Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224046
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114224046.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W.7,XXXXXW.,zastúpenejJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,Sov.hrdinov163/66,08901Svidník,
proti žalovanému: W., s.r.o., W. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09. 01. 2018, č. k.

13C/165/2014-31 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia,
že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 22. 11. 2013 v tej časti poplatku -
„administratívny poplatok“, ktorá zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu vo všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

3. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby sú z procesného hľadiska dve podmienky. Prvou
je preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho práva, ktorého posúdenie je predmetom
konania. Druhou je, že žalujúca strana má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve
podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia. Naliehavý právny záujem treba posudzovať
podľa požadovaného petitu. V danom prípade podaná žaloba nepochybne spadá do vymedzenia žalôb
podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP a pre jej prípustnosť sa tak vyžaduje, aby bol pri nej odôvodnený

a preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp., aby takýto naliehavý právny
záujem vyplýval z osobitného predpisu.

4. Žalobkyňa sa domáha posúdenia časti svojho právneho vzťahu so žalovaným tak, aby súd určil,
že označené ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľné a teda neplatné. Okrem

hmotnoprávnych dôvodov požadovaného určenia svoj návrh procesne odôvodnila v podstate len tým,
že chce vedieť, aký je jej skutočný dlh bez poplatku vyplývajúceho z označenej zmluvnej podmienky
a že naliehavý právny záujem podľa nej vyplýva aj priamo z ustanovení hmotného práva, najmä z ust.
§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.

5. V zmysle ust. § 131 CSP žaloba slúži na uplatnenie súdnej ochrany ohrozeného alebo porušeného

práva. Z predloženej žaloby nie je zrejmé, ochrany ktorého svojho konkrétneho hmotného subjektívneho
práva a prečo sa žalobkyňa v tomto súdnom konaní domáha, a to osobitne aj s poukazom na to, akosamapriznáva,ženiejenútenápodávaťtakútožalobu.Požadovanérozhodnutieniejespôsobilévyriešiť
celý komplex právnych vzťahov so žalovaným, neurčuje jeho pevný právny rámec, neumožňuje dať
odpoveď na otázku žalobkyne, akú sumu je vlastne žalovanému ešte celkovo dlžná a nevylučuje tak

ďalšie právne spory v budúcnosti. Aj z tohto pohľadu je toto konanie zbytočné.

6. Ust. § 298 CSP je vymedzené ako osobitné oprávnenie súdu, resp. osobitná náležitosť rozhodnutia
v spotrebiteľských veciach a nie ako ustanovenie oprávňujúce na podanie osobitne k tomu smerujúcej
žaloby. Z hľadiska svojho obsahu toto ustanovenie je osobitným ustanovením v spotrebiteľských veciach

upravujúcich objektívne nepochybne výlučne len ďalšie oprávnenia a povinnosti súdu a nie oprávnenia
a právnu či súdnu ochranu individuálneho spotrebiteľa. Vyplýva to napokon aj z toho, že táto jeho súdna
ochrana bude v prípade, ak súd v konaní o žalobe proti nemu alebo v konaní o jeho inak prípustnej a
opodstatnenej žalobe, zmluvné podmienky riadne posúdil, bezpochyby úplná aj bez ohľadu na to, či k
dôslednému naplneniu ust. § 298 CSP dôjde.

7. Pozícia žalobkyne sa vo všeobecnosti v ničom nelíši od pozície iných dlžníkov, ktorí majú za to, že
nejaký ich dlh vôbec nevznikol, je iný, prípadne už zanikol a bez osobitných dôvodov len z dôvodov
posilnenia svojej právnej istoty by sa domáhali nezmyselných určení, že veriteľom z rôzneho titulu nie
sú nič dlžní, prípadne sú im dlžní menej než by sa veritelia z rôznych dôvodov mohli domnievať alebo
že za porušenie povinnosti nezodpovedajú, že sú povinní zaplatiť len za určitých okolností, že dlh už

uhradili, že je už premlčaný alebo dojednanie je neplatné, ktoré sú bez reálneho súdneho uplatnenia
práv potenciálneho veriteľa zbytočné a naliehavý právny záujem na ich vedení bez ďalšieho nemôže
vyplývať len z toho, že potenciálny dlžník v týchto prípadoch nemá k dispozícií žalobu na plnenie.

8. Od 01. 01. 2018 nadobudol účinnosť čl. XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým bolo do

zákona č. 129/2010 Z. z. doplnené ustanovenie § 11 ods. 4, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o účinky tejto zmeny, uvedené
ustanovenie vstúpilo do účinnosti až 01. 01. 2018 a ním stanovené žaloby, teda aj konanie o nich,
podobne ako to vyplýva pri iných procesných inštitútoch, pripúšťa až od uvedeného dátumu. Ust. §

11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. by nebolo možné uplatniť aj pre jeho rozpor s Ústavou SR. Toto
ustanovenie totiž nielenže neočakávane a dodatočne, ale najmä neproporcionálne bezdôvodne zakladá
formálne právo na podanie žaloby a vedenie sporu bez toho, aby to bolo primerane odôvodnené
potrebou ochrany nejakého konkrétneho subjektívneho práva spotrebiteľa, navyše umožňuje podať
určovaciu žalobu bez zrejmého dôvodu len jednej strane sporu - spotrebiteľovi, keď pri rovnakej logike,

ani u dodávateľa nemožno vylúčiť situácie, že by mohol mať záujem domáhať sa posúdenia či určenia
práva či právnej skutočnosti v čase, keď ešte nemá k dispozícií žalobu na plnenie alebo keď si spotrebiteľ
voči nemu nejaké právo ešte neuplatňuje a ochrana žiadneho jeho konkrétneho práv by to teda
naliehavo nevyžadovala, a to len z dôvodov právnej istoty, a to dokonca absolútne časovo neobmedzene
kedykoľvek aj po neprimerane dlhej dobe a núti súd prejednávať aj zbytočné žaloby, čo predstavuje vo

svojej podstate zjavne nesprávny, nadbytočný, šikanózny, nerovný a nespravodlivý koncept súdneho
konania a je podľa názoru súdu v zrejmom rozpore so základnými princípmi či zásadami efektivity
a spravodlivosti súdneho konania ako celku a ústavnoprávnym princípom proporcionality chrániacim
primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že
podstata odôvodnenia zamietavého výroku súdu prvej inštancie vychádza z názoru, že v Slovenskej
republike spotrebiteľ nemá právo na podanie určovacej žaloby, a to predovšetkým preto, lebo nemá
daný právny záujem na takejto určovacej žalobe lebo je neúčelná, že takémuto určeniu bráni ust. §

137 CSP, že ust. § 298 CSP spotrebiteľovi nezakladá žiadne individuálne oprávnenie a právnu či súdnu
ochranu pred neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, nakoľko ide výlučne len o ďalšie oprávnenia a
povinnosti súdov. Tieto úvahy sú zavŕšené konštatovaním o neústavnosti ust. § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z. z. a o jeho retroaktivite. Svojou podstatou je napadnutý rozsudok súhrnom argumentácie
popierajúcej základný pilier spotrebiteľského práva, tak na únijnej, ako aj vnútroštátnej úrovni, ktorým je

ochrana spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a popiera povinnosť súdov určovať
neprijateľné zmluvné podmienky nielen z úradnej moci, ale aj na základe návrhu spotrebiteľa. Zmluvná
podmienka buď je neprijateľnou alebo nie je neprijateľnou. Právny záujem na určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľských veciach je daný vždy a je daný samotným spotrebiteľskýmprávom. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2018 spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k

odkazu 18ba) odkazuje na ust. § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku. Nemali by preto už
byť žiadne pochybnosti o tom, že od 01. 01. 2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď to ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne umožňuje,
a to práve s odkazom na ust. § 137 CSP.

10. Odvolací súd v zmysle zásad v ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobkyne je opodstatnené.

11. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi stranami sporu bola dňa 22. 11. 2013
uzatvorená štandardná formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom

čase účinného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania
majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je
slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse

dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

12. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

13. Rovnako Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S akoukoľvek neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve sa spája sankcia neplatnosti, čo priamo vyplýva z ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

14. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky
zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu
danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané
na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka. Jedným z prostriedkov súdnej ochrany je i žaloba na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov
priamo umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva proti porušiteľovi na súde.

15. Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú, a teda
neplatnú, priamo vyplýva aj z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak
súdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve,ktorásauzatváravoviacerýchprípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť

má aj právny nástupca dodávateľa. Zo znenia tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že predmetom
konania môže byť i žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha len určenia neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej
podmienky.16. Správnym nie je ani záver o zbytočnosti žalobkyňou podanej žaloby. S určením určitej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú je spojený významný právny následok spočívajúci v tom, že dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách

so všetkými spotrebiteľmi, čo vyplýva z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného takéto
určenie má význam aj pre spotrebiteľa, ktorý mal v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
úspech, a to v tom, že mu vzniká možnosť uplatniť si ďalšie právo, a to právo na primerané finančné
zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. K uplatneniu tohto práva totiž nemôže
dôjsť kedykoľvek, nakoľko vzniká po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu

porušenia práva alebo povinnosti na súde.

17. Civilný sporový poriadok v ust. § 137 formou demonštratívneho výpočtu uvádza druhy žalôb. Oproti
doterajšej právnej úprave sú v tomto ustanovení zakotvené viaceré zmeny. Ako konštatuje predkladateľ
novej právnej úpravy, žaloby na plnenie upravené v písm. a) sú najčastejším druhom civilných žalôb.
Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z

medzinárodného európskeho práva, atď. Podľa predkladateľa nemalo zmysel špecifikovať v hypotéze
právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva tak, ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave. Nóvum
spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písm. b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie
povinnosti a žalôb na vyporiadanie práv typu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podielové
spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba atď. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a v písm.

d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určenie inej právnej skutočnosti podľa písm.
d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú
sa účelu žaloby určovacej. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem aj tu platilo, že tento nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Občiansky zákonník umožňovali
spotrebiteľovi aj formou žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky domáhať sa ochrany
svojich práv v súdnom konaní bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, nakoľko tento vyplýval z uvedených právnych predpisov.

19. Keďže súd prvej inštancie sa vecou samou vôbec nezaoberal a žalobu zamietol iba z
dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je odvolaním
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie. Vydanie
nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo

znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a
preto odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať podanou žalobou ako
prípustným prostriedkom ochrany práv žalobkyne a následne vo veci rozhodnúť o tom, či zmluvná
podmienka tvoriaca predmet konania má charakter podmienky neprijateľnej alebo nie.

21. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).