Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617200955.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: I. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S. X, XXX XX W. I., právne zastúpený: JUDr. Dagmar Burdová, advokátka
so sídlom K. XXXX, XXX XX W. I., proti žalovanej: 2/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S. X,. XXX XX W.
I., právne zastúpená: JUDr. Peter Pompa, advokát | advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Na letisko
100, 058 98 Poprad, IČO: 50 491 199, o vypratanie časti nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/3/2017-196 zo dňa 13.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovaným v rade 1/, 2/ vypratať dvojizbový
byt situovaný na prízemí rodinného domu, súpisné č. X. zapísaného na LV č. XXX, pre katastrálne
územie S. S., do 15 dní od zabezpečenia náhradného nájomného bytu. Žalovaným v rade 1/, 2/ uložil
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Poukázal na platnú právnu
úpravu, najmä ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dokazovaním zistený skutkový stav,
z ktorého považoval za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ ako svojim

rodičom v roku 2010 bezplatné bývanie v dvojizbovom byte v nehnuteľnosti č. X v S. S., čím si
plnil prirodzenú morálnu povinnosť ako dieťa voči svojim rodičom. Od roku 2016 začali žalovaní v
rade 1/ a 2/ vyvolávať konflikty a narúšať pokojné bývanie v nehnuteľnosti, ktorá slúži naviac i na
podnikateľské aktivity žalobcu. Táto skutočnosť bola v konaní nesporná, pričom správanie žalovaných
1/, 2/ súd nepovažoval akceptovateľné, najmä v kontexte toho, že im bolo poskytnuté bezplatné bývanie
a možnosť stráviť starobu v dotknutom rodinnom dome bez potreby úhrady akýchkoľvek nákladov.
Zastal názor, že od žalobcu ako vlastníka spornej nehnuteľnosti nemožno spravodlivo požadovať, aby

akceptoval správanie svojich rodičov, ktoré bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, a to aj s ohľadom
na to, že tento je využívaný ako penzión. Citlivo prihliadal na fakt, že žalovaní sú osoby vyššieho
veku a navyše rodičia žalobcu, ktorým je dieťa povinné poskytovať výživné, a to aj vo forme bývania.
Pri skúmaní primeranosti takto poskytovanej vyživovacej povinnosti a či neodporuje dobrým mravom,
považoval za nesporné, že žalovaní 1/, 2/ obdržali za spornú nehnuteľnosť sumu 40.000 €, ktorú
nemožno považovať za zanedbateľnú, naviac ich správanie je neakceptovateľné, odporujúce dobrým
mravom. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ bolo pre zločin vydierania vedené trestné stíhanie, ktoré

bolo právoplatne ukončené oslobodzujúcim rozsudkom sp. zn. 2T/115/2017 zo dňa 16.4.2018. Trestné
konaniesatýkalosprávaniažalovanéhovrade1/popisovanéhožalobcomamaloknemudôjsťvspornej
nehnuteľnosti, i napriek tomu došlo k oslobodeniu žalovaného v rade 1/ spod obžaloby. V odôvodnení
uvedeného rozsudku súd konštatuje, že medzi stranami aktuálneho sporu pretrvávajú konflikty. Samotnýfakt oslobodenia spod obžaloby dokumentuje to, že u žalovaného v rade 1/ neboli zistené všetky
predpoklady trestnej zodpovednosti, čo však nepopiera existujúcu konfliktnú situáciu v domácnosti
sporových strán, čo bolo zreteľné aj z priebehu pojednávaní. Žalobca 24.5.2018 zástupcovi žalovaných

zaslal „Dohodu o zmieri.“ Dňa 23.5.2018 zástupca žalovaných oznámil, že so znením predmetnej
dohody jeho klienti nesúhlasia. Obsahom predmetnej dohody bol záväzok žalovaných 1/, 2/ zdržať sa
správania voči žalobcovi, ktoré pozostáva z nadávok, vyhrážania sa na zdraví a majetku, nátlaku na
poskytnutie financií pre Mgr. K. C., verbálnych útokov a ohováraní pred hosťami penziónu a nevstupovať
do prístavby rodinného domu, ktorá slúži ako penzión. Žalobca sa mal zaviazať poskytnúť žalovaným 1/,

2/ bezodplatné bývanie v dvojizbovom byte s príslušenstvom, a to doživotne. Súd na pojednávaní dňa
15.11.2018požiadalžalovaných1/,2/,akoajichzástupcu,abysavyjadrilikmožnostimodifikácienávrhu
naschváleniezmieru,atotak,žežalovaným1/,2/budeuloženápovinnosťsprávaťsavsúladesdobrými
mravmi a uložený zákaz nevstupovať do prístavby rodinného domu, ktorá slúži ako penzión s tým,
že naproti tomu bude žalobca povinný poskytnúť žalovaným bezplatné a doživotné bývanie. Zástupca
žalovaných s takýmto postupom nesúhlasil. Z ponuky žalobcu je zrejmé, že nebolo jeho prioritnou

snahou dostať svojich rodičov z nehnuteľnosti, ale vyriešiť pretrvávajúce konflikty brániace pokojnému
užívaniu rodinného domu. V tejto súvislosti súd akcentoval fakt, že na všetkých pojednávaniach sa snažil
s ohľadom na vek žalovaných vysvetľovať podstatu konania a viesť ich k zmierlivému riešeniu sporu, čo
však nebolo akceptované. V tejto súvislosti poukázal na zvukové nahrávky z pojednávaní. Argumentácia
žalovaných o tom, že do nehnuteľnosti investovali finančné prostriedky, nemala z hľadiska posúdenia

danej veci žiaden právny význam a tieto ani neboli v podrobnostiach dostatočne preukázané. Za
preukázané považoval, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a žalovaným aktuálne nesvedčí
žiaden právny titul oprávňujúci ich v nej bývať. Súd vysvetlil aj morálnu podstatu konania, keďže žalovaní
sú osoby vyššieho veku a navyše rodičia žalobcu. Boli to oni, ktorí a priori odmietli ponuku ukončiť spor
pokojne. Súhlas so súdnym zmierom by pre nich neznamenal vzdanie sa ich vlastníckych nárokov, preto

bol ich postoj - najmä za situácie, že sú zastúpení advokátom - nepochopiteľný. Pre úplnosť súd tiež
uviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovaným považuje za jediný právny titul, ktorý
by mohol založiť oprávnenie žalovaných bývať v spornej nehnuteľnosti. Paradoxne tento záver bol v
odvolaní proti prvému meritórnemu rozsudku namietaný samotnými žalovanými. Vo výroku rozsudku
súd zároveň okrem povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť, uložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť

žalovaným náhradný nájomný byt. Pri tomto postupe vychádzal z právneho názoru vysloveného v
uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/13/2018 zo dňa 27.2.2018 a z analogického použitia
ustanovení § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/, 2/. Uviedli, že v máji
roku 2010 predali nehnuteľnosť - trojizbový byt v S. Y. a v tomto období sa nasťahovali do rodinného
domu v S. S. č. X, ktorej boli podľa skutkového stavu vlastníkmi. V roku 1993 žalovaní kúpili a nadobudli
rekreačnú chatu č. X a pozemok právnym titulom kúpnopredajnej zmluvy a nadobudli túto nehnuteľnosť
do podielového spoluvlastníctva manželov. Za nepravdu preto považovali, že nehnuteľnosť je nimi

užívaná neoprávnene, nie je pravda, že by v tejto nehnuteľnosti boli nájomníkmi, nadobudli ju ako
manželia a ich vzťah k nadobúdanej nehnuteľnosti bol vzťahom vlastníckym. Nie je preto pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaní od počiatku do súčasnosti nemajú uzavretú žiadnu písomnú zmluvu, ktorej
obsahom by bolo oprávnenie užívať časť nehnuteľnosti, ktorú aktuálne obývajú. Rovnako nie je pravda,
že by im poskytoval žalobca akúkoľvek pomoc a opateru, nakoľko ju ani žalovaní nepotrebujú. Žalobca

nemal k danej nehnuteľnosti žiadny skutkový vzťah, svoj právny vzťah preukazoval voči tretím stranám
chybným zápisom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX. O tomto chybnom zápise vedel od
počiatku, nebol v dobrej viere vlastníka, čo je zákonným predpokladom obsahu vlastníckeho práva. Nie
je preto pravda, že by žalobca „dal žalovaným právo bývania“, pretože títo podľa stavu boli vlastníkmi
danej nehnuteľnosti a nepotrebovali akýkoľvek súhlas pri výkone svojho vlastníckeho práva. Popreli,

že by od roku 2016 začali vyvolávať konflikty a narúšať pokojné bývanie. Tieto tvrdenia žalobcu neboli
ničím podložené, žiadnymi dôkazmi a tvrdeniami, svedkami alebo inými dôkaznými prostriedkami. Spory
medzi žalobcom a žalovaným začali v roku 2016, keď zistili, že nie sú podľa právneho stavu zapísaní
na liste vlastníctva č. XXX ako vlastníci. Táto skutočnosť mala dopad na vznik sporu o vlastnícke právo
k danej nehnuteľnosti, nie k osobe žalobcu ako takej. Tvrdenia, ktoré žalobca smeruje k Mgr. K. C. sú

bezpredmetné a nemajú vzťah k danému konaniu a sporu medzi žalobcom a žalovanými. Pokiaľ bolo
vedenénapodnetžalobcutrestnékonanievočižalovanémuvrade1/,tohtosúdoslobodilspodobžaloby.
Konštatoval, že v prejednávanej veci neexistuje taká sila priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by v
súhrne a bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhuprokurátora. Prokurátorka svoje odvolanie vzala späť. Bagatelizované hodnotenie uvedeného rozsudku
sudkyňou a jej extenzívne a nepreukázané preberané tvrdenia žalobcom, iba umocňujú dôkaznú núdzu
na strane žalobcu vo vzťahu k porušovaniu dobrých mravov žalovanými v rade 1/, 2/, Žalobca a žalovaní

nezdieľajú spoločnú domácnosť. Ak by sa vychádzalo z právneho stavu po podpise nepomenovanej
zmluvy zo dňa 2.6.2016, nikde nie je uvedené, že podpisom tejto zmluvy sa žalovaní vzdávajú svojho
práva užívať na bývanie danú nehnuteľnosť, čo nebolo ani úmyslom strán a nie je v nej podmienené, že
podpisom tejto zmluvy im toto právo zaniká. Nebol preto ani dôvod na jednostranné zrušenie ich práva
bývania k danej nehnuteľnosti listom zo dňa 14.12.2016. Právo bývania žalovaných nevzniklo žiadnym

právnym titulom zo strany žalobcu. Nesúhlasili s tvrdeniami, že účelom podpisu nepomenovanej zmluvy
bolo napraviť len z formálno-právneho hľadiska pochybenie katastrálneho orgánu. V tomto kontexte
nie je možné hodnotiť ani odkazom na bod 17., kde mal žalovaný v rade 1/ oznámiť, že vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti je jeho syn. Takéto ústne vyhlásenie nezakladá žiadne právne účinky. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva,
nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.

Rovnako nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako
má sám. Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť
prevahu nad zápisom v katastri. Zrušenie práva bývania, ako i zrušenie trvalého pobytu žalovaným
1/, 2/ žalobcom po podpise nepomenovanej zmluvy sú účelové, tak ako aj podané trestné oznámenie.

Otázku vlastníckeho práva súd riešil prejudiciálne s odkazom na ustanovenie § 194 CSP. Právny
názor sudkyne v tomto konaní k právnej otázke prejudiciality nie je v súlade s ustanovením a právnou
úpravou obsiahnutom v civilnoprávnom predpise. O tejto otázke nebolo ani právoplatne rozhodnuté iným
orgánom s poukazom na ustanovenie § 193 CSP a nemôže ju ani posudzovať ex lege. Dohoda o zmieri
nebola žalovanými v rade 1/, 2/ akceptovaná, pretože bola by potvrdením niečoho, čoho sa žalovaní 1,

2/ nikdy nedopustili. V konaní okrem tvrdení žalobcu neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia
žalobcu preukazovali. Nebolo preukázané porušenie dobrých mravov a ich intenzita a nebolo možné
postupovať ani podľa § 712 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami nie je uzatvorená nájomná
zmluva a ani obdobného charakteru. Z uvedeného rezultuje jediný záver, že žaloba je neopodstatnená
a nedôvodná. Nie je spravodlivé, ak sudkyňa uvažuje v intenciách, že sumu 40.000 €, ktorú obdržali

žalovaní za spornú nehnuteľnosť, nemožno považovať za zanedbateľnú a že správanie žalovaných 1/,
2/ je neakceptovateľné, odporujúce dobrým mravom. Ide o používanie bagatelizovaných pojmov, kedy je
možné dovodzovať, že akékoľvek správanie by malo byť voči žalobcovi porušovaním dobrých mravov.
Rovnako nie je porušením dobrých mravov, ak rodič alebo rodičia sa snažia pomôcť synovi (Mgr. K. C.).
Žalobca túto rodičovskú pomoc vníma rozdielne a nesolidárne s rodičmi. Nie každý rodinný konflikt alebo

konfliktné situácie zakladajú porušenie dobrých mravov. Nie je porušovaním dobrých mravov, ak sa
žalovaní 1/, 2/ domáhajú svojich práv k predmetnej nehnuteľnosti právnymi prostriedkami. V nadväznosti
na uvedené žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Uviedol, že sa nevysporiadali s právnym názorom, že nepomenovaná zmluva uzatvorená medzi
stranami sporu je platná, odmietajú akceptovať právny názor okresného súdu, ako aj krajského súdu k
tejto otázke. Žalobca sa od počiatku snažil zabrániť žalovaným 1/, 2/ v neprimeraných útokoch na jeho
osobu zmierlivou cestou, bezvýsledne. Tak, ako v pokoji žili v predmetnej nehnuteľnosti do roku 2016,
kedy žalovaným 1/, 2/ nič nechýbalo, bolo o nich zo strany žalobcu postarané, pri dobrej vôli mohli takto

žiť doposiaľ. Stačilo upustiť od správania sa voči žalobcovi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keď
samotný žalobca nezavdal na takéto správanie žiadny dôvod. Naopak, snažil sa pretrvávajúce konflikty
so žalovanými 1/, 2/ riešiť zmierlivo aj počas súdneho konania. I rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 2T/115/2017 zo dňa 16.4.2018 preukazuje, že sa žalovaní 1/, 2/ nesprávali k žalobcovi v
súlade s dobrými mravmi. K námietke žalovaných o tom, že žalobca vníma rodičovskú pomoc vo vzťahu

k Mgr. K. C. rozdielne a nesolidárne, poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Liptovský
Mikulášč.k.2T/31/2018vtrestnejveciprotiobvinenémuMgr.K.C.pre zločinvydieraniapodľa§189ods.
1, 2 písm. b) Trestného zákona. Uvedené trestné konanie 14.1.2019 právoplatne skončilo schválením
dohody o vine a treste, kde obvinený Mgr. K. C. priznal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a spáchal
ho na svojom bratovi - žalobcovi. Zastal názor, že rodičovská pomoc jednému dieťaťu nemôže byť

poskytovaná na úkor druhého dieťaťa, ktorá ho vystavuje ohrozeniu na zdraví a majetku. Žiadal preto
rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.4. V priebehu odvolacieho konania žalovaný v rade 1/ zomrel. Krajský súd v Žiline preto uznesením
7Co/70/2019-277 zo dňa 25. septembra 2019 konanie voči žalovanému v rade 1/ zastavil.

5. Na pojednávaní 23. októbra 2019 vypočul žalobcu a žalovanú. Žalobca zotrval na podanej žalobe,
žalovaná zotrvala na podanom odvolaní a žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že si
nie je vedomá žiadneho správania, ktoré by mohlo byť podkladom pre vyhovenie žalobe o vypratanie
nehnuteľnosti. Žalobca naopak uviedol, že pôvodcom všetkého zla bola práve žalovaná, ktorá i v
súčasnosti žalobcu ohovára. Neprejavila žiadny záujem a svojim správaním nedala najavo, že by sa

vzťahy medzi stranami sporu mohli zlepšiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) na pojednávaní rozsudok okresného súdu ako
správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Po preskúmaní veci i na podklade dôkazov vykonaných na pojednávaní, dospel k záveru, že
prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam,
vyvodilsprávnyprávnyzáver,pokiaľžalobežalobcuvyhovel.Pokiaľžalovanánamietalavlastníckeprávo
žalobcu, o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského
súdu, ktorý k ustáleniu vlastníctva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam zaujal zhodné stanovisko ako

prvoištančný súd, ktorý o otázke vlastníckeho práva žalobcu rozhodoval prejudiciálne.

8.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žežalovanáužívanehnuteľnostitvoriacepredmetsporu
bez právneho dôvodu po tom, ako jej žalobca zrušil právo bývania v predmetných nehnuteľnostiach.
Pokiaľ i namietala, že v nehnuteľnosti býva oprávnene ako jej pôvodná vlastníčka, je potrebné uviesť,

že zánikom vlastníckeho práva jej predmetné oprávnenie zaniklo a bolo len na vôli žalobcu ako ďalšieho
vlastníka nehnuteľnosti, či ponechá žalovanú i s jej, dnes už nebohým manželom, v predmetných
nehnuteľnostiach bývať, ako rodičov alebo nie. Pokiaľ i poskytol žalovanej a pôvodne žalovanému
v rade 1/ ako rodičom možnosť bezplatného doživotného bývania, z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že vzťahy medzi stranami sú intenzívne, hlboko rozvrátené a nie je možné od žalobcu ani

spravodlivo požadovať, aby pokračoval v obmedzení svojho vlastníckeho práva a ponechal žalovanú
naďalej bývať v predmetnej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd i na základe vyjadrení
strán na pojednávaní pred odvolacím súdom, rozsudok prvoinštančného súdu, stotožniac sa s jeho
odôvodnením ako správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti prvoinštančného súdu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v
zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje. Žalobca v priebehu sporu navrhol mimosúdne riešenie záležitosti za
stanovených podmienok. Žalovaná na mimosúdnu dohodu navrhovanú žalobcom nepristúpila. Pokiaľ

i uviedla, že tak nemohla urobiť z dôvodu, že podpísaniu dohody v tom čase bránilo pojednávanie
v trestnej veci vedenej proti pôvodne žalovanému v rade 1/, je potrebné uviesť, že na dohodu mala
možnosť pristúpiť až do skončenia pojednávania pred odvolacím súdom, kedy už nehrozili žiadne
následky pre prípad, že by pristúpila v dohode stanoveným podmienkam. I napriek tomu, že jej
dohoda zaručovala bezplatné doživotné bývanie v nehnuteľnosti, o mimosúdne riešenie a usporiadanie

záležitosti záujem neprejavila. Vzhľadom na to, že žalobca zotrval na podanej žalobe, musel o tejto
otázke rozhodnúť odvolací súd. Zohľadňoval predovšetkým vlastnícke právo žalobcu a to, že vlastnícke
právo možno obmedziť iba v nevyhnutnom rozsahu v zmysle zákona a za náhradu. Na druhej
strane ústavou garantované právo na obydlie žalovanej je zachované, nakoľko prvoinštančný súd
vypratanie nehnuteľnosti viazal na zabezpečenie bytovej náhrady v podobe nájomného bytu. I napriek

námietkam žalovanej takto stanovenú bytovú náhradu za daných okolností odvolací súd považoval
za primeranú, žalovaná totiž netvrdila ani nepreukázala také okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mal súd jej požiadavkám na kvalitu bytovej náhrady vyhovieť. Sama sa totiž nepodpísaním
mimosúdnej dohody - žalobcom navrhovaného súdneho zmieru vzdala bezodplatného doživotného
bývania v nehnuteľnostiach tvoriacich predmet sporu. I z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok

prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)