Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808209542
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3808209542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, vec
sa týka Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín,
proti povinnému F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. I. XXX/XX, XXX XX P., o vymoženie 16,60 Eur

(500,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
26. marca 2019, č. k. 16Er/1574/2008-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal
oprávneného nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad so sídlom Tehelná

86, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie 62,09 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2, § 243h ods. 1
Exekučného poriadku, § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 22OdK/49/2017 zo dňa 04.07.2017 bol vyhlásený na majetok povinného konkurz. Súd
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a

z dôvodu, že sa koná o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Súdna exekútorka
si uplatnila trovy exekúcie 69,62 Eur. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného trovy
exekúcie znáša oprávnený, a to vo výške určenej podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017. Súd súdnej
exekútorke po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 880/2008 priznal trovy exekúcie 62,09 Eur,
ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti 33,19 Eur (§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky),

z náhrady hotových výdavkov 18,55 Eur (§ 22 cit. vyhl. - poštovné a poplatky za súčinnosť banky, OÚ,
Sociálna poisťovňa) a z 20 % DPH z priznanej odmeny a náhrad
10,35 Eur (§ 196 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti uplatnených trov zamietol
nárok súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie z dôvodu nesprávnej aplikácie § 26 cit. vyhlášky,
keď paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur zaokrúhlila na najbližších 50 eurocentov nahor, tzn. na sumu
33,50 Eur. Je potrebné základ na určenie odmeny zaokrúhliť na celé eurá nahor a takto vypočítanú

odmenu zaokrúhliť na najbližších 50 eurocentov nahor. Preto nie je možné uvedený výpočet rozširovať
na pevne stanovenú odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá sa počíta len z odmeny a nezaokrúhľuje sa.
Hotové výdavky za poštovné boli súdnej exekútorke priznané v nižšej výške než si súdna exekútorka
vyčíslila a to z dôvodu, že do náhrad za poštovné zahrnula aj náklady za doručovanie listín, ku ktorých
doručovaniu ešte nedošlo a nie je zrejmé i vôbec dôjde. Súd prvej inštancie nemohol zaväzovať
účastníkanáhradoutrov,ktorédoposiaľnevznikli.Ztohtodôvodusúdprvejinštancieuplatnenépoštovné

znížil o sumu poštovného, ktoré ešte nebolo vynaložené, a to v sume 3,- Eura za doručenie konečného
vyúčtovania - oprávnenému, povinnému a súdu a 1,50 Eur za vrátenie poverenia. Súd prvej inštancienemá preukázané ani poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému 1,47 Eur,
pretože v spise sa nenachádzali žiadne doručenky do vlastných rúk preukazujúce doručenie listín, tak
ako si uplatnila súdna exekútorka v špecifikácii trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol,
že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že
pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Na preklúziu
másúdprihliadnuťzúradnejpovinnosti.Ozastaveníexekúcierozhodolsúdtakmer11rokovoduplynutia

prekluzívnej lehoty. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh
na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej
lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Oprávnený
mal za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak

navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom a súdu nepredložil vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Oprávnený navrhol, aby
súd zrušil uznesenie a exekúciu zastavil, lebo je neprípustná a súčasne, aby rozhodol, že nepriznáva
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to,
či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od
01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako
opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia.
Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre

strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania
súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je
úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide
o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal

skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu
účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý
zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitýmvýrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.
októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).

12. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci
obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda
výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s
výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len
o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne) bol

dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).

13. Z obsahu odvolania vyplýva, že oprávnený napáda len odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený navrhuje
exekúciu zastaviť z dôvodu, že je neprípustná. Avšak v odvolaní je uvedené, že

v konečnom dôsledku má byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s výrokom uznesenia súdu prvej
inštancie. Z obsahu odvolania je teda zrejmé, že nesúhlas oprávneného
s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde
navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné
exekúciu zastaviť. Odvolací návrh oprávneného čo do výroku je totožný s výrokom súdu prvej inštancie.

Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia
(§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 358 CSP. Rozhodnúť inak nemožno
ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie
o trovách exekúcie.
14. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti napadnutému výroku rozhodnutia o náhrade trov konania

odvolací súd poukazuje na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorá je platná a účinná od 1. novembra 2013. Uvedená
novela sústredila proces rozhodovania o trovách konania na súd prvej inštancie, keď do § 58 ods. 6
Exekučného poriadku zaviedla právnu úpravu, podľa ktorej nie je možné proti výroku o náhrade trov

konania v prípadoch, keď exekučný súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku
podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o trovách konania rozhodnutých pri zastavení exekúcie
podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od
1. novembra 2013 súd prvej inštancie.

15. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v
čase, kedy novela zákona č. 233/1995
Z. z. o Exekučnom poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. bola účinná, teda v čase, kedy Exekučný poriadok v zmysle § 9a ods. 1 v
spojení s § 355 ods. 2 CSP

proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie potom, ako bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57
Exekučného poriadku odvolanie nepripúšťal.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Trenčíne odmietol aj odvolanie oprávneného proti výroku
rozhodnutia o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP , pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonnýzástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).