Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314211806
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314211806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: CNS Austria, s.r.o., so sídlom Kúty,
Bratislavská č. 264, IČO: 36 686 115, zastúpený: Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Michalská č. 9, IČO: 36 858 552, proti žalovanému: Obec Dlhá nad Váhom, so sídlom Dlhá nad Váhom
č. 225, IČO: 00 305 901, zastúpený: ŠÁŠIK & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sokolská č. 18,
IČO: 36 860 069, o zaplatenie 23.665,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 28.04.2016, č.k. 15Cb/34/2014-161, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.5.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 23.665,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej
sumy a to odo dňa 11.2.2014 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca žalobný
návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.2.2010 zmluvu o poskytovaní konzultačných
služieb kvôli získaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, resp. iných

verejných fondov Európskej únie, resp. verejných fondov v Slovenskej republike. Žalobca riadne
poskytol konzultačné služby, podal projekt, získal pre odporcu finančné prostriedky a následne vystavil
žalovanému faktúru č. 0114001 na sumu 23.665,97 eur so splatnosťou 10.2.2014. Nárok na zmluvnú
odplatu vznikol žalobcovi v zmysle článku 4.2.2 zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom
11.2.2014, od ktorého dňa žalobca požaduje úrok z omeškania v zákonnej výške.

2. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 32Rob/122/2014-22 dňa 2.6.2014, ktorým žalobnému

návrhu vyhovel v celom rozsahu, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, čím došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.11.2014 pripustil zmenu petitu podaného návrhu a to v
časti úrokov z omeškania a to tak, že predmetom konania sa stala istina vo výške 23.665,97 eur spolu
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.2.2014 do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.04.2016, č.k. 15Cb/34/2014-161 rozhodol tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.665,97 eur spolu s 8,25% ročným úrokom z
omeškania od 11.02.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.419,50 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 3.058,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to Zmluvou o poskytovaní konzultačných činností zo dňa 26.2.2010, faktúrou č. 0114001 zo dňa
31.1.2014, výpočtom odplaty v prípade úspešnosti projektu, predžalobnou výzvou na úhradu vystavenej

faktúry, odporom, vyjadrením žalovaného k vystavenej faktúre zo dňa 2.4.2014,
Zmluvou o poskytnutí nenávratného príspevku (Ministerstvo hospodárstva a odporca) a Dodatkom č.
1 k tejto zmluve, Zápisnicou vyhodnotenia ponúk zo dňa 6.8.2013, zmluvou preukazujúcou,
že dohodnutá odmena v danom prípade je odmenou obvyklou, Príručkou pre žiadateľa pre regionálny
operačný program.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil apl. ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o poskytovaní konzultačných činností zo dňa 26.02.2010
je platný právny úkon vo všetkých jej častiach.

Obrana žalovaného spočívala v tom, že nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny žalobcovi nevznikol z
dôvodu,ženímoznačenéustanoveniaZmluvyoposkytovaníkonzultačnýchslužiebzodňa26.2.2010sú
neplatné, pretože navádzajú k tomu, aby bol porušovaný zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní,
a že neúčasťou spoločnosti Enermont s.r.o. bol zmarený účel zmluvy a žalovanému bolo znemožnené
dosiahnuť výhodnejšie podmienky v oblasti výšky provízie.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že
samotná poradenská a konzultačná činnosť vykonávaná v rámci získavania finančných prostriedkov
z štrukturálnych a iných verejných fondov Európskej únie nie je priamo regulovaná ustanoveniami
zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z., ktorý bol účinný v čase založenia zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi. Zmluvné vzťahy vznikajúce v rámci prípravy projektov a spočívajúce v poradenskej

a konzultačnej činnosti podliehajú zmluvnej voľnosti a sú realizované na základe noriem obchodného
práva. Dohodou zmluvných strán obsiahnutou v čl. 4.2.1 a čl. 4.2.2 zmluvy nemohlo dôjsť podľa názoru
súdu k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, pretože samotné verejné
obstarávanie v zmysle realizácie samotnej verejnej súťaže a jej vyhodnocovanie realizoval žalovaný,
pričom práve on musel dodržať nediskriminačný a rovnaký prístup k všetkým účastníkom verejnej

súťaže, nakoľko mu to ukladal zákon o verejnom obstarávaní platný v čase verejnej súťaže. Samotné
zmluvné ustanovenia nemohli spoločnosť Enermont s.r.o. zvýhodňovať ani pri vyhodnocovaní ponúk,
pretože aj v tomto prípade bol žalovaný povinný vyhodnocovať ponuky v súlade s požiadavkami zákona
o verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že dohodou o výške odmeny, tak ako
to vyplýva z vôle zmluvných strán obsiahnutej v citovaných ustanoveniach zmluvy nemohlo dôjsť

k porušeniu a obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní, pretože žalovaný musel pri samotnom
procese verejného obstarávania postupovať striktne v medziach zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní a to aj napriek tomu, že pre neho samotného by bolo výhodnejšie, keby konečnú realizáciu
projektu realizovala spoločnosť Enermont s.r.o.
Súdprvejinštanciesanestotožnilsargumentácioužalovaného,žeúčelzmluvysožalobcombolzmarený

v dôsledku toho, že spoločnosť Enermont s.r.o. sa na verejnej súťaži ani nezúčastnila, keď už z výkladu
vyššie citovaných zmluvných ustanovení je zrejmé, že výška odmeny nie je závislá od účasti spoločnosti
Enermont s.r.o. na verejnej súťaži, ale od jej prípadného úspechu. V tejto súvislosti súd poukázal na to,
že žalovaný, ako orgán samosprávy musel mať, resp. mohol mať vedomosť o obvyklej výške odmien
za činnosť vykonávanú žalobcom. Z dôkazov predložených súdu vyplynulo, že ak by žalovaný pred

podpisom samotnej zmluvy so žalobcom vykonal úkony smerujúce k zisteniu obvyklej výšky odmeny,
dospel by k zisteniu, že obvyklá výška odmeny za tieto činnosti sa pri totožných resp. obdobných
činnostiach pohybuje vo výške 10% z priznaného finančného príspevku. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že ustanovenie 4.2.1. zmluvy je potrebné považovať vzhľadom na jeho charakter za
akúsi zľavu z dohodnutej a obvyklej odplaty za činnosti realizované žalobcom. Žalovaný podľa názoru

súdu musel vychádzať z výšky odplaty dohodnutej v bode 4.2.2. zmluvy, z ktorej mohol za splanenia
určitej podmienky získať zľavu. Žalovaný nemohol vychádzať z toho, že nárok na zľavu nadobúda
automaticky. Neúčasť spoločnosti Enermont, s.r.o. nemožno podľa názoru vyhodnotiť ako zmarenie
účelu zmluvy, pretože účel zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nespočíval v zaplatení odplaty za činnosti
žalobcu, ale účelom zmluvy bolo poskytovanie konzultačných a poradenských služieb žalobcom v rámci

príprav projektu financovaného z fondov Európskej únie. Samotná finálna realizácia projektu, ktorá bola
umožnená aj činnosťou žalobcu je dôkazom, že došlo k naplneniu účelu zmluvy. V priebehu celého
konania pritom žalovaný ani raz nespochybnil, že projekt bol realizovaný aj vďaka činnosti žalobcu.Súd dal do pozornosti žalovaného taktiež skutočnosť, že ak by aj vyhodnotil na základe ním predloženej
argumentácieustanoveniazmluvyvčlánkoch4.2.1.a4.2.2zaneplatné,nezbavovalobyhotopovinnosti
zaplatiť za činnosti žalobcu odmenu v obvyklej výške.

Výpočet nároku žalobcu je plne v súlade so zmluvným dojednaním, pretože výška nároku žalobcu v
sume 23.665,97 eur pozostáva z 10% z celkovej výšky poskytnutého príspevku v sume 207.596,26 eur,
čo je 19.721,64 eur a 20% DPH vo výške 3.944,33 eur.
Súd žalobcovi taktiež priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, pretože mal za
preukázané, že žalovaný sa od 11.02.2014 ( deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 0114001, ktorou

si žalobca vyúčtoval zmluvnú odmenu) nachádzal v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky.

Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie svojho práva v konaní. Keďže žalobca mal v konaní čistý úspech 100 %, súd plne
úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania ako je uvedené vo výroku III.

napadnutého rozsudku.

5.Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalovaný,ktorýžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ v odvolaní popísal výpovede svedkov a závery súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie
vo veci samej. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní
konzultačných činností je vo všetkých svojich častiach platným právnym úkonom, pričom nárok

uplatnený žalobcom na zaplatenie požadovanej odmeny je daný bez toho, aby uviedol, čo z uvedených
dôkazov zistil, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodovaní vlastne vychádzal alebo nevychádzal,
ktoré skutočnosti považoval za dokázané a ktoré nie, akým úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval, a preto z hľadiska riadneho a zákonného vyhodnotenia dôkazov podľa názoru odvolateľa
nemožno považovať tento prístup súdu za správny a zodpovedajúci zákonu. Žalovaný uviedol, že

nemôže nevidieť snahu súdu, keď vo svojom rozhodnutí sa jeho vyjadreniami a argumentáciami voči
uplatňovanému nároku do podrobnosti zaoberal a práve v dôsledku toho, že ich neuznal a nepovažoval
za dôvodné rozhodol nakoniec tak, ako rozhodol a zaviazal žalovaného na doplatenie zvyšnej odmeny.
Podstatou rozhodovania súdu sa stalo vyporiadanie sa s námietkami žalovaného, že nárok žalobcu sa
opiera s najväčšou pravdepodobnosťou o neplatné ustanovenia zmluvy o poskytovaní konzultačných

služieb, ktoré navádzajú k porušeniu zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a tiež preto,
že neúčasťou spoločnosti ENERMONT s.r.o. vo verejnom obstarávaní došlo k zmareniu možnosti
dosiahnuť sľubované a tiež zmluvne garantované zvýhodnené platobné podmienky. Súd k tomu zaujal
názor, že samotná poradenská konzultačná činnosť, ktorá sa vykonávala za účelom získania finančných
prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie nie je regulovaná ustanoveniami Zákona o

verejnom obstarávaní, preto zmluvné vzťahy účastníkov v rámci prípravy projektov a spočívajúce v
poradenskej a konzultačnej činnosti podliehali zmluvnej voľnosti a boli realizované podľa obchodného
práva. Dohodou zmluvných strán obsiahnutou v čl. 4.2.1 a 4.2.2 predmetnej zmluvy z tohto dôvodu
podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní
a to nepochybne aj preto, že samotné obstarávanie v zmysle realizácie samotnej verejnej súťaže a

jej vyhodnocovanie realizoval žalovaný, pričom práve on mal dodržiavať nediskriminačný a rovnaký
prístup ku všetkým účastníkom verejnej súťaže, nakoľko mu to ukladá zákon. Podľa názoru súdu
samotné zmluvné ustanovenia nemohli spol. ENERMONT s.r.o. zvýhodňovať ani pri vyhodnocovaní
ponúk, pretože aj v tomto prípade bol povinný postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
Súd dospel k záveru, že dohodou o výške odmeny nemohlo dôjsť k porušeniu a obchádzaniu

Zákona o verejnom obstarávaní, pretože žalovaný musel pri samotnom procese verejného obstarávania
postupovať striktne v medziach zákona č. 25/2006. Pokiaľ ide o výhrady žalovaného týkajúce sa
zmarenia účelu zmluvy a možnosti dosiahnuť zvýhodnené platobné podmienky pri realizácii projektu z
tohtodôvodu,žespol.ENERMONT,s.r.o.sanaverejnejsúťažianinezúčastnilasúduviedol,žesastouto
argumentáciou nemožno stotožniť a svoje rozhodnutie odôvodil tým, že už z výkladu zmluvných ust. čl.

4.2.1 a 4.2.2 Zmluvy je zrejmé, že výška odmeny nebola závislá od účasti spol. ENERMONT, s.r.o. vo
verejnej súťaži, ale od jej prípadného úspechu. Súd sa posúdením sľúbených a zmluvne garantovaných
zvýhodnených platobných podmienok zo strany žalobcu v tomto konaní riadne zaoberal a venoval im
len veľmi malú pozornosť a práve preto rozhodol spôsobom, ako rozhodol. Žalovaný zdôraznil, že išlo okonkrétne finančné zvýhodnenie obce v porovnaní s tými podmienkami, ktoré by mali byť podľa žalobcu
úplne štandardné a teda by neobsahovali žiadne zmluvné bonusy a dohodnuté odmeny za predpokladu,
žebydošlokúspešnémuzavŕšeniuprojektu.Vovážnomrozporestým,čosižalobcavkonaníuplatňoval

bol práve nárok žalovaného na poskytnutie zmluvne dohodnutého zvýhodnenia (vo forme odpustenia
časti odmeny), čo podľa názoru žalovaného súd v konaní vôbec nepochopil, a preto sa posúdením
podmienok pre uplatnenie zvýhodnenia zaoberal v konaní len okrajovo, pričom celú svoju pozornosť
viacmenej sústredil len na objasnenie toho, či zmluvne dohodnutá odmena nebola neprimeraná, je
obvyklá a bola dohodnutá v rozsahu, ktorý možno štandardne akceptovať. Žalovaný uviedol, že v konaní

on ani žiadnym spôsobom nikdy nenamietal neobvyklosť dohodnutej odmeny v zmluve o poskytovaní
konzultačných činností. Žalovaný od začiatku spochybňuje a tvrdí, že žalobca nemá na vyplatenie práve
tejto časti odmeny zákonný nárok, nie je totiž to, že dohodnutá odmena žalobcu by bola neprimeraná,
ale skutočnosť, že táto predstavuje produkt žalobcu v podobe dohodnutého zvýhodnenia (provízie) v
prospech žalovaného, ktorá bola zmluvne dohodnutá medzi účastníkmi v bode 4.2.1 Zmluvy. Žalovaný
odsaméhozačiatkunamietal,ženapriektomu,žedodržalvšetkydohodnutézmluvnépodmienkyzmluvy

a nič neporušil, čo by mu žalobca niekedy v súvislosti s naplnením podmienok niekedy vytýkal, došlo
zo strany žalobcu aj tak k spochybneniu nároku obce na dohodnuté finančné zvýhodnenie a to tým, že
požadujezaplateniecelejodmenyvrátane tejčasti,ktorámalapredstavovaťprovíziuobcevovýške10%
zo sumy priznaného finančného príspevku, keď s touto jeho zásadnou pripomienkou v konaní sa súd
vôbec nezaoberal a evidentne ani nevyrovnal. Práve ponúkané výhodné podmienky a nie malé finančné

zvýhodnenie zo strany žalobcu boli tou skutočnosťou, ktoré žalovaného presvedčili, aby sa uchádzal
o prostriedky Európskej únie určené na rekonštrukciu verejného osvetlenia. Žalobca garantoval, že v
prípade úspechu projektu a splnenia dohodnutých podmienok nebude od klientov, teda aj žalovaného
požadovaťžiadnuprovíziuzozískanéhopríspevku.Žalovanýsanemôžestotožniťsvyjadrenímsúdu,že
žalovaný nemohol vychádzať nikdy z toho, že nárok na zľavu nadobúda automaticky. Žalovaný súhlasil

s tým, že si s najväčšou pravdepodobnosťou toto asi automaticky myslieť nemohol, ale za predpokladu,
že všetky podmienky zmluvy sám dodržal, tak nebol najmenší dôvod na to, aby si po práve nemyslel a
legitímne neočakával, že zvýhodnené podmienky sa budú vzťahovať aj na neho. Žalovaný namietal, že
čl. 4.2.1 a 4.2.2 zmluvy majú nejednoznačné znenie a veľmi problematické formulácie sa stali hlavnou
príčinou toho, že právo žalovaného na zvýhodnené podmienky financovania projektu sa popiera a je

žalobcom i súdom spochybňované. Žalovaný je presvedčený o tom, že dôvodom celého toho bola
a je práve neúčasť spol. ENERMONT, s.r.o. vo verejnom obstarávaní, na ktorom sa táto spoločnosť
z nezistených príčin nezúčastnila, preto na ňom nemohla ani uspieť a podieľať sa na rekonštrukcii
verejnéhoosvetleniavobci.Žalovanýnemôžesúhlasiťsrozhodnutímsúdu,žeodpusteniečastiodmeny,
ktorú si žalobca uplatňuje nebolo závislé na účasti spol. ENERMONT, s.r.o. vo verejnom obstarávaní,

ale na jej prípadnom úspechu, pretože je jasné, že podmienkou prípadného možného úspechu spol.
ENERMONT s.r.o. vo verejnom obstarávaní bolo to, aby sa v prvom rade na verejnej súťaži zúčastnil.
Žalovaný poukazoval na to, že naplnenie ustanovení čl. 4.2.1 a čl. 4.2.2 boli plne v područí tretieho
subjektu spol. ENERMONT s.r.o., od ktorej záviselo, či tieto umožní naplniť alebo nie príp. či svojou
neúčasťou vo verejnom obstarávaní tieto úplne nezmarí a tak žalovaného aj pri jeho najlepšej vôli zbaví

možnosti dosiahnuť dohodnuté zvýhodnenie. Práve k tomuto došlo aj v posudzovanom prípade, keď
spol. ENERMONT s.r.o. sa nezúčastnila verejného obstarávania, čím úplne zmarila naplnenie tejto časti
zmluvy. Žalovaný trvá na tom, že pokiaľ znenie podpísanej zmluvy pripravil a koncipoval žalobca, ktorý
jej podmienky viazal na spoluúčasť tretieho subjektu a svojho strategického obchodného partnera malo
byť v jeho záujme, aby nedošlo v tejto ich spolupráci k zlyhaniu a nestalo sa to, k čomu nakoniec aj

došlo, že ich partner podmienky zmluvy nepoznal, nezúčastnil sa na verejnom obstarávaní a práve preto
žalobca isté svoje povinnosti, ktoré mu z toho vyplývali evidentne zanedbal a so spol. ENERMONT
s.r.o. riadne nekomunikoval a svojho partnera o ďalšom postupe neinformoval, čím došlo k situácii, že
táto spoločnosť sa na verejnom obstarávaní nezúčastnila. Žalovaný považuje za právne neudržateľné
a nespravodlivé, aby za jasné porušenie pravidiel zmluvne dohodnutej spolupráce, ktorú žalobca viazal

aj na spoluúčasť svojho partnera - tretieho subjektu, ktorý nebol riadnym účastníkom zmluvy, mal
zodpovedať práve žalovaný, ktorý nemal žiadnu možnosť tento stav veci žiadnym spôsobom ovplyvniť a
vyžadovaťsúčinnosťtretiehosubjektu.Žalovanýsadomnieva,žezákladomvšetkýchpochybení,ktorých
sa pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie dopustil je práve nesprávne právne posúdenie veci, ktoré
spočívalo v chybnej interpretácii príslušných ustanovení zmluvy, ktoré si súd nesprávne právne vyložil

a už vonkoncom nesprávne aplikoval aj vo svojom rozhodnutí uznaním nároku žalobcu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie zo dňa 28.07.2016 bolo žalovaným údajne
odoslané obyčajnou poštou (druhou triedou) z pošty v Topoľčiankach v posledný deň lehoty dňa29.07.2016 a súdu bolo doručené 08.08.2016 t.j. na 11 deň od odoslania. Podľa všeobecnej časti
poštových podmienok sa do prepravnej lehoty prepravy a času prepravy zásielok nezapočítava iný ako
pracovný deň a deň, kedy bola zásielka prijatá po rozhodujúcom čase. Podľa poštových podmienok

- listovej zásielky vnútroštátny styk je prepravná lehota pre list druhej triedy druhý pracovný deň po
dni podania, čiže listová zásielka s odvolaním mala byť súdu doručená najneskôr 02.08.2016. Nie je v
kompetencii žalobcu prešetriť okolnosti ohľadom doručenia, avšak fakt, že žalovaný odoslal odvolanie
obyčajnou poštou v meste, ktoré nie je sídlom ani žalovaného ani jeho právneho zástupcu a pošta
doručila zásielku s týždenným omeškaním sú nanajvýš podozrivé, a preto žiadal súd, aby vykonal

dokazovanie k zisteniu, či boli zistené procesné podmienky ohľadom odvolania.
Žalobca má za to, že z priebehu konania a odvolania žalovaného je nesporné, že žalobca si činnosti v
zmysle zmluvy splnil riadne a včas, čo žalovaný nikdy nespochybnil a odmena dojednaná v zmluve je
odmenou obvyklou, čo potvrdil aj žalovaný. Na prvom pojednávaní dňa 11.11.2014 žalovaný žiadal súd,
aby sa zaoberal otázkou neplatnosti zmluvy resp. jej časti, nakoľko mal za to, že v danom prípade išlo o
obchádzanie zákona s cieľom zabezpečiť úspech vopred vybranému subjektu. Zároveň žiadal, aby sa

súd zaoberal aj otázkou zmarenia účelu zmluvy z dôvodu neúčasti spol. ENERMONT s.r.o. v procese
verejnéhoobstarávania.Súdnazákladenávrhužalobcuvyzvalžalovaného,abysavyjadrilktomu,včom
má podľa neho spočívať obchádzanie Zákona o verejnom obstarávaní, ktorého sa mal dopustiť žalobca.
Žalovaný sa písomne nevyjadril a súdu doručil až záverečné vyjadrenie v deň konania pojednávania,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok, kde uvedenú skutočnosť podľa názoru žalobcu neozrejmil. Žalovaný

v odvolaní zhrnul obsah rozsudku a v predposlednom odseku uviedol, že súd dospel k záveru, že
zmluva je platná a nárok na odmenu je daný. Žalovaný hneď v ďalšom odseku uviedol, že tak urobil
bez toho, aby uviedol z ktorých dôkazov vychádzal alebo nevychádzal, ktoré skutočnosti považoval za
dokázané a ktoré nie, a akými úvahami sa spravoval. Uvedenému konštatovaniu žalobca nerozumie,
pretože súd veľmi podrobne opisuje priebeh dokazovania na str. 1 až 9 rozsudku a na str. 9 až 10

uvádza svoje hodnotenie a právne úvahy k obom bodom obrany žalovaného. Uvedené potvrdzuje aj
konštatovanie žalovaného, ktoré si protirečí predchádzajúcim vyjadrením, že nemožno nevidieť snahu
súdu sa zaoberať vyjadreniami a argumentáciami žalovaného, ktoré sa týkajú najmä údajnej neplatnosti
zmluvy a zmarenia účelu zmluvy. Na liste 181 opäť žalovaný vytýka, že súd sa len veľmi málo zaoberal
otázkou sľúbených a tiež zmluvne garantovaných zvýhodnených platobných podmienok. Ďalej uvádza,

že vo vážnom v rozpore s tým, čo si žalobca v konaní uplatňoval bol práve nárok žalovaného na
poskytnutie zmluvne dohodnutého zvýhodnenia, čo podľa názoru žalovaného súd v konaní vôbec
nepochopil. Žalobca priznáva, že v takomto prípade ani žalobca zrejme nepochopil smer právnej
argumentáciežalovaného,ktorýnajprvkonštatovalzmarenieúčeluzmluvy,ktoréjedôvodomodstúpenia
od zmluvy, k čomu samozrejme nedošlo, neskôr žiadal vyslovenie neplatnosti zmluvy resp. časti a až

v odvolaní svoj nárok prezentoval ako nárok na odpustenie časti odmeny a to podľa ustanovenia, ktorý
žalovaný považuje za neplatné.
Žalobca má za to, že súd sa vysporiadal riadne v celom rozsahu so všetkými bodmi obrany žalovaného,
ako aj so všetkým, čo považoval za potrebné sa vysporiadať, a že odôvodnenie rozsudku je absolútne
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Žalobca má za to, že práve žalovaný nepochopil podstatu

obchodnoprávnych vzťahov. Dohodol so žalobcom obsah zmluvy, dokonca ju sám prvý podpísal, čo
potvrdil svedok p. Nimsch. Vytýkať, že zmluvné podmienky sú nevýhodne dojednané, resp. že nebolo
nimi zabezpečené, aby niektorá zmluvná podmienka bola splnená je v rozpore s akoukoľvek podstatou
zmluvnej voľnosti, ktorá je typická pre sféru obchodnoprávnych vzťahov. Obchodný zákonník výslovne
vylúčil apl. ust. § 49 Občianskeho zákonníka vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom. To,

že žalovaný splnil všetky ostatné svoje povinnosti zmluvy nič nemení na tom, že nárok na odpustenie
časti odmeny nebol daný, pretože nebola splnená podmienka zmluvy a to úspech spol. ENERMONT
s.r.o. vo verejnom obstarávaní. Žalovaný vyhodnotil neúčasť spol. ENERMONT s.r.o. vo verejnom
obstarávaní ako porušenie zmluvy zo strany žalobcu, pretože on sám nemohol v žiadnom prípade
ovplyvniť skutočnosť, aby sa spol. ENERMONT s.r.o. zúčastnila verejného obstarávania, dokonca

akúkoľvek aktivitu v tomto smere označil za rozpornú so Zákonom o verejnom obstarávaní. Výzva
na predkladanie ponúk ohľadom predmetného verejného obstarávania zo dňa 28.06.2013, ktorá bola
zverejnená vo Vestníku ÚVO dňa 01.07.2013, keď bolo zrejmé v úmysle žalovaného výzvu datovať
01.07.2013, nakoľko v takom prípade mohol pri danej zákazke postupovať tzv. podprahovou metódou
(od 01.07.20136 by sa postupovalo v podlimitnou metódou, ktorá je značne zložitejšia). Zák. č. 25/2006

Z.z. v znení k 28.06.2013 ustanovoval v § 99 ods. 5 výzvu na predkladanie ponúk vypracovanú a poslanú
podľa ods. 2 uverejní úrad vo Vestníku do 5 dní odo dňa odoslania výzvy. Výzva na predkladanie ponúk
sa po takom uverejnení posiela najmenej trom vybraným záujemcom. Dátum odoslania preukazuje
verejný obstarávateľ. Uvedené pravidlo malo zabezpečiť, aby do verejnej súťaže boli zaradené aspoň triponuky, v prípade, že by na zverejnenie nikto nereagoval. V zmysle toho, mohol žalovaný osloviť troch
potencionálnych uchádzačov teda i spol. ENERMONT s.r.o. Teda pokiaľ žalovaný vyhodnotil, že by bolo
v jeho záujme, aby sa spol. ENERMONT s.r.o. zúčastnila na verejnom obstarávaní mohol ju vyzvať k

účastivoverejnomobstarávaní.Otázkouvtomtoprípadezostáva,čiskutočnebolovzáujmežalovaného
vyzvať spol. ENERMONT s.r.o. a kto boli tri subjekty, ktoré žalovaný vyzval k tejto účasti. Uvedené
však nijako nie je relevantné z pohľadu merita veci, ak vôbec možno hovoriť o zmarenej príležitosti
vyplývajúcej zo zmluvy, tak túto si žalovaný zmaril svojim konaním jedine sám a žalobca nevidí žiaden
právny základ k tomu, aby v zmysle právnej argumentácie žalovaného bol nárok žalobcu zamietnutý.

Žalobca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím
súdom.

7. Žalobca v doplnení vyjadrenia k odvolaniu upresnil návrh na vykonanie dokazovania, aby
odvolací súd predvolal a na pojednávaní vykonal výsluch svedkov riaditeľky Pošty v Topoľčiankach

a súčasne zamestnankyne uvedenej pošty, ktorá dňa 29.07.2016 prebrala poštové zásielky a to
k okolnostiam prijímania zásielok spôsobu nakladania s prevzatou poštou a spôsobuj opatrovania
zásielok s dátumovou pečiatkou na uvedenej pošte. Navrhovaný výsluch svedkov považuje žalobca za
jediný spôsobilý dôkazný prostriedok, ktorým je možné preukázať skutočnosť, že k podaniu zásielky s
odvolaním na poštovú prepravu došlo neskôr ako je dátum uvedený na poštovej pečiatke a to v dôsledku

toho, že s dátumovníkom poštovej pečiatky bolo manipulované a neskôr podaná zásielka bola označená
skoršímdátumom. Uvedenémuzáverunasvedčujúviacerénepriameokolnostiakojeneštandardnedlhá
doba doručovania zásielky, nepravdepodobné miesto odoslania zásielky, odoslanie zásielky obyčajnou
poštou bez uvedenia odosielateľa.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§385ods.1C.s.p.)acontrarioadospelkzáveru,žeodolaniežalovanéhoniejedôvodné.

10. Odvolací súd urobil dopyt na poštu Slovenská pošta a.s., ku ktorej žiadosti pripojil fotokópiu obálky

č.l.187,abyodôvodnili,prečobolazásielkadoručenásúduaž08.08.2016,keďzásielkamalabyťpodaná
na poštu dňa 29.07.2016, na čo odpovedala Slovenská pošta listom zo dňa 06.02.2018, že nakoľko
tento druh poštových zásielok pošta vo svojich dokladoch neeviduje, nie je možné oneskorené dodanie
zásielky adresovanej pre Okresný súd v Galante, Mierové nám. 1, Galanta preukázať.

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.10.2010,
sp.zn. 5Cdo/190/2010. „Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou a pre jej zachovanie stačí,
keď je procesný úkon urobený v rámci lehoty tak, že je urobený v posledný deň lehoty osobne na súde
alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V takom prípade je rozhodujúcim okamih
odovzdania na doručenie bez ohľadu na to, kedy príslušný orgán začne odvolanie fakticky doručovať.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok
konania nepostačujme iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť
preukázané mimo rozumných pochybností, v prípade ak všeobecný súd nemá záver o nedodržaní
zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných
pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak

napr. III.ÚS331/04, III.ÚS249/08, IV.ÚS379/08).
Interné predpisy S.P., a.s., Poštové podmienky, bližšie určujú podrobnosti okrem iného o druhoch
poštových zásielok, doručovaní zásielok, lehotách prepravy, cenách, platobných podmienkach. Z
obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná podala odvolanie spôsobom štandardnej listovej zásielky. Priuved Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná podala dovolanie spôsobom štandardnej listovej zásielky.
Pri uvedenom type zásielok sa osobitná podacia potvrdenka, z ktorej by mohli byť zistiteľné údaje
o včasnosti podania odvolania nevypĺňa, takéto listové zásielky sa opatria len dennou dátumovou

pečiatkou na podanej obálke. V predmetnej veci sú údaje z odtlačku pečiatky na zásielke, ktorá
obsahovala odvolanie žalovanej nečitateľné a keďže dodatočne nemožno vzhľadom na neexistenciu
podacej potvrdenky preveriť včasnosť jej podania, nie je možné bezpochyby ustáliť deň podania
opravného prostriedku žalovanej na poštovú prepravu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k
záveru, že nebolo mimo rozumných pochybností preukázané, že žalovaná podala opravný prostriedok

oneskorene“.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a to výsluchom riaditeľky
pošty a pracovníčky pošty tak, ako to žiadal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zamietol a teda
nevykonal, nakoľko to považoval za nehospodárne a nadbytočné a to s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu ohľadom včasnosti podania odvolania a aj vzhľadom na odpoveď Slovenskej pošty a.s.,
že pri obyčajných zásielkach (z dôvodu neexistencie podacej potvrdenky ) nie je možné oneskorené

dodanie zásielky preukázať, keď podstatné je, kedy bola vyznačená pečiatka pošty, s akým dátumom
na predmetnej poštovej zásielke. Pochybnosti žalobcu, že zásielka bola podaná obyčajnou poštou
v meste, ktoré nie je sídlom ani žalovaného, ani jeho zástupcu a bola doručená súdu s týždenným
omeškaním nemožno považovať za rozumný dôvod pre spochybnenie včasnosti doručenia odvolania.
V danom prípade išlo o riadne čitateľný otlačok pečiatky podacej pošty, a preto nie je rozumný dôvod

spochybňovať dátum podania odvolania na poštovú prepravu.

12. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa čl. 4.2.1 Zmluvy o poskytovaní konzultačných činností uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
26.2.2010, v prípade, ak bude v zmysle výsledkov príslušného verejného obstarávania týkajúceho za
zhotovenia diela v rámci Projektu, poverená zhotovením diela spoločnosť Enermont s.r.o. a Klient si
voči spoločnosti Enermont s.r.o. splní všetky peňažné záväzky v zmysle príslušnej zmluvy o dielo, resp.
inej podobnej zmluvy, Poskytovateľ, vzhľadom na osobitný obchodný vzťah so spoločnosťou Enermont

s.r.o., nebude okrem zmluvnej odplaty v zmysle čl. 4.1 tejto zmluvy od Klienta požadovať žiadnu ďalšiu
odplatu,
Podľa čl. 4.2.2 Zmluvy o poskytovaní konzultačných činností uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
26.2.2010, v prípade však, že v zmysle výsledkov príslušného verejného obstarávania, týkajúceho sa
zhotovenia diela v rámci projektu, bude zhotovením diela poverený iný subjekt, bude Klient povinný

uhradiť Poskytovateľovi odplatu vo výške 10 % (percentuálneho podielu) zo sumy priznaného
finančného príspevku. Za priznaný finančný príspevok sa pre účely stanovenia odplaty považuje
maximálna suma, schválená riadiacim orgánom, bez ohľadu na konečné skutočné finančné krytie
Projektového zámeru. Odplata v zmysle tohto ustanovenia bude splatná do 10 dní do dňa ukončenia
procesu verejného obstarávania s výsledkom predpokladaným v tomto ustanovení.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z

ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné preposúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

14. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a
tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou
súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

15. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym

názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o neplatnosti
predmetnej zmluvy v bodoch 4.1.1 a 4.1.2, a preto správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi odmenu za služby poskytnuté žalovanému podľa predmetnej zmluvy, keď žalovaný ani netvrdil
a teda ani nespochybnil neobvyklosť dohodnutej odmeny.
Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že predmetná zmluva je v bodoch 4.1.1 a 4.1.2 neplatná pre rozpor

so Zákonom a verejnom obstarávaní, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, keď nevidel dôvod neplatnosti týchto článkov zmluvy, čo riadne odôvodnil, a preto nie je
dôvod, aby odvolací súd opakoval právnu argumentáciu súdu prvej inštancie čo sa týka vyvrátenia
obrany žalovaného spočívajúcej v neplatnosti predmetných ustanovení zmluvy, s ktorou sa odvolací súd
stotožňuje.

Odvolací súd v tejto súvislosti len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o platnosti
predmetnej zmluvy uvádza, že ani z obsahu citovaných bodov zmluvy 4.1.1 a 4.1.2 nevyplývajú žiadne
výhody pre spoločnosť ENERMONT s.r.o. vo verejnej súťaži, keď navyše ani zo žiadnej časti zmluvy
nevyplývali pre žalovaného povinnosti, v zmysle ktorých by mal žalovaný pri realizácii samotnej verejnej
súťaže nejakým spôsobom zvýhodňovať spoločnosť ENERMONT s.r.o., a preto nemožno súhlasiť s

argumentáciou žalovaného, že predmetnou zmluvou malo dôjsť k porušeniu alebo obchádzaniu zákona
o verejnom obstarávaní.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že on svojim správaním nemohol ovplyvniť splnenie podmienky, aby sa
spol. ENERMONT s.r.o. zúčastnil verejného obstarávania, čím nepriamo namietal nápadne nevýhodné
podmienkyprežalovanéhodohodnutévpredmetnýchčlánkoch,odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazuje

rovnako ako žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, že v § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka je vyslovene
vylúčená v obchodných vzťahoch aplikácia ust. § 49 Občianskeho zákonníka a to právo účastníka na
odstúpenie od zmluvy, ktorú uzavrel za nápadne nevýhodných podmienok, keď navyše ani zo strany
žalovaného nedošlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Účastník v obchodnoprávnych vzťahov v
záujme stability obchodných vzťahov nemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa preukáže, že ju

uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Takéto riešenie vychádza zo skutočnosti, že
podnikateľ vie dôslednejšie uvážiť do akého vzťahu a za akých podmienok vstupuje. Navyše podnikateľ
musí tiež znášať podnikateľské riziko ako súčasť podnikania, čo vyjadruje aj definícia podnikania v § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka, že ide o činnosť, ktorú podnikateľ uskutočňuje na vlastný účet, riziko a
zodpovednosť a teda bolo na žalovanom, aby sa predmetné články boli upravené takým spôsobom, aby

aj žalovaný mohol ovplyvniť splnenie danej podmienky a to spôsobom dohodnutým medzi účastníkmi
zmluvy. Navyše žalovaný ani v konaní nenamietal rozpor jeho prejavu vôle uzavrieť predmetnú zmluvu
v rátane sporných článkov, keď tieto označil ako zjavne nevýhodné pre žalovaného, čo však nemá vplyv
na ich platnosť.
Zmluvy, ktoré obsahujú vzájomne neekvivalentné zmluvné protiplnenia nie sú ako také v rozpore s

dobrými mravmi a teda nemôžu neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok
neumožňuje domáhať sa neplatnosti či neúčinnosti zmluvy iba s ohľadom na nevyváženosť vzájomných
plnení. Nevyváženosť zmluvných plnení by nemala byť dôvodom neplatnosti zmluvy. Skutočnosť, že
zmluvné plnenia sú navzájom v hrubom nepomere, nie je sama o sebe dôvodom pre ich rozpor s
dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Taký môže byť skôr proces uzavierania zmluvy,

ktorý k uzavieraniu viedol, pokiaľ istým spôsobom diskvalifikoval slobodu vôle niektorej zmluvnej strany.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani nenamietal, že nesúhlasil s uzavretím zmluvy s predmetnými
zmluvnými článkami, pretože boli pre neho zjavne nevýhodné podľa neho, nemožno ako je vyššieuvedené, len samotný nepomer vzájomných plnení považovať za dôvod neplatnosti zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom.

16. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, ktorou namietal nesprávny postup súdu
prvej inštancie, ktorý mal podľa odvolateľa spočívať v tom, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, keď dospel
k záveru, že predmetná zmluva o poskytovaní konzultačných činností je vo všetkých svojich častiach
platným právnym úkonom, nakoľko súd prvej inštancie podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku

na strane 9, 10 a 11. uviedol, rozhodujúci skutkový stav, akým spôsobom vykonal dokazovanie, ako
vyhodnotil dokazovanie, keď navyše sám odvolateľ si odporuje vo svojich vyjadreniach v odvolaní, keď
uviedol, že nemožno nevidieť snahu súdu, keď sa vo svojom rozhodnutí vyjadreniami a argumentácii
žalovaného voči uplatňovanému nároku do podrobnosti zaoberal. Ďalej žalovaný v odvolaní si protirečí
aj v tom, keď v jednej vete uviedol, že súd sa posúdením sľúbených a zmluvne garantovaných
zvýhodnených platobných podmienok zo strany navrhovateľa v tomto konaní riadne zaoberal a hneď

následne konštatoval, že im venoval len veľmi malú pozornosť a práve preto rozhodol spôsobom, ako
rozhodol.

17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.

p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalobcovi,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalovanému

nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

21. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania (§434C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).