Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215715
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:7617215715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu C. L., B., so sídlom N. XXX/B., XXX
XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený advokátom JUdr. Peter Berník, so sídlom Karpatská
3256/15, 058 01 Poprad, o zaplatenie 888,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 12Csp/104/2018-142 zo dňa 31. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v ostávajúcej časti

a v súvisiacom výroku III. o trovách konania.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Zastavuje konanie v časti úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 5.6.2017 v časti prevyšujúcej sumu
581,20 eur.

II. V zostávajúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 - 3, § 39, § 559 ods. 1, 2, § 565 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2, § 4 ods. 1 - 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 467, § 499, § 503, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 145, § 255 ods. 1, §
262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.04.2010 S. banka, a.s. uzavrela so žalovaným T. o úvere - zbavte sa
starých pôžičiek, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. Zmluva v bode
2 obsahuje údaje k možnosti zriadenia osobného účtu, splácaní úveru a predtlačenú žiadosť o poistenie

schopnosti splácať úver vo variante základný súbor a komplexný súbor. Zmluvu žalovaný uzatváral ako
dôchodca. Ďalej prílohou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Podľa aktuálneho stavu úveru ku
dňu 07.06.2017 výška vyčerpaného úveru bola vyčíslená na 2.000,- Eur, splatená čiastka 1.112,22 Eur,
celková istina 888,78 Eur. Listom zo dňa 11.09.2014 bol žalovaný upovedomený o porušení obchodnýchpodmienok a podstatnom porušení zmluvy o úvere neuhrádzaním svojich záväzkov voči banke. Listom
zo dňa 29.09.2014 banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.001,19 Eur v lehote
10 dní a zároveň ho oboznámila so zaplatením pohľadávky ku dňu 29.09.2014. Zásielka bola zasielaná

na korešpondenčnú adresu žalovaného, ten si však zásielku neprevzal. Dňa 13.06.2017 uzatvorila S.
banka so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok. Dňa 06.07.2017 žalobca listom žalovaného vyzval
na úhradu dlhu a oboznámil ho s postúpením pohľadávky a vyzval žalovaného uhradiť dlžnú sumu v
lehote do 31.07.2017.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Strany uzatvorili formulárovú zmluvu o
úvere a vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, zmluvný vzťah strán je potrebné posúdiť ako zmluvu
spotrebiteľskú, aj keď vzťah z úverovej zmluvy je definovaný ako absolútny obchod. Žalobca do RPMN
nezapočítal celkové náklady, a to odplatu za doplnkové služby - poistenie. V samotnom formulári
zmluvy je predtlačená žiadosť klienta i poistenie schopnosti splácať úver a na výber klientovi je daná

iba možnosť rozdielneho súboru poistenia, nie aj poistenie odmietnuť. Z takto formulovanej zmluvy
vyplýva, že poistenie úveru bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru už aj s ohľadom na
skutočnosť, že sa jednalo o úver na splatenie predchádzajúcich 4 pôžičiek, ktoré žalovaný neuhrádzal
podľa dohodnutých podmienok. Skutočná RPMN je preto oproti deklarovanej výške vyššia. Nesprávne
uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa a neuvedenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť,

má následok, že úver je potrebné posúdiť ako poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. V takomto prípade
bolo povinnosťou žalovaného vrátiť iba výšku poskytnutého úveru 2.000,- Eur. Pretože žalovaný podľa
samotného vyjadrenia žalobcu na úhradu úveru poukázal 2.950,22 Eur, je dlžná suma uhradená v plnom
rozsahu. Z uvedených dôvodov neuznal súd skutkové tvrdenie žalobcu, že poistenie bolo dojednané
ako doplnková služba, a preto splátky poistného nemali byť zahrnuté do celkových nákladov úveru.

Rovnako sa súd nezaoberal samostatne obranou žalovaného poukazujúcou na to, že žalovaný nekonal
osobne, z ktorého dôvodu by mal byť právny úkon neplatným. Pre uvedené skutkové tvrdenia navyše
žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. V späťvzatej časti konanie zastavil. Uviedol, že žalobcovi rovnako
neprislúchajú uplatnené dohodnuté úroky po zosplatnení.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi ako úspešná strana v konaní nárok
na náhradu trov v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo

zvyšku zamietol. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V prvom rade poukázal na to, že nemal možnosť
sa procesne v konaní brániť, pričom mal za to, že súd svojím procesným postupom nevyzval žalobcu
na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, teda nepostupoval ani podľa §
129 C.s.p., § 157 C.s.p. a nevytýčil ani termín predbežného prejednania sporu v zmysle § 168 C.s.p..

Mal za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania
a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany je právo podať odvolanie, čím sa de
facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Ďalej nesúhlasil
s tvrdením súdu, že žalovaný nemal možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať úver. Navyše
poukázal na to, že samotnému výkladu nesvedčí ani len samotná zmluva. Poukázal na to, že v danom

prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa
nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru, do celkových nákladov sa poplatok za poistenie
úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru. Na základe uvedeného mal za to, že
RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako
bezúročnú a bez poplatkov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že konajúci súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, všetky sporovými stranami predložené mu dôkazy náležitým spôsobom zvážil a na ich
základe dospel k správnemu skutkovému, na základe ktorého vec správne právne zhodnotil a vydal
správny rozsudok. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesplnením procesných podmienok, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym

právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K nesprávnemu procesnému postupu týkajúceho sa nemožnosti vyjadriť sa k predbežnému
právnemu posúdeniu a nenariadenia predbežného prejednania veci odvolací súd uvádza, že predbežné
prejednanie sporu je fakultatívnym inštitútom a teda je na úvahe súdu, či takéto predbežné prejednanie
nariadi. Obligatórnym inštitútom v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. je stanovisko súdu k skutkovým tvrdeniam

a navrhovaným dôkazom, teda tzv. predbežné právne posúdenie, ktoré má zamedziť prekvapivosti
rozsudku z dôvodu, aby bol postup súdu pre strany v konaní transparentný a predvídateľný. Uvedená
požiadavka je tak prejavom zásady kontradiktórnosti konania, keď je zároveň kladený väčší dôraz
na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Pre využitie práva strany na predbežné právne posúdenie

je potrebné, aby strana využila svoje oprávnenie a zúčastnila sa na pojednávaní. Z obsahu spisu
vyplýva, že pojednávanie o ktorom bol upovedomený aj žalobca sa konalo dňa 31.10.2018 a podľa
záznamu z pojednávania sa na ňom zúčastnil len právny zástupca žalovaného, pričom na uvedenom
pojednávaní v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. zákonná sudkyňa uviedla predbežné právne posúdenie
veci, ku ktorému by sa mal žalobca možnosť vyjadriť, ak by sa uvedeného pojednávania zúčastnil.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že namieste nebol ani postup podľa § 129 C.s.p., keďže v danom
prípade nemožno konštatovať vady podania. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie postupoval procesne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. vytvoril
žalobcovi dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv. Žalobca sa dobrovoľne vzdal účasti
na pojednávaní, čím sa zbavil možnosti využiť procesných oprávnení, ktoré mu C.s.p. priznáva.

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje
aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesnýpostoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). K naplneniu ani
tejto odvolacej námietky nedošlo.

15. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom
a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa. Zmluva o úvere - zbavte sa starých pôžičiek, uzatvorená medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca
žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku,

avšak odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za
spotrebiteľskú.

16. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z
podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských

úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorej uvedenie a uvedenie predpokladov
na jej výpočet má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN
predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať,
aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené
v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na

finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň
uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na
základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. z.

20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súčasťou zmluvy bolo aj dojednané poistenie - základný súbor poistenia,
ktorého výška však zo zmluvy nevyplýva. Žalovaný ako spotrebiteľ tak nemal možnosť zistiť výšku
splátky poistenia, takisto nemal možnosť oboznámiť sa ani s rozsahom poistenia, nakoľko táto vyplývala

zo sadzobníkov poplatkov. Dojednané poistenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej
zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie správne uviedol, že údaj o výške splátky poistného nebol zahrnutý do výšky RPMN, čo tak malo
za následok i jej nesprávne určenie v zmluve. Pod pojem celkových nákladov spotrebiteľa spojenými

so spotrebiteľským úverom možno subsumovať pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby vôbec získal spotrebiteľský

úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

18. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, vzhľadom na nesprávne uvedený údaj týkajúci sa RPMN
možno uzavrieť, že poskytnutý úver žalovanému ako spotrebiteľovi je postihnutý sankiou bezúročnostia bezpoplatkovosti, teda žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, t.j. 2.000,-
Eur. Z obsahu spisu však vyplynulo, že žalovaný vrátil žalobcovi na poskytnutý úver sumu prevyšujúcu
poskytnutú istinu, tzn., že žalobu v prevyšujúcej časti správne zamietol. S uvedeným záverom sa

stotožnili odvolací súd.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške

priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).