Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010218
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218010218.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovanej F. G., pre prečin zanedbania povinnej
výživy, podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovanej, podaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17.07.2019 sp. zn. 1T/40/2018,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovanej F. G., narodenej XX.XX.XXXX,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno bola obžalovaná uznaná vinnou pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona s poukazom na

ust. § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že
hoci jej ako rodičovi zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa F.
G., narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 8P/116/2008 z
25.05.2009, s právoplatnosťou od 18.06.2009, bola zaviazaná prispievať na jej výživu mesačne sumou
33,- €, ktoré výživné bolo následne rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/243/2012 z
30.05.2013, s právoplatnosťou dňom 03.07.2013 zvýšené na sumu 100,- € mesačne, ktoré výživné bola

obžalovaná povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca dieťaťa E. G., bytom
V. číslo XXX, túto zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od 23. decembra 2015, teda po
tom, čo prevzala trestný rozkaz z predchádzajúceho trestného konania, a neplní až doposiaľ, hoci počas
tohto obdobia mala viac pracovných pomerov a tiež pracovných možností, z príjmov ktorých mohla bez
ohrozenia vlastnej existencie plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a v rozsahu najmenej vo
výške ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom, túto neplnila, výnimkou čiastkových úhrad v roku

2018 vo výške 1.160,- € a v roku 2019 vo výške 300,- €, čím v období od 23. decembra 2015 až doposiaľ,
s výpočtom zaostalosti k 30. júnu 2019, zaostala na výživnom najmenej vo výške 2.763,31 €, ktoré dlhuje
otcovi dieťaťa E. G. a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného
súdu Komárno pod sp. zn. 3T/87/2015 z 21. septembra 2015, s právoplatnosťou dňom 31. decembra
2015, uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov, ktorý trestný rozkaz obvinená prevzala dňa 22.
decembra 2015.

Za tento prečin jej podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, postupom § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1
(jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na výkon uloženého trestu bola zaradená do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná do výroku o treste, pretože
ešte nikdy nebola vo väzení a chce sa stretnúť s dcérou. Následne doručila 23.07.2019 podanie, v
ktorom žiadala o odpustenie trestu.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa k podanému odvolaniu vyjadril až na verejnom zasadnutí, v ktorom
navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko trest odňatia slobody uložený na
dolnej hranici limitovaný jeho formou ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona, nemôže byť považovaný za
neprimerane prísny.
KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,napodkladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou

- obžalovanou, v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i
z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nebolo podané dôvodne.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnením dokazovania, čítaním aktuálnych správ týkajúcich sa
osoby obžalovanej mal za to, že obžalovaná sa tak ako to konštatoval súd I. stupňa, dopustila prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona s poukazom na
ust. § 138 písmeno b/ Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne
neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru F., konala tak po dlhší čas a takéhoto konania
sa dopustila, hoci v predchádzajúcich 24 mesiacoch bola za takéto konanie v inom trestnom konaní
právoplatne odsúdená.

Verejné zasadnutie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá o termíne verejného zasadnutia
bola dňa 11.11.2019 upovedomená, napriek tomu sa ho nezúčastnila a ani neospravedlnila.
Pri posudzovaní možného uloženia trestu súd I. stupňa bol limitovaný trestnou sadzbou podľa odseku 3
ust. § 207 Trestného zákona, v zmysle ktorej je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v rozsahu
jeden až päť rokov. Preto, ak obžalovanej, ako špeciálnej recidivistke, bol uložený trest na samej dolnej

hranici i keď nepodmienečný, bol takýto trest skôr miernym ako neprimeraným.
Zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bolo úplne v súlade
s ust. § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Na podklade týchto skutočností a pri absencii akejkoľvek argumentácie obžalovanej v prospech
podaného odvolania, bolo potrebné jej opravný prostriedok zamietnuť tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto uznesenia.
Záverom odvolací súd vzal na vedomie všetky podania zo strany E. G. ako osoby, ktorá sa stará
o maloletú F., avšak na jeho podnety a návrhy vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci z pohľadu
ukladaného trestu mu Trestný poriadok neprislúcha žiadne oprávnenia, nemohol prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.