Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. január 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/406/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899436
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010899436.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: L.. P. P., V. Na U. Y. Č.. XX, Ž., zast. advokátkou JUDr.
Tatianou Polkovou, Na Priekope č. 13, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova ul. č.
2, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III z 30. apríla 2010 č. k. 15Ct 55/03- 354, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec sa v

tomto rozsahu v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zaslať žalobcovi doporučený list z nasledovným obsahom: „Vážený pán L.. P. P.,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa Vám ospravedlňuje za zasahovanie do súkromného života
neoprávneným zhromažďovaním informácií o Vašom súkromnom živote. Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky sa ospravedlňuje za rozširovanie nepravdivých informácií o Vašom súkromnom živote a
nepravdivých informácií o výkone Vášho sudcovského povolania.“ Ďalej súd prvého stupňa žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 50 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16 387,84 eur žalobu
zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť právnej zástupkyni žalobcu trovy konania 7 998,41 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenienapadnutéhorozsudkumá74strán.Nastr.2až5odôvodneniasúdprvéhostupňaodslova
doslova cituje žalobu. Na str. 6 - 7 odôvodnenia súd prvého stupňa cituje výrok rozsudku Okresného
súdu Bratislava III z 27. 6. 2003 č. k. 27C 11/00-471 a výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 30. 6. 2005 č. k. 6Co 5/05- 918. Na str. 7 až 12 odôvodnenia súd prvého stupňa cituje článok Z.
X. uverejnený v periodiku Moment 47, ktorý vyšiel dňa 19. 11. 1999. Na str. 13 až 19 odôvodnenia

súd prvého stupňa cituje vybraté pasáže odôvodnenia zrejme rozsudku z 27. 6. 2003 č. k. 27C 11/00-
471. Na str. 19 až 22 odôvodnenia súd prvého stupňa cituje „Úradný záznam k akcii „Blok“ pre pána
ministra“. Ďalej nasledujú výpovede K. F. pred policajným orgánom, resp. pred súdom (str. 22 - 23),
texty trestných oznámení podaných žalobcom 17. 1. 2003 a 18. 3. 2003 (str. 23, 24), text zápisnice
o výsluchu K. F. dňa 28. 4. 2003 (str. 24, 25), text zápisnice o výsluchu U. M. z 10. 6. 2003 (str. 25
- 30), zápisnica o výsluchu svedka C.. L. F., P.. (str. 30, 31), text úradného záznamu P.. L.. U. M. z

telefonického a osobného kontaktu so sudcom OS v Žiline L.. E. (str. 31 - 33), ďalej nasledujú texty
„Úradného záznamu k akcii „Blok“ pre pána ministra“ predložené K. F., L.. E. a text, ktorý bol súčasťou
spisu ČVS:UIS-44/04-99 (str. 33 - 41), text listiny špecifikovanej na str. 41 pod bodom 11/ (č. l. 41-45),
text žaloby o ochranu osobnosti vedenej na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. 5C 14/2004 (č. l. 45-48),
výpovede účastníkov tohto konania a svedkov (č. l. 48 - 59). Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvádza pod bodmi 1/ až 37 tzv. analýzu, na základe ktorej dospel k záveru,

že žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, keďže príslušník Policajného zboru,
prípadne priamo zamestnanec žalovaného zaslal novinárke K. F. v jednej obálke dve listiny a to „Úradnýzáznam k akcii „Blok“ pre pána ministra“ a listinu začínajúcu sa prvou vetou „S úplatkárstvom je už dlhšiu
dobu spájaná osoba L.. P. P., predseda Okr. súdu v Žiline, čo mu hlavne umožňuje výkon jeho povolania“
a v druhej obálke jej boli doručené zvodky, t. j. výťažky kľúčových bodov odposluchov. Informácie

obsahujúce tieto listiny týkajúce sa výkonu sudcovského povolania žalobcu, sú podľa súdu prvého
stupňa nepravdivé, pretože žalobca nebol za opísané trestné činy nikdy trestne stíhaný. Informácie v
týchto listinách týkajúce sa hodnoty domu žalobcu, o jeho dovolenkách, návštevách erotických salónov,
vyhodnotenie, že ani sudcovský plat nepostačuje na takýto nákladný život žalobcu, nie sú pravdivé a
predstavujú zasahovanie do súkromného života žalobcu neoprávneným zhromažďovaním informácií o

jeho súkromnom živote. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uložil žalovanému v zmysle § 13 ods. 1
Obč. zák. povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 50 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2, 3
Obč. zák. Tento výrok napadnutého rozsudku súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „Súd mal ďalej
za preukázané, že v tomto prípade je uloženie povinnosti ospravedlniť sa žalobcovi za nepostačujúce,
vzhľadom na to, že analyzovaným obsahom týchto dvoch listín a ich predložením ministrovi vnútra

(„úradný záznam“) a ich zaslaním novinárke K. F. za účelom ich zverejnenia, čo sa aj stalo, bola v
značnej miere znížená vážnosť žalobcu, ako to vyplýva z uvedenej analýzy, a preto uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcoviináhradunemajetkovejujmyvsume50000eur.Závažnosťvzniknutejujmy,
ku ktorej súd prihliadne pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy, vyplýva zo samotnej celej analýzy
zásahu, rovnako tak aj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a ku ktorým taktiež súd prihliadne

pri určení tejto výšky, vyplývajú z toho, že takto konal Policajný zbor vytvorením oboch listín, ich zaslaním
novinárke K. F., aby ich použila pri spracovaní článku o žalobcovi, čo aj urobila, pričom takto konal
neznámy jeho pracovník alebo priamo neznámy pracovník žalovaného a bolo takto konané voči sudcovi,
resp. predsedovi súdu, ktorý má navyše zabezpečenú článkom 10 ods. 2 Dohovoru ochranu aj v záujme
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.“ Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozsudku cituje rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Nejvyššího soudu ČR. Vo
zvyšku, t. j. ohľadom sumy 16 387,84 eur, súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží
povinnosť nahradiť mu trovy konania 11 218,22 eur. Uviedol, že súd prvého stupňa mu nepriznal
náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 3 219,81 eur z dôvodu, že žalobca súdny
poplatok nezaplatil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že pri rozhodovaní o trovách konania zákon
nerozlišuje medzi už zaplateným súdnym poplatkom a súdnym poplatkom, ktorý úspešný účastník,

ktorému sú inak priznané trovy konania, bude musieť zaplatiť.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie i žalovaný a napadol ním výroky, ktorými bolo
žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že už vo vyjadrení k žalobe namietol nedostatok právomoci súdu.

Dôkazy, ktoré pochádzajú z policajného prostredia, súvisia s vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti
orgánmi činným i v trestnom konaní, ktorých postup je upravený osobitnými právnymi normami. Je
preto neprípustné, aby si fyzická osoba úspešne uplatnila žalobu voči orgánu činnému v trestnom
konaní prostriedkami ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. S touto námietkou žalovaného
sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že súd

prvého stupňa za dôkazy, ktoré majú význam pre rozhodnutie veci, považoval niektoré časti výpovede
K. F. v rôznych konaniach, niektoré časti výpovede L.. U. M. v konaní vedenom na Okresnom súde
v Senici pod sp. zn. 5C 14/2004, niektoré časti výpovede L. C. R. z vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-140/1-OVK-B1-2000, materiál označený ako „Úradný záznam k akcii „Blok“ pre pána ministra“
a takmer nečitateľnú listinu, pôvod ktorej nebol v konaní preukázaný. Pokiaľ ide o úradný záznam,

informácie v ňom mali operatívny charakter a boli zosumarizovaním operatívnej situácie, pričom tento
úradný záznam bol vyhotovený v súvislosti s výbuchom nástražného systému pred domom L.. U.
M., ktorý bol v tom čase riaditeľom Odboru finančnej polície v Žiline. Samotný úradný záznam bol
teda vyhotovený s cieľom objasnenia trestnej činnosti. Žalobca nebol predmetom záujmu polície a
nebol ani predmetom operatívneho preverovania a rozpracovania. Nešlo teda o úmyselné a cielené

zbieranie informácií o živote žalobcu, ale o prešetrenie inej závažnej udalosti (útok na verejného
činiteľa). Keďže v priebehu vyšetrovania polícia získala množstvo rôznorodých poznatkov, bolo ich treba
zdokumentovať. Ako je možné, že medzi nimi bola aj osoba žalobcu, by mal vysvetliť on sám. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na výpovede C.. L. F. R. L.. U. M.. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudokKrajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 4. 2005 č. k. 9C 61/2004- 176, ktorým tento súd zamietol žalobu
žalobcu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom v uvedenej veci sa žalobca domáhal
určenia, že postupom UJKP PZ Banská Bystrica vo veci ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 boli neoprávnene

zhromažďované údaje zo súkromného života žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšiu slabo čitateľnú listinu, ktorú
žalobca pripojil žalobe, žalovaný v odvolaní uviedol, že na nej absentujú aspoň formálne náležitosti
oficiálnej policajnej listiny (záhlavie s označením útvaru, ktorý písomnosť vyhotovuje, číslo protokolu,
dátum vyhotovenia, spracovateľská pečiatka, podpis spracovateľa písomnosti, podpis schvaľovateľa
písomnosti) a teda nebolo preukázané, že táto listina pochádza z policajného prostredia. Okrem toho,

novinárka K. F. nikdy neuviedla, že túto písomnosť mala od žalovaného. Ani s týmito námietkami sa súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že
neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je vylúčená vtedy, keď ak k tomuto zásahu
došlo v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného právnymi predpismi. Súd prvého
stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal tým, či samotné vyhotovenie úradného
záznamu je alebo nie je v rozpore s právom a nezaoberal sa ani tým, či operatívne informácie v ňom

obsiahnuté boli získané zákonným spôsobom. Okresný súd v Senici v konaní sp. zn. 5C 14/2004 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na tom skutkovom
základe, že informácie uvedené v úradnom zázname sa dostali do dispozície novinárky K. F., ktorá ich
vraj zverejnila v článku „Sudca na odstrel“ v týždenníku Moment v čísle 47 v novembri 1999. Vo vzťahu
k žalovanému tu preto vznikla prekážka litispendencie. Súd prvého stupňa sa ani z tohto hľadiska vecou

nezaoberal, hoci mal k dispozícii spis sp. zn. 5C 14/2004. Informácie o žalobcovi typu hodnota domu,
dovolenky, návštevy erotických salónov, a pod. sú na listine, ktorej oficiálny policajný pôvod v konaní
nebolpreukázaný.Okremtoho,ideibaovšeobecnéinformácie,ktorénespĺňajúznakytakýchinformácií,,
ktoré by bolo možné označiť za informácie zasahujúce do súkromného života žalobcu. Neobstojí podľa
žalovaného ani záver súdu prvého stupňa, že zaslanie predmetných listín K. F. treba považovať za

rozširovanie nepravdivých informácií o súkromnom živote žalobcu. Žalovaný informácie zo súkromného
života žalobcu nerozširoval v žiadnom masovokomunikačnom prostriedku.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutých častiach nie je vecne správny.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
po právnej stránke posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej (nález ÚS ČR III. ÚS 94/97).

Odňatím možnosti konať pred súdom i pre účely odvolacieho konania sa rozumie postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto
procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., totiž zároveň znamená právo

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi
odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému
chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a zakladá tiež prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok riadne a presvedčivo neodôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je síce mimoriadne rozsiahle (74 strán), je však nezrozumiteľné, zmätočné a ako také je v
príkrom rozpore s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Napriek rozsiahlosti odôvodnenia napadnutého rozsudkuv ňom absentuje stanovisko súdu prvého stupňa k obrane žalovaného obsiahnutej v jeho vyjadrení k
žalobe zo 16. 4. 2010. V ňom žalovaný uvádzal, že je vylúčená neoprávnenosť zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby, ak k takémuto zásahu došlo pri výkone subjektívneho práva a pri plnení zákonom

stanovenej povinnosti, namietol, že nebol preukázaný pôvod nečitateľnej listiny, ktorú žalobca pripojil
k žalobe a namietol tiež nedostatok právomoci súdu. K tejto obrane žalovaného sa súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril. K tzv. analýze vykonanej súdom prvého stupňa a
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 61 až 66 odvolací súd uvádza, že ust. § 157
ods. 2 O.s.p. nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia obsahovalo akékoľvek nezrozumiteľné

a zmätočné analýzy. Požaduje však, aby súd v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne
vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec po právnej
stránku posúdil. Inými slovami (zjednodušene), odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí obsahovať
zistený skutkový stav veci, uvedenie, z ktorých dôkazov súd vychádzal a ktoré naopak považoval za
bezvýznamné, prípadne nadbytočné alebo účelové a právne posúdenie veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutýchčastiach,tedavčasti,ktoroubolažalovanémuuloženápovinnosťospravedlniťsažalobcovi
a v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 50 000 eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach,
musel odvolací súd zrušiť i výrok o trovách konania. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola
žaloba v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch 16 387,84 eur zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť predovšetkým zistiť, či konaniu v prejednávanej veci
nebráni prekážka litispendencie, prípadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci a to vo vzťahu ku
konaniu vedenému na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C 61/2004 a vo vzťahu ku konaniu
vedenému na Okresnom súde v Senici pod sp.zn. 5C 14/2004.

K veci samej treba uviesť, že aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo
domáhať sa ochrany podľa § 11 Obč. zák. a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom,
musia byť splnené náležitosti, ktorými sú neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby a
objektívna spôsobilosť zásahu privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. O neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu.

Jednou z takýchto okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej
povinnosti. Tu totiž dochádza ku stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby,
do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa
priznáva prednosť.

V prejednávanej veci bolo zatiaľ preukázané, že príslušníci Policajného zboru SR v rámci operatívnej
činnosti vykonávanej s cieľom objasnenia trestnej činnosti získali poznatky, medzi ktorými boli aj
poznatky týkajúce sa osoby žalobcu. V konaní zatiaľ nebolo preukázané, že by príslušníci Policajného
zboru SR postupovali v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi ich činnosť. Preto je odvolací súd
toho názoru, že samotná operatívna činnosť príslušníkov Policajného zboru SR v rámci ktorej boli

získané aj poznatky týkajúce sa osoby žalobcu, nemôže predstavovať neoprávnený zásah do jeho
osobnostných práv. Je pravda, že žalobca nebol trestne stíhaný a preto poznatky o jeho osobe získané
operatívnou činnosťou nemali byť zverejnené. Ich zverejnením došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv žalobcu, keďže ide o informácie týkajúce sa jeho súkromného života. V takom
prípade ale zásah do osobnostných práv žalobcu vykonal ten subjekt, ktorý tieto informácie zo

súkromného života žalobcu zverejnil. Doposiaľ v konaní nebolo preukázané, že by týmto subjektom bol
žalovaný. Samotná tá skutočnosť, že sa tieto informácie dostali do dispozície novinárky K. F. neznamená
bez ďalšieho, že tým automaticky došlo k ich zverejneniu zo strany žalovaného.

Žalobca sa svojou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa mu a uloženia

povinnosti zaplatiť mu 3 000 000 Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V zmysle Pol. 7
písm. d/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení platnom v čase podania žaloby mal žalobca zaplatiť
súdny poplatok za žalobu 2 000 Sk + 5 % zo sumy 3 000 000 Sk, t. j. 150 000 Sk, spolu teda 152 000 Sk.
Podaním z 23. 9. 2004 vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 2 999 999 Sk. Vzhľadom na to mu vzniklapovinnosť zaplatiť poplatok za žalobu vo výške 2 000 Sk a tento poplatok aj zaplatil kolkovými známkami
(č. l. 33). Následne podaním z 8. 6. 2006 (č. l. 41) žalobca zmenil žalobu tak, že požadoval zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50 000 Sk. V zmysle Pol. 7b písm. b/ Sadzobníka

súdnych poplatkov v znení platnom ku dňu 8. 6. 2006 mal žalobca zaplatiť poplatok 6 % zo sumy 50
000 Sk, čo je 3 000 Sk. Poplatok v tejto výške žalobca zaplatil (č. l. 41). Podaním z 2. 11. 2006 žalobca
opätovne zmenil žalobu tak, že z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch požadoval sumu 2 000
000 Sk (66 387,83 eur). Žalobca teda žalobu rozšíril o 1 950 000 Sk. Podľa Pol. 7b písm. b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov v znení platnom ku dňu 3. 11. 2006 mal žalobca doplatiť poplatok za žalobu vo výške

117 000 Sk, čo je 3 883,68 eur (6 % zo sumy 1 950 000 Sk = 117 000 Sk). Žalobca tento poplatok
nezaplatil. Vzhľadom na to bude súd prvého stupňa musieť vyzvať žalobcu na zaplatenie poplatku za
žalobu vo výške 3 883,50 eur a ak žalobca tento poplatok nezaplatí, bude ho treba od neho vymáhať.
Nemožno akceptovať situáciu, pri ktorej žalobca nezaplatí poplatok za žalobu a napriek tomu mu súd
tento poplatok prizná v rámci náhrady trov konania.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( §
224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.