Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809202465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8809202465.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu AUTO ADAM, s.r.o., Duklianska 18, Prešov, proti
žalovanému W. B., bytom W. XX, o zaplatenie 8.630,42 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 04.07.2013 č.k. 5C 77/2009 - 170 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
konania vo výške 517,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.647,97 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že o trovách konania účastníkov bolo
potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a to vzhľadom na výsledok konania o veci samej, keď

o žalobe žalobcu bolo rozhodnuté tak, že žalovanému sa uložila povinnosť zaplatiť sumu 8.630,42
Eur s 8,5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 31.12.2008 do zaplatenia s tým, že žaloba bola v
prevyšujúcej časti zamietnutá. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca mal vo veci len nepatrný
neúspech, ktorý spočíval v tom, že žaloba bola zamietnutá len v časti úrokov z omeškania, a preto podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že trovy konania u žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 516 Eur a z odmeny právnej zástupkyne za

poskytnutú právnu pomoc, a to konkrétne za 9 úkonov právnej pomoci. K tejto odmene súd prvého
stupňa priznával náhradu hotových výdavkov - režijný paušál a cestovné náhrady právnej zástupkyne
žalobcu v súvislosti s účasťou na pojednávaniach, ako aj náhradu za stratu času, to všetko podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zmeniť

uznesenie tak, aby náhrada trov konania účastníkom priznaná nebola v súlade s ustanovením § 150
O.s.p.VodvolanížalovanýpoukazujenarozhodnutieSociálnejpoisťovnezodňa16.06.2009,ktorýmmu
bol priznaný invalidný dôchodok v sume 247,30 Eur mesačne, keď takýto invalidný dôchodok poberá až
doteraz. Okrem toho si privyrába na živobytie sezónnymi prácami v poľnohospodárstve, ktoré vykonáva
na živnosť, keď z týchto prác v roku 2012 dosiahol čistý zdaniteľný príjem vo výške 2.165,01 Eur, o
čom predložil daňové priznanie za rok 2012. Súdny poplatok za odpor spláca na účet štátnej pokladnice

po 30 Eur mesačne. Uvádza, že jeho právna zástupkyňa s ohľadom na jeho sociálne pomery upustila
od účtovania odmeny za právne služby vzhľadom na neúspech v spore. Má za to, že nepriznaním
náhrady trov konania sa nezasiahne do majetkovej sféry žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou
zaoberajúcou sa predajom motorových vozidiel tak nepriaznivo, aby mu to spôsobilo vážnu ujmu. Súdu
prvého stupňa žalovaný vytýka, že si mal pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa všímať
aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Poukazuje na to,

že žalobca pred podaním žaloby nezadovážil hodnoverné dôkazy o tom, že jeho odstúpenie od kúpnej
zmluvy je dôvodné. Žalovaný v konaní preukázal, že informoval žalobcu, že vozidlo bolo havarované, žemá lakované časti po havárii s tým, že nebolo možné vytýkať ako vadu vozidla, že časti interiéru majú
iné razenie roku výroby ako karoséria, lebo je to pri motorovom vozidle obvyklé, že interiérové prvky
sú skoršieho dáta výroby a sú montované s karosériami originálne, teda toto by tiež nebol dôvod pre

odstúpenie od zmluvy. Samotné vytýkanie o neoriginálnom výrobnom štítku a neoriginálnom razení čísla
VIN nie je to isté, ako preukázanie, že ide o neoprávnené pozmeňovanie údajov. Žalovaný zdôraznil,
že bol v poradí 7. majiteľom motorového vozidla, mal za to, že pri prepise tohto motorového vozidla
príslušníci policajného zboru dôsledne skontrolovali tieto podstatné identifikačné znaky na vozidle.
Pokiaľ žalobca mal zmluvnú organizácii Car Detect, s.r.o., pýta sa žalovaný, prečo takýto posudok

nedal vyhotoviť pri kúpe od neho, ale až po mesiaci, keď už žalovaný za obdržané peniaze kúpil
iné motorové vozidlo a nemal prostriedky na to, aby mohol žalobcovi vrátiť kúpnu cenu. Uvádza, že
žalobca ho dostal do situácie, ktorú žalovaný nezavinil, on tieto údaje nepozmeňoval, o ich pozmeňovaní
nemohol vedieť, vozidlo nebolo v pátraní, bolo teda voľnopredajné a až znaleckou expertízou, ktorá
nie je dostupná bežnému človeku, bolo zistené, že identifikačné číslo VIN javí známky pozmeňovania
a že výrobný štítok nie je pôvodným štítkom. Ak takéto skutočnosti nezistili orgány PZ pri prepise

vozidla, ani pri jeho prvej evidencii na území SR, tak žalovaný nevie, ako to mal zistiť on sám. Súdne
konanie bolo žalobcom vyvolané bez dostatočných dôkazov o tom, že jeho odstúpenie od zmluvy je
právne dôvodné. Žalovaný tiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o vec samú. V konaní totiž
bolo preukázané, že sporné vozidlo malo identifikačné znaky - viditeľné - zhodné s údajmi uvedenými
v osvedčení o evidencii vozidla alebo v technickom osvedčení vozidla. Viditeľné identifikačné znaky

a vydané doklady k vozidlu boli v zhode, neboli v zhode však s pôvodným razením zisteným až
kriminalistickou expertízou. V dôsledku týchto okolností musí žalovaný zaplatiť žalobcovi 8.630,42 Eur
s prísl. a nemá motorové vozidlo, ktoré bolo v priebehu konania zadržané a vyradené z evidencie
orgánmi PZ, nakoľko vykonanou kriminalistickou expertízou došlo k takému znehodnoteniu razenia
identifikačných znakov, že vozidlo je nepoužiteľné v cestnej premávke. Žalovaný tvrdí, že sa dôvodne

v konaní bránil proti nároku žalobcu, ktorý za stavu ním predložených dôvodov odstúpenia nemohol
akceptovať, a preto aj keď v konaní nemal úspech, má za to, že na dosiahnutie spravodlivosti pre
účastníkov konania o odstránenie neprimeranej tvrdosti voči nemu, žalovanému, je možné a potrebné
aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania § 150 O.s.p.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uznesenie ako vecne správny navrhol potvrdiť.
Žalobca zdôrazňuje, že niekoľkokrát pred podaním žaloby, ako aj počas konania navrhoval žalovanému
mimosúdnu dohodu práve s cieľom nenavyšovania nákladov konania, avšak bezvýsledne. Žalovaný
všetky návrhy žalobcu ostro odmietal, vychádzajúc z mylného presvedčenia o nedôvodnosti nároku.
Následky svojho pochybenia sa po celý čas konania snažil preniesť na žalobcu a pokračuje v tom aj

pri rozhodovaní o trovách konania. Žalobca bol po celý čas ochotný uzavrieť so žalovaným dohodu
o splátkach aj s možným odpustením úrokov z omeškania, čo žalovanému viackrát prezentoval.
Preto dovolávanie sa spravodlivosti a odstránenie neprimeranej tvrdosti zo strany žalovaného po tak
dlhom čase od vzniku skutočností, ktoré viedli k podaniu žaloby, považuje žalobca za neprimerané a
neadekvátne.Anipoprávoplatnostititulovéhorozsudkužalovanýnekontaktovalzástupcovžalobcu,ktorí

dosť dlho od neho očakávali ústretový a konštruktívny prístup. Ako dôvodné nevidí ani odvolávanie sa
žalovaného na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery vzhľadom na jeho prístup k veci
pred začatím, ako aj počas celého konania. Žalobca zdôrazňuje, že nemal záujem riešiť vec súdnou
cestou a len prístup žalovaného je príčinou aktuálneho stavu, pričom myslí si, že jeho momentálna
situácia sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi.

Taktiež žalovaný neadekvátne tvrdí, že nepriznaním náhrady trov konania sa nezasiahne do majetkovej
sféry žalobcu. V tomto prípade je to presne naopak, keďže vzhľadom na hodnotu motorového vozidla,
o ktorú žalobca vinou žalovaného prišiel už pred piatimi rokmi, bolo do jeho majetkovej sféry spolu s
nákladmi spojenými s uplatňovaním práva, ako aj v súvislosti s celkovou ekonomickou situáciou už
značne zasiahnuté a vzhľadom na prístup žalovaného je náprava vzdialená.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
zistil,ženiesúdanépodmienkyprepotvrdenie,aniprezmenupreskúmavanéhouznesenia,keďzároveň
súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie o

vzniknutých trovách konania účastníkov.

K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti zazavinenie a náhodu a teda ustanovenie § 142 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Je zrejmé, že v danom prípade o žalobe žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov
n/Topľou č.k. 5C 77/2009 - 122 zo dňa 22.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa
18.03.2013č.k.2Co32/2012-160stým,žežalovanémubolauloženápovinnosťzaplatiťžalobcovisumu
8.630,42 Eur s 8,5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 31.12.2008 do zaplatenia s prevyšujúcim

zamietnutím časti žaloby, a to pokiaľ ide o príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky. Súd prvého stupňa
preto v zásade správne uzavrel, že s ohľadom na neúspech žalobcu v konaní iba v nepatrnej časti je
dané jeho oprávnenie na náhradu vzniknutých trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p.
Je tiež zrejmé, že trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 516
Eur a z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc.

Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako
neprimeraná tvrdosť, ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch,
z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa, účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania,
túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal.

Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné zvláštneho zreteľa,
súd prihliada tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerov všetkých účastníkov konania,
keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal uhradiť trovy konania, ale tiež
musí uvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávneného účastníka, k

okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a podobne.

Vo všetkých prípadoch, keď má byť priznaná náhrada trov konania, je potrebné zistiť, či možno použiť
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a teda či nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania priznávať.

Keďže súd prvého stupňa sa nezaoberal možnosťou eventuálneho postupu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. pri
rozhodovaní o trovách konania účastníkov, či už v plnom rozsahu alebo v časti, odvolací súd uznesenie
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V záujme zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania, umožňujúcej účastníkom uplatňovať

systém riadnych opravných prostriedkov, sa súd prvého stupňa musí v ďalšom konaní vyporiadať s
tým, či aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., tak ako to navrhuje žalovaný, je v prejednávanej veci
možná a akceptovateľná a to aj pri zohľadnení argumentácii uvádzanej v tomto smere zo strany oboch
účastníkov konania.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.