Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3113232907.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L. O., bývajúceho v V., zastúpeného JUDr.
Miroslavom Balážom, advokátom, so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Štvrť SNP č. 123, proti
žalovanému J. O., bývajúcemu v V., zastúpenému JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom, so sídlom
v Dubnici nad Váhom, Centrum I č. 57/132, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17 C 388/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 30. augusta 2017 sp. zn. 5 Co 87/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 29. novembra

2016 č. k. 17 C 388/2013-203 prvým výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k
pozemkom, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V., Obec V., Okres A., a to pozemok evidovaný
akoparcelaregistra„E“,č.100,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,ovýmere218m2,zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. 102/501, druh pozemku:
záhrady o výmere 219 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok evidovaný ako parcela
registra„E“č.102/502,druhpozemku:záhradyovýmere1128m2,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXX.

Druhým výrokom vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že pozemok evidovaný ako parcela
registra „E“ č. 100, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území V. rozdelil na dva novovzniknuté samostatné pozemky,
a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 293/4, nachádzajúci sa v katastrálnom území V.,
o výmere 73 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a pozemok
evidovaný ako parcela registra „C“ č. 293/5, nachádzajúci sa v katastrálnom území V., o výmere 146 m2,

druh pozemku: záhrady, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pozemok evidovaný ako
parcela registra „E“ č. 102/501, druh pozemku: záhrady o výmere 219 m2, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, v katastrálnom území V. rozdelil na dva novovzniknuté samostatné pozemky, a to pozemok
evidovaný ako parcela registra „C“ č. 293/6, nachádzajúci sa v katastrálnom území V., o výmere 73 m2,
druh pozemku: záhrada, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, a pozemok evidovaný ako
parcela registra „C“ č. 293/7, nachádzajúci sa v katastrálnom území V., o výmere 146 m2, druh pozemku:

záhrady, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu; pozemok evidovaný ako parcela registra „E“
č. 102/502, druh pozemku: záhrady, o výmere 1128 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
v katastrálnom území V. rozdelil na novovzniknutý samostatný pozemok, a to pozemok evidovaný ako
parcela registra „C“ č. 293/1, nachádzajúci sa v katastrálnom území V., o výmere 752 m2, druh pozemku:
záhrada, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a zvyšná časť pozemku o výmere 376 m2
evidovaná ako diel č. 7 v Geometrickom pláne č. 17C/388/2013, vyhotovenom Ing. Ľudmilou Mužíkovou,

úradne overenom dňa 14. januára 2015, pričlenil k pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ č.
291, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území V. o výmere 1053 m2, zapísanom na liste vlastníctvač. XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tretím výrokom
rozhodol, že neoddeliteľnou súčasťou tohto pozemku je Geometrický plán č. 17C/388/2013 vyhotovený
Ing. Ľudmilou Mužíkovou, úradne overený 14. januára 2015. Štvrtým výrokom žalovanému súd priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu a piatym výrokom súd priznal štátu náhradu trov konania, ktorú
sú povinní nahradiť obe sporové strany spoločne a nerozdielne. Po právnej stránke aplikoval § 141 ods.
1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1, § 24 ods. 3 písm. c/ zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. S poukazom na názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 95/05, ako aj Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 2 MCdo 3/2004, rešpektujúc právnu úpravu
a ustálenú judikatúru všeobecných súdov (napr. Rc 40/70) sa najskôr zaoberal možnosťou
reálnej deľby spoločného pozemku, za ktorým účelom vykonal miestnu obhliadku a ustanovil znalca z
odboru geodézie a kartografie, ktorý znalec geometrickým plánom rozdelil predmetné pozemky podľa
spoluvlastníckych podielov, rešpektujúc hľadisko, či je reálne rozdelenie veci „dobre možné“, prihliadajúc
na „veľkosť podielov a účelné využitie veci“ (napr. funkčnosť a praktickosť, ale aj uspokojenie bytovej

potreby jednotlivých spoluvlastníkov a pod.). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 30. augusta 2017 sp. zn. 5 Co 87/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny

podľa § 385 ods. 1 a 2 CSP, pričom vo väzbe na § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukázal na vecne
správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožnil. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodal, že súd prvej
inštancie správne konštatoval, že súd je viazaný taxatívnym spôsobom vyporiadania pri zrušení
podielového spoluvlastníctva s tým, že k prikázaniu veci za náhradu môže dôjsť až za predpokladu,

že reálna deliteľnosť nehnuteľností dobre nie je možná. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal
veľkosťou, účelnosťou využitia pozemkov a v konečnom dôsledku rešpektoval vlastnícke aj užívacie
práva oboch účastníkov sporu. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy
v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetov spoluvlastníctva s tým, že rozdelením
nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti, t. z. že

pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, nemusia mať rovnaký vek a podobne.
Prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú,
prichádza do úvahy len vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Pokiaľ sa teda medzi
parcelou pôvodnou 102/502, ktorá susedí s parcelou č. 291 vlastnícky patriacu žalovanému odčlenil
diel č. 7 s tým, že medzi pozemkami účastníkov sa nachádza betónový múrik, odstránenie takéhoto

betónového múrika, ktorý predstavuje oplotenie a prípadné posunutie na novovzniknutú hranicu
pozemkov, nepredstavuje tak vysoké náklady, ktoré by odôvodňovali prikázanie celej nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu bez rešpektovania spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Zároveň
reálnej deliteľnosti pozemkov neprekáža ani tá skutočnosť, že pozemky po rozdelení bude možné užívať
k určenému účelu s určitým obmedzením oproti doterajšiemu stavu. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa § 386 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dňa 28. novembra 2017
na pošte dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Namietal rozčlenenie
parciel (v rámci zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva), ktorým síce došlo k reálnemu

rozdeleniu pozemkov, no podľa jeho názoru sa minulo funkčnému využitiu predmetných pozemkov
a spôsobilo drobenie pozemkov. Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 169/95,
2 MCdo 3/2004, 5 Cdo 93/2010 v ktorých dovolací súd stanovil demonštratívne kritériá na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzhľadom na ne vyslovil názor, že ideálnym
riešením vysporiadania predmetných pozemkov by bolo zrušiť spoluvlastníctvo tak, aby žalované

podiely pripadli do vlastníctva žalobcu s povinnosťou výplaty za uvedené podiely, prípadne určiť iný
spôsob vyporiadania, ktorý bude rešpektovať účelnosť využitia aj do budúcna. Žiadal rozhodnutie
krajského súdu, ako aj okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu
zastúpená v súlade so zákonom, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal beznariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie ako neprípustné treba odmietnuť. Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný
procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,
ktorýmávsystémeopravnýchprostriedkovcivilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanie
aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia

inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
[viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013,
4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu:
pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu
príslušnej spisovej značky)].

7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj
v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej
istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je
tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej
inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,

za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,
vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno preto interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny

výklad (1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 319/2013, 3 Cdo 59/2017, 3 Cdo 209/2016, 5 Cdo 145/2016, 8 Cdo
99/2017, 8 Cdo 107/2017).

9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho

prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(viď 1 Cdo 208/2016, 1 Cdo 137/2016, 3 Cdo 144/2017, a tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo
203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 89/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 211/2016).

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právnezávery.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladá
za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).13. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého
je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

14. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP,
nevymedzí právnu otázku a neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré danú otázku riešia rozdielne,
dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (ktorú otázku

a ktoré rozhodnutia mal dovolateľ na mysli); v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť
neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a
nekonkretizovania podstaty rozdielnosti rozhodovania dovolacieho súdu nemôže ale najvyšší súd (na
druhej strane) pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré
pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný
bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania

a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421
ods. 1 CSP (porovnaj 3 Cdo 6/2017).

15. Žalobca v dovolaní síce formálne poukázal na § 421 ods. l písm. c/ CSP, z obsahu jeho dovolania
však evidentne vyplýva nespokojnosť dovolateľa s vykonaným dokazovaním a názorom súdov nižších

inštancií ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov.
Poukazujúc na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 169/95, 2 MCdo 3/2004, 5 Cdo 93/2010 by
podľa dovolateľa bolo ideálne riešenie vysporiadania predmetných pozemkov tak, aby žalované podiely
pripadli do vlastníctva žalobcu s povinnosťou výplaty za uvedené podiely, prípadne určiť iný spôsob
vyporiadania rešpektujúc účelnosť využitia aj do budúcna.

16. V súvislosti s takto označeným a vymedzeným dovolacím dôvodom najvyšší súd uvádza, že nemôže
byť v tomto smere postačujúce, nakoľko dovolací súd viazaný obsahovým vymedzeným dovolacieho
dôvodu, aby dovolateľ prípustnosť svojho dovolania pri riešení právnej otázky odôvodnil len odkazom na
zákonné ustanovenie § 421 ods. l písm. c/ CSP, ale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu

otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá právna otázka je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne a vysvetlil, prečo z jeho pohľadu zaujal odvolací súd nesprávny právny
názor na riešenie konkrétne zadefinovanej právnej otázky (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J.,
Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.
BECK, str. 1409).

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie

napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi

posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom).

18. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne

vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom
pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej
otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či
ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).19. Žalobca v dovolaní síce uviedol, že dovolanie podáva „podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP“, právnu
otázku v zmysle vyššie uvedeného ale nevymedzil spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP. Žalobca
v dovolaní nevymedzil právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a následne

malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. Bez uvedeného nemôže najvyšší súd pristúpiť k
posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa; v opačnom
prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa účelu
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.

20. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobca v dovolaní nenastolil
takú otázku, ktorá by bola relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP, keď dovolacie dôvody v ňom nie sú
vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 CSP, preto jeho dovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm.
f/ CSP odmietol.

21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.