zuvedenýchdôvodovnavrhli,abyodvolacísúdzmenilrozsudokokresnéhosúduaurčilneplatnosť
darovacej zmluvy, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V replike
na vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu žalobcovia uviedli, že pokiaľ mal okresný súd za to,
že predkupné právo mal len žalobca 16/ ako pozemkové spoločenstvo, ktoré svoje právo uplynulo po

premlčacej dobe, potom mal žalobu zamietnuť na základe nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcov
v rade 1/ a 2/. Okresný súd však z toho dôvodu žalobu nezamietol, preto sa v odvolaní žalobcovia
nezaoberali jeho konštatovaním, že predkupné právo by malo spoločenstvo. Zo zmluvy zo dňa 10. 10.
2004, ktorou došlo k premene pozemkového spoločenstva, nemožno vyvodiť, že predkupné právo malo
len pozemkové spoločenstvo. Žalobcovia nemohli postupovať v súlade s právnou úpravou § 137 c) CSP,

lebo žalobu podali v čase, keď takáto právna úprava neexistovala.

10. Žalovaní v rade 1/, 2/ v spoločnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30. 10. 2017 uviedli, že považujú
rozsudok za riadne odôvodnený. Určenia neplatnosti zmluvy sa domáhajú tretie osoby, ktoré neboli
účastníkmi zmluvy. Prioritou má byť výklad, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy. Medzi žalovanými

existuje vzťah navzájom blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Vzťah obdobný rodinnému
vzťahu vyplýva z toho, že 1/ žalovaný je závetným dedičom 2/ žalovanej, ktorá je bezdetná a slobodná.
Druhú podmienku, ktorou je vzájomné citové puto a znášanie ujmy ako vlastnej, žalovaní tak isto
preukázali. Žalobkyňa v 1/ rade titulom funkcie predsedníčky pozemkového spoločenstva nedovolí
žalovanému 1/ dostavať a skolaudovať jeho nehnuteľnosť, od ktorej má žalovaná 2/ kľúče a ktorá

ponúkla 1/ žalovanému pomoc formou prevodu pozemkov. Ďalej žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu
uviedli, že skutočnosti, ktoré odvolateľ nespochybnil, sú predmetom odvolacieho prieskumu iba vtedy,
ak by sa týkali procesných podmienok. Odvolatelia v odvolaní nenamietali a nespochybnili závery
okresného súdu o tom, že predkupné právo malo pozemkové spoločenstvo, t. j. žalobca v rade 16/ a
ďalej, že žalobcovia v rade 3/ až 16/ sa dovolali relatívnej neplatnosti z dôvodu porušenia predkupného

práva až po uplynutí premlčacej doby. Od účinnosti Civilného sporového poriadku 01. 07. 2016 existuje
ďalší dôvod, pre ktorý nemožno žalobe vyhovieť, a tým je určenie neplatnosti právneho úkonu ako
právnej skutočnosti, lebo žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení
podľa § 137 písm. c) CSP. Z uvedených dôvodov žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a aby priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. V replike na vyjadrenie

žalobcov žalovaní zopakovali, že odvolacie dôvody mali možnosť žalobcovia doplniť len do uplynutia
odvolacej lehoty. Žalovaní tvrdia, že formulácia žaloby nespĺňa kritériá podľa § 137 písm. c) CSP a
žalobcovia nemali právny záujem na žalobe ani za právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie (§ 385 ods. 1
CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie písomnosťami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

13. Podľa § 40a, veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Podľa § 140, veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).

Podľa§1ods.1písm.a)ažc)zák.č.97/2013Z.z.opozemkovýchspoločenstváchtentozákonupravuje
a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev,b) práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu a
správcu,
c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení do 30.06.2018 na práva
a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak §
8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.

Podľa § 8 ods. 1, veta prvá zák. č.97/2013 Z. z. spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa
rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov.

Podľa § 9 ods. 1, veta prvá, zák. č. 97/2013 Z. z. členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú
všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona členstvo v spoločenstve
vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa§16ods.1zák.č.97/2013Z.z.vznenído 30.06.2018výborjevýkonnýmaštatutárnymorgánom
spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje
tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie
sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

14. V predvolaní na pojednávanie odvolací súd uviedol predbežný právny názor, že základom právneho
posúdenia veci je spoločná nehnuteľnosť podľa zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
a aktívna legitimácia žalobcov. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní pred odvolacím súdom
zopakoval dôvody odvolania. Sporná darovacia zmluva vykazuje znaky relatívnej neplatnosti. Žalobca

16/ je pozemkové spoločenstvo, ktoré má zachované predkupné právo. Právny zástupca žalovaných
navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Aktívna legitimácia žalobcov v rade 1/ až
15/ nie je daná. Žalovaní namietali premlčanie nároku. Sporná darovacia zmluva bola uzavretá 21. 06.
2012 a žalobcovia v rade 3/ až 16/ vstúpili do konania až podaním z 31. 07. 2015. Žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo v katastrálnom území A., kde sa nachádza

spoločná nehnuteľnosť, prebehli pozemkové úpravy a došlo aj k prečíslovaniu parciel. Žalobcovia sa
domáhali vydania rozsudku podľa predošlého stavu katastra, ktorý už neplatí. Taký rozsudok by nemohol
byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Vzťah žalovaných ako blízkych osôb bol preukázaný
a žalovaní preukázali, že nešlo o ich účelové tvrdenie.

15. Okresný súd založil rozhodnutie na závere, že žalobcovia nepreukázali tvrdenia o neplatnosti
darovacej zmluvy, lebo medzi žalovanými v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy bol a existuje
vzťah blízkych osôb. Z toho dôvodu bolo možné, aby 2/ žalovaná darovala časť svojich nehnuteľností
1/ žalovanému bez nutnosti realizácie predkupného práva ostatných spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti. Žalovaní tiež dôvodne uplatnili námietku premlčania, lebo predmetom sporu bolo

majetkové právo, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe.

16. V posudzovanej veci bolo povinnosťou súdu najskôr kladne zodpovedať otázku naliehavého
právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Právna úprava v čase podania žaloby dávala
doterajšiemu spoluvlastníkovi, ako osobe dotknutej porušením predkupného práva, dve možnosti

domáhať sa ochrany práva na súde. Prvá možnosť bola žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu
žalobou vedenou proti účastníkom právneho úkonu. Ak by súd žalobe vyhovel, úspešný žalobca by
dosiahol právny stav, ktorý exitoval pred porušením predkupného práva. To bolo účelom posudzovanej
žaloby. Druhou možnosťou, ktorá nebola využitá, je žalovať osobu, ktorá právo nadobudla porušením
predkupného práva, aby takto nadobudnuté právo previedla na opomenutého spoluvlastníka. Okresný

súd vyslovil záver, že podaná žaloba spoluvlastníkov, členov pozemkového spoločenstva, je vhodným
procesným nástrojom ich ochrany. Uvedený záver okresného súdu nebol správny, pretože naliehavý
právnyzáujemnaurčovacejžalobemusímaťoporuvprávnejúprave. Okresnýsúdopomenul,žesporné
právo sa vzťahuje na spoluvlastnícke právo, ale súčasne na spoločnú nehnuteľnosť, a že pozemkové
spoločenstvo koná prostredníctvom určených orgánov a nie jednotlivých členov, t. j. nerozlišoval, kto v

danom prípade právom disponuje.

17. V posudzovanej veci uplatnili právo domáhať sa žalobou relatívnej neplatnosti právneho úkonu v
dôsledku porušenia predkupného práva žalobcovia, ktorými sú fyzické osoby, členovia pozemkovéhospoločenstva, ako aj pozemkové spoločenstvo, ktoré zo zákona koná za členov, spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti. Otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení treba posúdiť
pri rešpektovaní spoluvlastníckych právnych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti a súčasne právnych

vzťahov, ktoré existujú v rámci povinného členstva spoluvlastníkov v pozemkovom spoločenstve ako
právnickej osoby. V zmysle § 1 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o pozemkových spoločenstvách uvedený
zákon upravuje právne postavenie pozemkového spoločenstva, práva, povinnosti členov spoločenstva
a podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou. V prípade práv a povinnosti vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti,ktoréniesúvýslovneupravenévtomtozákone,odkazujeustanovenie§2ods.2Zákonao

pozemkových spoločenstvách na použitie Občianskeho zákonníka. Keďže ide o kolíziu hmotnoprávnych
predpisov, vec treba posúdiť v súlade s účelom právnej úpravy.

18. Právna úprava Zákona o pozemkových spoločenstvách spája výkon práv vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti s členstvom v pozemkovom spoločenstve. V zmysle § 9 ods.
1 Zákona o pozemkových spoločenstvách členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej

nehnuteľnosti.Žalobcoviasúspoluvlastnícispoločnejnehnuteľnostiasichspoluvlastníctvomjesúčasne
spojené členstvo v pozemkovom spoločenstve, v ktorom je výkon práva k spoločnej nehnuteľnosti
prenesený na orgány pozemkového spoločenstva. Zmyslom existencie pozemkového spoločenstva
ako právnickej osoby je, že dispozičné práva k spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti nevykonávajú osobne, ale prostredníctvom orgánov pozemkového spoločenstva.

Štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva je výbor pozemkového spoločenstva, ktorý má
povinnosti vyplývajúce z hospodárenia a evidencie o majetku, o spoločnej nehnuteľnosti, o členoch, o
čom predkladá každoročne správu na zhromaždení členov pozemkového spoločenstva. Z uvedeného
vyplýva, že pozemkové spoločenstvo je oprávnené a povinné vykonávať v mene spoluvlastníkov a
členov pozemkového spoločenstva ich práva a konať za pozemkové spoločenstvo pred súdom.

19. Pozemkové spoločenstvo uplatňuje práva a povinnosti všetkých svojich členov a spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti, preto nie je dôvod, aby bez preukázania naliehavého právneho záujmu
konali len niektorí členovia, spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. V posudzovanej veci bolo dotknuté
právo všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a súčasne účelom žaloby bolo dosiahnuť

stav, ktorý je na prospech všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, za ktorých je oprávnené
konať pozemkové spoločenstvo prostredníctvom príslušného orgánu pozemkového spoločenstva. V
posudzovanej veci z ničoho nevyplývalo, že hrozilo zmeškanie alebo zmarenie uplatnenia práva na
súd, a len z toho dôvodu podali žalobu spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Účel sledovaný podanou
žalobou je na prospech nielen žalujúcim spoluvlastníkom, ale všetkým členom a spoluvlastníkom

spoločnej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorú mohlo a malo podať
pozemkové spoločenstvo, nie je tam, kde právo uplatňovali niektorí členovia a spoluvlastníci. Nie
je v súlade s účelom Zákona o pozemkových spoločenstvách, aby jednotliví členovia pozemkového
spoločenstva konali pred súdom sami za seba, prípade v rozpore s úkonmi pozemkového spoločenstva.
Okrem toho, konajúci súd je povinný rešpektovať, že v zmysle § 72 CSP na konanie právnickej osoby

pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.

20. Ako vyplýva z vyššie uvedeného iba určením neplatnosti spornej darovacej zmluvy nemôžu byť
dotknuté práva jednotlivých (žalujúcich) spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, lebo ich podiely na
spoločnej nehnuteľnosti sa nemenia a ostávajú zachované. Jedinou dotknutou osobou je samotné

pozemkové spoločenstvo, za ktoré koná výbor ako štatutárny orgán, ktoré však žalovalo až po
uplynutí premlčacej doby. Keďže žalobcovia fyzické osoby nepreukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, lebo nie sú oprávnení konať za pozemkové spoločenstvo a pozemkové
spoločenstvo včas žalobu nepodalo, rozhodnutia okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, bolo
vecne správne, aj keď okresný súd nesprávne vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na strane

žalobcov fyzických osôb bol daný. Okresný súd totiž nerozlišoval právne postavenie a právne vzťahy
pozemkového spoločenstva s právnou subjektovou, práva jeho členov a právne vzťahy vyplývajúce
z existencie spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa naplnia a majú význam iba v rámci pozemkového
spoločenstva.

21. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. Nebolo sporné, že už v čase uzavretia spornej
darovacej zmluvy bol žalobca v rade 16/ pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou.
Pozemkové spoločenstvo spravuje spoločnú nehnuteľnosť, na ktorej sa darovacou zmluvou prevádzal
spoluvlastnícky podiel medzi žalovanými v rade 1/ a 2/. Za pozemkové spoločenstvo je oprávnenýnavonok konať jeho štatutárny orgán, ktorým je výbor pozemkového spoločenstva. Členovia
štatutárneho orgánu boli síce aj žalobcovia v rade 1/ a 2/, ale z obsahu žaloby vyplývalo, že ju
podali len ako fyzické osoby, členovia pozemkového spoločenstva. Aktívna legitimácia a súčasne

naliehaný právny záujem svedčili iba žalobcovi v rade 16/, a voči tomu bola vznesená dôvodne
námietka premlčania, nebol dôvod posudzovať platnosť darovacej zmluvy z hľadiska toho, že medzi
žalovanými bol vzťah blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka, ani stratu aktívnej legitimácie
pôvodných žalobcov v rade 3/ a 5/ tým, že v priebehu konania previedli vlastníctvo na spoločnej
nehnuteľnosti.Okremtoho,žalobcovianenapadliskutkovéaprávnezáveryopremlčanípráva aozániku

aktívnej legitimácie žalobcov v rade 3/ a 5/, preto sa uvedenými dôvodmi odvolací súd podrobnejšie
nezaoberal. V odvolacom konaní nebol dôvod zaoberať sa ani obranou žalovaných, že v dôsledku
pozemkových úprav a prečíslovaniu parciel v kat. úz.XX., kde sa nachádza spoločná nehnuteľnosť,
žalobcovia nemajú (stratili) naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo taký rozsudok by
nemohol byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.

22. Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia záver
okresného súdu, že darovacia zmluva bola urobená medzi blízkymi osobami, nespochybnili. Žalovaní
preukázali vzájomný vzťah blízkych osôb správaním, vzájomnou pomocou a poskytovaním majetkových
hodnôt a plnení, ktoré prevyšuje bežné spoločenské normy v medziľudských vzťahoch. Okresný súd
správne vyhodnotil správanie 1/ žalovaného a 2/ žalovanej v rôznych životných situáciách počas dlhej

doby pred uzavretím spornej darovacej zmluvy, ako správanie nad mieru bežne obvyklé. Žalobcovia
neuviedli žiadny relevantný dôkaz o účelovosti správania sa žalovaných, aby legalizovali darovaciu
zmluvu. Prejavy vzájomnej náklonnosti a pociťovania ujmy nevyžadujú ani reciprocitu, ani formu, lebo
ideoautonómnusférusprávaniasa účastníkovprávnehoúkonu,ktorávyžadujeindividuálneposúdenie.
V prípade sporu mali žalobcovia povinnosť predložiť iný hodnoverný výklad a tým spochybniť správanie

sa žalovaných, ktoré si navzájom prejavovali po dlhšiu dobu, nielen za dobu predchádzajúcu spornému
darovaniu.

23. Výrok, ktorým okresný súd konanie o žalobe žalobkyne v rade 8/ zastavil z dôvodu jej úmrtia, strany
sporu rešpektovali, zastavenie konania nebolo odvolaním dotknuté. Aj keď žalovaní na pojednávaní

na odvolacom súde tvrdili, že žalobcovia napadli aj výrok o zastavení konania, z obsahu odvolania a
označenia strán sporu takýto výklad nevyplýva. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na obsah žaloby
a postavenie žalobkyne v rade 8/, ktorá v priebehu konania zomrela, bolo zastavenie konania voči nej
procesne správne, lebo konala len za seba a smrťou zanikla jej procesná spôsobilosť.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). Neunesenie dôkazného bremena skutkových tvrdení je na ťarchu žalobcov a procesným
dôsledkom toho je zamietnutie žaloby a povinnosť ako neúspešnej strany nahradiť účelne vynaložené
trovy konania protistrane, ktorá bola v konaní úspešná. V konaní na súde prvej inštancie boli úspešní
žalovaní, ktorým okresný súd správne priznal náhradu trov od neúspešných žalobcov. V odvolacom

konaní boli úspešní žalovaní, preto krajský súd rozhodol o povinnosti žalobcov nahradiť žalovaným 1/, 2/
trovy odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. V ďalšom konaní okresný súd môže
rozhodnúť už iba o výške náhrady trov, ktoré priznal súd prvej inštancie a odvolací súd a to postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.