Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/64/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207859
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318207859.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci osoby, o spôsobilosti ktorej
sa koná: D. D., narodená XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H., zastúpená procesnou opatrovníčkou: Ing.
M. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom D. C. XXXX/X, X., za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry
Galanta: Mgr. V. L., so sídlom Okresnej prokuratúry Galanta, Obrancov mieru 2, Galanta, o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 21Ps/28/2018-196 zo dňa 5. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, H., v spôsobilosti na právne úkony, a to tak, že nie je spôsobilá vykonávať tieto právne
úkony: - udeliť súhlas s poskytovaním zdravotnej (psychiatrickej) starostlivosti, - nakladať s finančnými
prostriedkami len do sumy 5,- Eur denne, - kandidovať vo voľbách do zastupiteľských orgánov a
verejných funkcií, - právne úkony vo vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre a iným štátnym orgánom
a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej a záujmovej samosprávy, orgánom
špecializovanej štátnej správy a nie je schopná samostatne konať a vystupovať pred týmito orgánmi,
výrokom II. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H. ustanovil v rozsahu obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony za opatrovníčku Ing. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. C. XXXX/X, X., ktorá je
oprávnená a povinná zastupovať menovanú, a to v rozsahu právnych úkonov, v ktorých bola menovaná
v spôsobilosti na právne úkony obmedzená s tým, že opatrovníčka je povinná najmenej dvakrát ročne
k 30.06. a 31.12. podávať správu o opatrovankyni a nakladaní s jej majetkom, po skončení funkcie je
povinná predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovankyne, výrokom III. rozhodol, že trovy
dôkazov platí štát a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 10 ods. 1, 2, 27 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 231 § 240 ods. 3, § 243 ods. 1, 2, 3, § 248 ods. 1, 2, § 250 ods. 1, § 251 ods.
1, § 272, § 274 ods. 1, 2, § 275, § 276, § 277 ods. 1, 2 , § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že menovaná trpí duševnou chorobou, ktorá nie je
len prechodná a ktorá ju robí nespôsobilou na niektoré právne úkony, pričom pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z
odvetvia psychiatria a z jeho odporúčaní na rozsah obmedzenia spôsobilosti menovanej na právne
úkony prezentovanými na pojednávaní. Súd prvej inštancie prihliadol tiež na obsah správ predložených
psychiatrom, ktorého menovaná navštevovala a obsah správ z psychiatrických oddelení, na ktorých
bola menovaná hospitalizovaná. Menovaná napriek svojmu zdravotnému stavu neužíva žiadnu
medikamentóznu liečbu a má odmietavý postoj k svojej diagnóze, ktorá bola stanovená viacerými

odbornými lekármi. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dlhodobá absencia medikamentóznej liečby
u menovanej má vplyv na jej konanie a správanie, ktoré vyúsťuje do vystupňovaných kverulácií (s
podstatnými finančnými výdavkami na poštovné a kancelárske potreby). Duševná choroba, ktorou
menovaná trpí a ktorá nie je len prechodná, má negatívny dopad na jej postavenie v právnych i
spoločenských vzťahoch. V konaní boli preukázané okolnosti, ktoré sú takej intenzity, že napĺňajú
hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti menovanej. Súd prvej inštancie zároveň ustanovil
menovanej opatrovníčku, ktorá ju bude zastupovať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná dôvodiac,
že rozsudok súdu prvej inštancie sa zakladá na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a v časti je
aj v rozpore s platným právom Slovenskej republiky. Platí, že nikto nemôže byť liečený proti svojej vôli,
keď túto svoju vôľu vie adekvátne prejaviť. Nie je preto zrejmé, aké pohnútky súd prvej inštancie viedli
k tomu, že obmedzil nad jeho zákonné kompetencie jej právo rozhodovať o zdravotnej psychiatrickej
starostlivosti. Slovenský právny poriadok dostatočne upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez
súhlasu pacienta. Súd prvej inštancie neodôvodnil obmedzenie nakladať s finančnými prostriedkami do
sumy 5 eur denne. To, že míňa peniaze na poštovné a kancelárske potreby, nie je argumentom pre toto
obmedzenie. Nikdy sa neuchádzala o žiadnu volenú funkciu do zastupiteľských orgánov alebo o verejnú
funkciu. Obmedzenie spôsobilosti kandidovať vo voľbách do zastupiteľských orgánov a verejných funkcií
nie je možné do budúcnosti pre prípad, že nejaká situácia nastane a možno nenastane, teda ak ide len
o hypotetické ohrozenie záujmov posudzovanej osoby alebo tretích osôb. Výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre a iným
štátnym orgánom a inštitúciám, je nesprávny a nie je v súlade s právom Európskej únie ako i slovenským
právnym poriadkom. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch navrhovaných osôb Mgr. U. a Mgr. O., ktoré
by dôveryhodne opísali jej život, jej vlastnosti, jej pohnútky na podanie sťažností, vedia opísať konanie
riaditeľky p. P. a sestry p. W.. Nesúhlasí aj so znaleckým posudkom, ktorý vykonal MUDr. Uhrin, ktorý
do svojho znaleckého posudku vložil aj podklady MUDr. H., ktorý nesprávne určil diagnózu, čo potvrdil
aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri vyšetrení jej povedal MUDr. Uhrin, že prevládajú
u nej iba emócie, ktoré vyplývajú z toho, ako v zariadení s ňou mnou zaobchádzajú, ale následne do
znaleckého posudku napísal, že trpí mánio - depresiou. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a konanie zastavil.

5. K odvolaniu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila
prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie považuje sa nedôvodné
v celom rozsahu. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie dôsledne
zisťoval skutočný stav veci, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to nielen znaleckým dokazovaním
a výsluchom znalca, ale zároveň aj opakovaným výsluchom samotnej odvolateľky a jej procesnej
opatrovníčky a v neposlednom rade tiež oboznámením sa s početnými listinnými dôkazmi - najmä
lekárskymi správami (lekárov odlišných od osoby znalca, s ktorého znaleckým posudkom odvolateľka
nesúhlasí) a písomnými podaniami produkovanými najmä samotnou odvolateľkou. Až po vykonaní
komplexného dokazovania, ktorého závery jednoznačne preukazovali, že odvolateľka trpí trvalou
duševnou poruchou - bipolárnou afektívnou poruchou, ako aj zmiešanou poruchou osobnosti, ktoré
ochorenia sa v súčasnosti prejavujú v určitých konkrétnych oblastiach života odvolateľky a ovplyvňujú
jej konanie, súd prvej inštancie rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie dôsledne prihliadal na závery vykonaného dokazovania
a odvolateľku obmedzil len v rozsahu nevyhnutnom na ochranu jej záujmov potom, čo mal v konaní
preukázané nielen znaleckým dokazovaním, ale aj ďalšími vykonanými dôkazmi (vrátane výsluchu
odvolateľky). Odvolateľka odmieta akúkoľvek liečbu svojho duševného ochorenia od r. 2017, jej duševná
porucha vyústila do vystupňovaných kverulačných aktivít. Pokiaľ odvolateľka namieta, že súd prvej
inštancie nevykonal výsluch Mgr. U. a Mgr. O., pričom v odvolaní argumentuje, že tieto by vedeli opísať
súdu jej život, vlastnosti a pohnútky na podanie sťažností s tým, že „vedia súdu opísať konanie riaditeľky
p. P. a sestry p. W.“, k tomuto je nutné uviesť, že aj táto skutočnosť len dokumentuje fixáciu odvolateľky
na osobu riaditeľky zariadenia, v ktorom je odvolateľka umiestnená - Mgr. D. P. a ambulantnú sestru
pracujúcu v zariadení - U. W., s ktorými má konflikty a na ktoré opakovane podala trestné oznámenia.
Zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu, ktorým obmedzil spôsobilosť odvolateľky na udelenie súhlasu s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, považuje za rozhodnutie plne opodstatnené, keďže vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že odvolateľka trpí trvalým duševným ochorením, ktorého liečbu úplne
odmieta, a to už dlhodobo. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na rozsudok ESĽP Salontaji - Drobnjak proti
Srbsku, tak z jeho odôvodnenia je zrejmé, že ESĽP v danom prípade konštatoval porušenie čl. 6 ods.

1 a čl. 8 Dohovoru, a to z dôvodu závažných procesných pochybení pred vnútroštátnymi súdmi, pričom
pochybenia, na ktoré ESĽP poukázal však v prípade odvolateľky konštatovať nemožno. Prokurátorka
Okresnej prokuratúry Galanta považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým odvolateľku obmedzil
v spôsobilosti na právne úkony, za vecne správne a vydané na základe spoľahlivého zistenia osobných
pomerov p. D., na ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní a vymedzení rozsahu, v akom je
potrebné menovanú v spôsobilosti na právne úkony, dôsledne prihliadal. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej
inštancie sa vyjadrila osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Vo vyjadrení uviedla, že súd i v konaní
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je ex offo povinný skúmať, či v danom prípade postačí
alebo nie menej represívne opatrenie. Súdy teda musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so
zdravotným postihnutím nepostačujú menej represívne opatrenia ako zásah do spôsobilosti na právne
úkony. Takým opatrením je aj ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí
s tvrdením, že súd ju obmedzuje len v rozsahu nevyhnutnom na ochranu jej záujmov. V demokratickej
spoločnosti je samozrejmé, že o príjmoch a ich použití si rozhodujú ľudia sami. Je správne, ak peniaze
použijú najprv na úhradu za bývanie a jedlo a čo urobia so zvyšnými peniazmi, je len na nich. Ona z
týchto peňazí hradím poštovné a iné náklady, dlhy nemá, a preto nechápe snahu súdu regulovať druh
jej výdavkov. Výpoveď ňou navrhovaných osôb mohla prispieť k názoru súdu, že nie je potrebné jej
obmedzenie konať vo vzťahu k súdom, polícii, pričom z výpovede bývalých pracovníčok zariadenia by
súd zistil, či jej podania/sťažnosti proti riaditeľke a ambulantnej sestre zariadenia sa môžu zakladať na
pravde.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody
osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či preskúmavané rozhodnutie
trpí skutkovými a právnymi vadami.

9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa
totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

12. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné
myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ
nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci,
teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej,
je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd prvej
inštancie uviedol v odseku 33. preskúmavaného rozsudku, že menovaná trpí duševnou poruchou,
ktorá nie je len prechodná a robí ju nespôsobilou na právne úkony, pričom pri svojom rozhodnutí
vychádzal zo znaleckého posudku a z odporúčaní znalca na rozsah obmedzenia spôsobilosti menovanej
na právne úkony prezentovanom na pojednávaní. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
už ďalej súd prvej inštancie nezdôvodnil vôbec, pričom bolo jeho povinnosťou náležite odôvodniť
nielen dôvody obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (len konštatovanie výskytu duševnej poruchy,
ktorá nie je prechodná je nepostačujúce), ale aj súdom prvej inštancie zvolený rozsah obmedzenia

vo vzťahu ku každému jednotlivému obmedzeniu osobitne (ktorý rozsah obmedzenia nezdôvodnil
vôbec), teda odôvodniť, prečo osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná nie je spôsobilá udeliť súhlas s
poskytovaním zdravotnej (psychiatrickej) starostlivosti, prečo je obmedzená v nakladaní s finančnými
prostriedkami a prečo práve a len do sumy 5 eur denne, prečo nie je spôsobilá kandidovať vo
voľbách do zastupiteľských orgánov a verejných funkcií a prečo nie je spôsobilá k právnym úkonom
k súdom, polícii, prokuratúre a iným štátnym orgánom a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy,
orgánom územnej a záujmovej samosprávy, orgánom špecializovanej štátnej správy a nie je schopná
samostatne konať a vystupovať pred týmito orgánmi. Tiež odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku
34. preskúmavaného rozsudku, prečo nepristúpil k vykonaniu dôkazov - výsluchu svedkov, keďže ich
výsluch nemohol byť relevantným podkladom pre iné rozhodnutie súdu, je nepostačujúce, keďže súd
prvej inštancie ani len menovite týchto svedkov neoznačil (? ktorých svedkov) a už vôbec nevysvetlil,
prečo by ich výsluch nemohol byť relevantným podkladom pre iné rozhodnutie v danej veci. Hoci
súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku rozsiahlo opisuje čiastkové skutkové
zistenia (odsek 6. - 15. rozsudku súdu prvej inštancie), nevytvára však ucelený záver o celkovom
skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať
vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania,
zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy účastníkov konania na doplnenie dokazovania, čo v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Ustanovenie opatrovníčky a rozsah jej oprávnení a
povinností súd prvej inštancie nezdôvodnil vôbec. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku
zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie
dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových
okolností boli preukázané a ktoré nie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie síce podrobne opisuje
obsah súdneho spisu, avšak absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o tom, ktorý z
vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie a prečo, aké zistenia vyvodil z dôkazov a ktoré
dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Postup súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná práve a v rozsahu uvedenom vo výroku
preskúmavaného rozsudku, nie je riadne a zrozumiteľne odôvodnený a odvolaciemu súd nezostáva
skonštatovať, že preskúmavaný rozsudok postráda dostatočné zdôvodnenie.

13. Odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné a výstižné, ktorú požiadavku nenapĺňa zdĺhavé
opisovanie skutkových prednesov a vykonaných dôkazov, obsah ktorých je účastníkom konania
nepochybne známy z pojednávaní uskutočnených vo veci. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a
závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok nenaplňuje
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne
nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo
znemožnené účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

14. Napokon pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani nesprávna formulácia výroku o obmedzení
spôsobilosti vo vzťahu k súhlasu s poskytovaním zdravotnej (psychiatrickej) starostlivosti spočívajúca v
jeho neurčitosti, keď z takto zvolenej formulácie nie je jednoznačne zrejmé, či obmedzenie poskytovať
súhlas sa týka akejkoľvek zdravotnej starostlivosti alebo sa týka len psychiatrickej starostlivosti.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a
princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

17. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej
inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v žiadnom prípade
nenapĺňa sledovaný účel, ktorým je opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku
súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou nepreskúmateľnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Vychádzajúc
zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či
arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní
napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza
z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu
zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu
umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1
Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň
vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

18. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných
právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu
prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec posúdiť, vykonané dokazovanie vyhodnotiť
v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, na tieto odpovedať, vec
posúdiť z hľadiska všetkých na ňu vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých
preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.