Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318204040.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: BYSPRAV spol. s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Nová Doba 924/13, IČO: 36 226 599, proti
žalovanému: W. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX E., F. č. XXXX, o zaplatenie 454,83 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 454,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 1. 7. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2. 5. 2018 domáhal zaplatenia sumy 454,83 eura a
príslušenstva - úroku z omeškania.

2.Svojužalobuodôvodnilžalobcatým,žežalovanýjevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti-dvojizbového
bytu s príslušenstvom, č. bytu XX, X. poschodie obytného domu s č. XXX v E. na ul. O. Y. č. XX a to na
základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod T. XXXX/XX zo dňa 21. 11. 2005. Žalobca uzavrel
so žalovaným Zmluvu o výkone správy č. XX/XXXX zo dňa 25. 2. 2011, v ktorej sa v článku VI. bod 2

strany dohodli, že žalovaný bude platiť na účet žalobcu - správcu, predpísané platby spojené s užívaním
bytu vo výške 148,14 eura, mesačne vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.
Túto povinnosť si však žalovaný riadne a včas neplní a tak dlhuje na platbách spojených s užívaním
bytu z titulu neuhradeného nedoplatku z vyúčtovania za rok 2016 sumu 454,83 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - list vlastníctva, evidenčný
list, sumárna analýza platieb za obdobie od 1. 1. 2014 do 14. 9. 2017, vyúčtovanie nákladov spojených
s užívaním bytu za rok 2016, zmluva o výkone správy a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia. Žalovaný je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej správu vykonáva žalobca. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25. 2.
2011 Zmluvu o výkone správy. Podľa evidenčného listu mal žalovaný hradiť platby spojené s užívaním
bytu v roku 2016 vo výške 148,14 eura mesačne.7. Podľa čl. VI bod 2 Zmluvy o výkone správy, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní
mesačne vopred najneskôr do posledného dňa príslušného mesiaca v roku uhrádzať preddavky za
plnenia spojené s užívaním bytu, príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv a poplatok za výkon

správy. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci v dome tak, aby boli pokryté
predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení domu,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu,
príp. poistenie domu.

8. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je
možné prihliadať. Súd v tomto ďalej poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2.
2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1

veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Zákonurčujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,

musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto

norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.).

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

10. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, (1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu
o výkone správy.(2) Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä
o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako

aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty
a nebytové priestory v dome.

Podľa § 8b ods. 1 písm. e/ cit. zák., Pri správe domu je správca povinný e) sledovať úhrady za plnenia

a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 9 ods. 7 a 8 písm. b/ cit. zák., (7) Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom
zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
(8) Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti

vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa§10ods.1cit.zák.,Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomesúpovinnívsúladesozmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané
náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu

prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému
priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky,
údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy
balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

12. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2017 a z vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2016 súd nepochybne zistil, že žalovaný mal nedoplatky na
preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv v celkovej výške 454,73 eura (žalovaný mal v období

od 01-03/2016 predpísané preddavkové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 444,42
eura, pričom skutočné náklady predstavovali sumu 899,25 eura), ktorý nedoplatok žalovaný nezaplatil
ani na základe vyúčtovania v stanovej lehote do 15 dní od prevzatia vyúčtovania za rok 2016. Keďže
vyúčtovanie musí byť vyhotovené a predložené vlastníkom bytov najneskôr do 31. 5. v kalendárnom
roku, potom uhradiť nedoplatky sú povinní do 15. 6. v kalendárnom roku. Žalovaný do podania žaloby

nedoplatok neuhradil, preto ho súd zaviazal k tejto povinnosti, ako aj k povinnosti zaplatiť úroky z
omeškania.

13. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t. j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)

a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov

a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

15. Dňom 16. 6. 2017 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou nedoplatku na preddavkoch do fondu
prevádzky, údržby a opráv, preto je povinný platiť aj úroky z omeškania. Súd tieto priznal žalobcovi až
od 1. 7. 2017, nakoľko žalobca tak žiadal svojou žalobou a súd postupoval podľa § 216 CSP. Ku dňu 16.
6. 2017, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná vo výške 0 % p.a., potom úrok u omeškania je 5 % p.a.

16. Vzhľadom na skutkové a právne zistenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobe v
plnom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

17. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže žalobca bol v konaní
plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % proti neúspešnej strane. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a
to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1
CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.