Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208170
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingid Kalinákovej v právnej veci manželky X. R., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, zastúpenej v konaní splnomocneným zástupcom JUDr. Magdalénou
Hamaliarovou, bytom Poprad, Šoltésovej 3474/11, proti manželovi U. R., narodenému XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 13Pc/9/2017-47 zo dňa 26.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva, ktoré bolo uzavreté účastníkmi konania 19.04.1981.
Navrhovateľka tvrdila, že manželstvo je trvale rozvrátené, nepredpokladá zlepšenie a ani obnovenie
manželského spolužitia. Spoločne s manželom nehospodári, nežije intímnym životom a nevedie
spoločnú domácnosť. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Tvrdil, že nejde o vážnu
krízu. Ide o krízu prechodného charakteru a podľa jeho názoru je možné zachrániť manželstvo.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „I. Manželstvo účastníkov
konania U. R., nar.XX.XX.XXXX v M. a X. R., rodenej L., nar. XX.XX.XXXX v M., uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. G., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo vážne rozvrátené, nezhody medzi nimi pretrvávajú cca
po dobu 20 rokov, pričom dochádzalo k stupňovaniu týchto nezhôd. Vzájomné problémy sa týkali najmä
pracovného pôsobenia, ktoré sa potom prenášali aj do súkromného života účastníkov. Z vyjadrení
oboch účastníkov vyplynulo, že najmä v poslednom období chýbala medzi nimi komunikácia a problémy

vyvrcholili až do tej miery, že v januári 2017 došlo k ukončeniu manželského spolužitia. Odporca v
konaní prezentoval svoj postoj tak, že má záujem na udržaní manželstva, i keď aj z jeho výpovedí
vyplynulo, že napriek snahám účastníkov konania vyvíjaných počas konania k obnoveniu spolužitia
nedošlo. Navrhovateľka jednoznačne prezentovala svoje stanovisko tak, že nechce obnoviť spolužitie,a to vzhľadom na výrazné odcudzenie účastníkov konania. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd
dospel k záveru, že rozvrat v manželstve účastníkov konania možno hodnotiť ako trvalý, v dôsledku
čoho manželstvo neplní svoj účel a najmä vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky nemožno

zrejme reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Poukázal na ustanovenia§ 22, § 23 ods.1 Zákona o rodine.

Obsah odvolania a vyjadrení

5. Proti rozsudku podal odvolanie manžel, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a návrh zamietol. Zotrval na tom, že manželstvo bolo uzavreté pred 37 rokmi, z manželstva pochádzajú
dospelé deti, už sa stali aj starými rodičmi. Došlo k manželskej kríze. Priznáva, že podiel na kríze má on,
ako aj manželka, avšak stále trvá na tom, že kríza sa dá prekonať a manželské spolužitie sa dá obnoviť.

6. K odvolaniu sa vyjadrila manželka, ktorá navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poukazuje na to, že dôvody, na ktoré poukazuje manžel už boli predmetom konania na súde prvej
inštancie a boli ním prejednávané.

7. Manžel sa vyjadril k vyjadreniu manželky. Uviedol, že zotrváva na svojom návrhu a manželstvo
nepovažuje za vážne a trvalo rozvrátené.

8. Manželka podala vyjadrenie k písomnému vyjadreniu manžela, v ktorom uviedla, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené na základe náležitého zistenia skutočného stavu. Nejde o manželskú

krízu. Ide o hlboký rozvrat manželstva. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Žijú
oddelene, nevedú spoločnú domácnosť a manželka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.

9. Súd prvej inštancie dňa 04.02.2019 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil písomné vyhotovenie
rozsudku č.k. 13Pc/9/2018-47 zo dňa 26.09.2018 tak, že č.k. je správne 13Pc/9/2017-47.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku v spojení s opravným uznesením podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

11.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodovuplatnených
odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní ( porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na
rozvod manželstva a tvrdí, že manželstvo nie je rozvrátené a ide len o manželskú krízu ktorú je treba
prekonať. Poukazuje na dobu trvania manželstva, chyby a podiel oboch za stav manželstva.

15. Súd prvej inštancie pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto
podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve už po
dobu cca 22 rokov. Manželka odmieta obnovenie spolužitia a od januára 2017 sa nepodarilo manželské
spolužitie obnoviť. Tvrdenia manžela o obnove spolužitia sa nepodarilo reálne dosiahnuť, spolužitie sa

neobnovilo. Konštatoval, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Súd prvej inštancie postupoval
správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva.

16. Podľa § 18 zákona číslo 36 / 2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“) sú manželia si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať, Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a

účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do
rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť

existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

18. Podľa zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc

medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

19. Podľa § 19 ods. 1 o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a o domácnosť. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie
citovaných manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami ktoré sú uvedené v týchto
ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si
navzájom ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia.

20. V zmysle § 23 ods. 3 zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

21. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické

a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

22.V prejednávanejvecijemožnéprijaťzáverzvykonanéhodokazovania,žemanželiaspolunežijú ako

manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená
totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom
tejto povinnosti je, ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie
manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto
tvrdeným snahám manželka odmieta žiť spolu s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo

na jej postoji. Z výsledkov dokazovania vyplýva tiež, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené
zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie
spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú
vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Postoj manžela bolobnoviť spolužitie, ale žiadne konkrétne konanie nepreukázal v priebehu konania iba deklarovanú
snahu. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať
obnoveniemanželskéhospolužitia.Spoločnéžitiemanželovjeotázkaichosobného(vrátaneintímneho),

ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie
voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami.

23. Nie je možné, prostredníctvom rodinného práva, aby sa zabezpečila kvalita a trvalosť spolužitia
manželov. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom

rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej
náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov
zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve. Manželka odmieta tolerovať správanie
manžela v vzťahu k nej ako manželke a žene.

24. Vzhľadom na tvrdenia oboch manželov a závery plynúce z ich výsluchov je možné konštatovať, že

nedochádza k vytváraniu zdravého rodinného prostredia.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s
rozvodom manželstva ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru že
manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o

kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a
19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez
nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie
zistené.

26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov vrátane správneho výroku
o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s opravným uznesením.

27. O trovách konania odvolacieho súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).