Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226158
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112226158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovu v právnej veci navrhovateľa: T.

D. ,B.. XX.X.XXXX X. W. X, Bratislava zastúpená advokátskou kanceláriou: FUTEJ & Partners, s.r.o.,
sídlo Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená
Národnou bankou Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 63630,52
EUR s prísl. podľa zák. č 514/2003 Z.z., rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh vo veci samej z a m i e t a.
Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie z a m i e ta .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom z 8.8.2012 doručeným súdu dňa 10.8.2012, doplnený podaniami a to
doplnením žaloby zo 11.4.2013 doručené súdu 16.6.2014 , stanoviskom k vyjadreniu k doplneniu
žaloby z 11.6.2014 doručené súdu 17.6.2014 ,návrhom na začatie prejudiciálneho konania 10.1.2014
doručené súdu 17.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 63630,52
Eur s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu Národnej banky Slovenska (ďalej už len
NBS) pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľ
svoj návrh odôvodnila tým, že ako člen PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej

už len Družstvo) vložil peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa
zákona č. č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP ). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v
rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z
21.03.2002,ktorénadobudloprávoplatnosť28.03.2002. Nadobúdaniemajetkovýchhodnôtzpeňažných
prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu

investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. ( ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa
zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a
doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva mala
byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie
peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP
vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch č.566/2001

Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy NBS bolo
odobraté povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s
CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska, v súlade so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a ozmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP), ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva nakoľko sa spoliehal, že Družstvo a aj Obchodník s

CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie
a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.
NavrhovateľsaodDružstvadozvedel,žeObchodníksCPsDružstvomk30.04.2010skončilspoluprácu,
že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a z
tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených finančných prostriedkov,

vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho
činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil
jeho majetok, pretože Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý
zisk.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením
zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi, čím

mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu
nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení
závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobil riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musel vedieť
z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv

a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili
prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíva v tom, že vo vzťahu
k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvorený z
vložených prostriedkov jeho členov), zverený Obchodníkovi s CP. NBS najmä neupozornila včas
Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS zbytočnými

prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s
CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím
majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, čím obchodník s CP
mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľky až do
01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Odporca písomne podaním zo dňa 11.1.2013 doručenom súdu 18.1.2013 v spojení s podaním z
8.9.2015 doručeným súdu 30.9.2015, s písomným stanoviskom zo dňa 7.9.2015 doručeným súdu
30.9.2015 , s vyjadrením 31.10.2014 doručené súdu na pojednávaní 30.9.2015 žiadal návrh v
celom rozsahu zamietnuť. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ si mal svoju pohľadávku uplatniť v
konkurznomkonaní, nakoľkona DružstvobolvyhlásenýkonkurzuznesenímOkresnéhosúduBratislava

I pod sp. zn. 3 K 95/2010 z 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku
v časti 75B pod číslom 75/2011, pod zn. K000394.Odporca ďalej uviedol, že Podielové družstvo
slovenské investície a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo
slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB „ v konkurze“ - vystupujúce pod spoločným logom
„ Slovenské investície“ - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného

zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako
štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. Navrhovateľ ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b)

zákona č. 566/2001 Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad
ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené
v garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov. Odporca
vo vyjadrení uviedol, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od
01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 - Prospekt investície podľa § 127 ods. 2

ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou
informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125
ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1

ZoCP), vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého
vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,
ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje aje zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu

služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah (prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi

Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by bolo porušením ich zmluvného vzťahu,
ale nie porušením Prospektu investície.
Odporcauviedol,že NBSvykonávala dohľadnadčinnosťouvyhlasovateľaverejnejponukymajetkových
hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtustanovenýchvZoCP,tedakontrolovala zverejnenie
schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP),

aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala

a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie.
Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie
o zhoršení finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov
naziskujehočlenom. Družstvo odzačiatkuobchodnejspolupráce sObchodníkomsCP,nemaložiadne

výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale
ani nikdy nepodalo žiadnu súdnu žalobu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou,
prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po ôsmich rokoch vzájomnej spolupráce s
Obchodníkom s CP, listom doručeným NBS dňa 15.04.2010, Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu

Obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči
Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po
podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v
období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené,
že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP.

Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, v záujme ochrany klientov
Obchodníka s CP vydala NBS rozhodnutie č. ODT-8305/2010 z 12.07.2010 o predbežnom opatrení,
ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s
CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 z 21.12.2010
NBS odobralaObchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužiebzdôvodovuvedených

v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu
podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková
rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č.
GUV-274/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.03.2011.
Odporca uviedol., že NBS listom z 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie

dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných
prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície,
ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom a v dôsledku
ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28. 04.2010
žiadosťoschváleniedodatkukProspektuinvestície.Keďžežiadosťbolaneúplná,NBS vyzvalaDružstvo

na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predlženie lehoty na odstránenie nedostatkov
celkovo na stodvadsať dní, avšak nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový orgán dohľadu
nad finančným trhom, rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva
zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový
orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č.

GUV-1744/2010 z 08.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS
ako prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, listom pod č. ODT-10890/2010 z 27.08.2010
doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods.
1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že DružstvonedodržiavaloschválenýProspekt investícieažeskutočnostivňomuvedenéniesúaktuálneapravdivé.
Toto konanie bolo ukončené rozhodnutím pod č. ODT-10890-4/2010 z 30.05.2011, ktorým sa Družstvu
zakázal predaj majetkových hodnôt. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Na tvrdenie

navrhovateľa, že Družstvo malo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 EUR odporca konštatuje,
že pri výkone dohľadu u Obchodníka s CP nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu
nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal
návrh zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo 17.6.2014 podal procesný návrh z 10.1.2014 na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Procesný návrh odôvodila tým, že podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. s
poukazomnaustanovenie§1O.s.p.,súdjepovinnýzabezpečiťspravodlivúochranupráv soprávnených
záujmov účastníkov konania.
Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa pred vnútroštátnym súdom

domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá jej mala byť
spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu a to NBS nad
Družstvom, ktorého bola členkou a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie
finančných prostriedkov získaných od navrhovateľky. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č.566/2001 Z.z. podľa § 126 zákona o cenných

papieroch, a to na základe zverejneného Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície
bol vypracovaný k 20.02.2002, doplnený dodatkami z 21.03. 2003 a z 03.06. 2008. Dohľad nad
aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu bol zverený NBS. Podľa návrhu, právna úprava
inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie
Smernice 2003 /71 /ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje

pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice
2001/34/ES. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Družstvo svojim konaním porušovalo okrem iných aj ust.
§ 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak NBS
voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa
na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 nemohla za prípadné nedodržanie

prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie prospektu investície z dôvodu,
že nemala na to zákonné kompetencie. Súd mal položiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky,
prvú - či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý

sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a
doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne
odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom
na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt

je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje. V prípade kladnej
odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku - či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní
v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie
a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými

štátu v článku 21 ods.3 písm. d) a f) Smernice, poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti
za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad
subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej
legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na
včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými

mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.
Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 7.9.2015 doručeným súdu 30.9.2015 žiadal, aby súd procesný
návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zamietol. Tvrdil, že
navrhovateľ zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s

Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho parlamentu a
Rady 2003/71/ES zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov
alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v platnom znení. Definícia
verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola zakotvená v § 126 zákona č. 566/2001Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej ponuky cenných papierov je
zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne odlišné Inštitúty, ktoré

boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na základe zákona ZoCP.
Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku Slovenskej republiky
z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a podnikajúcich podnikateľských
subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani sa nevzťahuje z dôvodu
rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej ponuky majetkových hodnôt,

ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových
hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejne ponuke cenných papierov na základe zverejneného
prospektucennýchpapierov,ktorýpôvodneschvaľovalÚradprefinančnýtrhatovobdobíod01.01.2002
do 31.12.2005 a neskôr po 01.01.2006 NBS. Podľa názoru odporcu táto zákonná úprava plne rešpektuje
článok 16 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa sloboda podnikania uznáva v súlade
s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru odporcu odpoveď na prvú

prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná a preto je bezpredmetné zaoberať sa druhou prejudiciálnou
otázkou,nakoľkoalternatívneinvestičnémožnosti,medziktorémožnozahrnúťajčinnosťvyhlasovateľov
verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho
a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov
a zmene na doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009 (EÚ)

číslo 1095/2010. Alternatívne investičné fondy podľa vyjadrenia odporcu tvoria heterogénnu skupinu
investičných združení rôznych právnym foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom
smernice EÚ 2011/61/EÚ, podľa bodu 4 v spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre
správcov alternatívnych investičných fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj rámec
dohľadu pre činnosti všetkých správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie

vrátane správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.
Podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej

únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať

až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo
1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010.
Súd má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu vyššie uvedeného, ako i na základe zhodnotenia

dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie. Súd návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie zamietol aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a preto mu táto povinnosť
obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení

skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
Vo veci samej súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa, zástupkyne
odporcu a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, ktorých obsah cituje vrozsudku, s ostatnými listinami založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu
podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd zistil, že na základe potvrdenia SPDI zo dňa 3.11.2010 pre navrhovateľa vyplýva, že zmenka pod ID

2696 splatná dňa 1.11.2010 na sumu 63230,52 vydaná na meno Martin Urbánek ,ktorú majiteľ zmenky
predložil na vyplatenie dňa 3.11.2010 nie je možné vyplatiť z dôvodu dočasného výpadku likvidity.
Súd z potvrdenia DPDSI vydaného dňa 2.7.2010 zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa oznámilo
PDSI navrhovateľovi výšku členského vkladu podielu člena družstva k 30.6.2010 v sume 400.- Eur.
Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom

Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho
dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou družstva.
Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu
o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v

sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.

Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne
Capital Invest, o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti
zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo
strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a
Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi

s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči
Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od
svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška
poskytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmiDružstvanazáklade
udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať

zamestnankyne Obchodníka s CP pani Slobodová, Tublerová, Nováková a Másová. Družstvo malo účty
v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s..
Podľa čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 1 zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.Podľa § 127 ods.2 a §128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení kedy Úrad
pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť
právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126

(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt
investície podľa ustanovenia § 127 ods.4 zákona č.566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia §125
ods.7 zák.č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa §128 zák.č. 566/2001 Z.z. obsahoval zákonom špecifikované
náležitosti.
Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady škody titulom

zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto súd nárok
posudzoval v intenciách tohto zákona.
NazákladeschválenéhoprospektuinvestícieÚradomprefinančnýtrhUTF-002/2002/SPIz21.03.2002,
právoplatný 28.03.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori
získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02.06.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi
Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola
Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom z 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po
tomto úkone Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL
INVEST,o.c.p.,a.s..VtomtočaseDružstvovšaknepodaložalobuvočiObchodníkoviscennýmipapiermi

o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila.
Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo
vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z
obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po

rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah
prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list
s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom
pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev

vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane
náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.
Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev

iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich
ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov
možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie

pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany
členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči
jednotlivým družstvám.
Tak ako súd uviedol vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal

zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u
Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z
20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo
pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu

investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010
žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa §
21ods.1 písm. a) zákona č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.05.2010
na čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po

opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho
NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov
k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo
GUV-1744/2010 z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010.NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.4 zákona č.566/2001
Z.z. za porušenie ustanovenia §129 ods.3 v spojení s ustanovením §128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a
§125c ods.1 v spojení s §127ods.4 ZoCP, rozhodnutím ODT -10890-4/2010 z 30.05.2011, právoplatné

18.07.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala
Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému
subjektu nemala.
Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP,
podala dňa 27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania

trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010, bolo dňa 10.08.2010 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č.514/2003
Z.z.. Navrhovateľ bola povinný preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za vznik

škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS
pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bol členom. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o
objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Navrhovateľ musí nesprávny úradný postup
orgánu štátu spoľahlivo preukázať ako aj, že jej vznikla škoda v príčinnej súvislosť s neprávnym

úradným postupom štátneho orgánu. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že by NBS vo
vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že
NBS až od účinnosti zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvo,dodržiavaschválenýprospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska,
so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom.
Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal už prvú z troch podmienok vzniku

zodpovednostizavznikškody atonesprávnyúradnýpostupNBSazdôvoduhospodárnostikonaniasas
ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.
Súd konštatuje, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných
papieroch regulovaná len čiastočne, v §126 až §130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v

rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011
o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/
ES a nariadení ES č.1060/2009 a EÚ č.1095/2010, smernica EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa čl. 66
ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do
22.07.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č.203/2011

Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších prepisov a zákona č.566/2001 o cenných papieroch.
Súd je toho názoru, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy,
ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 mal súd preukázané, že
na majetok Družstva ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený Mgr.

Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa
vyhláseniakonkurzu.Jezrejmé,ževzhľadomnavzniknárokunavrhovateľkyvočiDružstvunavyplatenie
vyrovnácieho podielu, navrhovateľ patril medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju
pohľadávku do konkurzu, čo navrhovateľ formou prihlášky do konkurzu urobil . Navrhovateľ si uplatnil
pohľadávku v konkurze vo výške 63630,52 Eur. V konaní na tunajšom súde sa vedie konanie o určenie

pravosti popretej pohľadávky pod sp. zn. 7Cbi 193/2011,ktoré nie je právoplatne skončené.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cz
110/84 (publikovaného Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.
4/87), ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2006,
sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.

zn. 25 Cdo 1404/2004 platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak mánavrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003

Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil žalobu za
predčasne podanú.
Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva, ktorý
sa stal v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky
na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obchodného zákonníka za splnenia

podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa
ustanovenia §244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods.8explicitnezakotvuje,žekaždýčlendružstvajeoprávnenývmenedružstvapodaťžalobuonáhradu
škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu,
že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu
škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže

uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený
konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie
družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva,
ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za
škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie

uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu, aby sa navrhovateľ domáhal
náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Navrhovateľ nepreukázal, že by bez svojej
viny sa bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky ako veriteľa voči subjektom Družstva , ktorú
náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu

verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ
poukázal, na to že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS
nad činnosťou Obchodníka s CP, pričom uviedol, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom,
ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci

zmluvy povinní plniť z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na
ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky
nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky)
dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom

NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s
prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom
s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa. Podľa
názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z
dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa

nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným
nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.
Podľa názoru súdu odporca v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom

len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre
finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a
ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva.

Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia.
Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná
náležitosť§128ods.1písm.a)bodu10ZoCP).NBSnemohlavykonávaťdohľadnadcelkovoučinnosťouDružstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
prospekt investície.

Súd konštatuje, že štát Slovenská republika, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva
a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy
Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľ ako
člen Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na
činnosťktoréhonemalažiadenvplyv,aleprávenaopakčlenskáschôdzajenajvyššímorgánomdružstva,

prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť
družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľ
nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce j z členstva
tak, že by aktívne zasahoval do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení
nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva. S poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti ,predložené listinné dôkazy účastníkov v konaní dospel jednoznačne k záveru, že návrh

navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
Súd pri posudzovaní procesného návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdny dvorom Európskej únie podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie na predloženie
ním navrhovaných prejudiciálnych otázok zo dňa 17.6.2014 dospel k záveru, že procesný návrh
navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný súvis

s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom
tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom

navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej
únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej

ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v
rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§ 126 (do 21.07.2013,

inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do
právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských subjektov,
na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho

zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke
majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe
zverejneného prospektu cenných papierov. Súd na základe uvedených skutočností nevyhovel žiadosti
navrhovateľa o podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie a jeho návrh doručený na
súd 17.6.2014 zamietol.

Súd má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu vyššie uvedeného, ako i na základe zhodnotenia
dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie. Súd návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie zamietol aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a preto mu táto povinnosť
obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení
skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods1 O.s.p., s poukazom na úspech odporcu v konaní.
Súd odporcovi trovy konania nepriznal nakoľko si ich neuplatnil.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel oslobodené od súdneho
poplatku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./