Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/316/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201312
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816201312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti žalovanému Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v F. J., J. XXX, o zaplatenie 422,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 11C/40/2016-36 zo dňa 27.5.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/40/2016-75
zo dňa 8.8.2018 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi 350,00

eur istiny s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 2.12.2014 do zaplatenia.

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/40/2016-75 zo dňa 08.08.2018
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výrokoch o určení neprijateľných zmluvných
podmienok a výroku o trovách konania

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol

nasledovne:
„Zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi 350,- Eur istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05%
p. a. odo dňa 02. 12. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku
vo výške 16,48 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 60,83 Eur.
V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a.
Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uvedenú v článku 4 bod 5 zo dňa 31.10.2014: „V

prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za
prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy ako aj
náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady vo výške 15,- Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou

úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- Eur. Spracovanie a
urgencie pri omeškaní s úhradou z úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu
na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30,- Eur. “za n e p l a t n ú z
dôvodu jej neprijateľnosti“.Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uvedenú v článku 4 bod 1 zo dňa 31.10.2014.
“klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého

výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na
internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru
naužívateľskomúčteklientaapreduzatvorenímzmluvy.“za neplatnúzdôvodujejneprijateľnosti“.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že medzi stranami bola v zmysle

zákona č. 266/2005 Z.z. uzatvorená dňa 24.11.2014 rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru a jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový a bezúročný
úver vo výške 350,00 eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke
žalobcu na bankový účet žalovaného v deň uzatvorenia zmluvy najneskôr nasledujúci pracovný deň
po uzatvorení zmluvy a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške
357,69 eur bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou

úveru s príslušenstvom dňa 01.12.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia
Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30,5 % a boli tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 7,69 eur. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný ako
spotrebiteľ povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi, tak bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a
celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a

včasného splatenia záväzku žalovaného predstavovala sumu 357,69 eur.

3. V zmysle článku IV. bodu 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru (ďalej len „poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého

výška bola určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na
internetovej stránke žalobcu a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru
na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa článku IV. bodu 3. Rámcovej zmluvy
je úver poskytnutý žalobcom bezúročný. V článku IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy bolo uvedené, že v
prípade omeškania žalovaného so splátkami úveru je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi skutočne

vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, konkrétne súvisiace personálne náklady, náklady za
prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie
náklady vynaložené žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady 15,00 eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej

upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 eur, Spracovanie a urgencie pri
omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,00 eur.

4. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že dňa 31.10.2014 bol z uvedeného účtu v prospech účtu

žalovaného,uvedenéhovRámcovejzmluveajvZmluve,zrealizovanýprevodsumyvovýške350,00eur.
Platba bola označená variabilným symbolom 1633463 s poznámkou, že deň splatnosti je 01.12.2014.

5. Žalobca k žalobe pripojil ako prílohy aj upomienky. Upomienkou o nezaplatení pohľadávky vo výške
497,36eurzodňa08.12.2014žalobcažalovanéhoupozornil,žejehopôžičkajeposplatnosti,čímporušil

Zmluvu, a preto mu zároveň vyúčtoval administratívne náklady vymáhania vo výške 35,00 eur a vyzval
ho na úhradu celkovej dlžnej čiastky vo výške 497,36 eur. Ďalšou urgenciou o nezaplatení pohľadávky
vo výške 402,69 eur zo dňa 15.12.2014 oznámil žalovanému, že napriek mnohým výzvam žalobcu
nezaplatilsvojzáväzok.Pretožalobcazvyšujedlžnúčiastkukuvedenémudňuoadministratívnenáklady
spojené s konaním vymáhania vo výške 10,00 eur. Celková dlžná čiastka tak bola vo výške 412,69 eur.

V upozornení na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 412,69 eur zo dňa 22.12.2015 žalobca vyúčtoval
žalovanému ďalšie administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 eur.

6.Pretožežalovanývlehotedo1.12.2014dokedysazaviazalvrátiťžalobcoviposkytnutúpôžičku350,00
eur, túto nevrátil, žalobe vo výške 350,00 eur vyhovel.

7. Rovnako zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05% v súlade s ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho
po dohodnutej lehote splatnosti úveru do troch dní od právoplatnosti rozsudku.8. Vychádzajúc z ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.9.2014
prvoinštančný súd dospel k záveru, že Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu poskytnutej pôžičky, preto

považoval pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, a to aj napriek tvrdeniu žalobcu, že poskytnutý úver
je bezúročný s tým, že sa zaň dojednáva poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Súd
mal za to, že uvedený poplatok za poskytnutie úveru nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný
hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať,

to znamená, že úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné,
že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvné podmienky v
uzavretýchspotrebiteľskýchzmluváchsúobjektívnespôsobilépoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúca
vôľazmluvnýchstrán.Takétodojednaniejevrozporesustanoveniami§52anasledujúcichObčianskeho
zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 7,69 eur,

keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

9. V rámcovej zmluve je výslovne uvedené, že úver (správne pôžička) je bezúročná. Účastníci si teda
nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohodu o poplatku za poskytnutie pôžičky pre
rozpor so zákonom považoval prvoinštančný súd v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Aj keď podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že zákaz neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci uvedené nie je
splnené, keďže poplatok za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s citovaným ustanovením § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie je určený určito, jasne a zrozumiteľne. V Rámcovej zmluve (v
bode 1. článku IV.) sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním
a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti
úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti
o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy, pričom v zmysle Zmluvy

(odseku 7 článku 2) poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady spotrebiteľa a je vyjadrený
pevnou sumou vo výške 7,69 eur. Z citovaných ustanovení Rámcovej zmluvy a Zmluvy však nie je
zrejmé, aká časť z celkového poplatku vo výške 7,69 eur patrí za spracovanie žiadosti o poskytnutie
úveru a aká za poskytnutie úveru, keďže tento poplatok zahŕňa obe uvedené položky. Z uvedeného
dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Zo

samotnej Zmluvy, ani z Rámcovej zmluvy nevyplýva, čo poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím
úveru zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Zároveň súd poukázal na to, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy a zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku
7 Zmluvy, ohľadom poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru, ktoré boli vyhlásené
za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši

viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru.
Zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverusalíšiasvojímobsahomlenvúdajochospotrebiteľovi,výške
úveru a výške poplatku za poskytnutie úveru. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa
údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

10. Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014,
týkajúcej sa skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, respektíve
upomienkami, ktorými vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku, prvoinštančný súd tiež dospel k
záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná.

11. Dojednanie týkajúce sa náhrady vyššie uvedených nákladov, uvedených v Rámcovej zmluve (bod 5.
článku IV.), je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný nemal možnosť toto dojednanie ovplyvniť,
a preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenia zmluvy, týkajúce sa týchto
skutočne vynaložených nákladov, keďže neboli dojednané individuálne, za absolútne neplatný právny

úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

12. Skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy, vyššie uvedeným spôsobom
určené v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy, predstavujú podľa názoru súdu určité ďalšie skrytépoplatky a ich priznanie by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporné
s dobrými mravmi.

13. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalobca nemal právo na zaplatenie náhrady
nákladov spojených s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 65,00 eur, keďže si ju uplatňoval na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

14. Pre úplnosť prvoinštančný súd dodal, že z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalobca

vyzýval žalovaného na úhradu jej záväzku upomienkou zo dňa 08.12.2014, urgenciou nezaplatenej
pohľadávky zo dňa 15.12.2014, ďalej upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 17.12.2014 a tiež
poslednou výzvou zo dňa 01.01.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal predmetné výzvy a
upomienky na úhradu dlžnej sumy žalovanému zasielať v určitom krátkom časovom úseku, pričom však
nepreukázal, že boli žalovanému aj skutočne doručené. Žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal
skutočné náklady, ktoré mu s vypracovaním jednotlivých upomienok a urgencií vznikli. Pritom výška

žalobcom uplatnených nákladov za upomienky predstavuje od 5 do 17,50 % sumy skutočne poskytnutej
pôžičky a žalobca ani bližšie nešpecifikoval, v čom tieto náklady spočívajú. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že žalobca predloženými dôkazmi odôvodnenosť nároku na náhradu skutočne vynaložených
nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami, respektíve upomienkami, ktorými vyzýval
žalovanú na úhradu jej záväzku, nepreukázal, a aj preto bolo potrebné žalobu žalobcu v tejto časti

zamietnuť.

15. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o poplatku
za poskytnutie úveru v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, ako aj dojednanie týkajúce sa náhrady skutočne
vynaložených nákladov sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

16. V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedené dôvody neplatnosti vzťahujú len
na časti právneho úkonu, a to na predmetný poplatok za poskytnutie úveru a na náhradu skutočne
vynaložených nákladov, a preto neplatnými sú len tieto časti právneho úkonu, keďže z jeho obsahu

vyplýva, že tieto časti možno oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy, respektíve Rámcovej zmluvy.

17. Vec právne posúdil aj podľa § 1 ods. 2, § 2, § 3, § 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 - 11, § 11, § 12, § 14,
§ 16, § 17, § 19, § 23 a § 25, ako aj ust. § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 1 až 3, 5 až 6, ako aj ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP. Žalobca bol úspešný v 82,80% v pomere k
celkuažalovanýbolúspešnývpomere17,20%.Poodpočítaníúspechužalovanéhoodúspechužalobcu
má žalobca právo na náhradu trov konania 65,6%, čomu zodpovedá 16,48 eur kráteného zaplateného
súdneho poplatku a suma 60,83 eur zodpovedajúca kráteným trovám právneho zastúpenia.

19. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP. Odvolaním napadol všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, teda aj výrok,
ktorým prvoinštančný súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 350,00 eur istiny s ročným úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa 2.12.2014 do zaplatenia.

20. V dôvodoch odvolania namietal, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa Obchodného
zákonníka a to podľa § 497 a nasl. a teda podľa zmluvy o úvere. Zmluva o úvere patrí podľa ust. §
261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

21. Strany predmetnej úverovej zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a
namiesto úroku zaplatí jednorazovú odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru, keďže od § 497
Obchodného zákonníka a teda od zmluvy o úvere, je možné sa odchýliť a je možné dojednať nielen
úroky, ale taktiež aj odplatu.

22. V zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka „Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa“.23. Citujúc ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca akcentoval na to, že suma 7,69 eur
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, resp. odplatu, pričom sa v tomto prípade nebude jednať

o úroky, ale o jednorazovú odplatu. Treba podotknúť, že žalovaný si výšku úveru a taktiež aj výšku
jednorazovej odplaty zvolil sám, pričom výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od
zvolenej výšky úveru a doby splatnosti. Pokiaľ súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že nejasnosť,
neurčitosť a nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že nie je zrejmé, v akej výške je poplatok za spracovanie
žiadosti o poskytnutie úveru a v akej výške je poplatok za poskytnutie úveru, podľa názoru žalobcu

je takéto ustanovenie pre spotrebiteľa prehľadnejšie, ako by mal byť poplatok rozdelený do viacerých
položiek. Suma 7,69 eur ako odplata v predmetnej veci predstavuje len 2,19% z poskytnutej sumy. Je
preto podľa žalobcu absurdné, aby takáto suma bola ďalej podrobne vyčísľovaná.

24. V danom prípade nejde o štandardný dlhodobý úver, ktorý obsahuje popri úrokoch aj množstvo
rôznych poplatkov a zabezpečovacích prostriedkov, ale ide o špecifický druh krátkodobého úveru, ktorý

spotrebitelia vyhľadávajú najmä pre jeho jednoduchosť, prehľadnosť a rýchlosť poskytnutia.

25. Podľa žalobcu súd vo výroku nesprávne určil, že zmluvná podmienka v článku IV. bode 5 rámcovej
zmluvy je z dôvodu jej neprijateľnosti neplatná. Svoje rozhodnutie zdôvodnil nedoložením vierohodných
dôkazov, ktoré by svedčili tomu, že tieto náklady boli vynaložené, neprijateľnosťou jej výšky ako aj z

dôvodu, že nebola individuálne dojednaná.

26. V zmysle § 369 písm. b/ Obchodného zákonníka má veriteľ nárok na náhradu škody spôsobenej
omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak takáto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom. Zároveň podľa §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Zároveň v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

27. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd sa týmito ustanoveniami nijako nezaoberal,
dokoncaichvodôvodneníaninespomenul.Pritomkžalobebolipriloženéupomienky,ktoréboliodoslané
žalovanému. Je logické, že nemožno preukázať telefonické a SMS výzvy. S výškou nákladov bol však
žalovaný oboznámený v rámcovej zmluve pred jej uzavretím. Žalovaný uzatvorením zmluvy vyjadril

s týmito nákladmi súhlas a preto žalobca nepristupoval k individuálnemu dojednávaniu odlišnej výšky
nákladov. Tieto náklady podľa názoru žalobcu nie sú v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa
a nemožno ich považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

28. Odvolateľ zdôraznil, že nijaké zákonné ustanovenie neurčuje, že skutočné náklady musia byť v

zmluve špecifikované položkovito (resp. do akej miery), rovnako ani obchodné zvyklosti. Náklady musia
byť vopred vyčíslené paušalizovanou sumou (ich výška však vychádza zo skutočných nákladov), práve
z dôvodu ochrany spotrebiteľa, aby bol tento o ich výške riadne informovaný vopred. Zo znenia § 53
vyplýva práve opak názoru súdu, a to že práve v prípade, ak by v zmluve neboli tieto náklady uvedené,
jednalo by sa o neprijateľnú podmienku.

29. Ako dôkaz pripojil žalobca štandardnú výšku nákladov aj v obchodnej praxi a to štatistiku bankových
poplatkovzazaslanieupomienok.Zpredloženýchúdajovjepodľaodvolateľazrejmé,ženákladyžalobcu
výškounijakýmspôsobomnevybočujúzbežnejobchodnejpraxe.Preúplnosťžalovanýdodal,ženapriek
tomu, že súd určil vo výroku II. neprijateľnú zmluvné podmienky, ani jedna z nich nespĺňa charakteristiku

uvedenú v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
a podľa jeho názoru ani všeobecnú podmienku § 53 ods. 1. Najčastejším ustanovením odôvodnenia
bolo všeobecné ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a takéto rozhodnutie môže obsahovať
prvky súdnej svojvôle.

30. Podľa odvolateľa súd si osvojil nesprávny právny názor, že každá podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná je podmienkou neprijateľnou.31. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
422,69 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,25% (v žalobe uplatňoval 5,05%) zo sumy 357,69 eur
od 9.12.2014 do zaplatenia, trovy súdneho konania vo výške 25,00 eur a trovy právneho zastúpenia vo

výške 92,30 eur alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

33. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/350/2016-69 zo dňa 24.8.2017 vrátil vec súdu

prvej inštancie na vydanie opravného uznesenia. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k.
11C/40/2016-75 zo dňa 8.8.2018 opravil označenie žalovaného v záhlaví rozsudku zo dňa 27.5.2016
č.k. 11C/40/2016-36 tak, že toto správne znie: „Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Pokroková 183, 049 41
Krásnohorské Podhradie“ a opravil II. výrok rozsudku zo dňa 27.5.2016 č.k. 11C/40/2016-36 tak, že toto
správne znie: „V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta“.

34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie
žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
beznariadeniapojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSP zhľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodov
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP potom, čo odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku,
ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi 350,00 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania

od 2.12.2014 do zaplatenia odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP, keďže bolo podané neoprávnenou
osobou, lebo výrok, ktorým bol zaviazaný žalovaný uhradiť žalobcovi istinu 350,00 eur s príslušenstvom
nebol vydaný v neprospech odvolateľa a v ďalších napadnutých výrokoch vrátane súvisiaceho výroku o
trovách konania nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2019 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 19.8.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

36. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom
odvolanie podal žalovaný už za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd vo veci
aplikoval ustanovenia v zmysle § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP.

37. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovení inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v

zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie.

39. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii veci na zistený skutkový stav, pričom

o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použije iný právny predpis než ktorý použiť mal, alebo ak
aplikoval správny predpis a nesprávne ho vyložil.

40. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť naplnenie
uplatnených odvolacích dôvodov zo strany žalobcu.

41. K správnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere
sa spravuje aj ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a keďže ide o vzťah spotrebiteľský uplatňujú
sa aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z ust. § 497 a § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere vrátane úveru spotrebiteľského zakladá medzi

zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorého podstatnými náležitosťami sú záväzok veriteľa poskytnúť
na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky.42. Keďže zmluvný vzťah medzi sporovými stranami má zároveň povahu vzťahu spotrebiteľského v
zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na prejednávaný vzťah sa aplikujú prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.

43. Občiansky zákonník neupravuje inštitút zmluvy o úvere. Obsahovo podobnými inštitútom je inštitút
zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 OZ, pri ktorom sa rovnako umožňuje pri peňažnej pôžičke
možnosť dohodnúť úroky. Na rozdiel od zmluvy o úvere, kde sú úroky z úveru ako dojednaná cena
peňazí podstatnou náležitosťou uzavretej zmluvy o úvere, pri zmluve o pôžičke ide iba o dispozitívne

ustanovenie, ktoré umožňuje dohodnúť popri vrátení istiny z pôžičky aj úroky.

44. Preto vychádzajúc z citovaného ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
od 1.9.2014 správne dospel prvoinštančný k záveru, že z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala
úrokovú sadzbu poskytnutého úveru považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

45. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo
možné meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobné aj zmluvné
dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície

pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

46. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispievanie k splneniu cieľa

stanoveného v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I - 10875, bod 32).

47. Vo vzťahu k nákladom spojeným s vymáhaním dlhu, upomienkam, zaplatenia ktorých sa žalobca
domáha na základe ust. čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy odvolací súd uvádza, že takéto náklady za
upomienky, spracovanie urgencie nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mali
povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné.
Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených

nákladov (arg. „... ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania Klienta ...“), ktoré nie
sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby náklady vo výške 15 eur, 10 eur, 30 eur sledovali
výdavky spojené so spracovaním urgencie, vyhotovením a zaslaním upomienky. Skutočnosti, že výška
zmluvne určených poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť v
súvislosti s urgenciami nasvedčuje aj to, že výška poplatkov sa líši v závislosti od toho, o ktorú urgenciu

v poradí ide (1. upomienka 15 eur, 2. upomienka 10 eur). Poplatok za urgenciu, upomienku nemožno
chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vyrubovaní poplatku za
výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický

záujem žalobcu.

48. Žalobca sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku
presne vyčísliť náklady na vymáhanie pohľadávky. Odvolací súd len dodáva, že skutočnosť, že žalobca
upomienky aj reálne žalovanému zaslal pred súdom prvej inštancie nepreukázal a taktiež nepreukázal

ani výšku nákladov, ktoré mu v súvislosti s urgenciami skutočne vznikli.

49. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil aj
zmluvnú podmienku v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uvedenú v čl. IV. bod 1 zo
dňa 31.10.2014 za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

50. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok v spojení s opravným uznesením
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výrokoch o určení neprijateľných zmluvnýchpodmienok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Ako vecne správny potvrdil
aj súvisiaci výrok o trovách konania.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

52.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).