Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207291
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414207291.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

vecinavrhovateľa:J.K.,X..XX.XX.XXXX,bytomLužanypriTopli11,08701Giraltovce,zastúpený:JUDr.
Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti odporcovi: A.. H. H., X.. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/X, 841 07 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Lalíková, s.r.o., so sídlom
Radlinského 27, 811 07 Bratislava, IČO: 47 254 564, o zaplatenie 4.100,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vzájomný návrh odporcu zo dňa 30.09.2015 z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100,- Eur od 18.06.2011 do 26.04.2012, úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 27.04.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo
sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 278,50 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.017,46 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom začatie konania zo dňa 13.03.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa
14.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 4.171,48 Eur (pozostávajúcej z
poskytnutej pôžičky vo výške 4.100,- Eur a poplatku za spísanie zmluvy na notárskom úrade vo výške
71,48 Eur) spolu so zmluvnou pokutou z omeškania 0,05% denne z nesplatenej pôžičky, zákonným
úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.05.2011 odporcovi na

základezmluvyopôžičkeztohoistéhodňapožičalsumu5.100,-Eur,ktorúsaodporcazaviazalsplatiťdo
30 dní od podpisu zmluvy. Dňa 26.04.2012 navrhovateľ svojim podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil,
že prijal od odporcu čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4.000,- Eur. Dňa 22.05.2012 odporcovi na
základe zmluvy o pôžičke spísanej u notára požičal sumu 3.000,- Eur s dohodnutou dobou splatnosti do
18.05.2013. Odporca v dohodnutej dobe navrhovateľovi poskytnuté prostriedky nevrátil, na telefonické
výzvy navrhovateľa nereagoval.

Súd odporcovi doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami dňa 22.09.2014. Odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že
navrhovateľ, ako zamestnanec spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., bol s odporcom, ako konateľom
spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., dohodnutý, že potrebný materiál uhradí z vlastných zdrojov, ktorému spoločnosť na základe pokladničných dokladov následne vyúčtuje a vzájomne sa vyrovnajú. Z
uvedenéhodôvoduuzavrelnavrhovateľsodporcomzmluvuopôžičke(uzatvorenúnanotárskomúrade).
Odporca tvrdil, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa nedošlo, v

dôsledku čoho právny vzťah z pôžičky ani nevznikol. Navrhovateľ ani žiadny spôsobom nepreukázal, že
by skutočne odporcovi finančné prostriedky odovzdal.

K uvedenému podaniu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, pričom toto podanie
považoval z účelové. Odporca vôbec nepoprel podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 18.05.2011, na

podklade ktorej prevzal od navrhovateľa pôžičku vo výške 5.100,- Eur, rovnako nepoprel ani vrátenie
čiastočného plnenia vo výške 4.000,- Eur dňa 18.05.2011. Odporca nenamietol ani podpísanie zmluvy o
pôžičke zo dňa 22.05.2012 vo forme notárskej zápisnice, v ktorej výslovne vyhlásil, že od navrhovateľa
prevzal sumu 3.000,- Eur. Z právneho hľadiska je irelevantné, či odporca použil navrhovateľom
poskytnuté pôžičky pre svoju osobnú potrebu alebo na podporu svojho podnikania. Zároveň navrhovateľ
zobral návrh v časti notárskeho poplatku vo výške 71,48 Eur späť a žiadal, aby súd aby zaviazal odporcu

na zaplatenie sumy 4.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100 Eur
od 18.06.2011 do 26.04.2012, zo sumy 1.100,- Eur od 27.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške
0,05% denne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporcu na náhradu
trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2015 v zmysle návrhu právneho zástupcu navrhovateľa súd
uznesením pripustil zmenu petitu nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4.171,48
Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, 9,25%
úroky z omeškania ročne zo sumy 1.100,- Eur od 18.06.2011 do zaplatenia, 5,5% úroky z meškania

ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 246,- Eur, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.“
Zároveň súd uznesením rozhodol o čiastočnom zastavení konania s ohľadom na späťvzatie návrhu
navrhovateľom.

Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2016 v zmysle návrhu právneho zástupcu navrhovateľa súd
pripustil zmenu petitu nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.100,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100,- Eur od 18.06.2011 do
26.04.2012, úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 27.04.2012 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia

a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasia s návrhom vzhľadom na okolnosti,
ktoré už boli uvedené. Prvá zmluva o pôžičke zo dňa 18.05.2011 na základe ktorej navrhovateľ odporcovi

poskytol sumu 5.100,- Eur, kedy odporca čiastočne tento záväzok uhradil dňa 26.04.2012 vo výške
4.000,- Eur, túto skutočnosť nepopiera a je ochotný uvedený zvyšok istiny vo výške 1.100,- Eur uhradiť,
ale zmluva o pôžičke uzavretá vo forme notárskej zápisnice zo dňa 22.05.2012, kedy mal údajne
navrhovateľ odporcovi poskytnúť finančné prostriedky v sume 3.000,- Eur, kedy táto zmluva o pôžičke
nie je platným právnym úkonom, keďže navrhovateľ uvedenú sumu odporcovi neprenechal, odporca

nikdy reálne s týmito prostriedkami nenakladal, nimi nedisponoval a ani ich neužíval. V čase 22.05.2012
pred jej uzavretím opakovane navrhovateľ kontaktoval odporcu z dôvodu, že mal navrhovateľ údajne
za spoločnosť RENOM-STAVBY, s.r.o., kde bol navrhovateľ zamestnaný uhradiť nejaké účty vzhľadom
na kúpu tovaru. Avizovanú úhradu za účty za nákup materiálu odporca nikdy ako konateľ uvedenej
spoločnosti nežiadal a taktiež ich navrhovateľ ani nepredložil konateľovi - odporcovi na schválenie. V

danom čase odporca prechádzal ťažkým obdobím z dôvodu finančných problémov spoločnosti, ktorej
nebola schválená reštrukturalizácia, bol vyhlásený konkurz 26.05.2012. V tomto období odporca musel
riešiť závažné existenčné problémy spojené s platobnou neschopnosťou spoločnosti, ktorá bola jediným
zdrojom jeho príjmov. Tento tlak odporca neuniesol a bol dlhodobo hospitalizovaný na psychiatrickej
nemocnici v J.. Z uvedeného dôvodu ako aj z tých skutočností, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu

pôžičky, taktiež zmluva bola uzavretá v tiesni, ani psychický stav odporcu nezodpovedal rozhodovaniu.

Právna zástupkyňa odporcu zároveň uplatnila vzájomný návrh a žiadala, aby súd rozhodol, že zmluva o
pôžičkespísanávoformenotárskejzápisniceN288/201,NZ18098/2012zodňa22.05.2012jeneplatná.Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhuje vzájomný návrh zamietnuť v celom rozsahu z
procesného hľadiska, pretože tu nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Predmetom

konania je žaloba na plnenie, kde súd vzhľadom na obranu žalovaného bude posudzovať otázku
platnosti zmluvy o pôžičke písanej formou notárskej zápisnice zo dňa 22.05.2012. V prípade, keď je
možné uplatniť právo na plnenie, v takom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určovacom
návrhu, ktorý sa týka takéhoto plnenia. Pokiaľ ide o skutočnosti tvrdenej neplatnosti zmluvy o pôžičke
poukázalnasamotnúzmluvuopôžičke,kdenačl.2tejtozmluvyodporcaakodlžníkvyslovenevyhlasuje,

že sumu vo výške 3.000,- Eur od navrhovateľa ako veriteľa prijal a zaväzuje sa ju splatiť v dohodnutej
lehote. Poukázal aj na čl. 4 predposledný odsek tejto zmluvy kde notársky kandidát
E.. J. Ž. uvádza, že o predmete notárskej zápisnice, ktorou bola pôžička žalobcu poskytnutá žalovanému
túto notársku zápisnicu napísala, účastníkom prečítala a vysvetlila, načo ju títo ako úplnú a správnu
schválilianaznaksvojhosúhlasusjejobsahomvlastnoručnepodpísali.Tvrdeniaoneplatnostisúztohto
dôvodu irelevantné. Pokiaľ ide o novú argumentáciu odporcu, že zmluva o pôžičke zo dňa 22.05.2012

má byť neplatná z dôvodu tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok, tento dôvod nie je daný a
nebol ani ničím zo strany odporcu preukázaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkyne Ľ. Y. a
vykonaním listinných dôkazov: návrhom na začatie konania zo dňa 13.03.2014, zmluvou o pôžičke zo

dňa 18.05.2011, notárskou zápisnicou zo dňa 22.05.2012, zn. N 288/2012, NZ 18098/2012, kópiou
dokladu o zaplatení notárskeho poplatku vo výške 71,48 Eur zo dňa 22.05.2012, doplnením návrhu
zo dňa 18.07.2014, výpisom z účtu navrhovateľa na č.l. 34, potvrdením ošetrujúceho lekára zo dňa
19.06.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že suma, ktorá je predmetom pôžičky nebola odovzdaná odporcovi
na notárskom úrade pri podpise tejto zmluvy, ale navrhovateľ tieto peniaze odporcovi odovzdal skôr
asi 4 dni pred podpisom tejto zmluvy. Odovzdanie prebehlo vo firme, bez prítomnosti svedkov. V čase
podpisu zmluvy o pôžičke si bol vedomý problémov spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o. Peniaze však
odporcovi požičiaval súkromne, to, že ich použil do firmy, je vec odporcu. Neuviedol mu účel, na ktorý si

peniaze požičiaval. Telefonicky kontaktoval odporcu, pred tým, čo peniaze požičal, spoločnosť RENOM-
STAVBY, s.r.o. končila a on cestoval domov na východ, chcel byť uistený, že odporca mu peniaze vráti,
preto požadoval spísanie notárskej zápisnice.. Peniaze poskytol odporcovi z dôvodu, že odporca o ne
požiadal. Vyhovel mu, nakoľko mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy a odporca ho uisťoval, že mu
peniaze vráti. Za spoločnosť, kde bol zamestnaný uhradil niekedy kúpnu cenu za materiál, ale tieto

peniaze mu hneď boli v kancelárii vyplatené buď odporcom alebo účtovníčkou.

Z výpovede odporcu súd zistil, že prvú zmluvu vôbec nepopiera, uzatvárali ju v jeho kancelárii firmy ako
konateľa. Požičiaval si to ako súkromná osoba. Nakoľko firma nemala peniaze na prevádzku, opýtal
sa navrhovateľa či nemá nejaké voľné peniaze, ten potvrdil že má, a keďže si dôverovali tak mu ich

aj požičal. V čase keď táto situácia vznikla, riešil také zložité životné aj pracovné problémy, nakoľko
firma sa v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti stala insolventnou. Snažil sa to riešiť návrhom na
reštrukturalizáciu, tá však bola zamietnutá a bol vyhlásený konkurz. V tom čase bol ako konateľ firmy
stále atakovaný inými firmami a veriteľmi, ktorým spoločnosť dlhovala peniaze. V tomto čase prišiel
navrhovateľ do

kancelárie a oznámil mu, keďže bola firma v platobnej neschopnosti, kupoval rôzny materiál,
aby mohli pokračovať v činnosti. On ho však o takéto služby nežiadal, nevedel ani rozsah, ani bločky,
ktoré boli predkladané na úhradu neparafoval, ani ich nedával účtovníčke do účtovníctva. To že by mu
dal navrhovateľ peniaze v hotovosti úplne poprel. Navrhovateľ mu tvrdil, že odporca mu na bločkoch
dlží 3.000,- Eur. Každý bloček, ktorý takto prichádzal do firmy som parafoval a určoval na ktorú stavbu

je určený. Nikdy mu účtovníčka nepovedala, že navrhovateľ predkladal jej bločky údajne ním uhradené.
Stavby vedúci A.. H. H. mu povedal, že bol za ním navrhovateľ a bude požadovať od odporcu aby mu
uhradil peniaze za bločky. V rozhodnom čase bol v zlom zdravotnom stave, psychickom aj fyzickom a
keď sa ho navrhovateľ opýtal ako vyriešia tie ním zaplatené bločky, tak s ním išiel
k notárke a tam podpísal tú zmluvu. Pokiaľ ide o zvyšok peňazí z prvej pôžičky (vo výške 1.100,-

Eur), tieto nemohol uhradiť, nakoľko sa firma dostala do konkurzu a on nemal z čoho žiť. Od kedy sa
zamestnal, tak si viacerí ľudia voči nemu uplatňujú nároky a vymáhajú prostredníctvom exekútora.Z výpovede svedkyne Ľ. Y. súd zistil, že vedela o tom, že navrhovateľ požičal odporcovi peniaze.
Svedkom toho nebola, vie to sprostredkovane, ani si nepamätá, že by o tom účtovala, teda že by tie
peniaze boli poskytnuté spoločnosti. Nevedela uviesť, či zamestnanci firmy kupovali materiál za vlastné

peniaze, jej ako účtovníčke sa dostali len bločky, finančné veci si riešili s pánom H.. Keďže bola externá
účtovníčka, chodila do firmy 3x do týždňa, takže tam nebola každý deň. Mala k dispozícii pokladničku,
ktorá bola v kancelárii, keď prišli za ňou, že potrebujú preplatiť bloček, tak ich preplatila. Ona tie finančné
prostriedky neriešila. Úplne dopodrobna nevedela povedať ktoré bločky preplácala. Zodpovedne by
vedela len popísať preplácanie blokov keď išla na poštu. Navrhovateľ jej niekedy predkladal bloky za

materiál. To, či to zaplatil z vlastných prostriedkov neriešila. Navrhovateľ mal k dispozícii auto a vedela,
že jej predkladal účty za pohonné hmoty. Nevedela uviesť od koho sa dozvedela, že navrhovateľ požičal
peniaze odporcovi ani to, kedy malo dôjsť k uskutočneniu pôžičky. Nebola informovaná o výške pôžičky,
ani či tých pôžičiek bolo viac. Pre odporcu pracovala na základe zmluvy o dielo - o vykonaní účtovníctva.
VzmluvnomvzťahubolasospoločnosťouRENOM-STAVBY,s.r.o.Doklady,ktorédostalanazaúčtovanie
aj zaúčtovala, aj tie, ktoré predkladali zamestnanci. Odporca sa jej osobne nepýtal, či navrhovateľ

predkladal nejaké bločky za materiál. Nepamätala si ani že by ju o tom informoval pán H.. Či navrhovateľ
poskytol pôžičku odporcovi alebo spoločnosti nevedela uviesť, musela by sa pozrieť do účtovníctva, či
o tom účtovala ako o záväzku spoločnosti. Ak jej niekto predložil bločky a povedal, že ich potrebuje
preplatiť, tak mu ich preplatila. Nenastala situácia, že by niektorý doklad predložený navrhovateľom
zostal nepreplatený. Peniaze do pokladničky mohol dávať iba odporca, nakoľko iba on mal prístup k

bankovému účtu spoločnosti. Z pokladničky potom peniaze vyplácala ona. Zdalo sa jej, že bločky neboli
podpísané odporcom. Platil taký úzus, že bločky ktoré jej boli predložené na preplatenie preplatila bez
toho aby si to overila u konateľa spoločnosti. Hotovostné bločky neboli vo vysokých sumách pokiaľ si
pamätala. Materiál, ktorý sa nakupoval vo väčšom množstve sa väčšinou riešil cez faktúry.

Z listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 18.05.2011 Zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 5.100,- Eur. Odporca sa zaviazal vrátiť
poskytnutú pôžičku do 30 dní od podpisu zmluvy. Na predmetnej zmluve je rukou dopísaná poznámka
„týmto prehlasujem, že som 06.04.2012 prijal čiastočnú úhradu pôžičky od dlžníka vo výške 4.000,- €“
a pod ňou je podpísaný navrhovateľ. Dňa 22.05.2012 navrhovateľ a odporca uzavreli formou notárskej

zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, V. M. X, E.. J. Ž., notárskou kandidátkou, zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 3.000,- Eur a odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi túto
sumu do 18.05.2013. Odporca v notárskej zápisnici vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3.000,- Eur
od navrhovateľa prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do
18.05.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre prípad omeškania dlžníka

so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z nesplatenej pôžičky a v prípade s
omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka aj
úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

Z potvrdenia ošetrujúceho lekára zo dňa 19.06.2013, vydaného na žiadosť odporcu, súd zistil, že

odporca bol v čase od 14.03.2012 do 24.05.2012 práceneschopný, pričom od 20.03.2012 do 03.04.2012
bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení.

Právna zástupkyňa odporcu navrhla v konaní vypočuť ešte A.. H. H., ktorý mal vypovedať k tomu, že
navrhovateľ predkladal bločky a žiadal vyplatiť za ne peniaze. Súd upustil od vykonania tohto dôkazu

vzhľadom na hospodárnosť konania a aj skutočnosť, že výpoveď svedka v tomto smere nepovažoval
za podstatnú, nakoľko mal za to, že skutkový stav na základe doteraz vykonaného dokazovania bol
dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listiny a
osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"),
ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri

činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ak
ide o notársku zápisnicu o odplatnom právnom úkone, notár upozorní účastníkov zmluvy na platobnépodmienky dohodnuté v zmluve a v zápisnici uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s
týmito podmienkami. Notár je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy výšku poistného krytia a poisťovňu,
v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice.

Podľa § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notári
spisujúúčastníkomnazákladeichvyhlásenianotárskezápisniceozmluvách,závetochainýchprávnych
úkonoch.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o podanie právnej zástupkyne odporcu označené ako vzájomný návrh, súd toto podanie

vyhodnotil ako obranu odporcu proti podanému návrhu. Vzájomný návrh totiž nie je prípustný v
prípadoch, keď predmet konania vymedzený vzájomným návrhom bude k doposiaľ prejednávanému
predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. V posudzovanej veci odporca uplatnil vzájomný návrh
spočívajúci v určení, že zmluva o pôžičke spísaná na notárskom úrade je neplatná, uzavretá z dôvodu
tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Týmito námietkami sa však konajúci súd musel zaoberať

a vyriešiť si ich ako predbežné otázky v konaní. Vzhľadom na uvedené súd vzájomný návrh odporcu
zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 18.05.2011 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, a to uzavretím Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej

navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 5.100,- Eur a odporca sa tieto prostriedky
zaviazal uhradiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Z písomného dodatku na uvedenej zmluve, podpísaného
navrhovateľom, vyplýva, že navrhovateľ dňa 26.04.2012 prijal od odporcu čiastočnú úhradu pôžičky vo
výške 4.000,- Eur.

Následne dňa 22.05.2012 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorí
uzavreli formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, V. M. X, pred E.. J. Ž., notárskou
kandidátkou, zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 3.000,- Eur. V zmluve sa
odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi požičanú sumu do 18.05.2013. Odporca v notárskej zápisnici
vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3.000,- Eur od navrhovateľa prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú

pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do 18.05.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci zmluvy
si dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne
z nesplatenej pôžičky a v prípade omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o prvú zmluvu o pôžičke, túto odporca nespochybňoval a nerozporoval ani výšku
navrhovateľom uplatneného nároku vo vzťahu k uvedenej zmluve. Súd preto návrh navrhovateľa v časti
zaplatenia 1.100,- Eur (zvyšnej istiny zo zmluvy o pôžičke) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 5.100,- Eur od 18.06.2011 do 26.04.2012 považoval za dôvodný.V prvom rade súd uvádza, že zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice je v zmysle § 3 ods.
4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Verejná listina je skúmaná predovšetkým z hľadiska jej pravosti,

t.j. či bola vydaná súdom alebo iným príslušným orgánom, v medziach jeho právomoci a v predpísanej
forme. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že notársku zápisnicu vydal notársky kandidát
v rámci výkonu svojej činnosti, v medziach svojej právomoci, pričom notárska zápisnica spĺňa náležitosti
v zmysle
§ 47 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zároveň súd konštatuje, že pravosť listiny v konaní odporca vôbec

nespochybňoval. S ohľadom na ustanovenie § 134 O.s.p. sa prezumuje pravdivosť takejto listiny,
pokiaľ sa v konaní vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Vzhľadom na dokazovanie vykonané v
tomto konaní súd dospel k záveru, že odporca žiadny spôsobom nepreukázal skutočnosti popierajúce
pravdivosť notárskej zápisnice.

Vo vzťahu k druhej zmluve o pôžičke spísanej na notárskom úrade sa súd zaoberal aj otázkou platnosti

tohto právneho úkonu s ohľadom na námietky odporcu. Pre platnosť právneho úkonu je v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka nevyhnuté, aby právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Z notárskej zápisnice o úkone zo dňa 22.05.2012 vyplýva, že pred notársku kandidátku sa
dostavili účastníci J. K. (navrhovateľ) a A.. H. H. (odporca), ktorí vyhlásili, že sú plne spôsobilí na právne
úkony a po preukázaní osobnej totožnosti z občianskych preukazov požiadali notársku kandidátku,

aby do notárskej zápisnice spísala už vyššie uvedenú zmluvu o pôžičke. Na záver notárskej zápisnice
účastníkom notárska kandidátka zápisnicu prečítala a títo ju na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne
podpísali. Vzhľadom na uvedené súd nemal dôvod pochybovať o platnosti tohto úkonu, pričom sám
odporca v rámci svojho výsluchu potvrdil, že túto notársku zápisnicu podpísal. Pokiaľ ide o námietky
odporcu, že túto zápisnicu spísal v tiesni a za nevýhodných podmienok, odporca tieto svoje tvrdenia

žiadnym spôsobom nepreukázal. Potvrdenie ošetrujúceho lekára o jeho dočasnej práceneschopnosti
a hospitalizovaní na psychiatrickom oddelení žiadnym spôsobom tieto jeho námietky nepreukazuje. Z
uvedeného potvrdenia nie je zrejmé v akej ambulancii (kde presne) a s akou diagnózou bol odporca
hospitalizovanýačitátodiagnózamalavplyvnajehospôsobilosťnaprávneúkony.Rovnakozpotvrdenia
nie je zrejmé, či odporca trpel psychiatrickou diagnózou aj v čase podpisovania predmetnej notárskej

zápisnice.

Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že peniaze zo zmluvy o pôžičke nikdy neprevzal, súd poukazuje najmä
na predmetnú notársku zápisnicu, v ktorej je uvedené: „Dlžník A.. H. H. vyhlasuje, že uvedenú sumu vo
výške 3.000,- Eur od veriteľa J. K. prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku veriteľovi v dohodnutej

lehote najneskôr do 18.05.2013...“ Skutočnosť, že odporca prevzal finančné prostriedky zo zmluvy o
pôžičke potvrdzuje aj výpoveď navrhovateľa v konaní. Pričom sám odporca prejavil súhlas s textom
notárskej zápisnice, obsahom ktorej bolo aj vyhlásenie o prijatí sumy vo výške 3.000,- Eur, svojim
podpisom na nej, ktorý nespochybnil.

Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že zmluvu o pôžičke spísal len preto, lebo mu navrhovateľ tvrdil, že
mu dlží na bločkoch sumu 3.000,- Eur. Túto skutočnosť súd rovnako nemal za preukázanú. Sama
svedkyňa v konaní vypovedala, že ak jej aj navrhovateľ predložil nejaké bločky na preplatenie, tieto
mu vždy preplatila a žiadny nepreplatený bloček neostal. Zároveň svedkyňa vo výpovedi uviedla, že
na preplatenie jej boli predkladané hotovostné bločky na nízke sumy. Pokiaľ sa kupoval materiál vo

väčšom množstve, jeho kúpa sa riešila cez faktúry. Aj v prípade, ak by mal odporca pravdu v tom, že
mu navrhovateľ tvrdil, že mu dlží sumu 3.000,- Eur na bločkoch, a preto podpísal notársku zápisnicu,
súd poukazuje na skutočnosť, že odporca si peniaze požičal ako súkromná osoba, nie ako konateľ
spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., preto za vrátenie tejto pôžičky zodpovedá ako súkromná osoba.
Nie je preto podstatný účel, za ktorým si tieto finančné prostriedky od navrhovateľa požičal.

Vzhľadom na uvedené mal súd návrh navrhovateľa aj v časti vyplývajúcej z druhej zmluvy o pôžičke za
dôvodný, a preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.000,- Eur.

Zmluvnápokutajejednýmzozabezpečovacíchprostriedkovzáväzkov,jetodohodnutápeňažnáčiastka,

ktorú je odporca ako dlžník povinný zaplatiť navrhovateľovi ako veriteľovi v tomto prípade, nakoľko si
nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti,
vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec,
ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti.Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne túto súd považoval za primeranú, a preto
zaviazal odporcu na jej zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne odporcu, že v zmysle notárskeho poriadku ak je v rámci
notárskej zápisnice dohodnutá zmluvná pokuta, táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť notárskej
zápisnice, súd konštatuje, že takéto ustanovenie sa v Notárskom poriadku nenachádza.

Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania
je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Súd preto zaviazal odporcu na úrokov z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100,- Eur od 18.06.2011 do 26.04.2012, úrokov z omeškania vo výške
9,00% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 27.04.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19.05.2013 do zaplatenia. Súd nevyhovel návrhu v časti uplatnených

úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 27.04.2012 do zaplatenia z dôvodu,
že ku dňu omeškania bola úroková sadzba 1,00% + 8 percentuálnych bodov, a teda navrhovateľ mal
nárok na úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 27.04.2012 do zaplatenia a
nie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne tak, ako si uplatnil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.017,46 Eur a náhradu iných trov konania,
ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 278,50 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.252,61 Eur, pričom vychádzal

z hodnoty sporu 4.100,- Eur + 3.741,25 Eur - 5 násobok ročného plnenia zmluvnej pokuty. Trovy si
uplatnil za 5 úkonov právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 26.08.2015, 2. stanovisko
k vyjadreniu odporcu 07.09.2015, účasť na pojednávaní 02.10.2015, 23.03.2016 s 25.05.2013 a to za
jeden úkon 198,08 Eur (151,05 Eur + 1/3 zo 141,09 Eur) spolu 990,40 Eur + režijný paušál. Zároveň si
uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov 3x cesta Prešov - Bratislava a späť pri hodnote jednej cesty za

jednu osobu 18,80 Eur, spolu 112,80 Eur a náhradu za stratu času vo výške 1.107,08 Eur.
Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené trovy z hodnoty sporu 4.100,- Eur + 3.741,25 Eur - 5-násobok
ročného plnenia zmluvnej pokuty súd poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,

ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu. Pri začatí sporu hodnota pohľadávky predstavovala sumu 4.100,-
Eur. K tejto nie je možné pripočítavať príslušenstvo. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 táto by sa vzťahovala napríklad na určenie trov právneho zastúpenia pri takom

opakovanom plnení ako je výživné, nie však zmluvná pokuta, ktorá tvorí len príslušenstvo pohľadávky.
Súd preto pri určení hodnoty úkonu vychádzal z hodnoty pohľadávky - teda istiny vo výške 4.100,-
Eur, pričom za jeden úkon mohol priznať 151,05 Eur. Pokiaľ ide o zvýšenie tarifnej sadzby podľa § 13
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. navrhovateľ použitie tohto ustanovenia bližšie neodôvodnil pričom
súd konštatuje, že v predmetnej veci nedošlo k spojeniu dvoch vecí, ktoré by odôvodňovali použitie

uvedeného ustanovenia.
Trovy navrhovateľa v konaní pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za nasledujúce úkony právnej
služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia 26.08.2015 151,05 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur

- stanovisko k vyjadreniu odporcu 07.09.2015 151,05 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- účasť na pojednávaní 02.10.2015 151,05 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- cestovné Prešov - Bratislava a späť 37,60 Eur

- náhrada za stratu času 26 polhodín (jedna cesta v trvaní 6h 20 min - teda 13 začatých polhodín + cesta
späť x 13,98 Eur) 363,48 Eur
- účasť na pojednávaní 23.03.2016 151,05 Eur
- režijný paušál za rok 2016 8,58 Eur- cestovné Prešov - Bratislava a späť 37,60 Eur
- náhrada za stratu času 26 polhodín (jedna cesta v trvaní 6h 20 min - teda 13 začatých polhodín + cesta
späť x 14,30 Eur) 371,80 Eur

- účasť na pojednávaní 25.05.2016 151,05 Eur
- režijný paušál za rok 2016 8,58 Eur
- cestovné Prešov - Bratislava a späť 37,60 Eur
- náhrada za stratu času 26 polhodín (jedna cesta v trvaní 6h 20 min - teda 13 začatých polhodín + cesta
späť x 14,30 Eur) 371,80 Eur

Odmena celkom...................................................................................................2.017,46 Eur
Náhrada trov právneho zastúpenia bola vyčíslená a priznaná v zmysle § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods.
1 písm. a/, c/, d/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.