Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117201764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Stengl Consulting, s.r.o., so sídlom
Sumbalova 1/A, 841 04 Bratislava, IČO 35 785 616, právne zastúpeného Miškolci Legal, advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Tajovského 37, 811 04 Bratislava, IČO 47 253 967, proti žalovanému STM
POWER a.s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 321 982, právne
zastúpenému JUDr. A. P., advokátkou, so sídlom kancelárie M. XX, XXX XX V., o zaplatenie 91 966,85
eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 60 000 eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/25/2017-99 zo dňa 18. mája 2018 v spojení s

dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/25/2017-123 zo dňa 1. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie vzájomnej žaloby o zaplatenie 60 000 eur, rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 36Cb/25/2017-123 zo dňa 1.8.2018 o vzájomnej
žalobe z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe
pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 91 966,85 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 60 000 eur od 12.1.2013
do 10.4.2013 a zo sumy 91 966,85 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a výrokom II. žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania. Dňa 1.8.2018 vyhlásil súd prvej inštancie
vo veci dopĺňací rozsudok č.k. 36Cb/25/2017-123, ktorým vo výroku III. vzájomnú
žalobu o zaplatenie 60 000 eur zamietol a vo výroku IV. Žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu 100
% trov konania o vzájomnej žalobe.

2. Po uvedení čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky
procesného útoku žalobca použil v odsekoch 1., 4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, po

uvedení ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany žalovaný použil v odseku
3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a po uvedení procesného postupu v odsekoch 2.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie v odseku 5. odôvodnenia rozsudkuuviedol rozsah vykonaného dokazovania. V odseku 11. bod 10. súd prvej inštancie uviedol, ktoré dôkazy
nevykonal a dôvody nevykonania týchto dôkazov.

3. V rozsahu vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 11.7.2011 uzatvoril žalobca
so žalovaným zmluvu o poskytovaní poradenských služieb, na základe ktorej sa v čl. I bod 1 žalobca
ako poskytovateľ zaviazal žalovanému ako klientovi poskytovať poradenské služby špecifikované v
bode 2 tohto článku a klient sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odplatu, spracovateľský poplatok a
uhradiť náklady účelne vynaložené v súvislosti s poskytovaním predmetných poradenských služieb za

dohodnutých podmienok. Rozsah poskytovaných služieb dohodli zmluvné strany v čl. I bod 2 zmluvy. V
čl. II bod 5, v čl. IV bod 1, 2, 7, 9 a v čl. V bod 1 zmluvy dohodli zmluvné strany povinnosti klienta, výšku
spracovateľského poplatku výšku, spôsob platenia - platobného podmienky a splatnosť odplaty ako
aj podmienky, na splnenie ktorých viazali zmluvné strany povinnosť žalovaného na zaplatenie odplaty,
ďalej dohodli výšku úroku z omeškania pre prípad, ak sa žalovaný dostane do omeškania s uhradením
akejkoľvek platby, dobu, na ktorú sa uzatvára zmluva. Žalobca faktúrou č. 110029 zo dňa 27.10.2011

vyfakturoval žalovanému spracovateľský poplatok v sume 2 500 eur + DPH v sume 500 eur, spolu sumu
3 000 eur, ktorá bola splatná dňa 10.11.2011. Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 19.1.2012. Faktúrou
č. 120059 zo dňa 28.12.2012 vyfakturoval žalobca žalovanému prvú časť odplaty v sume 50 000 eur
+ DPH v sume 10 000 eur, spolu sumu 60 000 eur, ktorá bola splatná dňa 11.1.2013. Žalovaný túto
faktúru uhradil dňa 10.4.2013. Faktúrou č. 150077 zo dňa 17.12.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému

v zmysle zmluvy o poskytovaní poradenských služieb sumu 91 966,85 eur, ktorá bola splatná dňa
31.12.2015. Žalovaný túto faktúru žalobcovi neuhradil. Z výpisu z Centrálneho registra zmlúv súd prvej
inštancie zistil, že žalovaný dňa 18.12.2012 uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky
zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. K.-XXSP-XXXX/XXXX/XX.
Z predloženej žiadosti o nenávratný finančný príspevok súd prvej inštancie zistil, že táto bola vyhotovená

a odoslaná dňa 12.10.2011.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 269 ods. 2, § 536 ods. 1, § 369 ods.
1, § 407 ods. 3, § 323 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka a podľa čl. I bod 1, 2, čl. II bod 5, čl.
IV bod 1, 2, 6, 7, 9, čl. V bod 1, 4. ods. 4 zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 11.7.2011.

Dôvodil, že vzhľadom k tomu, že žalovaný vystavené faktúry na zmluvne dohodnutú odplatu, z ktorých
faktúry č. 110029 a č. 120059 aj uhradil, a zmluvné plnenie žalobcu až do podania odporu nerozporoval,
mal za to, že žalovaný čiastočnou úhradou uznal v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka aj
zvyšok dlhu, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. 150077 v sume 91 966,85 eur, pričom prihliadol aj ku
skutočnosti, že dňa 21.3.2016 žalovaný písomne (na liste žalobcu zo dňa 11.3.2016) potvrdil správnosť

zostatku pohľadávky k 31.12.2015, z čoho takisto vyplýva, že žalovanú pohľadávku nerozporoval. V
zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka mal žalovaný ako dlžník možnosť preukázať, že jeho
záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti prešlo
na dlžníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v spore toto dôkazné bremeno neuniesol.
Pri preukázanom skutkovom zistení, že zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.

K.-XXSP-XXXX/XXXX/XX bola medzi žalovaným a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky
uzatvorená dňa 18.12.2012, súd prvej inštancie v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a čl.
IV bod 2 a 7 zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 91
966,85 eur spolu s dohodnutým úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
spojení s čl. IV bod 9 zmluvy. Taktiež konštatoval, že žalovaný v spore nepreukázal, že by zmluvne

dohodnutá odplata bola neprimerane vysoká alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Na preukázanie týchto svojich tvrdení žalovaný nenavrhol ani
nepredložil súdu prvej inštancie žiadny dôkaz.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak že,

žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu 100 % trov konania.

6. Po právnej stránke nárok žalovaného zo vzájomnej žaloby posúdil súd prvej inštancie podľa § 451
ods. 1, 2 a podľa § 456 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že súd prvej inštancie mal v spore preukázaný
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej odplaty a preto žalobe vyhovel. Žalovaný v spore

nepreukázalvznikbezdôvodnéhoobohatenianastranežalobcuvdôsledkuúhradyprvejsplátkyzmluvne
dohodnutej odplaty v sume 60 000 eur, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca riadne a včas
poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie v čl. I a na tom základe vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie odplaty podľa čl. IV bod 2 a 7 uzatvorenej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb.7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol
výrok I. a výrok II. rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a zároveň v časti

A. odvolania zobral vzájomnú žalobu o zaplatenie 60 000 eur späť v celom rozsahu, navrhol, aby
odvolací súd späťvzatie vzájomnej žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie doplnený dopĺňacím
rozsudkom zrušil a konanie o vzájomnej žalobe zastavil. Odvolanie odôvodnil tým, že všeobecne
uplatňovaný princíp privátnej autonómie v obchodnoprávnych vzťahoch, osobitne princíp
zmluvnejautonómie,znamená,žejeponechanézásadnenauváženíarozhodnutísamotnýchsubjektov,

aký bude obsah zmluvy. V prvom rade je rozhodujúci obsah toho, čo si zmluvné strany v zmluve
dohodli. Súd prvej inštancie správne posúdil uzavretú zmluvu ako zmluvu inominátnu v zmysle § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, u ktorých obsah zmluvy určujú účastníci, ktorí si upravia vzájomné
práva a povinnosti. Poukázal na to, že žalovaný v rámci predbežného prejednania sporu dňa 18.5.2018
uviedol, že schválenie NFP a jeho poskytnutie je podmienené tým, že žiadateľ vypracuje žiadosť
o platbu, táto žiadosť o platbu je zahrnutá do súhrnnej žiadosti o platbu, ktorá následne musí byť

schválená Ministerstvom financií SR. Žiadosť o platbu je možné predložiť len po realizácii projektu. Toto
tvrdenie žalovaného žalobca nepoprel a stalo sa v dôsledku toho medzi stranami sporu nesporné. Toto
tvrdenie žalovaného je okrem toho preukázané aj čl. IV. ods. 2 zmluvy a toto tvrdenie potvrdil aj sám
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.8.2017. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a
vec nesprávne právne posúdil, keď zaplatenie faktúry č. 110029 a 120059 považoval za uznanie dlhu

žalovaným. Vystavenie a uhradenie faktúry č. 110029 týkajúce sa spracovateľského poplatku nemalo
žiadnu spojitosť s odmenou podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy. Faktúra č. 120059 na sumu 60 000 eur bola
zálohovou faktúrou, pretože v spore bolo preukázané, že nárok na odmenu vo výške 10 % zo získaných
finančných prostriedkov vzniká žalobcovi až po tom, ako tieto prostriedky žalovaný získa. Potom všetky
faktúry vystavené žalobcom a platby na ne uskutočnené pred tým ako nárok na odmenu vôbec vznikol, je

potrebné považovať len za zálohu na odmenu. Z rovnakého dôvodu potom nemožno platby žalovaného
v prospech žalobcu pred vznikom nároku na odmenu považovať za uznanie dlhu. Súd prvej inštancie
správne uzavrel v odseku 13. odôvodnenia rozsudku, že v čl. IV. ods. 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli
dve podmienky pre vznik práva žalobcu na zaplatenie odplaty, a to získanie finančných prostriedkov a
skutočnosť, že ich schválenie zabezpečil poskytovateľ svojou činnosťou. Ak mal teda vzniknúť žalobcovi

nárok na odmenu bolo jeho povinnosťou, aby tvrdil a preukázal, že splnil i druhú podmienku, teda že
schválenie získaných finančných prostriedkov zabezpečil svojou činnosťou vykonávanou po podpise
zmluvy o NFP, a to počas realizácie projektu. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.8.2017 túto činnosť bližšie
nešpecifikoval ani nepreukázal napriek tomu, že sa jednalo o rozhodujúce skutočnosti pre vznik jeho
nároku na odmenu a pre rozhodnutie v spore. Súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalobcovi

priznal nárok na odmenu bez toho, aby bolo v spore žalobcom preukázané, že splnil všetky podmienky
pre vznik tohto nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamieta.

8. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 20.9.2018. Zotrval na všetkých svojich

písomných a ústnych prednesoch s tým, že argumentáciu žalovaného považuje sa nesprávnu a účelovú
a túto v celom rozsahu popiera. Tvrdil, že z čl. I. bod 2 písm. b) zmluvy je zrejmé, že žalobca
mal povinnosť poskytovať služby žalovanému len do doby schválenia projektu alebo podpísania zmluvy
o poskytnutí NFP, podľa toho, ktorá udalosť nastane skôr. Zmluva o poskytnutí NFP medzi riadiacim
orgánom a žalovaným bola podpísaná dňa 18.12.2012 a týmto momentom v zmysle čl. I. bod 2 písm.

b) zmluvy zanikla povinnosť žalobcu poskytovať ďalšie služby žalovanému. V opačnom prípade by
takáto povinnosť žalobcu musela byť v zmluve jednoznačne uvedená. Keďže táto povinnosť žalobcu
v zmluve uvedená nie je, je nepochybné, že sa strany sporu na žiadnej ďalšej povinnosti žalobcu
týkajúcej sa poskytovaných služieb alebo dodatočných činností nedohodli. Výplata odplaty žalobcovi
vo výške 10 % z celkovej výšky schválených finančných prostriedkov bola v zmysle čl. IV. bod 2.

zmluvy podmienená tým, že žalovaný získa finančné prostriedky a ich schválenie pre žalovaného
zabezpečil žalobca svojou činnosťou v zmysle zmluvy. Žalovaný po podpise zmluvy o poskytnutí NFP
získal finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené. Žalobca poskytol žalovanému všetky služby, na
poskytnutie ktorých sa v čl. I. bod 2 zmluvy zaviazal. Žalobca sa nezaviazal na vykonávanie žiadnych
iných služieb alebo činností, než sú uvedené v čl. I. bod 2 zmluvy, ako to účelovo tvrdí žalovaný, žalovaný

čl. IV. bod 2 zmluvy posudzuje izolovane a formalisticky bez prihliadnutia na obsah zmluvy a vzájomné
práva a povinnosti. Zabezpečením schválenia finančných prostriedkov pre žalovaného, sa pre účely
zmluvy rozumie vykonávanie zmluvne dojednaných činností žalobcom. Splnením záväzkov podľa čl. I.
bod2zmluvyvznikolžalobcovinároknaúhraducelejodmeny.Včasepodpisuzmluvybolistranámsporuznáme ich záväzky a tieto boli nepochybné. Pochybnosti súvisiace s výkladom čl. IV. bod 2 zmluvy začal
vytváraťžalovanýažpopodanížaloby.Predpodanímžalobyžalovanýnikdynespochybnilnárokžalobcu
na odplatu alebo poskytovanie služieb žalobcom, resp. nenamietal nesplnenie záväzkov žalobcom zo

zmluvy. Tvrdenia žalovaného, že schválenie NFP a jeho poskytnutie je podmienené vypracovaním
žiadosti o platbu a jej následným schválením ministerstvom, sú nepravdivé a zavádzajúce. Aby mohol
žiadateľ poberať NFP musí podať žiadosť, ktorej súčasťou sú všetky požadované prílohy. Následne je
táto žiadosť a prílohy posudzovaná príslušnými orgánmi a až na základe posúdenia sú vybraté úspešné
žiadosti a sú schválené finančné prostriedky na daný projekt. Takéto schválenie finančných prostriedkov

nastáva ešte pred samotným podpisom zmluvy o poskytnutí NFP uzatváranej s riadiacim orgánom,
ktorá bola podpísaná dňa 18.12.2012 pred vystavením faktúry č. 150077. Až následne dochádza k
podpisu zmluvy s riadiacim orgánom, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre čerpanie už schválených
finančných prostriedkov. Po podpise zmluvy dochádza k samotnej realizácii projektu, spravidla z
vlastných prostriedkov žiadateľa, resp. z úveru alebo iných zdrojov. Po splnení určitej dohodnutej časti,
prípadne po ukončení projektu, žiadateľ môže požiadať o vyplatenie už skôr schválených finančných

prostriedkov predložením žiadosti o platbu. Žiadosť o platbu nesúvisí so schvaľovaním finančných
prostriedkov úspešnému žiadateľovi v zmysle čl. IV. ods. 2 zmluvy, ale sa týka len ich vyplatenia, ktoré
sa uskutočňuje na základe jednej alebo viacerých samostatných žiadostí o platbu. Žiadosť o platbu NFP
ako na ňu poukazuje v odvolaní žalovaný, sa netýka záväzku žalobcu poskytovať žalovanému zmluvne
dohodnuté služby, nakoľko takáto žiadosť bola predkladaná až počas realizácie projektu, teda mimo

času, kedy sa žalobca zaviazal poskytovať služby pre žalovaného. Argumentácia žalovaného v tomto
smere je irelevantná. Vyplatenie nároku žalobcu na odplatu bolo na základe zmluvnej voľnosti strán
dohodou odložené dvoch splátok, ktoré sa stali splatnými až na základe skutočností uvedených v čl.
IV. bod 7 zmluvy. Späťvzatím vzájomnej žaloby o zaplatenie 60 000 eur žalovaný fakticky potvrdzuje
opodstatnenosť nároku žalobcu. Ak je opodstatnená fakturácia sumy 60 000 eur, je opodstatnená aj

zostávajúcačasťdlžnejsumy91966,85euruplatnenážalobcom,nakoľkovychádzaztohoistéhonároku
a je viazaná na poskytnutie tých istých služieb. Vo vyjadrení žalobca zároveň uviedol, že nenamieta voči
späťvzatiu vzájomnej žaloby žalovaným. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.10.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.9.2018 podľa obsahu
zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Zopakoval, že pre vznik nároku na odmenu nebolo
postačujúce len aby žalobca vykonal pre žalovaného činnosti uvedené v čl. I. ods. 2 zmluvy, ale bolo
potrebné,abyžalobcasplnilajpodmienkudohodnutúvčl.IV.ods.2zmluvy,atotak,ženároknaodmenu
by vznikol žalobcovi, ak by žalovaný získal finančné prostriedky, ktorých schválenie zabezpečil žalobca

svojou činnosťou. K takému záveru dospel i súd prvej inštancie. Vo vyjadrení zotrval žalovaný taktiež na
tvrdeniach týkajúcich sa žiadosti o platbu s tým, že podmienkou podania tejto žiadosti je zrealizovanie
projektu alebo jeho časti. Žalobca má až vo vyjadrení k odvolaniu snahu toto tvrdenie žalovaného
poprieť. Takéto popretie je neúčinné z procesného hľadiska z dôvodu, že bolo vykonané po skončení
prvoinštančného konania. Pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí NFP dochádza k schváleniu žiadosti

o poskytnutie NFP, pričom toto schválenie a ani uzatvorenie zmluvy o poskytnutí NFP ešte nezakladajú
právo prijímateľa na jeho vyplatenie. S poukazom na § 12 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 15 ods. 2 zákona č.
528/2008 Z.z. žalovaný uviedol, že pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí NFP nedochádza k schváleniu
finančných prostriedkov, ale k schváleniu žiadosti o poskytnutie NFP. Schválenie žiadosti a schválenie
finančnýchprostriedkovsúdvarozdielneinštitúty.Akbymalžalobcovivzniknúťnároknaodmenu,potom

bol povinný svojou činnosťou zabezpečiť schválenie finančných prostriedkov získaných žalovaným, čo
byvpraxiznamenalo,žebyposkytovalžalovanémuslužbyivštádiurealizácieprojektuaprivypracovaní
žiadosti o platbu. Jedine riadna realizácia projektu a správne vypracovaná a dokladovaná žiadosť o
platbu je predpokladom pre schválenie finančných prostriedkov a ich vyplatenie. Žalobca explicitne vo
vyjadrení potvrdil, že takúto činnosť pre žalovaného nevykonával. Podľa názoru žalovaného neobstojí

ani argumentácia žalobcu, že žalovaný späťvzatím vzájomnej žaloby fakticky potvrdil opodstatnenosť
nároku žalobcu. Žalobca nevyvrátil žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného. Zotrval na odvolacom
návrhu.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.12.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.10.2018 uviedol, že

žalovaný vo vyjadrení opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu oporu v zmluve
o poskytovaní poradenských služieb a účelovo rozširuje povinnosti žalobcu poskytovať žalovanému
služby nad rámec takto dohodnutej zmluvy. Naviac žalovaný uvádza skutočnosti, ktoré nemajú oporu v
príslušnejprávnejúprave.Žalobcaopätovnezotrvalnavšetkýchsvojichpísomnýchaústnychtvrdeniachako aj vo vyjadrení k odvolaniu. Poukázal na to, že služby poskytol žalovanému profesionálne, odborne,
riadne a včas, čo umožnilo žalovanému získať NFP, pričom práve touto činnosťou žalobca v zmysle čl.
IV. bod 2 zmluvy v nadväznosti na § 14 ods. 5 písm. e/ zákona č. 528/2008 Z.z. zabezpečil žalovanému

schválenie finančných prostriedkov. Tvrdenia žalovaného, že až na základe schválenej žiadosti o platbu
sú finančné prostriedky považované za schválené, je v rozpore s citovanou normou, z ktorej vyplýva,
že už samotným schválením žiadosti o poskytnutie NFP sa zároveň schvaľuje výška týchto finančných
prostriedkov. Zotrval na odvolacom návrhu o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie.

11. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 3.12.2018 sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 31.12.2018. Z obsahu
tohto vyjadrenia vyplýva najmä, že žalovaný s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 528/2008
Z.z. vyjadril názor k tvrdeniam žalobcu, ktorými poukazuje na § 14 ods. 5 písm. e/ predmetného zákona,
na skutočnosť, že v čase vystavenia oboch faktúr bola splnená podmienka uvedená v čl. IV. ods. 2
zmluvy, nakoľko žalobca ešte pred podpisom zmluvy o poskytovaní poradenských služieb (žalovaný
mal pravdepodobne na mysli správne zmluvy o poskytnutí NFP) zabezpečil svojou činnosťou v zmysle

citovanej právnej normy schválenie finančných prostriedkov v prospech žalobcu a že žiadnu činnosť,
akú tú, ktorá bola dohodnutá v čl. II. zmluvy pre žalovaného nevykonal, a to preto, lebo na to nebol podľa
zmluvyzaviazaný.Vrámciargumentácienatietotvrdeniažalobcužalovanýpoukázalna§14ods.5,§15
ods.1,2,4,§2písm.a/,b/,d/,f/,g/zákonač.528/2008Z.z.,zobsahuktorýchvyplývasystémfinančného
riadenia vrátane podania a schvaľovania žiadosti o platbu, ktorú predkladá riadiacemu orgánu prijímateľ.

Podľa názoru žalovaného bol žalobca povinný, okrem činností špecifikovaných v čl. II. zmluvy, vykonať
pre žalovaného i všetky tie poradenské činnosti pri realizácii projektu, pri vypracúvaní žiadosti o platbu,
pri poskytovaní súčinnosti žalovaného ako prijímateľa kontrolným orgánom pri výkone administratívnej
kontroly a kontroly na mieste v súvislosti so žiadosťou o platbu, ktoré bolo možné, čo do ich obsahu a
rozsahu identifikovať len postupne tak, ako sa postupne projekt realizoval, a teda boli v čl. IV. ods. 2

zmluvy definované všeobecne. Splnenie týchto povinností a splnenie podmienky pre vznik nároku na
odmenu bol povinný v súdnom spore preukázať žalobca.

12. Po podaní odvolania, v priebehu plynutia zákonnej odvolacej lehoty, vzal žalovaný vzájomnú žalobu
späť. V súlade s § 370 ods. 1, 2 CSP odvolací súd za súhlasu žalobcu pripustil späťvzatie vzájomnej

žaloby o zaplatenie 60 000 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom o
vzájomnej žalobe zrušil a konanie zastavil. Zároveň podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
a § 378 ods. 1 CSP odvolací súd priznal v konaní o vzájomnej žalobe, ktorého zastavenie procesne
zavinil žalovaný, žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a

jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1

písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

16.Súdprvejinštancieodôvodnilsvojerozhodnutievsúladespožiadavkami§220ods.2CSPaodvolací
súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Súd prvej inštancie zistil skutkový
stav na základe náležite vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov. Jeho právne posúdenie má
oporu v správnej aplikácii právnych predpisov.

17. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odôvodňoval žalovaný tvrdením, že
zo skutkových zistení preukázaných vykonanými dôkazmi mal súd prvej inštancie dospieť k tomu, že
pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu v dohodnutej výške bola okrem povinnosti
žalobcu splniť záväzok zo zmluvy podľa čl. I. ods. 2 dohodnutá aj ďalšia podmienka v čl. IV. ods.
2 zmluvy spočívajúca v tom, že žalovaný by získal prostriedky, ktorých schválenie zabezpečil žalobca

svojou činnosťou.

18. V čl. I. ods. 1. zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 11.7.2011 sa žalobca ako
poskytovateľ zaviazal žalovanému ako klientovi poskytovať poradenské služby bližšie špecifikované
v ods. 2 tohto článku a klient sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odplatu, spracovateľský poplatok

a uhradiť náklady účelne vynaložené v súvislosti s poskytovaním predmetných
poradenských služieb za podmienok uvedených v zmluve. Poradenské služby v čl. I. ods. 2. zmluvné
strany špecifikovali ako vypracovanie žiadosti o NFP (písm. a/), pričom pod vypracovaním žiadosti o
NFP sa rozumie taktiež kompletná dokumentácia žiadosti a kompletizácia príloh, a ako poradenská
a konzultačná činnosť, ktorú je poskytovateľ povinný poskytovať v prospech klienta pri vypracovaní

žiadosti i potrebnej dokumentácie, ktorá musí byť predložená spolu so žiadosťou, ako aj projektový
manažment až do doby schválenia projektu alebo podpísania zmluvy o poskytnutí NFP medzi riadiacim
orgánom a klientom, podľa toho, ktorá udalosť nastane skôr (písm. b/), pričom pod projektovým
manažmentom sa rozumie pomoc pri komunikácii s vykonávateľom a RO v prípade výziev vykonávateľa
alebo RO klientovi ako žiadateľovi na doplnenie údajov alebo výziev o ďalšie argumentačné podklady.

19. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, hodnotil otázku, ktorú žalovaný považoval v spore
o peňažné plnenie zo zmluvy za spornú a pre spornosť tejto otázky ku dňu rozhodnutia veci samej
nesplnil svoj záväzok zaplatiť žalobcovi odplatu za poskytované služieb vo výške 91 966,85 eur, v
kontexte obsahu celej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 11.7.2011. Obsah uzavretej

zmluvy predstavuje vzájomnú dohodu o právach a povinnostiach v rozsahu dohody o
predmete zmluvy (čl. I.), o právach a povinnostiach zmluvných strán (čl. II.), o podmienkach mlčanlivosti
a zachovávania obchodného tajomstva (čl. III.), o odplate poskytovateľa a o nákladoch súvisiacich s
poskytovaním služieb (čl. IV.) a záverečné ustanovenia (čl. V.).

20. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal
riadne splnenie povinnosti poskytovania poradenských služieb žalovanému v dohodnutom rozsahu
podľa čl. I. ods. 1, 2 písm. a/ a b/ zmluvy (predmet zmluvy) do doby schválenia projektu alebo
podpísania zmluvy o poskytnutí NFP. Žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí NFP s riadiacim orgánom
dňa 18.12.2012, vyplatenie sumy NFP na základe predmetnej zmluvy s riadiacim orgánom žalovaný

nespochybnil a nepoprel. Vyplatením sumy nenávratného finančného príspevku riadiacim orgánom
žalovanému vznikla žalovanému povinnosť v súlade s čl. IV. ods. 2 zmluvy zaplatiť žalobcovi dohodnutú
odplatu vo výške 10 % z celkovej výšky schválených finančných prostriedkov, ktorých
schválenie zabezpečil poskytovateľ svojou činnosťou v súlade s dohodnutým spôsobom jej zaplatenia
podľa čl. IV. ods. 7. zmluvy. Žalovaný v rámci obrany pred súdom prvej inštancie, a rovnako aj v

odvolacom konaní, výrazne zdôrazňoval práve dojednanie podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy, podľa ktorého
bola jeho povinnosť zaplatiť dohodnutú odplatu žalobcovia viazaná aj na činnosť žalobcu spočívajúcu v
zabezpečení schválenia žiadosti o platbu finančných prostriedkov pre žalovaného. Takto prezentovaný
výklad písomne prejavenej vôle žalovaného v zmluve v súdnom konaní nepovažuje odvolací súd pri
hodnotení rozsahu vykonanej činnosti žalobcu pre žalovaného za dohodnutú zmluvnú podmienku,

ktorá bola okrem riadneho a včasného splnenia predmetu zmluvy ďalšou podmienkou ovplyvňujúcou
a podmieňujúcou povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi časť dohodnutej odplaty podľa čl. IV.
ods. 7 zmluvy. V zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalobca zabezpečil schválenie
získania finančných prostriedkov svojou činnosťou pre žalovaného práve tým, že riadnym a včasnýmvykonaním poradenských služieb žalovanému riadiaci orgán schválil žiadosť žalovaného o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku a uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí toho nenávratného
finančného príspevku, pričom nie je sporné, že žiadosť, jej obsah a podklady k nej vrátane poradenskej

a konzultačnej činnosti vypracoval a poskytoval žalovanému žalobca. Zabezpečiť schválenie finančných
prostriedkov pre žalovaného v kontexte s celým obsahom uzavretej zmluvy mal a mohol žalobca
vykonávať a vykonať len v rozsahu čl. I. ods. 1., 2. zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu,
opierajúc sa o obsah dojednania v čl. IV. ods. 2. v spojení s obsahom čl. I. ods. 1 a 2 zmluvy o
poskytovaní poradenských služieb zo dňa 11.7.2011, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť odplatu

vo výške 10 % z celkovej výšky schválených finančných prostriedkov v prípade získania finančných
prostriedkov, ktorých schválenie zabezpečil poskytovateľ svojou činnosťou, ktorej spôsob zaplatenia
dohodli strany sporu v čl. IV. ods. 7 predmetnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že jeho zmluvná
povinnosť zaplatiť odplatu bola viazaná na schválenie žiadosti o platbu, jeho tvrdenie nemá oporu v
zmluve o poskytovaní poradenských služieb a žalobca správne tvrdí, že žalovaný účelovo rozširuje
povinnosti žalobcu poskytovať žalovanému služby nad rámec predmetu dohodnutého v zmluve. Proces

hodnotenia a schvaľovania podanej žiadosti, vrátane podkladov k nej, vykonáva len riadiaci orgán.
Účel uzavretej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, ktorým sa súd prvej inštancie zaoberal
pri hodnotení dôkazov a ktorý zohľadnil pri rozhodovaní, vyplýva z obsahu zmluvy a zo špecifikácie
predmetu zmluvy podľa čl. I. ods. 1., 2. a práv a povinností zmluvných strán podľa čl. II. zmluvy.
Uzavretie zmluvy, riadne a včasné splnenie predmetu zmluvy žalobcom, schválenie žiadosti žalovaného

o poskytnutie NFP, uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP medzi žalovaným a riadiacim orgánom a
vyplatenie sumy žiadaného príspevku riadiacim orgánom žalovanému sú nespornými tvrdeniami a
preukázanými skutkovými zisteniami. Súd prvej inštancie vykonal v tomto smere dokazovanie listinami,
ktorých hodnotenie predstavuje správny postup podľa § 191 ods. 1 CSP.

21. K ďalším odvolacím dôvodom hmotno-právneho charakteru za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku
súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je

nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento
postup odvolacieho súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ...„ Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané
v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...„ pokiaľ v odvolacom
konanídôjdekpotvrdeniurozhodnutiasúduprvéhostupňa,takodvolacísúdsavzásademôžeobmedziť

na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

22. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne
dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z
obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok súdu

prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a
interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady

zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj
u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).