Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/163/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207479
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415207479.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Žiar nad Hronom, so sídlom Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: DOMINA, s.r.o., so sídlom Ul. ČSA 53A/1383, 967 01 Kremnica, IČO: 36 044 148,
o vymoženie sumy 998,40 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,
Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 3240/2015, o odvolaní

oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Er/458/2015-15 zo dňa 31.
augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7Er/458/2015-15 zo dňa 31. augusta 2016
p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

7Er/458/2015-15 zo dňa 31. augusta 2016 vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,31 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 7Er/458/2015-15 zo dňa 31. augusta 2016 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom

II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy
exekúcie vo výške 43,31 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd
napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 26. júna 2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu vykonaním exekúcie proti povinnému na podklade vykonateľného rozhodnutia oprávneného,
ktorým je rozhodnutie číslo 700-2610191015-GC04/15 zo dňa 11. marca 2015. Predmetom exekúcie je
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 998,40 Eur a trov exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol,

že súdny exekútor dňa 03. mája 2016 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol,
že počas z vykonaných úkonov exekučnej činnosti smerujúcich k prešetreniu majetkových a finančných
pomerov povinného vyplynulo, že povinný je nemajetný, t. j. nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučný sú z pripojených
výpisov z listov vlastníctva povinného zistil, že povinný je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom
území Kremnica, avšak na tomto nehnuteľnom majetku sú zriadené exekučné záložné práva v prospech

viacerých záložných veriteľov. Tri motorové vozidlá vo vlastníctve povinného blokujú viacerí záložní
veritelia, a to počnúc prvou blokáciou dňa 18. augusta 2009 až po blokáciu vykonanú dňa 05. apríla
2016. Blokáciapredmetnéhohnuteľnéhomajetkuvprospechpohľadávkyoprávnenéhobolarealizovaná
dňa 05. júla 2015, a je 24-tou v poradí. Zároveň bolo zistené, že povinný nemá finančné prostriedky
na účtoch v bankách, z ktorých by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Z takto vykonaného
šetrenia majetku povinného bolo zistené, že voči povinnému je dlhodobo vedených viacero exekučných

konaní. V kontexte vyššie uvedeného exekučný súd exekúciu bez návrhu zastavil s poukazom na §
57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len„Exekučný poriadok“), nakoľko v priebehu vykonávania exekúcie bolo zistené, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené mal exekučný súd preukázané z výsledkov vykonaného
šetrenia pomerov povinného, výsledky ktorého súdny exekútor súdu preukázal aj pripojenými listinnými

dôkazmi (č. l. 8 - 13 spisu). Vo výroku II. napadnutého uznesenia zároveň exekučný súd rozhodol o
náhrade trov exekúcie.

2.Protiuzneseniuexekučnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Namietal,
že spoločnosť DOMINA s.r.o., IČO: 36 044 148, je prihlásená v registri Sociálnej poisťovne od 01.

novembra 2000 ako platca poistného. V minulosti spoločnosť nemala problémy s platením poistného.
Situácia sa zmenila v roku 2010, od kedy oprávnený evidoval nedoplatky uvedenej spoločnosti. Tieto
nedoplatky si však spoločnosť, aj keď s oneskorením, uhrádzala. V súčasnej dobe voči spoločnosti
eviduje oprávnený nedoplatok na poistnom za obdobie 12/2014, 01, 02/2015 a 05/2016. Oprávnený
ďalej uviedol, že v zmysle vnútorných predpisov je Sociálna poisťovňa povinná postúpiť nedoplatok voči
odvádzateľovi poistného v prípade, ak neuhradil poistné v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým mu bol nedoplatok predpísaný. V zmysle uvedených predpisov Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar
nad Hronom, bola povinná uplatniť nedoplatok na poistnom aj za menovanú spoločnosť. Avšak tieto
exekúcie boli postupne zo strany povinného uhradené. Oprávnený tiež uviedol, že nakoľko spoločnosť
je i naďalej aktívna a predáva svoje produkty, vždy zo svojich tržieb uvedený nedoplatok, aj keď
oneskorene, uhradila. Preto oprávnený považuje podanie súdneho exekútora za predčasné, nakoľko

povinný by svoj nedoplatok uhradil, ako tomu bolo aj v iných exekúciách vedených voči povinnému.
Podľa oprávneného aj keď spoločnosť nedisponuje bonitným majetkom, vykonáva činnosť a z nej
uhrádza postupne svoje záväzky, preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie a navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil v plnom rozsahu

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví na návrh

alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 26. júna 2015 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5613 095192 proti povinnému. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Rozhodnutie
oprávneného č. 700-2610191015-GC04/15 zo dňa 11. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 08. apríla 2015. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 03. mája 2016 podnet
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že podľa
vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že je vlastníkom nehnuteľného

majetku,naktorýsúzriadenéexekučnézáložnéprávaviacerýchinýchzáložnýchveriteľov.Ďalejuviedol,
že lustrácie boli vykonané v systéme ISEB, kde bolo zistené, že povinný je držiteľom motorových vozidiel
a taktiež ich blokujú viacerí záložní veritelia. Ďalej bola vykonaná lustrácia v systéme ExeBailiff, kde
boli zistené účty, avšak sú na nich zriadené rezervácie viac ako 120 000,- Eur. Exekučný súd následneodvolaním napadnutým uznesením zo dňa 31. augusta 2018 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí

zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom k svojmu podaniu pripojil
aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí.

Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je
dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať
tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v
rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať
s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o

zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre
toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že povinný je i naďalej aktívny a svoj nedoplatok
by postupne uhradil, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre

exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu
povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu

exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1
Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako
tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu
zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých.
Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť

na základe zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je
povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,31 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti napadnutého uznesenia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou,smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti.
Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd

odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

17. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

18. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet

uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je
vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre
exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

19. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357

písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú
osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov
konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ

nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže
ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch,
keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa
o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o
rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5).

Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo
vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

21. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna
2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je
formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357

CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

22. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené

Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2 CSP).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7Er/458/2015-15 zo dňa 31. augusta 2016 vo výroku, ktorým

rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,31 Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia, odmietol.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).