Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203733
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátuJUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.AndrejaRadomského,vprávnejvecižalobcu:Východoslovenská
energetika, a. s., IČO: 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr.
Marekom Hroudom, advokátom, IČO: 35 571 195, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti
žalovanej: X. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXXX/XX, XXX XX T., prechodne bytom T. Z. XXXX/X, XXX
XX F., o zaplatenie 645,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 20Csp/63/2018-104 zo dňa 01. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v spojení s výrokom III.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 630,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 630,86 eur od 26.07.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V III. výroku uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 95,36 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 09.04.2018 domáhal proti
žalovanej zaplatenia 645,86 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 19.11.2014
uzatvoril s K.. Y. Y. Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre domácnosť č. XXXXXXX (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej žalovaný odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste Kpt.
Pavlíka 609/12, 089 01 Svidník. Za obdobie od 06.11.2015 do 01.07.2016 bola vyúčtovaná spotreba
elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7030004648 z 11.07.2016 na sumu 645,86 eur,

s lehotou splatnosti do 25.07.2016. Z osvedčenia o dedičstve 5D/253/2016-82, D not 170/2016 vyplýva,
že jedinou dedičkou po odberateľovi elektriny je žalovaná.
2.2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k nej uviedla, že ako spoluvlastníčka
domu mala byť vyzvaná na podpis Zmluvy. Zároveň uviedla, že odberateľ trpel ťažkou schizofréniou v
chronickom štádiu, proti jej vôli si priviedol do domu psychicky chorú kamarátku a na odberné miesto sa
bála ísť, pretože ju a jej dcéru tam títo obyvatelia domu fyzicky napadli.
2.3. Žalobca v replike uviedol, že preukázal uzavretie Zmluvy, na základe ktorej teraz už nebohý

odberateľ odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste, pričom tieto skutočnosti neboli
žalovanou spochybnené. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná napriek tvrdeniu, že nebohý
odberateľ mal zdravotné ťažkosti aj psychického charakteru, nepreukázala jeho obmedzenie alebopozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Navyše tento konal s vedomím existencie zmluvy, keďže
počas svojho života zaplatil preddavkové platby vo výške 199,20 eur.
2.4. Žalovaná v duplike trvala na svojom tvrdení uvedenom už v jej predchádzajúcom vyjadrení, že

žalobca ju mal po smrti jej matky nájsť ako dedičku a nevynechať ju pri podpise zmluvy.
2.5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a mal
za preukázané, že žalobca a nebohý odberateľ platne uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej mu žalobca
zabezpečoval dodávku, distribúciu a prenos elektrickej energie do odberného miesta, za spotrebu ktorej
mu žalobca vystavil faktúru č. 7030004648 vo výške 630,86 eur za nedoplatok za obdobie od 06.11.2015

do 01.07.2016. Odberateľ zomrel 09.10.2016 a jedinou dedičkou po ňom bola žalovaná. Keďže žalovaná
túto faktúru nezaplatila, zaviazal ju súd zaplatiť žalobcovi sumu 630,86 eur. Keďže pôvodný odberateľ
sa dostal do omeškania so zaplatením faktúrovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
a žalobca si uplatnil úroky z omeškania, zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 630,86 eur od 26.07.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 15,- eur, súd považoval tento nárok za nedôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že

so zomrelým odberateľom písomne dojednal predmetnú pokutu, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
2.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný
v časti zaplatenia 630,86 eur zo sumy 645,86 eur, teda v rozsahu 97,68 % a žalovaná v rozsahu 2,32
%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania
nepriznal, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 95,36 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 40 ods. 1, 3, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5,
§ 470, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 26 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v

znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
V odvolaní namietala, že žalobca ju pri podpise Zmluvy vynechal z podpisu. Tvrdila, že z dôvodu

jej podielového spoluvlastníctva k odbernému miestu, nemohol nebohý odberateľ Zmluvu len sám
podpísať. Zdôraznila aj skutočnosť, že nebohý odberateľ trpel ťažkou chronickou schizofréniou, preto
nerozumel tomu čo podpisuje, preto spochybnila platnosť tohto právneho úkonu a pravosť jeho podpisu.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu 23.05.2019 uviedol, že konajúci súd

prvej inštancie mal podanie žalovanej odmietnuť, nakoľko zhojiť vady tohto podania nie je možné ani
výzvou konajúceho súdu na ich odstránenie. V prípade, ak by napriek tomu súd prvej inštancie na
uvedené podanie prihliadal žalobca uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti,
preto obranu žalovanej považuje v celom rozsahu za účelovú s cieľom oddialiť právoplatnosť rozsudku.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 61,56 eur.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie

podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). Odvolací súd so zreteľom na záver o platnosti
Zmluvy, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,

jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená Zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia pôvodného odberateľa ako dlžníka z tejto Zmluvy s tým, že
je namieste aplikovať zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinný v čase uzavretia Zmluvy.

11. Podľa § 3 písm. b) bod 9. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Zákon“), odberateľom elektriny v domácnosti sa
rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti.
Podľa § 17 ods 1 písm. a) Zákona, odberateľ elektriny v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa

podľa osobitných predpisov má právo pri dodávke elektriny uzatvoriť s dodávateľom elektriny zmluvu o
združenej dodávke elektriny v súlade s odsekom 7.
Podľa § 26 ods. 9 Zákona, zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny
dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť
distribúciuelektrinydoodbernéhomiestaodberateľavrátanesúvisiacichslužiebaprevziaťzaodberateľa

zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za
dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

12. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že predmetná Zmluva je platná, pretože v čase jej uzavretia
neboli u pôvodného odberateľa preukázané dôvody, ktoré by spôsobili neplatnosť jeho právneho úkonu.

13. Podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, pokiaľ
ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

14. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 630,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 630,86 eur
od 26.07.2016 do zaplatenia, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o povinnosti žalovanej nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 95,36 % bol správny.

15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná
v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).