Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoPr/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229010
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115229010.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, XXX XX L. - U., právne zastúpená JUDr. Martinou Kožarovou Jenčovou, advokátkou,
so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Základnej škole s materskou školou, Hlavná
367/7, 082 12 Kapušany, právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná

27, 080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 11Cpr/13/2015-94 zo dňa 07.09.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

2. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a vychádzal zo záveru, že žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola podaná dôvodne.
K jej späťvzatiu došlo len v dôsledku mimosúdnej dohody, ktorá akceptovala neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Preto má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Avšak zdôraznil, že priznal nárok len za konanie o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a nie náhradu mzdy, keďže tento nárok sa nestal predmetom súdneho konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Obsah odvolania

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne právne

posúdenie veci. Uviedla, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 256 C.s.p.,
pričom na základe zisteného skutkového stavu súd mal postupovať podľa § 257 C.s.p. Súd prvej
inštancie správne zhodnotil, že strany v priebehu sporu uzavreli dohodu o sporných nárokoch podľa §
32 Zákonníka práce, v ktorej bode 7 tejto dohody obaja účastníci prehlásili, že nežiadajú náhradu trov
súdneho konania a každý z účastníkov si ich bude hradiť sám. Pokiaľ žalobkyňa napriek tomu žiadala
priznať náhradu trov právneho zastúpenia, potom bolo potrebné zo strany žalobkyne túto požiadavku

zakomponovať už do znenia samotnej dohody, kde by uviedla ktoré úkony právnej služby u toho-ktorého
jej právneho zástupcu žiada, resp. nežiada priznať. Keďže takto nepostupovala, prejavila súhlas a vôľuzo znením formulácie textu tak, ako je vyjadrený v dohode o sporných nárokoch a žalobkyni neprináleží
meniť obsah tejto dohody. Poukázal na to, že žalobkyňou citovaný nález Ústavného súdu nemožno
v danej veci aplikovať, keďže v prejednávanej veci došlo k zmene žiadosti o priznanie trov konania v

priebehu sporu na pojednávaniach, t.j. nie zmenu žiadosti o priznanie trov po uzavretí dohody, ako je to
v prejednávanej veci. Rovnaký právny názor možno vyvodiť z uznesenia Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 5Co/189/2013 zo dňa 30.04.2013. Pokiaľ sa vychádza z uvedenej mimosúdnej dohody a z toho,
že každá strana sa čiastočne vzdala svojho tvrdeného práva, súd by mal postupovať v zmysle § 257
C.s.p. a nepriznať náhradu trov konania, pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. dal do

pozornosti odvolaciemu súdu, že je základnou školou s materskou školou, ktorá je napojená na rozpočet
zriaďovateľa, teda možno predpokladať, že je tu verejný, ako aj spoločenský záujem, kde by malo
prichádzať do úvahy nepriznanie náhrady trov konania. Záverom poukázala na skutočnosť, že dohoda
uzatvorená medzi stranami sporu je založená na princípe zmluvnej voľnosti, ktorý má prednosť pred
zákonom.Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a žalobkyni
nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Hodnotenie odvolacieho súdu

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362

ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách úspešnej žalobkyne v konaní o určenie neplatnosti

pracovného pomeru aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolateľ namieta nesprávne právne
posúdenie veci a žiada aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. vo vzťahu k trovám konania medzi stranami
sporu.

6. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ustanovenia § 257 C.s.p.

8. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam

jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený.

9. Zákon explicitne nevypočítava ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,

R 23/1989).

10. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ

neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).11. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalobkyne, ktorá má nárok na náhradu trov konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si
náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

12. Nepriaznivá sociálna situácia strán sporu a ich majetkové pomery neboli v predmetnom konaní
tvrdené ani preukázané. Rozhodným v predmetnej veci sú okolnosti a postoj strán sporu v priebehu
konania. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že je základnou školou s materskou školou, odvolací
konštatuje, že samotná povaha jeho činnosti (rozvoj vedomosti deti) sama o sebe nemôže bez ďalšieho

odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane a aplikáciu § 257 C.s.p. Postavenie
žalobkynevpracovnoprávnomsporeakozamestnancajenavyšepostavenímslabšejstrany. Nazáklade
uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že dôvody, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, odvolací súd
po ich preskúmaní nepovažoval za také, ktoré by spĺňali charakter výnimočných a hodných osobitného
zreteľa.

13. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam odvolateľa o neprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k
nevyrovnaniu sa s dohodou uzavretou medzi stranami sporu je potrebné uviesť, že, predmetom konania
bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Strany sporu uzavreli dňa 18.10.2016 Dohodu
o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce, v ktorej si dohodli ukončenie pracovného pomeru
dohodou a zaplatenie odstupného žalobkyni vo výške 5 mesačných platov. Zároveň sa podľa bodu 7

citovanej dohody strany sporu dohodli, že žalobkyňa zoberie späť svoju žalobu v konaní pred súdom
Okresného súdu Prešov vedeného pod sp.zn. 11Cpr/13/2015 a náhradu trov konania si nebudú strany
uplatňovať, tieto si bude hradiť každý sám.

14. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho

práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva
práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

15. Ak žalovaná v odvolaní poukazuje na predmetnú Dohodu o sporných nárokoch zo dňa 18.10.2016,
ktorej obsahovou náležitosťou bola dohoda strán o tom, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať nárok

na náhradu trov konania, tak k tomu odvolací súd uvádza, že zotrváva na svojom právnom názore
vyslovenom v zrušujúcom uznesení zo dňa 20.06.2017, č.k. 21CoPr/1/2017-83. Na základe Dohody o
sporných nárokoch zo dňa 18.10.2016 sa strany nemohli vzdať svojho nároku na náhradu trov konania,
keďže nejde o hmotnoprávny nárok, ale procesnoprávny, a preto je vylúčená aplikácia ustanovenia §
574 Občianskeho zákonníka.

16. ,,Zrieknutie sa práva na náhradu trov konania sa v judikatúre hodnotí ako procesný, aj keď
neupravený inštitút. Odlišuje sa od inštitútu vzdania sa práva podľa hmotného práva. Z toho vyplýva, že
stačí, ak sa oprávnený účastník zriekne náhrady trov vo vzťahu k súdu, nemusí to tak byť vo vzťahu k
jeho odporcovi. Účastník sa môže zrieknuť náhrady trov konania aj sčasti. Súd mu vtedy neprizná časť,

ktorej sa zriekol. Z toho, že účastník výslovne uplatnil náhradu trov len v určitej výške a celková náhrada
trov je vyššia, možno vyvodzovať (§ 41 ods. 2), že v ostatnej časti sa náhrady trov zriekol“ (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/39/2015 zo dňa 29.09.2015).

17. Odvolací súd prisvedčuje tvrdeniu žalovanej strany, že Ústavný súd vo veci sp. zn. ÚS 79/09

vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nezahŕňal zmenu žiadosti o priznanie trov konania po uzavretí
dohody o sporných nárokoch, avšak to nemení nič na veci, že v obidvoch prípadoch (t.j. vo veci I. ÚS
79/09 a prejednávanej veci) išlo o procesnoprávny nárok na náhradu trov konania, ktorý môže strana
sporu meniť v priebehu sporu.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).