Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201638
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718201638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: X. & S., so sídlom P. XXXX/
X, M., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 47 234 237, proti žalovanému: E - Byt správa domov s.r.o., so sídlom
Hraničná 5, Poprad, IČO: 36 502 081, právne zastúpený: Mgr. Peter Lindeman, advokát, so sídlom
Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 42 239 290, o zaplatenie 3 518,78 eurá s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.04.2019, č.k. 8C/18/2018-136 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal, zaplatenia sumy vo výške 3 518,78 eur a trov konania titulom
uzavretej mandátnej zmluvy na základe ktorej žalovaný pre žalobcu vykonával správu bytových domov
v mene a na účet žalobcu. Uvedenú sumu žiadal uhradiť titulom náhrady škody za zvýšený odber
vody spojený z únikom vody, keď si žalovaný riadne neplnil svoje povinnosti, keď na vodovodnom
potrubí v čase od 14.01.2015 do 21.04.2015 vznikla porucha, došlo k úniku vody, pričom porucha bola
odstránená až 08.03.2016. Zároveň bol žalovaný vodárňami upozorňovaný na zvýšený odber vody a

však bezvýsledne.

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.518,78 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o

výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník“.

3. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 415, § 420 ods. 1, § 420 ods. 2, § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal uvedenú zodpovednosť oboch strán sporu a zistil,

že žalobca svoju prevenčnú povinnosť neporušil, pretože o hroziacu škodu sa začal zaujímať hneď po
tom, ako sa o zvýšenom odbere vody pre obytné domy dozvedel, čo vyplýva z výpovedí svedkov a
skutočností, ktoré nie sú rozporné. Žalobca však na narastajúci odber vody zo strany žalovanému nebol
upozornený, žalovaný pri realizácii mandátnej zmluvy nekonal s náležitou ostražitosťou pred prípadnouhroziacou škodou. V danom prípade žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda a že za škodu zodpovedá
žalovaný. Škoda mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku nečinnosti žalovaného, ktorý mal povinnosť konať.
Povinnosť žalovaného vyplýva priamo z mandátnej zmluvy, podľa ktorej mal žalovaný zabezpečiť

nerušený výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom spoločenstva vlastníkov bytov Alfa
a Beta. Zmluvne bola dojednaná zodpovednosť žalovaného ako mandatára za riadne plnenie činnosti v
rozsahu tejto zmluvy. Súd zo strany žalovaného nezistil, aby sa aktívne podieľal pri odvracaní hroziacej
škody žalobcovi. Žalovaný bol dodávateľom vody vo faktúrach niekoľkokrát upozorňovaný na zvýšenú
spotrebu vody na odbernom mieste bytových domov Alfa a Beta o viac ako 50 % resp. 50 m3. Žalovaný

nepreukázal, že o týchto okolnostiach žalobcu riadne informoval, nepreukázal, že v súlade s mandátnou
zmluvou už pri prvom upozornení dňa 21.10.2015 s odbornou starostlivosťou zisťoval príčiny zvýšeného
odberu vody a nepreukázal, že by vykonal všetky úkony (vrátane výzvy na súčinnosť žalobcu), ktoré
by vznikajúcej škode predišli. Žalovaný síce vykonal vizuálnu ohliadku šachty a vodomeru, avšak ak to
považoval za dôležité, ako tvrdil vo svojich námietkach, nevyzval žalobcu na sprístupnenie ostatných
miestností,kdesanachádzalspoločnýventil,abymoholvykonaťkontroluvodovoduajnainýchmiestach

jeho trasy a už vôbec, pokiaľ nemal k dispozícii technické dokumenty na trasovanie vodovodu, žalobcu
nevyzval na ich predloženie. Naopak, žalobca svojou aktívnou činnosťou, ako to vyplýva z výpovede
svedkov, vyhľadával miesto úniku vody po tom, čo zvýšený odber trval neprimeranú dobu (1,5
roka) a až následne žalovaný po lokalizácii miesta úniku vody príčinu škody odstránil. Podmienka
zodpovednostného vzťahu bola preto žalobcom preukázaná. Vyplýva priamo zo zmluvného vzťahu.

Žalovaný porušenie zmluvnej povinnosti nevyvrátil ani námietkami vo vzťahu k nedodržaniu STN pri
výstavbe vodovodu, ktorá okolnosť nemá vplyv na jeho zodpovednosť a nebola preukázaná a ani vo
vzťahu k chýbajúcej technickej dokumentácii, ktorá mala byť protokolárne odovzdaná, ďalšie vyzvanie
na jej predloženie nerealizoval ani v rámci prevenčnej povinnosti. Škoda ktorá vznikla žalobcovi stranami
sporu namietaná nebola. Medzi konaním žalovaného a škodou žalobcu je priama príčinná súvislosť.

Pokiaľbysibolžalovanýplnilriadnesvojezmluvnépovinnosti,aktívne,zodpovednepristúpilkzisťovaniu
a odstráneniu úniku vody (resp. v začiatkoch aj k zisteniu príčiny narastania a zvyšovania odberu vody
oproti predchádzajúcim obdobiam), ak by únik vody bol odstránený v lehote kratšej ako približne jeden
a pol roka po poškodení potrubia, ku škodám by nedošlo, resp. by došlo v nižšej miere.

5.Súdprávneuzavrel,žežalovanýzavzniknutúškoduzodpovedá.Jehozodpovednosťjemožnévyvodiť
jednak z mandátnej zmluvy, kde je mu stanovená zodpovednosť za riadne plnenie činnosti v rozsahu
mandátnej zmluvy. Ide o pozitívne vymedzenie zodpovednosti za kvalitné vykonávanie povinností. Ak
by vykonával žalovaný svoje povinnosti zmluvne dojednaným spôsobom, nedošlo by ku škode. Zákon v
ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje priamu zodpovednosť žalovaného za škodu

spôsobenúporušenímprávnejpovinnosti,t.j.aknevykonásvojučinnosťriadnepodľamandátnejzmluvy.
Zodpovednosť žalovaného bola jednoznačne preukázaná, žalovaný sa jej nezbavil. Nebolo preukázané,
že by na vzniknutej škode participoval aj žalobca (§ 441 Občianskeho zákonníka). Aj keď žalovaný
namietal nevykonanie vodovodu v súlade s STN a okolnosťou, že nedisponoval technickými údajmi o
trasovaní vodovodu, namietané okolnosti nezaložili zodpovednosť žalobcu, a to ani sčasti.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a priznal úspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý bol neúspešný a to v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby súd druhej inštancie zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že
žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamieta.

8. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že nie je zrejmé či súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu

na náhradu škody a zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 415 alebo podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka. Ak tak malo byť podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka v rozsudku absentuje v časti jeho
odôvodnenia konkretizácia ustanovenia resp. ustanovením mandátnej zmluvy, ktoré žalovaný porušil.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že z vykonaného dokazovania zo strany žalovaného nedošlo k
zisteniu aby sa aktívne podieľal pri odvracaní hroziacej škody žalobcovi. Sám súd spomína vizuálnu

ohliadku šachty a vodomeru pre spoločný bytový dom Alfa a Beta. Taktiež pri kontrole okolia bytových
domov Alfa a Beta nebol žalovaným zistený žiaden výtok vody na povrch. Žalovaný má zato, že
si splnil všetky povinnosti ktoré mu ukladá mandátna zmluva a vo veci postupoval štandardne a s
požadovanou starostlivosťou. Žalobca taktiež vykonal aj kontrolu spoločných priestorov a to na základeupozornenia žalovaného. A na základe toho došlo k zrealizovaniu opravy prasknutého filtra na vstupe
do akumulačného zásobníka z ktorého musela vytekať voda. Súd sa týmito skutkovými zisteniami
nezaoberal a ani ich bližšie nevyhodnocoval čo má za následok nesprávne rozhodnutie. Potom, ako

žalovaný opätovne zistil vysoký rozdiel pri spotrebe vody na základe týchto zistení žalovaný opätovne
upozornil žalobcu a to predsedu spoločenstva na uvedený problém a vyzval žalobcu na vykonanie
kontroly či nedochádza k úniku vody v spoločných priestoroch. Nakoľko únik v spoločných priestoroch
nebol zistený žalobca dal žalovanému objednávku na zistenie dôvodu úniku vody až dňa 07.03.2016.
Žalovaný zabezpečil sprístupnenie spoločných priestorov domov, kde sú hlavné uzávery vody na vstupe

doobjektov.Ažpouzavretítýchtouzáverovbolopotvrdené,žeúnikmusíbyťmedzivodomernoušachtou
a vstupmi potrubia vody do objektov. Zo strany žalobcu nebola v zmysle mandátnej zmluvy poskytnutá
žalovanému projektová dokumentácia prípojky vody. Až neskôr sa zistilo až prípojka je vedená v blízkosti
kanalizácie a odbočka vodomernej prípojky pre objekt domu Alfa je v priamom kontakte s kanalizačnou
šachtou do ktorej vtekala voda. Taktiež bolo zistené, že potrubie vodovodnej prípojky nebolo uložené do
posypového lôžka tvoreného pieskom alebo brizolitom. Vodovodné potrubie bolo zasypané výkopovou

zeminou a kameňmi čo malo za následok vznik poškodenia na plastovej spojke potrubia. Vodomerné
prípojky by mali byť z hľadiska predchádzania porúch bez spojov v zemi. Pričom jeden koniec má byť
umiestnený vo vodomernej šachte a druhý vo vstupe do objektu čo v posudzovanom prípade tiež nebolo
dodržané. Žalovaný ako mandatár vykonal všetky nutné kroky k zisteniu a odstráneniu príčiny úniku
vody a to do 24 hod. od požiadavky žalobcu. Žalobcovi boli žalovaným zasielané mesačné výpisy o

realizovaných úhradách spojených s plnením mandátnej zmluvy a výpisy z bankového účtu, z ktorých
žalobca mohol a mal mať informácie o platbách za vodné a stočné a z ktorých aj mohol mať informácie o
zvýšenýchplatbáchzavodu,ktorébymohliindikovaťajzvýšenúspotrebuvody.To,žesištatutáržalobcu
vôbec nezabezpečil aktívny prístup k bankovému účtu je jeho zodpovednosť. Súd sa týmito okolnosťami
na obranu žalovaného vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotil. Vo vzťahu k mandátnej

zmluve žalovaný poukázal na čl. 5 zmluvy podľa ktorého žalobca ako mandant mal povinnosť poskytnúť
žalovanému ako mandatárovi všetky podklady technického a administratívneho charakteru, ktoré sú
nevyhnutne k účelu obstarania činnosti podľa tejto zmluvy. Pre prípad, že mandát neposkytne takéto
podklady za takto vzniknuté škody mandatár nezodpovedá. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu
projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia vodovodnej prípojky k domom a podľa uvedeného

ustanovenia zmluvy tu je výlučná zodpovednosť žalovaného ako mandatára za prípadnú škodu.
Žalovaný sa nestotožňuje z názorom súdu, že žalovaný k svojmu tvrdeniu o neposkytnutí všetkých
podkladov žalobcov nepredložil žiaden dôkaz. To, že žalobca po podpise mandátnej zmluvy neposkytol
žalovanému žiadnu dokumentáciu o prívode vody nebolo medzi sporovými stranami sporné a navyše
splnenie tejto povinnosti by mal preukázať žalobca a nie žalovaný.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril, pričom podľa názoru žalobcu je potrebné
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok je
dostatočne určito a jasne odôvodnený a súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi
žalovaného. Zodpovednosť podľa § 415 až § 420 Občianskeho zákonníka sa vzájomne nevylučujú

ale naopak tieto sa dopĺňajú. Podmienka zodpovednostného vzťahu bola žalobcom preukázaná. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že v roku 2015 došlo k poruche na vodomere žalobcu z ktorého
vytekala voda na odbočke napájania bytového domu alfa až do marca 2016. Taktiež z dokazovania
vyplynulo, že dodávateľ vody upozorňoval žalovaného na faktúrach na zvýšený odber vody oproti
predchádzajúcemu obdobiu. Tieto fakturácie preberal a platil a zároveň aj účtoval žalovaný v súlade

z mandátnou zmluvou. Prvé upozornenie bolo žalovanému doručené dňa 24.07.2015 a následne
štvrťročne ďalšie. Žalovaný nepreukázal, že na zvýšenú spotrebu upozornil žalobcu včas. Žalovaný
taktiež v júli 2015 nevykonal kontrolu vodovodu s odbornou starostlivosťou, pretože nepožadoval od
žalobcu žiadne podklady ani súčinnosť k tejto kontrole. Iba v súčasnosti sa vyhovára, že nemal k
dispozícii podklady na kontrolu vodovodu. Žalovaný nekonal ani s bežnou starostlivosťou inak by si

vyžiadalodžalobcupodkladykvodovodu,abyvedelčoaakomákontrolovať.Vkonaníbolopreukázané,
že žalovaný oznámil žalobcovi zvýšenú spotrebu vody až 03.03.2016. Taktiež bolo zistené, že porucha
bola zistená jednoduchou vizuálnou ohliadkou v šachte pri dome Alfa a dňa 08.03.2016 obyvateľmi
bytu, pričom následne bola porucha odbornou firmou odstránená. Pokiaľ by žalovaný oznámil zvýšenú
spotrebu vody skôr teda 24.07.2015 mohla by porucha odstránená už v júli 2015. Žalovaný teda

porušil povinnosť podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka oznámiť mandantovi všetky okolnosti,
ktoré zistil pri zriaďovaní záležitosti mandanta, a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Preto žalobca nemohol vo veci konať, keďže nemal dostatočné informácie o zvýšenej spotrebe vody.
Podľa § 566 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zriaďovaní záležitosti sodbornou starostlivosťou. Činnosť na ktorú sa mandatár zaviazal je povinný uskutočňovať podľa
pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár
je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zriaďovaní záležitosti a ktoré môžu

mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Žalobca sa spoliehal, že žalovaný mu odovzdá riadne a
včas informácie o zvýšenej spotrebe vody, a ak sa vyskytnú budú spolu hľadať vadu, aby nevznikala
škoda. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť spravovať dodávku vody u žalobcu z odbornou
starostlivosťou, ako aj povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie o zvýšenej spotrebe vody včas, v
príčinnej súvislosti s tým žalobcovi vznikla v období od 24.07.2015 do 03.03.2016 škoda spočívajúca vo

vytekaní vody z poruchy vodovodu. Pokiaľ by ju žalovaný oznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu
od jej zistenia mohla byť odstránená už v júli v roku 20115 a nevznikla by zvýšená spotreba vody za
obdobie od 24.07.2015 do 03.03.2016, keď žalovaný v rozpore zo svojimi povinnosťami pred žalobcom
zatajil informáciu o zvýšenej spotrebe vody. Výška samotnej škody zároveň nebola žalovaným nikdy v
priebehu konania spochybnená.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, Ďalej len „ CSP“) v zmysle zásad uvedených v §470
ods.1, 2 CSP, vzhľadom na čas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania (§385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dni vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na
ust. § 387 ods. 2 CSP.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza odvolací

súd nasledovné.

13. Prvou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd posúdil nejasne nárok na náhradu
škody, keď v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej citoval, tak ust. § 415 Občianskeho zákonníka
upravujúceho prevenčnú povinnosť, ako aj ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré pri porušení

právnej povinnosti upravuje všeobecnú subjektívnu zodpovednosť. K uvedenému možno konštatovať,
že uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka sa vzájomne nevylučujú a pri porušení konkrétnej
právnej povinnosti môže dôjsť k zanedbaniu nielen prevenčnej povinnosti, ale môže vzniknúť zároveň
aj všeobecná subjektívna zodpovednosť škodcu.

14. Druhá odvolacia námietka žalovaného spočívala skutočnosti, že súd neprihliadol na aktívne
podieľanie sa žalovaného pri odvracaní škody. V rámci vykonaného dokazovania nebola preukázaná
dostatočná aktivita žalovaného, ktorý z tohto dôvodu nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri plnení
si úloh vyplývajúcich mu z mandátnej zmluvy. Je pravdou, že žalovaný vykonával kontroly, tieto však
nevykonal dôsledne resp. vykonal ich iba v základnom rozsahu. Jednalo sa iba o vizuálne prehliadky

vodovodného systému. Nie však takým spôsobom, aby žalovaný skontroloval celý vodovodný systém to
znamená od vodomernej šachty až po vnútorné priestory bytových domov Alfa a Beta. Jeho prehliadky
spočívali iba vo vizuálnej kontrole vodomernej šachty a následne okolia samotnej šachty resp. okolia
bytových domov či nedochádza k výveru vody z vodovodného potrubia. Žalovaný pri podozrení úniku
vody nevykonal odstávku vodovodného systému tak, aby bolo zrejme či tento je poškodený alebo nie.

Vizuálne kontroly iba vo vodomernej šachte jej okolí a okolí bytových domov nemožno považovať za
aktívny prístup žalovaného pri odvracaní škody, ani za postup vykonaný s odbornou starostlivosťou.
Pritomsavzásadenejednaloožiadnyzávažnýaodbornýpostupzostranyžalovaného,keďpostačovalo
uzatvoriť hlavné vodovodné ventily pri prvom podozrení úniku vody v obidvoch bytových domoch a
skontrolovať vodomer či tento naďalej sa „pretáča“ a teda eviduje už nie samotný odber vody v bytových

domoch, ale únik vody. Tento úkon žalovaný vykonal až po jeden a pol roku. Tu považuje odvolací súd
za potrebné uviesť, že konanie s odbornou starostlivosťou u žalovaného nemalo spočívať v odbornom
odstraňovaníporuchy,pretožetátomunevyplývalaanizmandátnejzmluvyalemalospočívaťvdôsledne
vykonanej kontrole či k poruche došlo na vodovodnom systéme alebo nie. Rovnako o nedôslednosti anedostatočnom aktívnom podieľaní sa žalovaného pri odvádzaní škody svedči aj skutočnosť, že za prvý
jeden a pol roka nepožiadal žalovaný žalobcu o súčinnosť pri zisťovaní poruchy vodovodného systému.

15. Treťou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobcu
informoval o zvýšených dodávkach vody resp., že samotný žalobca mal možnosť zistiť zvýšenú
dodávku vody z mesačných výpisov zo svojho účtu. K uvedenej námietke žalovaného odvolací
súd konštatuje, že žalobca nebol povinný kontrolovať pravidelné mesačné výpisy zo svojho účtu. K
uvedenému je možné dospieť na základe posúdenia samotnej mandátnej zmluvy. Právnym dôvodom

uzatvorenia mandátnej zmluvy je predsa zabezpečenie odbornej starostlivosti pri zriaďovaní dojednanej
záležitosti pre samotného mandanta. Obsah pojmu odborná starostlivosť treba chápať v kontexte v
konkrétnej kauzy právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou. A pri interpretácii tohto pojmu
je potrebné identifikovať aj tzv. bežnú starostlivosť pri zariadení predmetnej obchodnej záležitosti,
ktorá na naplnenie zákonného rámca statusu mandatára nebude postačujúca, nakoľko zo zákona
sa od mandatára vyžaduje viac, ako bežná starostlivosť pri vybavení dojednanej záležitosti. Z touto

odbornou starostlivosťou je zároveň spojená informačná povinnosť zo strany mandatára pre mandanta.
Informačnú povinnosť je mandatár povinný zrealizovať bez zbytočného odkladu potom, ako sa o
rozhodujúcej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmenu pokynov mandanta dozvie. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že vodárenská spoločnosť pravidelne upozorňovala žalovaného, ako
mandatára a to už od 24.07.2015 na neúmerne zvýšený odber vody nad 50% samotnej bežnej dodávky.

Žalovaný v konaní nepreukázal že počas najbližšieho roka a pol od tohto dátumu informoval žalobcu,
ako mandanta o nadmernej spotrebe a odbere vody. V konaní bolo preukázané, že žalovaný oznámil
žalobcovi zvýšenú spotrebu vody až 03.03.2016. Porucha následne bola odbornou firmou odstránená
o 5 dní nato a to 08.03.2016. Na základe vykonaného dokazovania sa preto odvolací súd stotožňuje zo
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný ako mandatár porušil v rámci odbornej starostlivosti, ktorá

sa u mandátnej zmluvy predpokladá aj informačnú povinnosť voči mandantovi teda žalobcovi.

16. Štvrtou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že samotný žalobca mu neposkytol podklady
technického charakteru v súlade s čl. 5 mandátnej zmluvy v ktorom sa uvádza, že mandát je povinný
poskytnúť mandatárovi všetky podklady ekonomického, technického a administratívneho charakteru,

ktoré sú nevyhnutné k účelu obstarania činnosti podľa tejto zmluvy. Odovzdanie a prevzatie sa
vykoná protokolárne do 30 dní od podpísania mandátnej zmluvy a bude tvoriť prílohu tejto zmluvy.
Pre prípad, že mandát neposkytne prípadne poskytne nepravdivé podklady uvedené v bode 5.1 a
s tohto titulu vzniknú škody pre mandanta, za takto vzniknuté škody mandatár nezodpovedá. Teda
žalobca po podpise mandátnej zmluvy neposkytol žalovanému žiadnu dokumentáciu o prívode vody, ani

skutočnú projektovú dokumentáciu vyhotovenia vodovodnej prípojky k domom. Táto odvolacia námietka
žalovaného nie je dôvodná nie však z dôvodu uvádzanom súdom prvej inštancie vo svojom rozhodnutí,
teda že tieto dôvody mal pôvodne preukázať žalovaný a nie žalobca. K tomuto odvolací súd uvádza,
že dôkazné bremeno bolo na strane opačnej ako uvádzal súd prvej inštancie. Uvedenú skutočnosť,
že k odovzdaniu dôkazov nedošlo nemal preukázať žalovaný, pretože v danom prípade sa jedná o

„negatívnu dôkaznú teóriu“. Práve naopak žalobca mal preukázať, že takúto dokumentáciu v zmysle čl.
5 mandátnej zmluvy v stranami dohodnutej lehote žalovanému odovzdal. Námietka č. 4 však napriek
tejto skutočnosti nie je dôvodná a to z toho dôvodu, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi vzniknutou škodou a neposkytnutím podkladov technického charakteru žalobcom žalovanému.
Totiž aj bez poskytnutia podkladov technického charakteru bolo možné predmetnú poruchu žalovaným

za prvé oznámiť žalobcovi a za druhé zistiť aj existenciu samotnej poruchy tak ako už odvolací
súd vyššie uviedol, jednoduchým odstavením vodovodných ventilov v samotných bytových domoch a
odkontrolovaním vodomeru, ktorý by v danom prípade meral už iba únik vody nie reálny odber vody jej
užívateľmi. Na takúto činnosť nebolo potrebné zo strany žalovaného disponovať podkladmi technického
charakteru.

17. V závere je potrebné uviesť, že výška samotnej škody nebola žalovaným napádaná. Teda táto sa
nestala predmetom súdneho prieskumu zo strany odvolacieho súdu.

18. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že za vzniknutú škodu,

ktorú žalobca vyčíslil zodpovedá žalovaný na základe porušenia povinnosti mandátnej zmluvy pri
nekonaní žalovaného z odbornou starostlivosťou. V danom dôsledku znamená, že škodu je žalobcovi
povinný uhradiť žalovaný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 spojením z ust. § 255 ods. 1
a § 261 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.