Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010676
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118010676.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej G. K., stíhanej pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2019 sp. zn.
4T/22/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 03. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2019 sp. zn. 4T/22/2018 bola obžalovaná G. K.
uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že od 07.12.2016
v čase asi o 18.00 h Y. L., na K. L., pristúpila od chrbta k poškodenej A.. F. D. F. a vložila svoju ruku

do kabelky poškodenej, ktorú mala táto prevesenú cez svoje pravé rameno, v úmysle vybrať odtiaľ
presne nezistený predmet čiernej farby podlhovastého tvaru v presne nezistenej hodnote, k odcudzeniu
ktorého však nedošlo z dôvodu, že túto jej snahu si všimla nezistená osoba, ktorá obvinenej v jej konaní
zabránila tým, že ju chytila za ruku, pričom v prípade odcudzenia tejto veci by bola poškodenej Ing. F. D.
F.spôsobenápresnenezistenáškoda,atohtoskutkusadopustilapotom,čobolarozsudkomOkresného
súdu Bratislava III pod sp. zn. 46T/106/2016 z 19.08.2016, právoplatným 23.09.2016, uznaná vinnou za

spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Prvostupňový súd podľa § 44 Trestného zákona u S. G. K. upustil od uloženia súhrnného trestu vo
vzťahu k rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/50/2017 z 20.07.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/69/2017 z 25. 10. 2017, právoplatným 25.10.2017, na základe
ktorého bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne,

na ktorého výkon bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
prvostupňový súd tento trest uložený skorším rozsudkom považuje na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor (čo
do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie aj odôvodnil tak, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie

o upustení od uloženia súhrnného trestu u obžalovanej G. K. odôvodnil tak, že s poukazom na nízku
závažnosť spáchaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, nespôsobenie škody, ako aj potrebu
obžalovanej starať sa o svoje maloleté dieťa, považuje na nápravu obžalovanej dostatočné pôsobiť
na ňu už uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov,
ktorý zabezpečí naplnenie účelu a funkcií trestu, pričom ukladanie prísnejšieho trestu by považoval

za neprimerane prísne. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri úvahe
o spôsobe ukladania trestu a tento postup vyústil do nesprávneho záveru o upustení od uloženiasúhrnného trestu vzhľadom na odcitované rozhodnutie súdu. V uvedenej veci je potrebné predovšetkým
poukázať na spôsob spáchania žalovaného skutku zo strany obžalovanej, ktorá sa ho dopustila tým
spôsobom, že na prisvojenie si cudzej veci využila moment, kedy sa poškodená A.. F. D. F. starala

o základné potreby svojho maloletého syna, a teda nemohla venovať pozornosť svojej kabelke, z
ktorej sa pokúsila obžalovaná vybrať presne nezistený podlhovastý predmet, pričom k dokonaniu
žalovaného trestného činu nedošlo len z toho dôvodu, že konania obžalovanej si všimla okoloidúca
hliadka PZ, ktorá voči obžalovanej zakročila. V tomto kontexte poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaná
je osobou, ktorá bola v minulosti šesťkrát právoplatne odsúdená za spáchanie majetkových trestných

činov, jedenkrát postihnutá za spáchanie priestupku proti majetku, čo u nej preukazuje zabezpečovanie
si zdroja obživy práve z takejto trestnej činnosti, a to aj s poukazom na jej nízky vek, v ktorom sa
takéhoto množstva trestných činov a priestupku dopustila. Takto opísané konanie obžalovanej možno
považovať až za formou hyenizmu, kedy páchateľ majetkovej trestnej činnosti využíva objektívnu
nepozornosť a bezbrannosť svojej obete, v danom prípade matky starajúcej sa o svoje maloleté dieťa,
na základe čoho táto nemá reálnu možnosť pred takouto formou trestnej činnosti sa uchrániť a to v

snahe získania majetkového prospechu. Zároveň odvolateľ poukázal na skutočnosť, že obžalovaná
G. K. bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 2T/50/2017 z 20.07.2017
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 2To/69/2017 z 25.10.2017 za spáchanie
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a iné,
za ktorý dovoľuje Trestný zákon uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 8 rokov, k

úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. V trestnej veci obžalovanej, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4T/22/2018
prichádzalo po uznaní jej viny do úvahy uloženie súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky pod sp. zn. 2T/50/2017 z 20.07.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre pod sp.

zn. 2To/69/2017 z 25.10.2017, alebo upustenie od uloženia takéhoto súhrnného trestu. Vo vzťahu k
argumentácii ohľadom toho, že obžalovaná je matkou maloletého dieťaťa, o ktoré sa musí starať,
odvolateľ poukazuje na to, že táto skutočnosť jej nebránila v spáchaní žalovaného trestného činu v čase,
keďužbolamatkoumaloletéhodieťaťa,atoprávevočiinejmatkemaloletéhodieťaťa.Vuvedenejvecisa
tiež poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd sa v uvedenej veci vôbec nezaoberal u obžalovanej

pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej prichádzalo do úvahy priznanie
jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona vzhľadom na jej priznanie sa k
spáchaniu žalovaného skutku a zároveň priznanie dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/,
písm. m/ Trestného zákona vzhľadom k spáchaniu viacerých trestných činov s poukazom na ukladanie
súhrnného trestu a vzhľadom k tomu, že obžalovaná už bola v minulosti súdne trestaná. V prípade

takéhoto posúdenia pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by u obžalovanej prichádzalo do
úvahy ukladanie trestu za súčasného zvýšenia dolnej aj hornej hranice trestnej sadzby s poukazom
na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona a to v trestnej sadzbe
od 56 mesiacov do 128 mesiacov s tým, že uloženie primeraného súhrnného trestu odňatia slobody
obžalovanej by nebolo s poukazom na vyššie uvedené neprimerane prísne, pričom práve upustenie od

jeho uloženia je možné považovať za rozporné s ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu,
že takýto postup súdu obžalovanú od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradí, keďže pre ňu nebude
hrozbou do budúcna a zároveň adekvátnym postihom za jej trestnú činnosť, pričom nebude vplývať ani
na iných potenciálnych páchateľov trestnej činnosti, a vzhľadom na úpravu trestnej sadzby je takýto
postup možné považovať za nezákonný, pričom za zákonný, primeraný a spravodlivý trest odvolateľ

považuje súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 58 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to aj pri zohľadnení odstupu času od spáchania
žalovaného skutku, vývinového štádia žalovaného trestného činu a nespôsobenia škody, keďže trest
by bol ukladaný pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, za súčasného zrušenia výroku o treste
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 2T/50/2017 z 20.07.2017 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 2To/69/2017 z 25.10.2017, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na
tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

K odvolaniu prokurátora zaujal písomné stanovisko obhajca obžalovanej, a to v tom zmysle, že podľa
jeho názoru je napadnutý prvostupňový rozsudok vecne aj právne správny, spravodlivý a zákonný,

nakoľko okresný súd správne a dostatočne zistil skutkový stav a tento správne právne vyhodnotil a
posúdil a teda správne, zákonne a spravodlivo rozhodol nielen v otázke viny, ale aj v otázke trestu a preto
považuje odvolanie okresnej prokuratúry za nedôvodné. Obhajca predovšetkým poukazuje na to, že
okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou trestu, keď u obžalovanej upustil od uloženia súhrnnéhotrestu, nakoľko takýto postup odôvodňovali nie len okolnosti prípadu - prečin sa stal v štádiu pokusu,
ale aj osoba obžalovanej, jej rodinné pomery a jej maloleté dieťa, odstup času od spáchaného skutku,
závažnosť skutku a jeho spoločenská nebezpečnosť, nakoľko k dokonaniu trestného činu a teda ani k

žiadne škode nedošlo, ale predovšetkým vzhľadom na postoj obžalovanej k prejednávanej veci, keďže
sa obžalovaná k spáchanému skutku dobrovoľne, od počiatku a nie až pod ťarchou dôkazov priznala
a svoj čin úprimne oľutovala a teda svojou výpoveďou už v prípravnom konaní sama, dobrovoľne a
bez akéhokoľvek nátlaku významnou mierou napomohla pri objasnení jej trestnej činnosti. Obhajca
pripomína, že obžalovaná sa počas výkonu trestu, ktorý teraz vykonáva vo výmere 3 roky a 6 mesiacov

zmenila, uvedomila si, akým životom žila, že spravila veľa chýb, ale zároveň, že chce žiť už riadnym a
usporiadaným životom a riadne vychovávať svoje maloleté dieťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je
obhajcanázoru,žeakékoľveknavýšeniepôvodneuloženéhotrestu,vovzťahukuktorémuhrozíuloženie
súhrnného trestu, by bolo neprimerane prísne a v žiadnom prípade by nesplnilo účel ani individuálnej
a ani generálnej prevencie a v neposlednom rade, už v pôvodne vydanom trestnom rozkaze bolo u
obžalovanej takisto upustené od uloženia súhrnného trestu a nakoľko následne po podaní odporu na

hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnej zmene právneho a ani skutkového stavu, konajúci okresný súd
ani nemal dôvod meniť výrok o treste a obžalovanej tak ukladať súhrnný trest. Na základe všetkých
vyššie uvádzaných skutočností a teda na základe toho, že okresný súd správne, zákonne a spravodlivo
rozhodol vo veci obžalovanej G. K., obhajoba preto navrhuje, aby odvolací súd po náležitom posúdení
skutkového a právneho stavu odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné

zamietol.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 03.09.2019.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 03.10.2019 sa prokurátor v plnom rozsahu pridržal

písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a sám obžalovanej uložil primeraný nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody.

Obhajca poukázal na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a tohto sa v plnom rozsahu
pridržal. Podľa jeho názoru prvostupňový súd rozhodol správne a v súlade so zákonom. Súčasne

namietol argumenty prokurátora ohľadom zistenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v tejto
posudzovanej veci, keďže obžalovaná sa priznala a oľutovala trestný čin a navyše napomáhala orgánom
činným v trestnom konaní pri objasňovaní daného skutku, to znamená, že v danom prípade išlo o dve
poľahčujúce okolnosti. Obhajca takisto poukázal na rodinné pomery obžalovanej, ako aj na skutočnosť,
že skutok sa stal v roku 2016 a vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné

zamietnuť.

Obžalovaná sa pripojila k ústnemu prednesu obhajcu, oľutovala spáchanie skutku a prisľúbila, že už
nebude páchať trestné činy.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku

podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku
o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste,

resp. výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je
obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolacísúdprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestnéhoporiadku,čo
nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok
o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací

súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok, pričom odvolací súd zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané,

resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorkou obžalovaná po príslušnom a náležitom
poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchanie skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaná kladne
vyjadrila k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného

poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora a obhajcu prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej a
vyhlásil, že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná
časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovanej.

Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania

uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo
spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona a dopustila sa ho obžalovaná, ktorá bol v súlade so zákonom uznaná vinnou

z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti:

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1
Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1

Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

S otázkou ukladania, resp. neukladania trestu úzko súvisia aj zákonné ustanovenia § 42 Trestného
zákona o súhrnnom treste a § 44 Trestného zákona o upustení od súhrnného trestu a ďalšieho trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa
§ 43 , ak pokladá trest uložený
skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Prokurátor namietal použitie ustanovenia § 44 Trestného zákona a žiadal v odvolaní uloženie
primeraného trestu, avšak odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že postup podľa
prvostupňového súdu v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestného konania

ustanoveného Trestným zákonom a trest, ktorý bol obžalovanej uložený skorším rozsudkom je možné
považovaťnaochranuspoločnostianápravupáchateľkyzadostatočný,čojeodôvodnenénasledujúcimi
skutočnosťami:

Obžalovaná sa od začiatku trestného stíhania priznala k spáchaniu skutku a svoje konanie úprimne

oľutovala a aj na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o uznaní viny, oľutovala svoj skutok a
poškodenej by sa chcela ospravedlniť.

Nemožno opomenúť ani fakt, že obžalovaná (bez ohľadu na okolnosti) sa žalovaného prečinu dopustila
stále v strednom vývojovom štádiu - v štádiu pokusu, kde je potrebné sa stotožniť s názorom
prvostupňového súdu, že táto okolnosť síce neospravedlňuje jej konanie, avšak je významná pre výrok

o treste, a to o to viac, že nedošlo k vzniku akejkoľvek škody.

Súčasne je zrejmé, že v osobe obžalovanej ide o mladú osobu, ktorá sa predmetného nezákonného
konania dopustila ešte v roku 2016, teda pred tromi rokmi a je nepochybné, že plynutie času je potrebné
zohľadniť, keďže represia by mala nasledovať čo najskôr po spáchaní deliktu, a to i pri zohľadnení

ďalšieho faktu (34 ods. 3 Trestného zákona) - obžalovaná má maloletú dcéru a nie je žiadúce, aby
prípadný represívny trest nepriaznivo zasiahol aj túto osobu - dieťa.

Uvedené okolnosti, čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, vek obžalovanej, ktorá sa stará o maloleté
dieťa, pomerne nízka závažnosť predmetného deliktu, ktorý zostal v štádiu pokusu a nevznikla v jeho

dôsledku žiadna škoda, s prihliadnutím na osobu obžalovanej, ktorá doznala spáchanie skutku, vyhlásila
vinu pred súdom, oľutovala svoje konanie, ospravedlnila sa poškodenej, toto všetko opodstatňuje
presvedčenie odvolacieho súdu, že v danom prípade (teda v prípade ukladania súhrnného trestu)
by použitie navrhovanej asperovanej trestnej sadzby vo výmere 56 mesiacov až 128 mesiacov bolo
nadmieru represívne, neprimerane prísne a nezohľadnilo by všetky vyššie uvedené okolnosti, v ktorej

súvislosti je aj odvolací súd toho názoru, že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol
obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/50/2017 z 20.07.2017
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/69/2017 z 25.10.2017, právoplatným
25.10.2017, je možné považovať za trest, ktorý je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľky za

dostatočný tak, ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 44 Trestného zákona.
Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri rozhodnutí o upustení od
uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, preto v tomto ohľade boli námietky odvolateľa
vyhodnotené ako nedôvodné tak, ako to vyššie odvolací súd jednotlivo popísal.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.