Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014743
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014743.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí dňa 23. októbra 2019
prejednal sťažnosť odsúdeného R. D. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.
augusta 2019, sp.zn.1Pp/160/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného R. D.z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 22. augusta 2019, sp.zn.1Pp/160/2019 zamietol podľa § 415
ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. návrh odsúdeného R. D. o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

ProtitomutouzneseniuihneďpojehovyhlásenípodalodsúdenýR.D.sťažnosť,ktorúpísomnezdôvodnil

s tým, že poukázal na definovanie plánu zaobchádzania v časti edukácia, ktorou je edukácia súhrnom
činnosti pedagogického a psychologického pôsobenia na odsúdeného so zameraním na vzdelávanie,
resocializáciu a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti. K tomu uviedol, že
doposiaľ nikto s ním o uvedenom nerobil žiadny pohovor a ani k tomu nebol nijak vyrozumený.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku

napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného R. D. nie je dôvodná.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o

podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného R. D. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu,
podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie

z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v
predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu

podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), rovnako bola u odsúdeného splnenádruhá zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť
viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, avšak nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna)
podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte

celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. teda vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného R. D. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že

odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu (dve tretiny uloženého trestu) a pozitívne

hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte
pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie

okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj
na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a

musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery

odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých

charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným

súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä ambivalentný postoj odsúdeného k trestnej činnosti,
vysokýstupeňrizikarecidívyajehomenejpriaznivejresocializačnejprognózy,pričomrizikovýmifaktormi
u odsúdeného je nepriaznivá finančná situácia, časté požívanie alkoholu a experimentovanie s drogami,
opakované páchanie trestnej činnosti- závažnosť naposledy spáchaného trestného činu a nekritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život

tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd správne prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doteraz 4-krát súdne
trestaný pre trestnú činnosť (najmä majetkovej povahy a aj násilnej povahy), pričom je zrejmé, že ani
predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného pozitívny vplyv, tieto sa u odsúdeného minuli svojmu

účelu, preto je potrebné, aby si vykonávané tresty vykonal v celosti. Okresný súd správne poukázal na
skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia odsúdeného ÚVTOS Dubnica nad Váhom a to, že u odsúdeného
počasvýkonutrestusastriedalibezproblémovéobdobiasobdobiami,kedybolizaznamenanéporušenia
interných predpisov, a tiež odsúdený doposiaľ nenaplnil stanovené ciele v edukačnej časti programu
zaobchádzania pre nekritický postoj k páchanej trestnej činnosti, ktoré aj s prihliadnutím na charakter

spáchanej činnosti odsúdeným, tak vyvodzujú nielen dôvodný záver o neexistencii dostatočnej záruky
u odsúdeného, že bude viesť na slobode riadny život ale predovšetkým záver o nesplnení materiálnych
podmienok na jeho podmienečné prepustenie.Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, preto sťažnosť
odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a neakceptoval ju.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.