Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/406/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200331
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7518200331.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň JUDr.
Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: W. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v M., O.
XX, o zaplatenie 1.018,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie
č.k. 10Csp/9/2018-52 zo dňa 21. augusta 2018

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 20,-eur, zrušuje rozsudok a konanie zastavuje v tejto
časti zamietavého výroku č. III.

II. V ostatnej časti m e n í rozsudok vo výroku č. III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
746,65 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 866,65 eur od 31.3.2015 do 22.3.2018, úrok
z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 846,65 eur od 23.3.2018 do 24.4.2018, úrok z omeškania vo
výške 5% p.a. zo sumy 806,65 eur od 24.5.2018 do 26.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo
sumy 786,65 eur od 27.6.2018 do 17.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 766,65 eur
od 18.7.2018 do 16.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 746,65 eur od 17.8.2018 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Pripúšťa, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jeho miesto vstúpil: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811
07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 251,77 eur zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Žalobcovi Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX vracia súdny poplatok
z návrhu vo výške 7,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 19.1.2018 voči žalovanému
na zaplatenie sumy 1.018,42 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
31.3.2015 do zaplatenia) a náhrada trov konania, titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaným zo dňa 4.10.2013, evidovanej
pod č. 6159331, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.200 eur, ktorú sa žalovaný

zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 68,61 eur a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 4.116,60 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z uvedenej pôžičky sumu
2.161,08 eur. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.1.2015 označeným ako
„Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil žalovaného na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže ani v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie k
úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.3.2015 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu 1.018,42 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle § 80 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 524 ods.
1 a 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 657 ods. 1, § 658 ods. 1, § 53a ods. 1, § 1, § 2 písm.
d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 144, § 145 ods. 2 CSP.

4. Súd prvej inštancie po zistení, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv a povinností, pretože Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
23.04.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa: Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava vstúpil do
trvajúceho záväzku nový veriteľ - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811 07 Bratislava, IČO:
XX XXX XXX, pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jeho miesto vstúpil: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna
48,811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX.

5. Z dôvodu, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.8.2018 (č.l. 46) vzal žalobu v časti o
zaplatenie sumy 151,77 eur s prísl. titulom uplatnených zmluvných pokút a poplatkov a v časti o
zaplatenie 100 eur s prísl. späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť, súd prvej inštancie výrokom č.
II. konanie v časti o zaplatenie sumy 251,77 eur zastavil.

6. Súd prvej inštancie preskúmal dohodnuté úroky z úveru a uzavrel, že tieto sú v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle
Národnej banky Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery
v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 22.03.2013, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové
úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 2 do 5 rokov činila úroková sadzba
hodnotu 11,45% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32 % čo je zjavne v rozpore
s dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a
zásadám poctivého obchodného styku. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania,
na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch
medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v
tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy
predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn
takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou
linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/173/2003, 1M Cdo 1/2009, Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3Co/114/2014

7. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, nakoľko v čase poskytnutia úveru
priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,45% a dohodnutá
úroková miera medzi stranami konania činila výšku 32% čo niekoľkonásobok obvyklej úrokovej miery
poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd
považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej
moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.

8. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že
podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.200 eur a žalovaný uhradil sumu 2.161,08 eur
a po začatí konania ešte sumu 100 eur, spolu tak sumu 2.261,08 eur považuje túto zmluvu za uzavretú

ako bezúročnú a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali byť pripísané v celom rozsahu na istinu úveru,
pričom žalovaný v celom rozsahu úver už uhradil, dokonca uhradil viac, než bol povinný uhradiť, a preto
zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal vo veci
úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko mu trovy konania nevznikli,
a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

10. S odkazom na ust. § 11 ods. 3 prvá veta, § 11 ods. 4 a 6 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku v sume 8,80
eur (vo výroku pod č. V. je nesprávne uvedená suma 7,30 eur) vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby.

11. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
ktorým napáda predmetný rozsudok vo výroku č. III., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV. o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe §
388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 746,65 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 866,65 eur od 31.3.2015
do 22.3.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 846,65 eur od 23.3.2018 do 24.4.2018, úrok
z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 806,65 eur od 24.5.2018 do 26.6.2018, úrok z omeškania vo
výške 5% p.a. zo sumy 786,65 eur od 27.6.2018 do 17.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo
sumy 766,65 eur od 18.7.2018 do 16.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 746,65 eur
od 17.8.2018 do zaplatenia a konanie v časti o zaplatenie sumy 20 eur zastavil. Uplatnil si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

12. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s
dobrými mravmi (ods. 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
správne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.200 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 68,61 eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok
vo výške ročnej úrokovej sadzby 32%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal
predstavuje 4.116,80 eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 1.916,60 eur. Odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s
dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok.
Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane so splatnosťou
od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods.2
z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom k 30.6.2013 predstavovala 20,83% tak, ako je táto hodnota
uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu
podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu
práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32% neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa
§ 53 ods.6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom
stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
§ la ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti,
že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v
platnosti, žalobca zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška
dojednanej odplaty v úverovej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými
mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32% nepresahuje 2x váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013
so stavom ku dňu 30.6.2013 vo výške 18,63% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN
zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.6.2013 vo výške 20,83% pre obdobné úvery. Dojednaná
odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods.6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej

zmluvy) a dobrými mravmi. Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 20 eur dňa 16.8.2018 vzal žalobca
v tejto časti žalobu späť a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti konanie zastavil.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie plne súhlasí.
Podľa zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 2.200 eur pričom uhradil sumu vo výške 2.261,08 eur
a teda úver už uhradil v celom rozsahu, dokonca viac, než bol povinný uhradiť. Súd po preskúmaní
dohodnutých úrokov dospel k názoru, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Poskytnutý
úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku. Preto s podaným odvolaním nesúhlasí a žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol
v plnom rozsahu.

14. Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania,
nebol odvolaním napadnutý, výrok I., II. a V. nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto nebol
v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1
CSP- na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1
CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho podľa § 388 CSP v
odvolaním napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v súlade s ust. §
370 ods. 1 a 2 C.s.p. pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 20,-eur, zrušil rozsudok a konanie
v tejto časti zamietavého výroku zastavil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2019 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 2.9.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1 a
3 a § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto
ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

18. Súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

19. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa § 53 ods.1 OZ (platný v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods.6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o
poskytnutí pôžičky zo dňa 4.10.2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku 2.200 eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie pôžičky sumu 4.116,60 eur v 60
mesačných splátkach po 68,61 eur s ročnou úrokovou sadzbou 32% s RPMN 32%. Žalovaný uhradil od
začiatku úverového obdobia na splatenie pôžičky 2.161,08 eur, po začatí konania sumu 100 eur a dňa
16.8.2018 sumu 20 eur. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že dohodnutý úrok vo výške 32% je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, a že zmluva je v tejto časti neplatná.

25. Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012 uviedol: „... neprimeranou a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek".

26. Odvolací súd porovnal výšku obvyklých úrokových sadzieb v komerčných bankách a zistil, že
priemerná ročná úroková sadzba pre rok 2013 bola 11,45% a priemerná RPMN 20,83% a na základe
tohto zistenia je možné uzavrieť, že dohodnutá odplata nie je v rozpore s dobrými mravmi a vôbec
nemožno súhlasiť so záverom, že úver bol dohodnutý na neprimerane dlhú dobu, lebo celková odplata
bola vypočítaná s prihliadnutím na dobu splácania a bola dohodnutá vo výške 4.116,60 eur. Okrem
uvedeného, doba po ktorú má úverový vzťah trvať a teda do kedy má žalovaný svoju povinnosť splniť je
výlučne vytvorená dohodou strán. Ak by súd určoval alebo sledoval túto dobu, neprimerane a nežiaduco
by zasahoval do zmluvnej voľnosti strán.

27. Dohodnutá úroková sadzba nepresahuje 2x (dvojnásobok) váženého priemeru priemerných hodnôt
RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom k 30.6.2013
vo výške 18,63%, ako aj nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so
stavom k 30.6.2013, ktorá bola vo výške 20,83% pre obdobné úvery, preto je možné uzavrieť, že
dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť aj sumu
746,65 eur s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 1.018,42 eur (po čiastočnom späťvzatí
žaloby v sume 251,77 eur; č.l. 46), čiastočným späťvzatím v časti o zaplatenie 20 eur a priznanou sumou
746,65 eur (1.018,42 eur - 251,77 eur - 20 eur = 746,65 eur).

28. Podľa § 517 ods.1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nar. vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich
doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene
obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená
povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky

zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania
sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

32. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení základnej
úrokovej sadzby, ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu. Dlžník sa dostane
do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete,
spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas
(v určenom čase) (R 6/2007).

33. V čase vzniku omeškania bol úrok z omeškania určený vo výške 5,05%, resp. 5% ročne, odvolací
súd preto zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

34. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

36. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania procesne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. V prejednávanom prípade bolo konanie zastavené v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu v časti
o zaplatenie sumy 251,77 eur v štádiu prvoinštančného konania a v sume 20,-eur štádiu odvolacieho
konania.

40. Hypotéza ustanovenia § 256 ods. 1 CSP predpokladá, že podmienkou na priznanie nároku na
náhradu trov konania spornej strane je preukázanie, že zastavenie konania zavinila druhá sporová
strana.

41. Vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia za zastavení konania žalobcu o zaplatenie istiny
251,77 eur a procesného zavinenia žalovaného na zastavení konania o zaplatenie istiny 20,-eur a
procesného úspechu žalobcu o zaplatenie istiny 746,05 eur, úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 75% a úspech žalovaného 25%. Po odpočítaní vzájomných pomerných úspechov (75% -
25%) konečný úspech žalobcu predstavuje 50%.

42. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov celého
konania (prvoinštančného i odvolacieho) tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50%.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.