Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012392
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:3113012392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a

prísediacich Mgr. Michala Hanzlíka a Kataríny Bellovej na hlavnom pojednávaní dňa 28. júna 2019 proti
obžalovanému V. L. v konaní ako proti ušlému v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
V. L. F. Z. F. V., nar. XX. X. XXXX v M., trvale bytom E., okres G., t. č. na neznámom mieste,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

akoosobakonajúcavmenespoločnostiJohnsManvilleSlovakia,a.s.,sosídlomStrojárenská1,Trnava,
vystupujúci pod menom R.. L. Š. odo dňa 20. 11. 2012 presne nezisteného času vylákal za školenie
potrebné na uzatvorenie zmluvy o dielo od príkazcu, a to poškodeného L. E. sumu vo výške 316,- Eur,
ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G., pričom takéto školenie sa do dnešného
dňa neuskutočnilo a ani sa uskutočniť nemalo, pretože spoločnosť Johns Manville Slovakia, a. s., takéto
školenie neorganizovala, čím týmto svojím konaním uviedol poškodeného L. E., trvale bytom M. XXX/

XX, G. do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 316,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 5T/33/2008-1241 zo dňa 10. 4. 2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 6To/64/2014-1325 zo dňa 2. 4. 2015, právoplatný dňa 2. 4. 2015, za skutok pod bodom 4. rozsudku,
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, vo výmere 4 (štyri) roky, so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému súd u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
L. E., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom M. XXX/XX, G., škodu vo výške 316,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 13. 12. 2013 na V. L. obžalobu na Okresný súd
Trenčín pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie
popísanom skutkovom základe. Na základe podnetu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného
poriadku Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5 Ndt 9/2014 zo dňa 18. 6. 2014 trestnú vec vedenú pod
sp. zn. 6T/137/2013 odňal Okresnému súdu Trenčín a prikázal ju Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

Okresný súd Liptovský Mikuláš po podaní obžaloby vydal pre účely súdneho konania príkaz na zatknutie
dňa 19. 8. 2016, pretože po tom, čo si obžalovaný dňa 20. 8. 2014 prevzal obžalobu a výzvu na
oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov, súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 14. 9.
2015, na ktoré sa obžalovanému predvolanie nepodarilo doručiť a obžalovaný sa stal pobytom na

neznámom mieste pre súd nedostupným. Obžalovaného sa nepodarilo lokalizovať a zadržať ani na
podklade európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 9. 6. 2017 Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 30T/46/2010, nebola získaná ani žiadna správa z krajín Schengenského priestoru, resp. inej krajiny,
pričom je proti nemu vedené ďalšie trestné konanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
poriadku na tomto súde pod sp. zn. 1T/151/2013, v ktorom po vydaní príkazu na zatknutie dňa 24. 5.

2016, súd opatrením zo dňa 26. 9. 2018 rozhodol o začatí konania proti ušlému. Vzhľadom na vyššie
uvedené, keďže pobyt obžalovaného dlhodobo nie je známy, pátranie po jeho pobyte dlhodobo nebolo
úspešné, obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu, o ktorom má vedomosť, tým, že sa skrýva na
neznámom mieste, preto súd rozhodol, že sú splnené podmienky na začatie a vykonanie trestného
konania proti obžalovanému v zmysle § 358 ods. 1 Trestného poriadku a § 360 Trestného poriadku

ako proti ušlému, o čom rozhodol opatrením zo dňa 16. 4. 2019. V zmysle § 359 Trestného poriadku
práva obžalovaného vykonávala jeho obhajkyňa. Predvolanie obžalovaného na hlavné pojednávania
boli uverejnené podľa § 361 ods. 2 Trestného poriadku ich vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 25.
4. 2019 a dňa 29. 5. 2019.

Keďže sa hlavné pojednávanie dňa 29. 5. 2019 konalo v neprítomnosti obžalovaného, súd na návrh
prokurátoravsúladesustanovením§258ods.4Trestnéhoporiadkuprečítaljehovýpoveďzprípravného
konania zo dňa 25. 7. 2013, pri ktorej využil svoje právo nevypovedať a vyjadril sa len k svojim osobným
pomerom.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného a prečítaním
listinných dôkazov.

Svedok a poškodený L. E. v prípravnom konaní dňa 10. 7. 2013 vypovedal, že od roku 2011 pracuje ako
živnostník v oblasti stavebníctvo, maľovanie interiérov, pričom je registrovaný na portáli D..F..M. a na

D..XXX.X..M.. Dňa 17. 11. 2012 mu prišiel e-mail z jedného z týchto portálov, v ktorom bol informovaný
o možnosti vykonať maľovanie pre spoločnosť Johns Manville, a. s., Strojárenská 1, Trnava, na čo
kontaktoval e-mail V..S..H., aby mu bližšie špecifikovali, o čo ide. Pár dní na to, ho z tohto e-mailu
kontaktovala osoba pod menom R.. L. Š., ktorý mu napísal, že ak má záujem o túto zákazku, musí v
zmysle podmienok Johns Manville, a. s., Slovakia Trnava, absolvovať vstupné školenia, po ktorých bude

s ním uzavretá zmluva. Školenie sa malo uskutočniť koncom novembra o 09.00 hod. v závode Johns
Manville Slovakia, a. s., na Strojárenskej 1 v Trnave. Medzi podmienky patrila aj úhrada poplatku za
bezpečnostné školenie v sume 79,- Eur za osobu. Poplatok uhradil celkovo za štyri osoby v sume 316,-
Eur dňa 20. 11. 2012 na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G.. Následne mu prišiel e-mail, v ktorom
mu bolo oznámené od R.. Š., že školenie sa z dôvodu práceneschopnosti školiaceho pracovníka BOZP

pána N. prekladá na január 2013. Keď začiatkom januára spolu s kolegami prišiel na vrátnicu spoločnosti
Johns Manville, a. s., povedali im, že žiadne školenie sa v ich spoločnosti nekoná a nepracuje tam
žiadny R.. L. Š.. Tohto sa následne viackrát pokúšal kontaktovať, ale neúspešne. V prípravnom konaní
si uplatnil náhradu škody vo výške 316,- Eur.Nahlavnompojednávanídňa28.6.2019poškodenýL.E.vypovedal,žesiužpreodstupviacerýchrokov
presne nepamätá, kedy to bolo, ale na internetovom portáli, na ktorom si bežní ľudia zadávajú dopyt
na stavebné práce, ktoré on vykonáva, našiel dopyt na vykonanie maľovania pre firmu z Trnavy. Na jej

názov si už nespomínal. V tom čase mal ešte dvoch zamestnancov. Po reagovaní na dopyt sa mu ozvala
spoločnosť, nefigurovalo tam žiadne meno, s tým, že pred vykonaním práce je potrebné absolvovať
školenie, za ktoré je potrebné uhradiť poplatok vo výške 25,- Eur za osobu. Na nimi uvedené číslo účtu
zaslal 75,- Eur. V banke mu nepovedali, komu patrí tento účet. Obžalovaného osobne nikdy nestretol,
komunikovali spolu výlučne mailom. S istotou nemôže vedieť, kto bol na druhej strane. Mal za to, že

komunikoval s niekým z tej firmy a ani v komunikácii nebolo nič spoločné s menom obžalovaného. O pár
dní mu zaslal mail, že školenie sa odkladá a potom prestal komunikovať. Vo firme si okolnosti zrušenia
školenia nezisťoval, resp. možno tam aj telefonoval, len si to už nepamätá. Podmienkou získania tejto
zákazky bolo absolvovanie daného školenia. Kto mal toto školenie s nimi zrealizovať si už nepamätal,
nejaké meno tam uvedené bolo. Mali ho absolvovať traja, teda on a jeho dvaja zamestnanci. Osobne
zisťovať okolnosti školenia v spoločnosti, u ktorej mali vykonať zákazku, nebol. Reálna škoda, ktorá

mu vznikla je suma, ktorú poslal na účet. Pamätal si, že to bolo 75,- Eur. V prípravnom konaní polícii
predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii. Škodu si nechcel uplatniť z toho dôvodu, že je z Trenčína
a nebaví ho chodenie po súdoch.

Po nahliadnutí do listinných dôkazov, ktoré predložil v prípravnom konaní do spisu, poškodený upresnil,

že o zákazku sa uchádzali štyria a za školenie za jednu osobu zaplatil 79,- Eur. Pre odstup času si
myslel, že za všetky osoby dokopy zaplatil 75,- Eur, preto tak vypovedal. Uplatnil si náhradu škody
vo výške 316,- Eur, tak ako v prípravnom konaní. V. L. podľa neho vystupoval pod menom L. Š. ako
riaditeľ sekcie údržby vo firme Manville, hoci s istotou to povedať nemôže. Trestné oznámenie podával
na neznámeho páchateľa. Z polície z Trenčína mu telefonovali, že V. L. bol v nejakej inej veci zadržaný

v Trnave alebo v Liptovskom Mikuláši a tento sa spája aj s jeho vecou. Z ďalšieho konania teda usúdil,
že by to mal byť V. L..

ZlistinnéhodôkazuainformáciíposkytnutýchspoločnosťouG.Z.,a.s.,Bratislavavyplýva,ževlastníkom
bežného osobného účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v ich inštitúcii bola O. L., nar. X. X. XXXX, G. Z. I. M.

U. G. X, G.. Účet bol otvorený dňa 2. 1. 2012 a zatvorený dňa 12. 2. 2013. Dispozičné oprávnenie k účtu
maloletej mal V. L., nar. XX. X. XXXX ako vlastník samostatne a zároveň zákonný zástupca maloletej.
Tento bežný osobný účet bol otvorený na pobočke K. X, G. a telefónny kontakt bol XXXX XXX XXX. Z
pripojeného výpisu z predmetného účtu za obdobie od 1. 11. 2012 do dňa zatvorenia účtu vyplýva, že
dňa 22. 11. 2012 bol spracovaný vklad sumy vo výške 316,- Eur od L. E. z č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. O

vklade na predmetný účet svedčí aj fotokópia príkazu na úhradu uskutočnenom vo O. banke, pobočka
Trenčín zo dňa 20. 11. 2012, ktorý predložil poškodený.
Z e-mailovej komunikácie predloženej do trestného konania B. L. E. vyplýva komunikácia medzi
poškodeným z e-mailovej adresy O..M. s osobou vystupujúcou ako R.. L. Š. za spoločnosť Johns
Manville Slovakia, a. s., ktorá prebehla v dňoch od 17. 11. 2012 do 25. 11. 2012, a ktorej obsahom

bola ponuka od Johns Manville, od osoby vystupujúcej pod menom R.. L. Š. na maľovanie priestorov
tejto spoločnosti spolu s podmienkami, ktoré poškodený L. E. akceptoval. Z tejto e-mailovej komunikácie
zároveň vyplýva, že zo strany osoby R.. L. Š. bolo poškodenému potvrdené konanie vstupného školenia,
ktoré sa malo uskutočniť dňa 28. 11. 2012 o 09.00 hod. v závode Johns Manville Slovakia, a. s., na
Strojárenskej1vTrnavestým,žeškoliacipracovníksiichvyzdvihnenahlavnejvrátnicizávodu.Poplatok

za školenie predstavoval 79,- Eur na osobu s poukázaním na číslo účtu, ktoré mu bolo zaslané v
podmienkach JM Slovakia Trnava. Následne dňa 25. 11. 2012 bol poškodenému od osoby vystupujúcej
pod menom R.. L. Š., riaditeľ sekcie údržby Johns Manville, a. s., zaslané oznámenie o zmene termínu
vstupného školenia s tým, že toto sa prekladá na termín 9. 1. 2013 o 09.00 hod. z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti školiaceho pracovníka BOZP W.. Y. N. s tým, že tento termín školenia je záväzný.

V pripojených podmienkach Johns Manville Slovakia, a. s., okrem iného sú uvedené podmienky pre
záujemcov o vykonanie týchto rekonštrukčných prác s tým, že je potrebné absolvovať vstupné školenie,
za ktoré je poplatok vo výške 79,- Eur na osobu, ktorý je potrebné uhradiť na č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX G. Z., a. s., variabilný symbol je rodné číslo s tým, že presný termín a miesto tohto školenia bude
záujemcovi oznámený prostredníctvom mailu a po úspešnom absolvovaní školení bude s dodávateľom

uzatvorená zmluva o dielo na konkrétne práce. Listina bola vyhotovená dňa 15. 11. 2012. Podpísaná
osoba vystupuje pod menom R.. L. Š. - riaditeľ sekcie údržby.
Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak nacudzom majetku malú škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu
vlastníctva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení do omylu, ktorým je konanie
páchateľa predstierajúceho okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o

konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Z hľadiska subjektívnej stránky postačí zavinenie z
nedbanlivosti. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v
príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou
sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa

§ 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Obžalovaný sa ku skutku pri svojej výpovedi v prípravnom konaní nevyjadril, avšak jeho konanie mal
súd dostatočne preukázané najmä výpoveďou poškodeného L. E., ktorý v prípravnom konaní presne
popísal, akým spôsobom sa prostredníctvom internetu a e-mailu skontaktoval s obžalovaným, hoci v
tom čase nemal vedomosť o tom, o akú osobu sa jedná a mal za to, že za účelom získania zákazky od

spoločnosti Johns Manville, a. s., jedná s kompetentnou a oprávnenou osobou - R.. L. Š. - riaditeľom
sekcie údržby spoločnosti. Hoci poškodený si už nepamätal detaily, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi v
prípravnom konaní alebo o niektorých okolnostiach vypovedal odlišne, tieto rozdiely vysvetlil odstupom
času.Upoškodenéhosúdnezistilmotívklamaťalebonehovoriťpravduookolnostiach,zaakýchdošloku
stíhanému skutku. Vo výpovedi poškodeného neboli žiadne závažné rozpory a pokiaľ sa aj v niektorých

detailoch odchýlil od svojej predošlej výpovede, tieto vysvetlil odstupom času od spáchaného skutku,
čo je uplynutím takmer 6 rokov od jeho poslednej výpovede v prípravnom konaní pochopiteľné. Súd
preto nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného a túto vyhodnotil ako jasnú, logickú, presvedčivú a
dôveryhodnú, napokon aj v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Na svedeckú výpoveď poškodeného nadväzovali listinné dôkazy, ktoré do konania predložil poškodený.

Hoci nikde v e-mailovej komunikácii nie je zrejmé a zistiteľné meno obžalovaného V. L., pretože
vystupoval pod fiktívnym menom R.. L. Š.S.. Usvedčujúcim dôkazom, že touto osobou nemohol byť nik
iný, len V. L. je e-mail zo dňa 17. 11. 2012, ktorý odoslal poškodenému L. E. spolu s „podmienkami JM
Slovakia Trnava“ a následne dňa 19. 11. 2012, kde poškodenému pripomenul, aby nezabudol na úhradu
poplatku za školenie - 79,- Eur na osobu, poukázaním na číslo účtu, ktoré mu zaslali v podmienkach

JM Slovakia Trnava. Ako vyplýva z obsahu listiny pod hlavičkou „Johns Manville Slovakia, a. s.“ zo dňa
15. 11. 2012 podpísanej osobou R.. L. Š., poplatok v sume 79,- Eur/1 osoba bolo potrebné uhradiť na
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX G. Z., a. s. Na podklade dožiadania v prípravnom konaní oznámila
G. banka, a. s., že vlastníkom bežného účtu č. XXXXXXXXXX bola O. L., nar. X. X. XXXX, a ďalšou
osobou, ktorá mala dispozičné oprávnenie k tomuto účtu maloletej bol V. L., nar. XX. X. XXXX - jednak

samostatne a zároveň ako zákonný zástupca maloletej. Porovnaním dňa skutku a dátumu narodenia
maloletej dcéry obžalovaného je zrejmé, že táto mala v čase spáchania skutku 10 rokov. Okrem nej a jej
otca, teda obžalovaného V. L., neexistovala iná osoba, ktorá by mala samostatné dispozičné oprávnenie
k účtu maloletej. Vzhľadom na vek maloletej a spôsob spáchania skutku, je vylúčené, aby sa dcéra
obžalovaného mohla skutku dopustiť alebo sa mohla na ňom akýmkoľvek spôsobom podieľať. Na margo

obrany obhajoby, ktorá nadväzovala na oznámenie G. Z., a. s., že ich odpoveď neobsahuje dispozičné
oprávnenia prostredníctvom platobných kariet vydaných k bežným účtom, súd uvádza, že k spáchaniu
skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu došlo už tým, že od poškodeného L. E. (vystupujúc pod
menom R.. L. Š.) vylákal sumu vo výške 316,- Eur, ktoré boli pripísané na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ku ktorému mal samostatné dispozičné právo, a to za účelom vykonania údajného školenia, ktoré

sa ani nekonalo a ani sa konať nemalo, o čom mal obžalovaný V. L. dostatočnú vedomosť, pretože
nebol osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti Johns Manville, a. s., čím poškodeného uviedol
do omylu a vyvolaním tohto omylu spolu s prijatím sumy 316,- Eur na bankový účet, ku ktorému mal v
rozhodnom čase dispozičné oprávnenie samostatne ako vlastník a zároveň zákonný zástupca maloletej,
seba obohatil o sumu 316,- Eur.

Z týchto dôkazov vychádzal súd pri uznaní viny obžalovaného a na základe týchto nepriamych dôkazov,
ktoré tvoria súvislú a ucelenú reťaz na seba navzájom nadväzujúcich nepriamych dôkazov, mal súd
dostatočným spôsobom preukázané, že to bol práve obžalovaný V. L., ktorý konal vyššie uvedeným
spôsobom a pod zámienkou absolvovania vymysleného školenia, pod ktorej vplyvom poškodený konal v
domnení uzavretia zmluvného vzťahu a získania zákazky so spoločnosťou Johns Manville, a. s., vylákal

obžalovaný finančné prostriedky vo výške 79,- Eur x 4, t. j. 316,- Eur od poškodeného, ktoré si nechal
poslať na bankový účet, ku ktorému mal samostatné dispozičné oprávnenie, a ktorý bol v tom čase
vedený na jeho maloletú dcéru.U obžalovaného V. L. súd ustálil z hľadiska právnej kvalifikácie a posúdil jeho konanie ako napĺňajúce
skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Po subjektívnej stránke
vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona,

pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v čase e-mailového kontaktu
poškodeného mal vedomosť, že nie je osobou oprávnenou konať za spoločnosť Johns Manville,
a. s., školenie, za účelom ktorého vykonania poškodený poslal na bankový účet obžalovaného sa
neuskutoční, pretože išlo len o zámienku na vylákanie sumy 79,- Eur/ 1 osoba a poškodeného uviedol
do omylu tým, že predstieral, že po zaplatení tejto sumy, absolvuje so svojimi pracovníkmi školenie, na

základe ktorého bude oprávnený vykonať finančne zaujímavú zákazku pre spoločnosť Johns Manville,
a. s., a zároveň svojím konaním spôsobil malú škodu, spolu vo výške spolu 316,- Eur (vychádzajúc z
listinných dôkazov, ktoré preukázali reálne zaslané finančné prostriedky obžalovanému poškodeným vo
výške 316,- Eur).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,

mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo
výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný V. L., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona po objektívnej, ako aj
po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Súd odmietol vykonať dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/151/2013 a

vykonaním výsluchu svedkyne O.L. L., pretože tieto sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie.
V prípade spisu zn. 1T/151/2013 ide o konanie po podaní obžaloby, ktoré nie je právoplatne skončené,
preto oboznámenie sa s ním nemá podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Z obsahu spisu,
konkrétne výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR na č. l. 33 je zrejmé, že O. L., bývalá
manželka obžalovaného v čase spáchania skutku s ním už nežila v spoločnej domácnosti, z ktorej

sa odsťahovala dňa 2. 5. 2012, a ako vyplýva z popisu priestupku obžalovaný ju obťažoval od jej
odsťahovania sa vulgárnymi a urážlivými správami, preto nie je zrejmé, ku objasneniu akých okolností
týkajúcich sa skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, by mala jej výpoveď prispieť. Dôkaz
vypočutím obžalovaného ani nie je realizovateľný a v podstate tento návrh odporuje účelu konania
proti ušlému, ktorým je zabezpečiť konanie a rozhodnutie trestnej veci aj v prípade, keď sa obžalovaný

trestnému konaniu vyhýba pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Napokon už v prípravnom
konaní mal obžalovaný možnosť sa vyjadriť k veci, využil však svoje právo nevypovedať. Skutkový stav
bol zistený dostatočným spôsobom pre konečné rozhodnutie a uvedené dôkazy by nemohli žiadnym
spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a dosiahnuť iné rozhodnutie súdu v tejto
trestnej veci.

K námietkam predneseným obhajobou v priebehu konania o duševnej chorobe, ktorou mal obžalovaný
trpieť, súd podotýka, že ide len o tvrdenie obžalovaného, ktoré nepodporil žiadnymi relevantnými
dôkazmi, hoci sám poukazoval na údajnú práceneschopnosť v tom čase, túto nepredložil. K námietke
nesprávneho dátumu narodenia obžalovaného v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania súd
uvádza, že riziko zámeny s inou osobou menom V. L. bolo spoľahlivo vyvrátené lustráciou v registri

obyvateľov SR, v ktorom iná osoba, než V. L., nar. XX. X. XXXX, nefiguruje, keďže jeho totožnosť
bola overená podľa občianskeho preukazu M. XXXXXX, ktorý bol podľa agendy občianskych preukazov
vydaný práve V. L., nar. XX. X. XXXX, je viac než zrejmé, že v zápisnici je ponechaný dátum narodenia
obžalovaného nesprávny (XX. X. XXXX) namiesto správneho.
K pátraniu po pobyte obžalovaného pred vykonaním konania proti ušlému súd využil všetky dostupné

prostriedky, teda aj žiadosťami o vypátranie pobytu sa skúmala možnosť jeho pohybu v Schengenskom
priestore, kam nepochybne patrí aj mesto Leeds vo Veľkej Británii, táto skutočnosť sa nijako
nepreukázala a nemožno opomenúť ani to, že v inom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 30T/46/2010 je od 9. 6. 2017 na obžalovaného vydaný európsky zatýkací rozkaz,
ktorý doposiaľ nebol realizovaný. Napokon obžalovaný bol už pri svojom výsluchu v prípravnom konaní

poučený o povinnosti bez meškania oznámiť OČTK a súdu adresu, na ktorú mu pri zmene adresy má
byť doručovaná písomnosť, čo si od roku 2015 ani raz nesplnil.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v registri priestupkov nemá záznam. V registri
trestov má sedem záznamov, pričom v prvom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý
záznam svedčí o podmienečnom zastavení trestného stíhania, pri štvrtom a piatom zázname ide o

podmienečné odsúdenie, pri ktorom sa osvedčil, tretí záznam bol pri ukladaní súhrnného trestu zrušený
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015, ktorým bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Posledný, siedmyzáznam v registri trestov svedčí o odsúdení už citovaným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2014 zo
dňa 2. 4. 2015, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pričom z

rozhodnutí, ktoré boli z pripojených spisov prečítané na hlavnom pojednávaní vyplýva, že za skutky
v bode 3. a 4. spáchané vo februári 2007 a dňa 4. 4. 2007, bol obžalovanému ukladaný samostatný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa proti obžalovanému vedie ďalšie trestné konanie
pod sp. zn. 1T/151/2013 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní
trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného bola zistená
jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda, že už bol za trestný čin

odsúdený. Obžalovaný sa dopustil prečinu podvodu, za ktorý podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona
možnouložiťtrestodňatiaslobodyažnadvaroky.Pokiaľbysúduvažovalouloženítrestuobžalovaného,
ukladal by trest súhrnný, keďže obžalovaný stíhaný skutok spáchal skôr, než bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trnava sp. zn. 6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015, za iný jeho trestný čin a podľa trestnej sadzby trestného

činu najprísnejšie trestného, za ktorý sa podľa zásad na uloženie úhrnného trestu trest ukladá, a ktorým
v tomto prípade je zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za ktorý mu bol
právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý má vykonať v ústave
s minimálnym stupňom stráženia. Pri vyhodnotení, ktorá trestná činnosť obžalovaného bola spáchaná
v súbehu, súd prihliadal aj na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/174/2006 dňa

27. 3. 2007, pričom po tomto dátume bol spáchaný nielen prejednávaný skutok (november 2012), ale
aj skutok pod bodom 4. rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/33/2008 zo dňa 10. 4. 2014 v
spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2014 zo dňa 2. 4. 2015 (dňa 4. 4. 2007).
Na rozhodnutia Okresného súdu Trnava, ktorými bol obžalovaný odsúdený za trestnú činnosť spáchanú
síce v súbehu pod sp. zn. 1T/59/2008 a 1T/56/2010, však už nemožno prihliadať, pretože ako vyplýva

z pripojených spisov na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený (fikcia osvedčenia sa uplynutím
lehoty na rozhodnutie o osvedčení sa), čo v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona bráni použitiu
ustanovenia o súhrnnom treste.
Obžalovaný sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste a z lustrácií vo vzťahu k trestnej činnosti
spáchanej na území Slovenskej republiky (okrem skutku zo dňa 19. 11. 2012, pre ktorý je vedené ďalšie

konanienatomtosúde) nevyšlanajavožiadnainátrestnejčinnosť,ktorejbysadopustil,nebolpostihnutý
za žiaden ďalší priestupok, ale najmä s poukazom na už právoplatne uložený trest vo výmere 4 roky
nepodmienečne, okolnosti spáchania skutku, spôsobený následok a časový odstup od spáchania skutku
vyhodnotil, že dostatočným a primeraným spôsobom rozhodnutia o treste v prípade obžalovaného V. L.
bude upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, pretože účel trestu je už

dostatočne splnený skorším odsúdením.

V rámci adhézneho konania o náhrade škody, keďže v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného
vznikol poškodenému nárok na náhradu škody, ktorú si poškodený uplatnil riadne a včas, v podobe
finančnej hotovosti, o ktorú obžalovaný svojím konaním preukázateľne obohatil svoj majetok a jej rozsah

súd vykonaným dokazovaním ustálil na sume 316,- Eur, uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu
poškodenému v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 28. júna 2019