Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Stachovič

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 0T/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010010
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517010010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v trestnej veci

obvineného P. S., nar. XX.XX.XXXX B. I., trvale bytom Z. Č.. XXX, t.č. ÚVV Ilava, trestne stíhaného pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení
účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18.09.2018 v Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

P. S., nar. XX.XX.XXXX B. I., trvale bytom Z. XXX, t.č. ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 04.01.2017 v čase o 15:15 hod. v meste K. Q. K. B. po miestnej komunikácii O. T. smerom
od miestnej komunikácie Č. T. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Š. R., evidenčné
číslo vozidla K. XXX D., napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Nové
Mesto nad Váhom, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORPZ-NM-
OPDP72-215/2016-P zo dňa 19.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2016, činnosť
vedenia motorového vozidla na dobu 30 mesiacov zakázaná,

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1, písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 05.01.2017 pod Pv 56/17/3304-7 na
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom obžalobu na obvineného P. S., K.. XX.XX.XXXX B. I., pre prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Vychádzajúc z výsledkov prípravného konania vydal samosudca dňa 05.01.2017 pod č.k.
0T/3/2017-41 trestný rozkaz, ktorým obvineného uznal za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu trest.
Proti trestnému rozkazu podal odpor včas obvinený, ktorý bližšie neodôvodnil.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 a 18.09.2018 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného H. Z., oboznámením ostatných listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný P. S. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), vrátane poučení podľa §

257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd
v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve

na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný
bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za
vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí
dobrovoľne. Súd následne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu

nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.

Zvyjadreniaobžalovanéhonahlavnompojednávanítiežvyplynulo,žesvojčinúprimneoľutoval.Uviedol,
že sa stotožňuje s návrhom svojho obhajcu.

Obhajca obvineného uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie a oľutovanie viny u obžalovaného pripadajú do

úvahy dve poľahčujúce okolnosti, a to jednak, že oľutoval, ako aj napomáhal k objasneniu skutku, a teda
je potrebné vziať aj do úvahy zníženie v hornej hranici trestnej sadzby. S poukazom na bezproblémový
priebeh a správanie obvineného, navrhol súdu postupovať aj podľa § 39 ods. 2, keď je možné
mimoriadne znížiť trest odňatia slobody. Čo sa týka zákazu činnosti, navrhuje ju uložiť v dolnej polovici
zákonom stanovej sadzby.

Prokurátor záverom navrhol, aby súd uznal obžalovaného vinného zo skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný vyhlásil vinu, preto sa bude vyjadrovať len k možnému trestu. Obžalovaný spáchal
skutok v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda do úvahy pripadá len nepodmienečný
trest odňatia slobody. Možným alternatívnym trestom poukázal na závery probačného a mediačného

úradníka, ktorý uviedol že obvinený nespolupracuje, a teda v tomto prípade nie je možné a účelné takto
postupovať. Vzhľadom k tomu, že obv. nebol v predchádzajúcich 10 rokov v ÚVTOS, navrhol ho zaradiť
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a navrhol mu uložiť trest zákazu činnosť viesť motorové
vozidla každého druhu v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení

obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní,subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného pod právnu normu ustanovenia § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, pretože obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával
činnosť, na ktorú sa vťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Obžalovaný sa tohto trestného činu

dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej
zodpovednosti obžalovaného za tento trestný čin. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože
vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom, a pre prípad, že by ho spôsobil, bol s takýmto následkom uzrozumený.
Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej trestnej veci dodržiavanie a rešpektovanie zákazov a

príkazov, právoplatne uložených vo forme individuálnych právnych aktov rozhodnutiami súdov alebo
iných orgánov verejnej moci.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol trikrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú
činnosť, pričom, mu boli uložené rôzne podmienečné ako aj nepodmienečný trest odňatia slobody. U
obvineného je možné konštatovať recidívu bez účinkov reálnej nápravy.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného P. S. - vyplýva, že dňa 16.10.2016 obvinený viedol
motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 800,- Eur
a zákaz činnosti viesť motorové vozidla každého druhu v rozsahu 30 mesiacov od 19.12.2016.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/106/2016 zo dňa 23.08.2016, právoplatným dňa 23.08.2016 bol
obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov so skúšobnou
dobou 12 mesiacov do 24.08.2017. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2T/100/2015 zo dňa 05.10.2016,
právoplatným dňa 21.10.2016 bol obžalovanému uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní jeden rok so skúšobnou dobou 24 mesiacov do 22.10.2018. Rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. 0T/37/2017 zo dňa 14.06.2017, právoplatným dňa 14.06.2017 bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pričom bol podmienečne prepustený dňa
15.02.2018 so skúšobnou dobou na 2 roky. V súčasnosti je obžalovaný stíhaný v ďalšej trestnej veci
a to väzobne.

Zo správy probačného a mediačného úradníka zo dňa 02.05.2018 vyplýva, že obvinený na slobode s
úradníkom nespolupracuje, preto u obžalovaného uloženie trestu povinnej práce nie je vhodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa ods. 2 cit. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ
dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.U obžalovaného súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Vzhľadom na okolnosti spáchania
skutku, motivácia obžalovaného spáchať tento trestný čin, trestnú minulosť, jeho osobné pomery a

možnosti jeho nápravy (obžalovaný na slobode nespolupracuje s probačným a mediačným úradníkom),
súd dospel k záveru, že neumožňujú vyriešiť trestnú vec obžalovaného uložením alternatívneho trestu.
Výmeru trestu odňatia slobody súd určil v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, a to s poukazom na
skutočnosť, že skutok sa stal v čase plynutia podmienečného odsúdenia, s prihliadnutím, že nedošlo
k žiadnej ujme na zdraví alebo škode na majetku. Takto uložený trest považuje súd, vzhľadom na

osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, vzhľadom
na okolnosti prípadu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle príslušných ustanovení
Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Súd do úvahy vzal aj skutočnosť, že je vysoký predpoklad, že obžalovanému bude
premenený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému tiež uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere tri roky, keďže sa trestného činu dopustil v súvislosti
s riedením motorového vozidla. Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto
prípadu za zákonný a primeraný, od ktorého vykonania možno dôvodne očakávať efektívnu nápravu

obžalovaného do budúcnosti. Uložený trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.