Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Behranová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617200253
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617200253.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedor Benka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. K., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa
rodičov:Z.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.XXX,XXXXXA.,občanSR,zastúpený:PavolZelenka,bytom
Hviezdoslavova470/46,90501Senica,aK.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.XXX/X,XXXXXI.,občianka
SR, zastúpená: Advokátska kancelária Kurucová s.r.o., IČO: 36 271 269, so sídlom Hurbanova 486/2,
905 01 Senica, o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a iné, za účasti Krajskej
prokuratúry Trnava, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11P/3/2017-215 zo
dňa 18. júna 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že zvyšuje výživné
otca na maloletú J. zo sumy 250 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 04.10.2018
tak, že otec je povinný platiť bežné výživné v sume 250 eur mesačne k rukám matky a sumu 50 eur
mesačne na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej zriadený matkou v N. D., a.s., č. ú. IBAN:
I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých a závislých výrokoch III., V. a VII.p o
t v r d z u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zverenie mal. J. do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov (výrok I.). Vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. zvýšil zo
sumy 250 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 04.10.2018 tak, že od 01.07.2019
je otec povinný platiť bežné výživné v sume 200 eur mesačne k rukám matky a sumu 100 eur mesačne
na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej, zriadený matkou v N. D., a.s., č. ú. IBAN: I XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred (výrok II.). Výrokom III. uložil otcovi
povinnosť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zaslať nedoplatok na tvorbe úspor na mal.
J. za obdobie od 04.10.2018 do 30.06.2019 v sume 445,16 eura na osobitný účet vedený v N. D., a.s.,
č. ú. X.: I XXXXXXXX XXXX XXXX XXXX. Výrokom IV. rozhodol, že na nakladanie s prostriedkami na
osobitnom účte maloletej je potrebný súhlas súdu. Výrokom V. upravil styk otca s maloletou tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:
1. každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
2. každý párny týždeň vždy v piatok od 13.30 hod. do 17.00 hod.
3. počas jarných prázdnin každoročne od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.00 hod.,
4. na Veľkonočný pondelok každoročne od 09.00 hod. do 18.00 hod.,5. počas letných prázdnin každý 29. a 30. týždeň v mesiaci júl od pondelka od 09.00 hod. do nedele do
18.00 hod. a 33. a 34. týždeň v mesiaci august od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
6. počas Vianočných sviatkov každý párny rok vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a
každý nepárny rok vždy od 25.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod..
Výrokom VI. matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť, dieťa odovzdať a prevziať v určenom
čase v mieste bydliska dieťaťa a otcovi uložil povinnosť dieťa prevziať a odovzdať v určenom čase v
mieste bydliska dieťaťa. Výrokom VII. rozhodol, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok OS Senica č.
k. 2P/43/2016-49 zo dňa 23.06.2016 v časti úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok VIII.).
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 26, § 24 ods. 2, 4,
5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“) a zákonným opatrením č. 196/2018 Z.z..
1.2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. 2P/43/2016 zo dňa 23.06.2016, maloletá J. bola zverená do osobnej
starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne.
Podľa uvedeného rozhodnutia súdu je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň
od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Takto upravený styk sa realizuje bez vážnejších
problémov,počasletnýchprázdninsaotecstretávasmaloletouvždy39.týždeňvmesiacijúla43.týždeň
v mesiaci august. Obaja rodičia majú s dcérou vytvorený pekný citový vzťah. Otec dieťaťa nemá inú
vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého očakáva narodenie druhého dieťaťa. Zo znaleckého posudku
č. 45/2018 vyplynulo, že maloletá J. má dobrý vzťah k obom rodičom, obaja rodičia sú dôležití pre jej
zdravý psychický a fyzický vývin. Znalkyňa u oboch rodičov zistila negatívne ovplyvňovanie maloletej
za účelom oslabenia citových väzieb k druhému rodičovi. Vzhľadom na osobnostné dispozície matky,
nie je táto schopná dospieť ku kompromisu ani k dohode s otcom maloletej týkajúcej sa starostlivosti o
maloletú. Vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť otca znalkyňa neodporučila striedavú starostlivosť,
ale zverenie dieťa len matke a otcovi určiť primeraný styk a okrem víkendov aj v každom týždni napr.
utorky a štvrtky bez prespania. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec
pracuje v Rakúsku jeho príjem za posledných 12. mesiacov je 1.963,25 eura netto. Býva s rodičmi, kde
všetky platby spojené s bývaním platia jeho rodičia, on im prispieva sumou 150 eur mesačne. Mesačné
pravidelné výdaje otca predstavuje najmä sporenie maloletej v sume 40 eur, pohonné hmoty 200 eur,
úver na pozemok v sume 125 eur, poistky v sume 75 eur, pôžička 165 eur. Otec predložil doklady z
ktorých je zrejmé, že tento sa i nad rámec bežného výživného podieľa na výžive dieťaťa sumou cca
30 eur mesačne + strava počas doby, kedy je maloletá u neho. Počas výpovede potvrdil, že denne
dochádza do práce do Rakúska, pričom z domu odchádza cca o 5.20 hod a vracia sa okolo 17.30 hod.
(v lete o 16.30 hod.), v piatok je okolo 13.00 hod už doma. Matka dieťaťa pracuje ako chyžná v hoteli
D. s príjmom v roku 2018 v sume 227 eur netto mesačne, toho času je PN kvôli tehotenstvu. Rodinné
prídavky v sume 34,34 eura mesačne na mal. J. poberá matka. Matka býva spolu s druhom a maloletou
v 3-izbovom byte v I., kde platia platby spojené s bývaním mesačne a to nájomné 12,88 eura, elektriku
1,92 eura, daň za byt 1,66 eura, poistenie domácnosti 3,07 eura. Príjem druha matky za posledných 12
mesiacov je 677 eur netto mesačne. Maloletá J. je od septembra 2018 žiačkou 1. triedy základnej školy
v Senici, jej vyučovacie výsledky sú výborné. Po škole navštevuje školský klub, kde býva zvyčajne do
17.00 hod, v piatok len do 14. 00 hod. V rámci školy navštevuje neplatený krúžok nemeckého jazyka
vždy v stredu od 13.15 do 14.15 hod., výtvarný krúžok vždy v utorok od 14.00 hod do 15.30 hod. Ďalej
navštevuje krúžok gymnastiky vždy v pondelok od 14.30 hod do 15.30 hod. a vo štvrtok od 15.45 hod.
do 16.45 hod. Poplatky spojené s maloletou predstavujú sumu 41 eur mesačne (strava 21 eur, školská
družina 10 eur, výtvarná výchova 4 eurá a gymnastika 6 eur ) a ročné výdavky sumu 147 eur ( zápis
15 eur - zaplatil otec, poistenie + knihy 12 eur, školské pomôcky 5 eur, ZRŠ 12 eur, výtvarné pomôcky
12 eur a písacie potreby + školská taška 80 eur). Podľa vyjadrenia matky maloletá cca o 19.00 hod.
večeriava, potom sa kúpe a okolo 20.00 hod. ide spať.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom sa styk realizuje
pravidelne s tým, že otec má dieťa každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00
hod. Dieťa je na takto upravený styk zvyknuté a preto súd nepovažoval za potrebné takto upravený
styk meniť. Súd nevyhovel návrhu otca aby sa tento mohol stretávať s maloletou všetky víkendy (okrem
prvého v mesiaci), pretože aj matka má právo tráviť voľný čas s maloletou v rovnakom rozsahu ako otec.Pre zachovanie práva otca na čo najširší styk s dieťaťom zohľadniac pracovnú vyťaženosť otca mu súd
navyše upravil styk každý piatok v párnom týždni vždy od 13.30 hod. do 17.00 hod tak aby aj matka
mala zachovaný rovnaký čas na styk s dieťaťom počas víkendov v párnom týždni.
1.4. Styk rodičov k dieťaťu počas s prázdnin a počas hlavných sviatkov v roku súd upravil tak, aby aj
počas letných prázdnin rodičia mali dieťa v zásade rovnako a preto súd upravil styk otca s maloletou
počas letných prázdnin vždy dva po sebe nasledujúce týždne v mesiaci júl a dva po sebe nasledujúce
týždne v mesiaci august. Striedanie dieťaťa počas letných prázdnin vždy po týždni, ako navrhoval otec,
by nebolo účelné s prihliadnutím na skutočnosť, že keby chcel jeden alebo druhý rodič vycestovať s
dieťaťom na dovolenku, jeden týždeň je krátky čas na jej naplánovanie (najmä kvôli prelínajúcim sa
turnusom). Pokiaľ ide o sviatky, súd upravil styk otca sa maloletou tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Táto úprava styku v dané dni má prednosť pred bežnou úpravou styku otca s dieťaťom,
pričom mal súd za to, že je spravodlivé a žiaduce najmä vzhľadom na rovnaké citové väzby maloletej k
obom rodičom, aby tieto voľné dni trávili s maloletou v rovnakom rozsahu.
1.5. V časti návrhu matky na zvýšenie výživného, súd prvej inštancie konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného prišlo k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré začalo
navštevovať v septembri 2018 povinnú školskú dochádzku. Doteraz mal otec určené výživné vo výške
250 eur mesačne, pričom súd mal za to, že výživné v sume 300 eur od otca je primerané najmä
možnostiam a schopnostiam otca. Zohľadniac terajšie pravidelné výdaje matky s maloletou vo výške
cca 50 eur mesačne súd dospel k záveru, že mesačne postačí na pokrytie životných potrieb dieťaťa len
suma 200 eur mesačne pričom zvyšok v sume 100 eur mesačne je otec povinný platiť formou úspor na
osobitný účet maloletej, ktorý za týmto účelom matka dieťaťu zriadila. Súd pri rozhodovaní o zvýšení
výživného vychádzal z úvahy, že otec sa o dieťa zaujíma, i nad rámec bežného výživného sa pravidelne
podieľa na hradení potrieb dieťaťa minimálne v sume 30 eur mesačne. Otec má priemerný príjem v sume
1.965,23 eura netto, z ktorého bude schopný platiť výživné na dieťa v celkovej sume 300 eur mesačne.
1.6.Životnéminimumnajednonezaopatrenédieťajeurčenésumou93,61euramesačne(zák.opatrenie
č.196/2018Z.z.účinnéod01.07.2018),pričomaspoňtútosumubymalomaťdieťamesačnekdispozícii
od oboch rodičov, aby boli uspokojené jeho základné životné potreby. Mal. J. po poskytnutí výživného od
otcavsume200eur(bežnévýživné) vysokopresiahnetaktourčenéživotnéminimum.Navyšematkamá
tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výžive dieťaťa. Vzhľadom k jej terajšej
situácii (práceneschopnosť a následná materská dovolenka) je táto povinná platiť len minimálne výživné
t. j. 30 % zo sumy životného minima určenej osobitným predpisom, čomu momentálne zodpovedá suma
28,08 eura. Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov bude mať mal. J. k dispozícii sumu cca
230 eura, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky. Uvedená suma zodpovedá možnostiam a
schopnostiam rodičov, najmä otca, a aj odôvodneným potrebám a veku dieťaťa. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Platby poistného, ktoré nie je zákonné, šetrenie ani úvery, ktoré neboli zobraté
na bývanie, neprimerané platby za mobilné telefóny súd nemôže zohľadniť ako pravidelné výdaje.
1.7. Súd zvýšil výživné až od podania návrhu, pretože matka nepreukázala žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla matka podať návrh na zvýšenie výživného skorej. Vzhľadom k
spätnej účinnosti vznikol otcovi nedoplatok za zročnom výživnom len na tvorbe úspor a to za čas od
04.10.2018 do 30.06.2019 v sume 445,16 eura ( adekvátna časť za mesiac 10/2018 v sume 45,16 eura
a 8 mesiacov po 50 eur ), ktorý je otec povinný zaplatiť na osobitný účet maloletej do 1. mesiaca od
právoplatnosti tohto rozsudku. Po uplynutí tejto doby sa stáva celý dlh resp. jeho zvyšok splatným naraz.
Od 01.07.2019 je otec povinný platiť k rukám matky bežné výživné v sume 200 eur a na tvorbu úspor
100 eur ako je uvedené vyššie.
1.8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok(ďalejlen„C.m.p.“) ažiadnemuzúčastníkovkonanianepriznalnároknanáhradutrovkonania.
2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd zvýšil vyživné na mal. J.
a upravil spôsob jeho platenia a v časti výroku V. bodu 1., 2. a 5., ktorým súd upravil styk otca s maloletou
v každý nepárny týždeň od piatka do nedele, každý parný týždeň vždy v piatok a počas letných prázdnin,
podala v zákonnej lehote odvolanie matka.2.1. Svoje odvolanie právne odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok, v ďalšom texte „C. s. p.“) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1, písm. h) C. s. p.).
2.2. Vecne svoje odvolanie matka odôvodnila tým, že nemá námietky voči zvýšeniu vyživného zo sumy
250 eur na sumu 300 eur, súd však znížil povinnosť otca platiť výživné k rukám matky na sumu 200
eur, hoci maloletá od 01.09.2018 navštevuje školu a nepochybne potreby maloletej nástupom do školy
vzrástli. Nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal keď určil pravidelné výdaje spojené s maloletou vo výške 50
eur. Matka uviedla jednotlivé výdavky na pomôcky do školy, školské výlety, mimoškolské aktivity - krúžok
gymnastiky, na výtvarnú výchovu, stravovanie sa v škole, hygienické potreby, obuv, ošatenie, pričom
len na lieky (je vedená v alergologickej ambulancii, berie lieky na atopický ekzém) vynaloží minimálne
30 eur mesačne. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím životnú úroveň maloletej znížil a neprihliadol
vôbec na jej zvýšenej potreby.
2.3. Matka ďalej uviedla, že bola od 15.02.2019 do 12.07.2019 práceneschopná z dôvodu tehotnosti, jej
príjem za toto obdobie činil 136 eur mesačne, od 13.07.2019 nastúpila na materskú dovolenku a potom
na rodičovskú dovolenku, ktorú mieni čerpať 3 roky. Termín pôrodu matka v čase podania odvolania
očakávala 24. augusta 2019.
2.4. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého pri
rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Táto
starostlivosť môže z časti ale aj úplne vykompenzovať zákonnú vyživovaciu povinnosť. Matka vyslovila
presvedčenie, že súd hoci zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 250 eur na 300 eur, mal ponechať sumu
250 eur ako výživné k rukám matky a len sumu 50 eur na úspory.
2.5. Vyslovila tiež nesúhlas s úpravou styku otca s maloletou, pretože súd pri rozhodovaní vôbec
neprihliadol na potreby maloletej. Súhlasí s tým, aby sa otec stretával s maloletou každý nepárny týždeň
od piatka od 14.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny. Nesúhlasí však s tým aby si dieťa brával každý
párny týždeň v piatok od 13:30 hodiny do 17. 00 hodiny z toho dôvodu, že ak by chceli ísť dieťaťom na
víkend, tak by nemohli ísť v piatok po skončení školy, ale až sobotu. Nesúhlasí ani s úpravou styku cez
letné prázdniny a navrhla, aby sa otec s maloletou stýkal v júli od 01.07. do 10.07. a v auguste od 01.08.
do 10.08. Otec by mohol ísť na dovolenku s maloletou. Podľa matky by dva týždne v júli a dva týždne
v auguste boli pre dieťa zaťažujúce. Matka nesúhlasí s tým, aby mal otec upravený styk cez prázdniny
dva týždne v júli a dva týždne v auguste tak, že dieťa nechá svojim rodičom a pôjde do práce. Poukázala
pritom na nie dobrý, resp. neznámy zdravotný stav rodičov otca maloletej.
2.6.Matkasvojímodvolacímnávrhomžiadala,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutýchčastiachzmenil
tak, že zvýši rozsah vyživovacej povinnosti otca na maloletú J. zo sumy 250 eur na sumu 300 eur
mesačne s účinnosťou od 04.10.2018 s tým, že otec je povinný platiť výživné v sume 250 eur k rukám
matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej. Matka navrhla, aby rozsah
styku otca s maloletou bol upravený tak že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:
každý nepárny víkend od piatka od 14:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny; počas jarných prázdnin
každoročne od pondelka od 9:00 do stredy do 18:00 hodiny; Veľkonočný pondelok každoročne od 9:00
hodiny do 18:00 hodiny; počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hodiny do 10.07. do 18:00 hodiny, v
mesiaci august od 01.08. od 9:00 hodiny do 10.08. do 18:00 hodiny; počas vianočných sviatkov každý
párny rok od 23.12. od 10:00 hodiny do 25.12. do 17:00 hodiny a každý nepárny rok vždy od 25.12. od
17:00 hodiny do 02.01. nasledujúceho roka do 17:00 hodiny.
3. Otec maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol že vykonanými dôkazmi súd
prispel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli rozhodujúce na samotné rozhodnutie vo veci. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Okresná prokurátorka v Senici vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že pokiaľ ide o výrok
II. rozsudku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej na 300 eur mesačne a o tvorbe úspor
zo sumy zvýšeného výživného vo výške 100 eur mesačne na osobitnom bankovom účte, má za to,že rozsudok súdu v predmetnej časti má oporu vo vykonanom dokazovaní. Matka v súdnom konaní a
ani v podanom odvolaní jasne nešpecifikovala stabilné mesačné výdavky na starostlivosť o maloletú,
pričom vzhľadom na vek maloletej je za daného stavu uloženie povinnosti tvorby úspor pre maloletú v
pomere 1:2 sumy zvýšeného výživného odôvodnené. Vo vzťahu k časti výroku V. rozsudku, vo vzťahu
ku ktorej smeruje podané odvolanie, vo všeobecnosti uviedla, že rozšírený styk maloletej s otcom pri
súčasnomzverenímaloletejmatke,jevsúladesozávermivykonanéhodokazovaniavnajlepšomzáujme
maloletej. Styk maloletej s otcom každý párny týždeň vždy v piatok od 13:30 hod. do 17:00 hod. je v
záujme maloletej, pretože zabezpečuje styk maloletej s otcom aj v párnom týždni po jeho návrate z práce
bez toho, aby zasahoval do styku matky s maloletou cez víkend. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu styku
rodičov s maloletou počas jarných prázdnin, na Veľkonočný pondelok, počas letných prázdnin a počas
Vianočných sviatkov súd upravil styk oboch rodičov s maloletou rovnomerne, prihliadajúc na početnosť
sviatkov a dní pracovného voľna, resp. trvanie prázdnin v kalendárnom roku. K argumentom matky o
tom, že na strane otca mu budú so starostlivosťou o maloletú pomáhať jeho rodičia, ktorých zdravotný
stav (u starého otca maloletej) nie je dobrý, resp. nie je známy (u starej matky maloletej) uviedla, že
pomery na strane otca i matky sú v tomto smere obdobné a je predpoklad, že otcovi i matke budú v
starostlivosti o maloletú vypomáhať ich rodičia, resp. im blízke osoby, ktoré s nimi žijú v domácnosti,
a to na strane otca z dôvodu časovej náročnosti dochádzania do práce a na strane matky z dôvodu
blížiaceho sa termínu pôrodu a následnej starostlivosti matky o narodené dieťa. K zdravotnému stavu
starých rodičov bol otec vypočutý a potvrdil, že ich zdravotný stav je dobrý.
5.1. Okresná prokurátorka považuje rozsudok v napadnutých častiach za vecne správny, v najlepšom
záujme maloletej, preskúmateľný a nie je daný zákonný dôvod jeho derogácie.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez
návrhu ( § 65, 66 C. m. p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh otca, ktorý sa pôvodne domáhal nariadenia
osobnej striedavej starostlivosti, neskôr na tomto návrhu netrval, ale sa domáhal úpravy širšieho styku s
maloletou. Matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 250 eur mesačne na sumu 300
eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila povinnú školskú dochádzku.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu boli najmä napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie
o výživnom a styku otca s maloletou, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav veci, keď vo vzťahu k návrhom otca i matky vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností.
9.Podľa§388C.s.p.odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o výživnom (výrok II.), je možné konštatovať, že súd prvej inštancie
postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti z hľadiska odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a
možností rodičov, a to od poslednej úpravy práv a povinností k maloletej rozsudkom Okresného súdu
Senica č.k. 2P/43/2016 zo dňa 23.06.2016. Súdom prvej inštancie určená výška výživného vo výške
300 eur, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na
maloleté dieťa uvedených v ustanoveniach § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 v spojení s § 78 Zákona
o rodine, t.j. je primeraná a to tak odôvodneným potrebám maloletej J., ako aj v konaní zisteným
pomerom rodičov, pri zohľadnení práva maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
ale aj jeho práva na uspokojovanie základných životných potrieb. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na
príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery, skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených
potrieb maloletej J. stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že určená výška výživného zostrany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje
osobnou starostlivosťou a prispievania štátu (formou rodinných prídavkov) postačuje na uspokojenie
odôvodnených potrieb maloletej. Odvolací súd však dáva za pravdu odvolacím námietkam matky, podľa
ktorých súd prvej inštancie fakticky znížil povinnosť otca platiť výživné rukám matky zo sumy 250 eur
na sumu 200 eur, napriek skutočnosti, že maloletá od 01.09.2018 nastúpila povinnú školskú dochádzku
a jej potreby nepochybne vzrástli. Túto skutočnosť napokon zistil aj súd prvej inštancie, keď v odseku
30. napadnutého rozsudku konštatuje, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného prišlo
k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa. Uvedené zistenie však súd prvej
inštancie dôsledne nepremietol do svojho rozhodnutia, keď na jednej strane v dôsledku zmeny pomerov
na strane maloletej zvýšil výživné, ktorým má na jej výživu prispievať otec, na druhej strane však fakticky
tento príspevok na výživu znížil, keď sumu 200 eur má otec platiť k rukám matky a sumu 100 eur na
tvorbu úspor. Výživné má predovšetkým spotrebný charakter, z čoho v preskúmavanej veci vyplýva, že
ak predchádzajúcim rozsudkom OS Senica č.k. 2P/43/2016 zo dňa 23.06.2016 bolo určené výživné zo
strany otca v sume 250 eur a v celej výške bolo splatné k rukám matky, teda určené ako primerané
potrebám maloletej priamo na jej spotrebu, nie je dôvodné pri konštatovaní navýšenia potrieb maloletej
znižovať sumu výživného určenú na uspokojenie týchto potrieb. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v
tejto časti nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a je potrebné ho zmeniť.
12. Odvolací súd preto v súlade s návrhom matky postupom podľa ustanovenia § 388 C. s. p. zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o zvýšení výživného tak, že s účinnosťou
od 04.10.2018 je otec je povinný platiť výživné v sume 300 eur, pričom od 01.07.2019 je povinný platiť
sumu 250 eur k rukám matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej.
Nedoplatok na bežnom výživnom nevznikol z dôvodu, že predchádzajúcim rozhodnutím bola otcovi
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej J. sumou 250 eur k rukám matky. Nedoplatok na tvorbe
úspor za obdobie od 4.10.2018 do 30.06.2019 predstavuje sumu 445,16 eura, tak ako aj rozhodol súd
prvej inštancie vo výroku III., tento výrok ako závislý výrok preto nebolo potrebné meniť, odvolací súd
tento výrok podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
13. Odvolací súd v ďalšom preskúmal napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd
upravil stretávanie sa otca s maloletou (výrok V.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky matky nie
sú dôvodné.
14. Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis, znalkyne v odbore psychológia, ktorý je
obsahom spisu vyplýva, že maloletá J. má vytvorený k obom rodičom pozitívny emocionálny vzťah, u
oboch rodičov sa cíti spokojne a bezpečne. Rovnako má pozitívny emocionálny vzťah aj k prostrediu,
v ktorom rodičia žijú a aj k širšiemu príbuzenstvu oboch rodičov. Maloletá J. potrebuje pre svoj zdravý
psychický a fyzický vývin vyrovnaný kontakt s oboma rodičmi. Je tak zrejmé, že je v záujme maloletej,
aby trávila rovnocenný čas s matkou aj otcom. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď bežný
styk otca s maloletou upravil nielen každý nepárny víkend, ale aj v párnom týždni ďalší deň - v piatok,
čo je vzhľadom k rozsahu pracovného času otca logické, pretože otec je podľa vlastného vyjadrenia
v piatok doma už od 13.00 hodiny. Matke zostáva dostatok času na plánovanie si voľnočasových
aktivít s maloletou. Odvolací súd pripomína, že predovšetkým vzal do úvahy záujem maloletej, ktorá
sa nepochybne na aktivity s otcom teší (ako vyplýva zo znaleckého posudku). Z tých istých dôvodov
považuje odvolací súd za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozsahu styku počas letných
prázdnin - obdobie letných prázdnin je prakticky rovnomerne rozdelené na čas strávený s otcom a čas
strávený s matkou. Matka naviac nekonkretizovala, prečo by malo byť pre maloletú zaťažujúce tráviť
dva týždne v júli a dva týždne v auguste s otcom, prípadne s jeho rodičmi, s ktorými spoločne otec býva
v dome. Odvolací súd tu opäť poukazuje na znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že maloletá má
pozitívny emocionálny vzťah aj k širšiemu príbuzenstvu rodičov, teda aj k svojím starým rodičom.
15. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie matky v časti určenia
rozsahu styku maloletej s otcom nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto napadnutom
výroku preto ako vecne správne potvrdil.
16. Odvolací súd súčasne preskúmal aj závislý výrok VII. o zmene rozsudku Okresného súdu Senica č.
k. 2P/43/2016-49 zo dňa 23.06.2016 a tento ako vecne správny potvrdil.17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C. s. p. v
spojení s ustanoveniami § 52 C. m. p.a § 58 C. m. p..
18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s .p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti C. m. p..
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.