Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204462
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816204462.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. E. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX S. XX, zastúpeného JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, so sídlom C. B. XX,
XXX XX T., proti žalovaným: 1/ L. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XX, 2/ R. T., nar.
XX.XX.XXXX,bytomXXXXXS.XX,žalovaníobidvajazastúpeníspoločnosťouKUBINEC&PARTNERS

advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 122, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 851 574, o
obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) CSP, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č.k. 1C/174/2016-239 zo dňa 18. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/174/2016-239 zo dňa 18. júla 2018
p o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 397 písm. a), b) a § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol
žalobu na obnovu konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/94/2013 výrok I.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%,

s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok
II.)..
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu na
obnovu konania. Žalobca dôvody svojej žalobe opieral o tri tvrdenia. Tvrdil, že geometrický plán a
znalecký posudok obsahujú chyby, a to s poukazom odpoveď Komory geodetov a kartografov zo dňa
02.06.2016, spolu s odpoveďou inšpekcie Úradu geodézie , kartografie katastra SR zo dňa 27.07.2016,

ktoré mali slúžiť ako dôkaz, ktorý žalobca nemohol vykonať v pôvodnom konaní. Ako druhé tvrdenie
uviedol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov v pôvodnom konaní na určovacej žalobe
a nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore. Okrem toho, žalobca tvrdil, že jeho
dôkazy, argumenty a námietky neboli v pôvodnom konaní posudzované súdom podľa ich obsahu.
3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca (v pôvodnom konaní ako žalovaný) už v pôvodnom
konaní namietal správnosť znaleckého posudku. Zákonná sudkyňa, ktorá prejedávala pôvodnú vec

nepovažovala tieto námietky za dôvodné, pretože žalobca len konštatoval jeho nesprávnosť a
neobjektívnosť argumentujúc tým, že uviedol, že znalec si celý posudok zjednodušil, keď ho urobil na
13 riadkov s jednostranným nákresom Súd v meritórnom rozhodnutí konštatoval, že
znalec stručne, jasne a zrozumiteľne zodpovedal otázku, ktorú mu uložil súd a že správnosť znaleckého
rozsudku rozhodne nezávisí od toho, na koľkých stranách alebo riadkoch ho znalec vyhotovil. Ďalšie
námietky proti správnosti znaleckého posudku a geometrického plánu žalobca v pôvodnom konaní

nevzniesol.4. Čo sa týka odpovedí vyššie spomenutých štátnych inštitúcii na sťažnosť podanú žalobcom dňa
17.05.2016 konajúci súd uviedol, že tieto odpovede obsahujú len konštatovania a odporúčania, ktoré
nijako nespochybňujú správnosť geometrického plánu alebo znaleckého posudku. Komora geodetov

a kartografov len konštatovala, že nie je možné určiť či je geometrický plán vyhotovený správne. Súd
mal tiež za to, že žalobca mohol tento dôkaz vykonať už v pôvodnom konaní, (mohol podať sťažnosť
potom ako sa oboznámil zo závermi znaleckého posudku a potom ako bol oboznámený s geometrickým
plánom), a preto by súd ani nemohol na tieto dôkazy prihliadať ako na dôvody na obnovu konania podľa
§ 397 písm. a) C.s.p.

5. Žalobca ďalej uviedol, že súd sa v pôvodnom konaní nezaoberal otázkou naliehavého právneho
záujmu a otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 7C/94/2013-2018 z 23.03.2015, je však zrejmé, že súd sa týmito otázkami v označenom
spore zaoberal, keď v jeho odôvodnení konštatoval, že „Žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení
(§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), pretože v prípade vyhovenia návrhu možno na

základe rozsudku vykonať zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností v ich prospech. Čo sa týka
námietky žalovaného, že žalobcovia neúplne označili okruh účastníkov konania, súd túto vyhodnotil
ako neopodstatnenú, pretože podielový spoluvlastník sa môže domáhať určenia, že mu
patrí spoluvlastnícke právo a v akom podiele, pričom je nesprávny názor, že v konaní o určenie
spoluvlastníctva sa musia na jednej procesnej strane zúčastniť vždy všetci spoluvlastníci, ktorí sa

vymedzujú vo vzťahu k druhej skupine spoluvlastníkov (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 22Cdo 63/2001)“. Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, takisto konštatoval, že „rozhodovacia činnosť súdov už
vyriešila, že predmetom občianskoprávnych vzťahov je aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, čo
zakladá právo domáhať sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu

v nehnuteľnostiach. Je tomu tak aj v tejto konkrétne súdenej veci, keď navrhovatelia sa určovacou
žalobou domáhali určenia svojho podielového spoluvlastníctva v označených podieloch v konkrétnych
nehnuteľnostiach.Zatejtosituáciepotomsprávnežalovaliibaodporcu,ktorýpreukázateľnejevedenýna
liste vlastníctva k tým parcelám, z ktorých geometrickým plánom boli vytvorené KN-C parcele uvádzané
vo výrokovej vete rozsudku. Z týchto dôvodov námietka odporcu v otázke pasívnej vecnej

legitimácie nemá svoj relevantný právny základ. Keďže sa súd s otázkami naliehavého právneho záujmu
a aktívnej vecnej legitimácie vysporiadal už v pôvodnom konaní, považuje súd tieto tvrdenia žalobcu
uvedené v žalobe na obnovu konania za neopodstatnené a nedôvodné.
6. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal jeho argumenty posudzovať podľa obsahu a teda sa mal vysporiadať
s otázkou vydržania sporných parciel sa už vyjadril Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k.

10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016, keď konštatoval, že „Vlastnícke právo je právo nepremlčateľné.
Otázkou určenia vlastníckeho práva podľa súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka sa mohol
okresný súd zaoberať aj za situácie, že od vydania osvedčenia o dedičstve uplynula
lehota dlhšia ako 10 rokov. Osvedčenie o dedičstve aj v prípade hodnotenia podmienok
vydržania vlastníckeho práva, je iba titulom vstupu do držby, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti vydržaním (vydržať možno aj spoluvlastnícky podiel) musia byť splnené ešte
ďalšie podmienky vyžadované v § 134 Občianskeho zákonníka. Odporca v rámci svojej obrany v
konaní pred súdom prvého stupňa neuviedol, ani netvrdil, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol
vydržaním, preto ak v štádiu odvolacieho konania „v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu
navrhovateľov“ svoje vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam zdôvodňuje aj touto

skutočnosťou, na tento jeho argument už nie je možné prihliadať, ide totiž o novú skutočnosť, ktorá
nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa“. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé,
že žalobca v pôvodnom konaní pred prvoinštančným súdom neuviedol, ani netvrdil, že vlastníctvo k
predmetu sporu nadobudol vydržaním, a ani z obsahu podaní žalobcu nebolo nevyplývalo, že by malo
dôjsť k vydržaniu nehnuteľností a preto súd v pôvodnom konaní nemal dôvod zaoberať sa otázkou

vydržania sporných parciel a preto považuje aj toto tvrdenie žalobcu za neopodstatnené a nedôvodné.
7.Zároveňsúdprvejinštanciepriznalžalovanýmnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu
100 %, pretože mali v tomto konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 CSP), s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne
navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že povolí obnovu konaniavedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7C/94/2013. Zároveň si uplatnil voči žalovaným
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Podľa jeho názoru okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Okrem toho okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
10. Odvolateľ akcentoval, že právo na spravodlivý proces predstavuje právo účastníka na

vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu. V danej súvislosti
poukázal na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 18.05.2017, doručené okresnému súdu dňa 23.05.2017.
Podľajehonázorusakonajúcisúdskutočnosťamianámietkamiuvedenýmivtomtovyjadrenínezaoberal
a ani sa s nimi nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť,
či a ako sa súd vysporiadal s vykonaním dôkazov, ktoré žalobca navrhoval vykonať. Vyjadrenie Komory
geodetov a kartografov SR, spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie

a katastra SR ku geometrickému plánu Ing. D. S. č. 41962249-14/2011 a znaleckému posudku č.
22/2014, vypracovanému Ing. Pavlom Krišpinským, sú podľa názoru žalobcu dostatočným dôvodom
pre povolenie obnovy konania. Tieto odôvodňujú pochybnosť o správnosti označeného geometrického
plánu a znaleckého posudku. Žalobca poukázal na to, že katastrálna inšpekcia sa vo svojom
vyjadrení odmietla vecou zaoberať, pretože súd v tejto veci už právoplatne rozhodol rozsudkom č.k.

7C/94/2013-138 zo dňa 23.03.2015. Na druhej strane Komora geodetov a kartografov SR
mu odporučila obrátiť sa práve na katastrálnu inšpekciu. Za popísanej situácie
je zrejmé, že žalobca sa ocitol v začarovanom kruhu, z ktorého nie je možné vyjsť bez toho, aby
súd obnovil pôvodné konanie. Podľa názoru odvolateľa v označenej sporovej veci pochybil geodet
i znalec. Na pochybenie geodeta pri vyhotovovaní geometrického plánu k susednej parcele žalobca

poukázal aj v liste zo dňa 19.03.2018. V prípade žalobcu sa jedná o rovnakú chybu. Vo vyjadrení zo
dňa 18.05.2017 žalobca navrhoval, aby sa k predmetnej veci a ku námietkam uvedeným vo vyjadrení
vyjadrili dotknuté orgány, teda katastrálna inšpekcia a Komora geodetov a kartografov SR. Konajúci
súd sa však s takto navrhovaným vykonaním dôkazov nevysporiadal. Titulmi, od ktorých si žalovaní
odvodzujú svoje vlastníctvo, sú osvedčenia o dedičstve po svojich právnych predchodcoch. O svoje

vlastníctvo však žalovaní neprišli a majú ho riadne zapísané v katastri nehnuteľností. Napríklad žalovaný
v rade 2/ má vlastníctvo zapísané na LV č. XXX. Parcely EKN č. 216, 217 a 218 sú navyše umiestnené
na odlišnom mieste od toho, kde sú parcely, ktoré sú predmetom sporu. Podiely žalovaných neboli
nikdy dotknuté právami žalobcu a jeho práva neboli dotknuté ich nárokmi. Je teda zrejmé, že právo
žalobcu na spravodlivý proces bolo porušené, pretože okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami

a návrhmi, ktoré súdu predložil. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalobca uviedol,
že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť jeho vykonania, je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné,
pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v

neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia
skutkového stavu. Žalobca v konaní navrhoval (vo vyjadrení zo dňa 18.05.2017), aby si súd vyžiadal od
katastrálnej inšpekcie a od Komory geodetov a kartografov SR vyjadrenie k obsahu jeho jednotlivých
námietok. Tieto orgány odmietali vec riešiť z dôvodu, že vo veci bolo vydané rozhodnutie súdu. Žalobca
však nevie, ako je možné, že v jednom katastrálnom území sa duplicitne evidujú pozemky s rovnakým

číslomaakojemožné,žežalovanímajúdedičstvokparcelám,ktorébolipredmetompôvodnéhokonania
zapísané na listoch vlastníctva a na druhej strane tvrdia, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú ich
dedičstvom. Podľa názoru odvolateľa nevykonaním navrhnutých dôkazov zo strany okresného súdu je
daný uvedený odvolací dôvod. Podaním zo dňa 19.03.2018 žalobca oznámil súdu, že podal podnet
na prešetrenie geometrického plánu Ing. D. S. č. 41962249-14/2011. Zároveň požiadal súd, aby zo

svojej úradnej moci vyžiadal od katastrálnej inšpekcie vyjadrenie k tomuto podnetu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia však nie je možné určiť, prečo okresný súd žalobcom navrhované dôkazy
nevykonal. Podľa jeho názoru vykonanie tohto dôkazu by prinieslo ďalšie relevantné skutkové zistenia
podstatné vo veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalobca uviedol, že ide o
stav, kedy je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu priblížiť viac k pravde, čím sa

rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť k ideálu spravodlivého rozhodnutia. V súvislosti
s geometrickým plánom Ing. D. S. č. 41962249-14/2011 žalobca podal podnet na jeho prešetrenie.
Súd bol zároveň informovaný, že paralelne prebieha na Okresnom súde Námestovo konanie o určenie
vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam pod sp.zn. 5C/118/2016. V tomto konaní je opätovneako hlavný dôkaz doložený vyššie označený geometrický plán Ing. D. S.. Dňa 29.05.2018 prebehlo v
tejto veci pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom
z odboru geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý prešetrí sporný geometrický plán. Aj napriek týmto

skutočnostiam okresný súd vo veci povolenia obnovy rozhodol tak, že tento žalobu žalobcu odmietol. V
nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné,
keďže len na základe znaleckého posudku bude možné zodpovedne vyhodnotiť, či geometrický plán
Ing. D. S. č. 41962249-14/2011 je/nie je správny. Podľa názoru žalobcu vyjadrenie Komory geodetov a
kartografov SR spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ku

geometrickému plánu Ing. D. S. č. 41962249-14/2011 a znaleckého posudku č. 22/2014 vypracovanému
Ing. Pavlom Krišpinským sú dostatočným dôvodom pre povolenie obnovy konania. Tieto doklady reálne
spochybňujú správnosť geometrického plánu. Podanie žaloby v pôvodnom konaní proti žalobcovi v
označenom konaní boli aktívne legitimovaní všetci spoluvlastníci nehnuteľností.

11. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a v

celom rozsahu potvrdil uznesenie okresného súdu. Zároveň žiadali, aby súd priznal žalovaným v rade
1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Uviedli, že v celom rozsahu zotrvávajú na svojich vyjadreniach prezentovaných v priebehu tohto
konania.Žalovanípovažujúuznesenieokresnéhosúduzavecnesprávne.Stotožňujúsasjehozáverom,
že žaloba žalobcu na obnovu konania je nedôvodná. Existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení konštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 7C/94/2013. Vlastnícke
právo žalovaných (v pôvodnom konaní žalobcov) bolo ohrozené tým, že na liste vlastníctva bol zapísaný
žalobca (v pôvodnom konaní ako žalovaný), ktorý do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahoval
tým, že bol vedeným orgánom na úseku katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník, ktorý však vlastnil
predmet sporu bez akéhokoľvek relevantného dokladu. Zároveň mali žalovaní (v pôvodnom konaní ako

žalobcovia) potrebu zosúladiť skutkový stav so stavom právnym a bez pozitívneho rozhodnutia súdu
by bolo ich postavenie neisté. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy
podkladom na vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľností, čo konštatoval správne i súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalovaní opätovne zdôraznili, že boli aktívne vecne legitimovaní
v pôvodnom konaní, keďže táto skutočnosť vyplývala z ich titulov nadobudnutia, ktoré súdu predložili.

Žalobca vo svojom opravnom prostriedku zmätočne uvádza skutočnosti o tom, že
v danom katastrálnom území sa duplicitne evidujú pozemky s rovnakým parcelným číslom a nevie si
vysvetliťakojemožné,žežalovanímajúdedičstvokparcelám,ktorébolipredmetompôvodnéhokonania
zapísané na listoch vlastníctva a na druhej strane tvrdia, že pozemky vo vlastníctve žalobcu
sú dedičstvom žalovaných. K uvedenej argumentácii žalovaní uviedli, že v danom prípade sa nejedná

o žiadnu duplicitu, ale o skutočnosť, že pôvodné pozemnoknižné parcely č. 216, 217 a 218 (ich časti,
ktoré neboli predmetom riešenia ROEP pre k.ú. S., z dôvodu, že boli polohovo prekryté parcelami vo
výlučnom vlastníctve žalobcu) boli zamerané a zidentifikované až geometrickým plánom Ing. D. S. s
miestom podnikania I.. T. XXX/X, XXX XX F. pod č. 41962249-24/2011, pre účely oddelenia
a určenia vlastníctva k parc. č. 1720/5-7. Je preto možné, že zvyšok pozemnoknižných parciel č. 216,

č. 217 a č. 218, ktoré neboli prekryté geometrickým plánmi vyhotovenými na tieto pozemno-knižné
parcely, boli riešené ROEP-om pre k.ú. S.. Žalovaní preto môžu mať rozhodnutia o dedičstve týkajúce
sa pôvodných pozemnoknižných parciel č. 216, č. 217 a č. 218 ešte pred ich zameraním geometrickými
plánmi, vrátane geometrického plánu, ktorým boli prekryté nesprávnou identifikáciou geometrického
plánu č. 17951381-396/94JM vypracovaného pre žalobcu a zvyšok týchto parciel č. 216, č.

217 a č. 218 bol predmetom riešenia diela ROEP pre k. ú. S., na ktoré bol založený aj list/
listy vlastníctva. V pôvodnom konaní sa žalovaní (ako žalobcovia) domáhali určenia práve tých častí
pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 216, č. 217 a č. 218, ktoré boli polohovo prekryté CKN parcelami
vo výlučnom vlastníctve žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaný), ktoré boli geometrickým plánom č.
17951381-396/94JM nesprávne identifikované. Až geometrickým plánom Ing. D. S. boli zidentifikované

ako novovytvorené parcely registra „C“, ku ktorým sa žalovaní (v pôvodnom konaní ako žalobcovia)
domáhali určenia vlastníckeho práva, k čomu súd prvej inštancie právoplatne rozhodol v celom rozsahu
v prospech žalovaných (v pôvodnom konaní žalobcov). Je teda zrejmé, že žalovaní boli aktívne vecne
legitimovaní v označenom konaní a mali na určovacej žalobe aj naliehavý právny záujem.
13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden zúčastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/206/2009 zo dňa
29.06.2010). Hmotnoprávny vzťah žalobcov v pôvodnom konaní vyplýval aj z titulov nadobudnutia pre

žalovaného v rade 1/ z osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. D 179/98, Dnot 186/98 po zomrelej D. J.,
rod. E. a z osvedčenia o dedičstve pod sp.zn. 5D 280/2006, Dnot 45/2006 po D. J., čo vyplýva aj z
pôvodného dôkazu - LV č. XXXX pre k.ú. S.; a pre žalovaného v rade 2/ z osvedčenia o dedičstve pod
sp.zn. D 115/2002 po zomrelej Z. T., rod. J. a z osvedčenia o dedičstve po
zomrelom O. T. zo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva aj z pôvodného dôkazu - LV č. XXX a č. XXX pre

k.ú. S.. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti boli teda žalovaní v rade 1/ a 2/ ako žalobcovia v
pôvodnom konaní aktívne vecne legitimovaní a mali naliehavý právny záujem na určení, že predmet
sporu patrí do ich podielového spoluvlastníctva. Vyššie uvedené dôkazy sú súčasťou spisu vedeného
v pôvodnom konaní a boli dostatočné na preukázanie ich tvrdení. V dôsledku toho žalovaní v rade 1/ a
2/ (v pôvodnom konaní v pozícii žalobcov) uniesli dôkazné bremeno a Okresný súd Námestovo
rozsudkom sp.zn. 7C/94/2013 zo dňa 29.01.2016 rozhodol tak, že ich žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Predložené dôkazy zo strany žalovaných totiž preukazovali opodstatnenosť ich nárokov uplatnených
žalobou. Žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení a naopak
žalovaní preukázali pravdivosť svojich tvrdení, čo bolo predmetom dokazovania v pôvodnom konaní, čo
v konečnom dôsledku potvrdili aj závery znaleckého posudku. Žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný)
podľa názoru žalovaných (v pôvodnom konaní žalobcov) nepotvrdil pravdivosť svojich tvrdení a

nepreukázal žiadnym dokladom, z ktorého by vyplynulo, že v minulosti získal spoluvlastnícke podiely k
predmetu sporu od žalovanej v rade 1/ a žalovaného v rade 2/. Je to teda žalobca (v pôvodnom konaní
žalovaný), ktorý neuniesol dôkazné bremeno v spore. Skutočnosť, že žalobca (v pôvodnom konaní
žalovaný) nebol v pôvodnom konaní zastúpený advokátom, nič nemení na závere, že v pôvodnom
konaní nedisponoval žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi pravdivosť jeho tvrdení. Žalovaní poukázali na

prípustnosť obnovy konania v zmysle § 397 písm. a/ a b/ CSP. Zároveň uviedli, že sa v pôvodnom konaní
domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu v príslušnom spoluvlastníckom podiele, pričom
tento spoluvlastnícky podiel je predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 Občianskeho
zákonníka a má charakter samostatnej veci (pozri napr. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/27/2005), a
preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. V konaní o určenie vlastníctva k

spoluvlastníckemu podielu je aktívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu
z dôvodu, že právnej sféry ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania
nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať dopad na vymedzenie ich práv a
povinností týmto súdnym rozhodnutím. Preto nemohlo byť procesnou vadou, ak v pôvodnom konaní
nevystupovali všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí netvoria nútené spoločenstvá. Súd prvej inštancie

sa s týmto argumentom žalovaných aj v celom rozsahu stotožnil v napadnutom uznesení. Žalobca
ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že konajúci súd sa nevysporiadal s dôkazom, ktorý považuje za
zásadný a odôvodňujúci potreby povolenia obnovy konania - a to vyjadrením Komory geodetov a
kartografov SR spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
ku geometrickému plánu Ing. D. S. a znaleckému posudku č. 22/2014 vypracovanému Ing. Pavlom

Krišpinským. V danej súvislosti žalovaní uviedli, že tieto listinné dôkazy (tak ako to aj súd prvej inštancie
uviedol v napadnutom uznesení), nie sú relevantnými dôkazmi odôvodňujúcimi obnovu konania, keďže
z nich pre žalobcu nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy
konania. Sú to len subjektívne tvrdenia žalobcu, ktorého želaním bola obnova konania. Z označených
listín (dôkazov) však nevyplývajú žiadne relevantné závery a žalobca si ich obsahové znenie vysvetľuje

účelovo vo svoj prospech. Žalobca je teda subjektívne presvedčený, že listinné dôkazy, ktoré predložil,
reálne spochybňujú správnosť geometrického plánu Ing. D. S.. Detailným oboznámením sa s obsahom
týchto listinných dôkazov však nemožno súhlasiť s jeho subjektívnym presvedčením o tom, že tieto
listiny reálne spochybňujú správnosť geometrického plánu Ing. D. S., tobôž nie znaleckého posudku č.
22/2014 vyhotoveného Ing. Krišpinským. V danej súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že predložené

dôkazy zo strany žalobcu predstavujú len konštatovania a odporúčania štátnych inštitúcií, ktoré ale
nijako nespochybňujú správnosť geometrického plánu Ing. D. S. alebo znaleckého posudku č. 22/2014
Ing. Krišpinského. Žalobca teda nepreukázal, že sa jedná o ďalší dôvod na obnovu konania, ktorým
by si mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ani to, že sa jedná o nový dôkaz odôvodňujúci
potrebu obnovy konania. Žalobca ani vo svojom opravnom prostriedku neuvádza skutočnosti, ktoré by

preukázali odôvodnenosť ním požadovanej obnovy konania, keďže nesplnil procesnoprávne podmienky
pre prípustnosť žaloby na obnovu konania a doposiaľ nepredložil súdu žiadne nové a relevantné dôkazy.
Možno teda zhrnúť, že žalobca nepreukázal, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej vinynemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci a zároveň nepreukázal, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko dôkazy, ktoré

predložil, nijakým spôsobom nepreukazujú, že keby ich aj žalobca predložil v pôvodnom konaní, tieto
by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného je zrejmé, že súd
prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo uviedol, ako sa vysporiadal s dôkazmi (t. j. skutočnosťami
a námietkami uvedenými vo vyjadrení žalobcu zo dňa 18.05.2017) predloženými v tomto konaní zo
strany žalobcu a uviedol skutočnosti, pre ktoré tieto dôkazy nepovažoval za relevantné pre obnovu

konania Zároveň súd prvej inštancie napadnuté uznesenie aj presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil.
Podľa názoru žalovaných preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

14. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú vo
svojom opravnom prostriedku i podaniach v rámci prvoinštančného konania. Zdôraznil, že
v prípade pozemkov parc. č. 1720/5, č. 1720/6 a č. 1720/7, ktoré boli predmetom pôvodného konania,

boli v katastri evidované tri geometrické plány. Prvý geometrický plán z roku 1994, ktorý zameral sporné
nehnuteľnosti a určil vlastnícku hranicu a lomové body. Druhý geometrický plán z roku 2005, ktorý tieto
výsledky prevzal a použil ako správne. Tretí geometrický plán z roku 2011, ktorý toto všetko spochybnil.
Pritom druhý aj tretí geometrický plán vyhotovoval ten istý geodet na základe objednávky žalovaných.
Prvý geometrický plán č. 17951381-396/94JM na usporiadanie parciel č. 1720/1-4, 1723/1-4 zo dňa

03.11.1994 (ZPMZ č. 334), ktorý vyhotovil Geoplán - združenie, Obrancov mieru č. 12, Dolný Kubín
na základe objednávky vlastníkov pozemkov parc. č. 1720/1-4, 1723/1-4 a ktorý bol zapísaný do
katastra nehnuteľností a údaje v ňom obsiahnuté boli a sú súčasťou súboru popisných informácií a
súboru geodetických informácií katastrálneho operátu, čím sa stali hodnoverné a právne záväzné. Ide o
geometrický plán, ktorý riešil právny stav pozemnoknižných pozemkov parc. č. 245, 246, 247 a číselne

určil súradnice lomových bodov vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. 1720/1, 1720/4 a 1164,
1165 a 1166/1. Na základe tohto geometrického plánu bol založený list vlastníctva č. XXXX na pozemky
č.1720/1-4 vovlastníctvežalobcu.Právetentogeometrickýplánžalovaníspochybňujú.Druhý
geometrickýplánč.41962429-3/2005vyhotovenýdňa24.08.2005Ing.D.S., nazameraniestavby
parc. č. 1167/7,8 a majetkoprávne usporiadanie parc. č. 1166/1,2, 1165. Pri tomto geometrickom pláne

Ing. D. S. správne prevzal výsledky, a teda aj určenie priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami
parc. č. 1720/1-4 a 1164, 1165, 166/1 z geometrického plánu č. 17951381-396/94JM a navyše doplnil,
že západná hrana obvodového plášťa stavby budovy postavenej na pozemku parc. č. 1166/2 je totožná
s vlastníckou hranicou. Tento geometrický plán vychádzal v stave právnom z pozemnoknižných parciel
č. 217 a 218, pričom tieto parcely mal vyčerpať a ich priebeh stotožnil s už existujúcou hranicou parciel.

Aj tento geometrický plán bol po úradnom overení zapísaný do katastra nehnuteľností, takže sa stal
súčasťousúborupopisnýchinformáciíasúborugeodetickýchinformácií,atedajehodnovernýazáväzný
pre ostatných vyhotoviteľov. Keďže si geometrický plán objednal vlastník pozemku parc. č. 1165, 1166
a 1167/6, musel byť tento vlastník oboznámený o tom, že priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami
parc.č.1720/1,1720/4a1164,1165a1166/1jeurčenýakospojnicabodov 292-24,334-54,334-50,

704-46, 704-32, 334-49, 704-17. Pri určovaní lomových bodov vlastníckej hranice sa v katastrálnom
operáte s vektorovou katastrálnou mapou nečíselnou skúma, či sú dokumentované predchádzajúce
číselné výsledky z merania. Ak áno, (čo je aj tento prípad), výsledky predchádzajúcich meraní
sa prevezmú, ak sú rozdiely medzi výsledkami v povolených odchýlkach. Takýto postup vykonal Ing.
S. v roku 2005. To znamená, že Ing. D. S. sa v roku 2005 stotožnil s hranicou, ktorú vytýčil v roku

1994 Ing. E. v geometrickom pláne č. 17951381-396/94JM. Vznikli tu teda dva geometrické plány dvoch
rôznych geodetov, ktorí obaja uviedli tú istú hranicu medzi pozemkami - lomové body. Tieto boli v katastri
vedené, zakreslené a rešpektované. Boli založené a riadne vedené listy vlastníctva a ani ROEP dané
pozemky neriešil, pretože vlastníctvo nebolo sporné, ale riadne vedené a uznávané.
Napriek uvedenému Ing. S. na objednávku žalovaných vyhotovil geometrický plán č. 41962249-24/2001

zo dňa 28.01.2011 na oddelenie a určenie vlastníctva k parcele č. 1720/5-7. Tento geometrický plán
považuje žalobca za chybný, práve na základe vyjadrení príslušných orgánov a tiež na základe toho, že
v danom prípade existovali predchádzajúce geometrické plány. Platí, že v prípade, ak sa neakceptujú
predchádzajúce číselné výsledky - zistené z predchádzajúcich meraní a geometrických plánov (prvý a
druhý geometrický plán), musia byť v zmysle § 55 a nasl. vyhlášky č. 461/2009 Z. z. splnené podmienky:

a) bod musí byť pôvodne označený v teréne a jednoznačne identifikovateľný; b) musí byť spoľahlivo
meraním preukázané, že bola prekročená polohová odchýlka. Ani jedna z podmienok pri vyhotovovaní
geometrického plánu č. 41962249-24/2011 však nebola splnená. V
zázname podrobného merania zmien nie je dostatočne uvedené, ako sa geodet s týmito povinnosťamipri vyhotovení vyporiadal. Preto žalobca trvá na tom, že Ing. S. pri vyhotovovaní geometrického
plánu č. 41962249-24/2011 na oddelenie a určenie vlastníctva k parc. č. 1720/5-7
nedodržal právne záväzný postup pri vyhotovovaní geometrického plánu, a preto tento nemôže byť

podkladom a súčasťou rozhodnutia v pôvodnom konaní, čo opodstatňuje potrebu zrušenia rozhodnutia
vydaného v pôvodnom konaní a tiež zároveň jeho obnovenie. V danej súvislosti odvolateľ poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. Rv I 463/48 zo dňa 26.05.1949. Je zrejmé, že doklady,
na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom návrhu na obnovu konania, spochybňujú dôveryhodnosť a
správnosť geometrického plánu Ing. D. S. z roku 2011 a následne znaleckého posudku vyhotoveného

Ing. Krišpinským. Následne žalobca citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 329/04, ak ako aj
Ústavného súdu ČR III.ÚS 139/05 ako aj ďalšie namietajúc, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené s ohľadom na nárok uplatnený jeho procesným návrhom. Rozhodne nemožno tvrdiť, že
sa jedná len o subjektívne tvrdenia žalobcu. Z vyjadrenia komory ku geometrickému
plánu Ing. D. S. vyplýva, že jeho geometrický plán z roku 2011 je zavádzajúci už čo do názvu. Jeho
účelom bola evidentne obnova právnej hranice alebo oprava chyby v katastrálnom operáte, na čo mal

však slúžiť záznam z podrobného merania zmien ako podklad na opravu chyby - potreba vyjadrenia
oboch strán, čo pri vypracovaní geometrického plánu nebolo dodržané. Znalecký posudok Ing. Pavla
Krišpinského je len iným opisom geometrického plánu Ing. S., neposudzuje použité podklady na jeho
vypracovanie, neposudzuje správnosť vyhotovenia geometrického plánu a neposudzuje už založený LV
č. XXXX, na základe čoho vznikol a či je správne založený. Nadväzne žalobca doručil odvolaciemu súdu

aj geometrický plán vyhotovený dňa 24.08.2005 Ing. D.. S. č. 41962429-3/2005.

15. Ďalšie podania strán v rámci odvolacieho konania už neboli produkované.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup (čiastočné zastavenie konania z
dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť), vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský
súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§

387 ods. 2 CSP).

18. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov

(§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo
žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol, pričom ku svojim záverom dospel na
základe obsahu spisového materiálu, aplikujúc platnú právnu úpravu, prihliadnuc na
individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá

povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na
relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným
spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť
pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a
právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv

strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah
odôvodnenia uznesenia napadnutého uznesenia, krajský súd len doplnil jeho dôvody. Uvedený postup
odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.z n. IV. 350/2009 zo
dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu aodvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných

súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

19. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu,
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť

žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

20. Obnova konania je v civilnom sporovom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je
spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú
odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných

rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných
prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota
a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné
len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných
prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v

ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo
k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom
na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.

21. Zákon osobitne pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky

jeho prípustnosti - spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným
rozhodnutím súdu v zmysle § 398 CSP), zákonný dôvod obnovy (§ 397 CSP), lehoty počas ktorých
musí byť žaloba podaná (§ 403, § 404 CSP), osoba spôsobilá k podaniu žaloby (§ 400 až § 402 CSP),
osobitné náležitosti žaloby (§ 406 CSP) a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu
žaloby. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je sú povinný skúmať z úradnej moci.

22. Okrem dodržania zákonnej lehoty je predpokladom procesnej prípustnosti žaloby na obnovu
konania, (na ktoré sa zameriava súd pri skúmaní jej prípustnosti), medziiným aj existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a) CSP), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli

vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) CSP).

23. V obidvoch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku
podmienená tým, že ten kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že v
pôvodnom konaní sa nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, prípadne, že sa dôkazy nemohli

vykonať. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v
pôvodnom konaní, a ten kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov
potrebných na ich označenie, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie. O
možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy keď strana
sporu dôkaz v pôvodnom konaní označila, ale tieto dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok

objektívneho charakteru.

24. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom žaloby v posudzovanej veci bola obnova
konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7C/94/2013. Uvedené konanie bolo
právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/94/2013-138 zo

dňa 23.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/439/2015-155 zo
dňa 29.01.2016, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 07.04.2016. Označeným rozsudkom okresný súd
určil, že vlastníkmi parciel vytvorených geometrickým plánom č. 41962249-24/2011 vyhotoveným Ing.
D. S., nachádzajúcich sa v k.ú. S., a to: parcely CKN č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
38 m2 v spoluvlastníckom podiele 6/36, je žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/ je vlastníkom CKN

parc. č. 1720/6 - trvalé trávne porasty o 29 m2 v spoluvlastníckom podiele 85/332 a žalobca v rade 2/
je vlastníkom CKN parc. č. 1720/7 - trvalé trávne porasty o výmere 10 m2. Krajský súd v Žiline, ako
odvolací súd, uvedené rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia o tom, že v prejednávanej veci neboli dané dôvody na povolenie obnovy konania v zmysle
ust. § 397 písm. a), b) CSP. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu na

obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP ako zjavne nedôvodnú odmietol. Z ust. § 411 ods. 1
CSP vyplýva, že súd je rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania viazaný. S poukazom na dôvody
obnovy konania prezentované žalobcom v jeho žalobe je zrejmé, že ním uvedené dôkazy v podobe
odpovede Komory geodetov a kartografov so sídlom Na paši 4, 821 02 Bratislava zo dňa 02.06.2016 a
oznámenia o vybavení podania Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlmeckého 2,

820 12 Bratislava 212, zo dňa 27.07.2016, v pôvodnom konaní neexistovali. Žalobca však mal reálnu
možnosť tieto dôkazy navrhnúť a vykonať v pôvodnom konaní (mohol podať sťažnosť po tom, ako sa
oboznámil so závermi znaleckého posudku a po tom, ako bol oboznámený s geometrickým plánom).

26. Je potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu
výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť

vo viacerých smeroch obmedzená.

27.Právoplatnýrozsudokmôžestranasporunapadnúťžalobounaobnovukonania,aksútuskutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu
preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) CSP); prípadne možno vykonať dôkazy,

ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci (§ 397 písm. b) CSP). Citované ustanovenia upravujú procesný prostriedok, pomocou ktorého
možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod v tom, že v pôvodnom konaní
nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia (pozri napr. rozhodnutie NS
SR sp.zn. 3Obo/113/2008). Zároveň však súd musí v konaní o žalobe na obnovu konania prihliadať

aj na to, prečo strana nesplnila v pôvodnom konaní svoju povinnosť tvrdenia. Pokiaľ strana zo svojej
viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré
majú túto skutočnosť preukázať. Je teda na strane/účastníkovi civilného sporového konania teda je,
aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce
pre konanie vo veci. Strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu

predložené, aby na ne aj označila dôkazy. U toho, kto má byť vlastníkom nehnuteľnosti, sa predpokladá
aj vedomosť o tom, čoho je vlastníkom, v akom rozsahu a ako mohol realizovať oprávnenia vlastníka,
t. j. predmet svojho vlastníctva v medziach zákona držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a
nakladaťsním(pozrinapr.rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo/96/2008).Zároveňjepotrebné
zdôrazniť, že dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do

vyhlásenia rozhodnutia súdu. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním
možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre žalobcu obnovy priaznivejšie
rozhodnutie vo veci a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze
nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je už súdu známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez
svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť

ho stranou sporu súdu. Zároveň je predpokladom obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP, aby
dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohla strana sporu bez svojej viny
použiť. Použitie dôkazu stranou sporu spočíva v tom, že strana splnila zákonom mu uloženú povinnosť
(predtým § 101 ods. 1 O.s.p., teraz § 150 až § 154 CSP) a prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel
konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Zároveň

je potrebné dodať, že okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu
pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu použiť dôkazy v konaní
(pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/18/2010). Netreba pritom opomínať, že Krajský súd v Žiline
vo svojom rozsudku č.k. 10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016 sa riadne vysporiadal
s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov (v rozsudku označených ako navrhovatelia) na

podanej určovacej žalobe, keď konštatoval, že „rozhodovacia činnosť súdov už vyriešila, že predmetom
občiansko-právnych vzťahov je aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, čo zakladá právo domáhať
sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu v nehnuteľnostiach, tak
ako tomu je aj v prejednávanej veci. Navrhovatelia sa totiž určovacou žalobou domáhali určenia svojho
podielového spoluvlastníctva v označených podieloch v konkrétnych nehnuteľnostiach. Za popísanej

situácie potom správne žalovali iba odporcu, ktorý je preukázateľne vedený na liste vlastníctva k tým
parcelám, z ktorých boli geometrickým plánom vytvorené KNC parcely uvádzané vo výrokovej vete
rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že námietka odporcu v otázke pasívnej vecnej
legitimácie nemá svoj relevantný základ. Zároveň nie je namieste ani dôvod tvrdený žalobcom, žesúdy sa nevysporiadali s otázkou vydržania sporných parciel žalobcom. Z rozhodnutia odvolacieho
súdu totiž vyplýva, že odporca v rámci svojej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol,
ani netvrdil, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol vydržaním, preto, ak v štádiu odvolacieho

konania v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu navrhovateľov svoje vlastníctvo k žalovaným
nehnuteľnostiamzdôvodňujeajtoutoskutočnosťou,natentojehoargumentužodvolacísúdneprihliadal,
keďže sa jednalo o novú skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa.“

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že strana sporu (predtým účastník konania) nebola

právne zastúpená advokátom a nemá právnické vzdelanie, a preto sa nedokázal právne k tejto veci
vyjadriť, nezakladá dôvod obnovy konania. Každý účastník občianskeho súdneho konania bol poučený
o svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za

podmienok uvedených v § 205a O.s.p., čo v danom prípade nebolo splnené. Zároveň z obsahu rozsudku
odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z výsluchu
účastníkov, ale aj z listinných dôkazov, ktoré obidve procesné strany pre účely konania predkladali.
Vzhľadom na existujúcu spornosť: navrhovatelia žiadali určiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku a
odporca v rámci svojej obrany sa bránil tým, že vlastníkom predmetu sporu je on, okresný súd správne

nariadil na stotožnenie pozemkov znalecké dokazovanie. Jednalo sa o spornú otázku odborného
charakteru, ktorú bolo potrebné, aby zodpovedal znalec z odboru geodézie a kartografie. Námietky
odporcu spochybňujúce závery znaleckého dokazovania majú subjektívny charakter a sú výsledkom
subjektívneho pohľadu odporcu ako vyriešiť vec pozitívne vo vzťahu k jeho osobe. Nepredložil však a
ani neoznačil tzv. dôkaz opaku, teda dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť, narušiť vecnú správnosť

znaleckého posudku, z ktorého súd prvého stupňa v posudzovanej veci vychádzal. Skutočnosť, že
žalobca nebol v pôvodnom konaní právne zastúpený advokátom a nemohol tak svoje vlastnícke právo
právne perfektne brániť, nič nezmení, pretože žalobca (v pôvodnom konaní
žalovaný) nedisponoval žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi pravdivosť jeho tvrdení, čo bolo pre meritórne
rozhodnutie veci zásadné. Zároveň sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciou

súdu prvej inštancie v bode 11. napadnutého rozhodnutia. Odpovede označených štátnych inštitúcií na
sťažnosťpodanúžalobcomdňa17.05.2016obsahujúlenkonštatovaniaaodporúčania,ktorévšaknijako
nespochybňujú správnosť geometrického plánu alebo znaleckého posudku vypracovaných v pôvodnom
spore. Komora geodetov a kartografov len konštatovala, že nie je možné určiť, či je geometrický plán
vyhotovený správne. Zároveň konajúci súd správne uzavrel, že žalobca mohol tento dôkaz vykonať už

v pôvodnom konaní. Rovnako odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra SR uvádza, že Okresný
súd Námestovo rozhodol, že vlastníkom parc. č. 1720/5 je L. P. v podiele 6/36, vlastníkom parc. č.
1720/6 v podiele 85/332 a parc. č. 1720/7 v podiele 1/12 je R. T.. Súd vykonal dokazovanie, okrem
iných listinných dôkazov aj na podklade znaleckého posudku súdneho znalca z odboru geodézie a
kartografie, ktorý potvrdil správnosť identifikácie v geometrickom pláne č. 24/2011. Krajský súd v Žiline,

ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo svojím
rozhodnutím potvrdil rozsudok okresného súdu. V závere svojho listu uvedená inštitúcia len konštatuje,
že rozhodnutia súdov sú záväzné pre činnosť orgánov a organizácií na úseku katastra, a preto nebude
vykonaná katastrálna inšpekcia.

29. V danej súvislosti krajský súd dodáva, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy
prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania nie je ani vecná nesprávnosť rozsudku
napadnutého návrhom na obnovu konania a nevzťahuje sa ani na prípad nevykonania dôkazov na
zistenie skutočností, ktoré súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie veci,

hoci tieto boli žalobcom v pôvodnom konaní označené. Ak si žalobca nesplnil svoje základné procesné
povinnosti v pôvodnom konaní - povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na ich preukázanie, ktoré sú
dôvodom jej neúspechu v spore, nemôže za týmto účelom iniciovať obnovu konania.

30. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či

obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Podľa aktuálnej právnej úpravy v
Civilnom sporovom poriadku je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte predtým ako bude
rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania
odmietnuť (tak ako je tomu i v prejednávanom prípade). V prvej fáze obnovy konania, súd nevykonávadokazovanie, pretože žalobu zamieta alebo odmieta pre nedostatok formálnych podmienok. Námietka
žalobcu o nevykonaní dokazovania zo strany súdu prvej inštancie ním navrhovanými dôkazmi
v tomto konaní (sp.zn. 1C/174/2016) preto neobstojí.

31.Nakoľkovsúdenejvecinebolizistenévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokkonania(§380ods.1,
2 CSP), s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu, odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle 387 ods. 1 CSP ako vecne správne p o t v r d i l .

32. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne
zodpovedá procesnému úspechu strán sporu a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).