Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226450
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117226450.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého, v právnom spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J., dlhodobo zdržiavajúcemu sa na adrese O. B. XX, o zaplatenie 3.102,32 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Csp/185/2017-75 zo

dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a výroku III. o trovách
konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 25Csp/185/2017-75 zo dňa 17. 04. 2018 žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.734,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, a
to zo sumy 1.787,51 eur od 25. 07. 2017 do 24. 08. 2017 a zo sumy 1.734,93 eur od 25. 08. 2017 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.).
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,84 % (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 08. 09. 2017 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 3.102,32 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 08. 01. 2015 z dôvodu
porušenia zmluvných povinností žalovaným po vyčerpaní úveru.
Citujúc ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) súd, potom čo vzťah medzi žalobcom a
žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský, žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že zmluva uzatvorená

medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na uvedené sa zmysle § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. považuje spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému žalobcom za bezúročný a bez
poplatkov. Súd preto žalobcovi priznal len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, po odčítaní

úhrad. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, z čoho uhradil sumu
3.265,07 eur, teda neuhradený zostatok predstavuje 1.734,93 eur.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01. 02. 2013 súd
žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.787,51 eur od 25. 07. 2017 do
24. 08. 2017 a zo sumy 1.734,93 eur od 25. 08. 2017 do zaplatenia, keď žalovaný bol vyzvaný výzvou

zo dňa 24. 07. 2017 na jednorazové splatenie dlhu.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.
s. p.“). Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.102,32 eur s príslušenstvom. Súd žalobcovi priznal len
sumu 1.734,93 eur, čo je z celku 55,92 %, žalovaný bol teda úspešný v rozsahu 44,08 %. Čistý úspech

žalobcu je tak 11,84 %.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu zamietol a výroku o trovách konania podal
žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z. z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rozsudok v napadnutej časti
považuje za nesprávny, majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a nesprávnych skutkových zistení.
Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, v ktorých
sú ďalšie náležitosti zmluvy. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom
texte zmluvy, a to výška anuitnej splátky 115,78 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 20. 01.

2015, počet anuitných splátok 60, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 20. deň
kalendárneho mesiaca. Zároveň bod 2.5.3 Obchodných podmienok popisuje anuitné splácanie. Počet
a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené
platí aj pre údaj o výške splátky. Banka zároveň bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnespotrebiteľovivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,ktorá

uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Podľa žalobcu je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky a v
bode 1.2. v tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ
nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať.

Odkázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa
22. 02. 2018, v ktorom Najvyšší súd vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
právnych záverov vyjadrených v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a

čiastkových právnych záverov vyjadrených v uznesení, uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona
č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo

vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky
a iné poplatky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. vo výroku, ktorým súd žalobu vo

zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v tejto časti vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie žalobcu je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode nesprávneho právneho
posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Konkrétne žalobca namieta, že súd prvej inštancie
nesprávnevyhodnotilexistenciuobligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere,atonáležitosť

podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, t. j. uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.6.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuvytýkajúcesúduprvejinštancienesprávneprávne
posúdenie je dôvodné.

7.Podľa§9ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

9. V súvislosti so žalobcom namietaným záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitostí v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúcim v nerozpísaní splátky na istinu, úrok a
poplatky, odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku,
v zmysle ktorého je súd povinný rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít. Takouto súdnou autoritou je nepochybne Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v uznesení sp. zn. 3Cdo

146/2017zodňa22.februára2018(obdobnetiežuzneseniesp.zn.3Cdo56/2018zodňa17.apríla2018
a 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018), konštatoval, že „Eurokonformným výkladom predmetného
ustanovenia (§ 9 ods.2 písm. k/) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale
aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok

po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom
prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona

sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a
termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho
súdu, zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje
článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice“. Ďalej Najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol: „Vychádzajúc

z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ
predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

10. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd dospel

k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď došiel k záveru, že zmluva uzatvorená
medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť vyžadovanú podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.
z., čo robí poskytnutý úver bezúročným a bezpoplatkovým. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 C. s .p.). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

11. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd žalobe v časti vyhovel), ktorá nebola napadnutá odvolaním

žiadnej zo strán konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)