Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 13. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/324/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206987
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2515206987.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľky: V. U.,
predtým D., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., štátnej občianky Slovenskej
republiky, proti osobe povinnej platiť výživné: Q. Z. O. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v
Slovenskej republike: E. XXXX/X, X., trvale bytom a bydliskom v Z. republike: Y. XX/X, XXXX Y.-O.,
štátnemu občanovi Rakúskej republiky, zastúpenému JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom
Vajanského 5270/1A, Piešťany, o určenie manželského výživného a o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

M.. Q. Z. O. U., nar. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky manželským
výživným za obdobie od 28.10.2015 do 15.3.2016 sumou 100,- eur mesačne.

II. Dlžné manželské výživné za obdobie od 28.10.2015 do 15.3.2016 v sume 461,18 eura je Q. Z. O.
U., nar. XX.X.XXXX, p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 100,- eur až do
úplného zaplatenia, do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty
výhody splátok pre prípad omeškania s platením ktorejkoľvek splátky.

III. V prevyšujúcej časti o určenie manželského výživného návrh z a m i e t a .

IV. Návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 15.3.2016 do budúcna
z a m i e t a .

V. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o určenie manželského výživného.

VI. Osobe povinnej platiť výživné náhradu trov konania o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky nepriznáva.

VII. Štát nemá právo na náhradu výdavkov spojených s prekladmi a tlmočením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 28.10.2015, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 28.10.2015,
upresneným podaním zo dňa 18.5.2016, doručeným súdu dňa 18.5.2016, navrhla súdu, aby určil Q.
Z. O. U., nar. XX.X.XXXX povinnosť prispievať na jej výživu manželským výživným sumou 250,- eur
mesačne za obdobie od 28.10.2015 do budúcna. Návrh odôvodnila tým, že jej vtedajší manžel dňa
1.6.2014 opustil spoločnú domácnosť.

2. Keďže v priebehu konania došlo k rozvodu manželstva navrhovateľky s Q. Z. O. U., ktoré bolo
právoplatne rozvedené dňa 16.3.2016, navrhovateľka zmenila návrh na určenie vyživovacej povinnosti

na pojednávaní dňa 13.11.2018, o ktorom rozhodol súd na tom istom pojednávaní uznesením, ktorým
pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení, podľa ktorej navrhovateľka žiada, aby 1.) súd uložil
bývalému manželovi navrhovateľky povinnosť prispievať na jej výživu za obdobie od 28.10.2015 do
15.3.2016 manželským výživným sumou 250,- eur mesačne, do 10. dňa v mesiaci vopred, a 2.) aby
uložil bývalému manželovi navrhovateľky povinnosť platiť jej príspevok na výživu rozvedenej manželky
za obdobie od 16.3.2016 sumou 250,- eur mesačne, do 10. dňa v mesiaci vopred.

3. Navrhovateľa uviedla, že už pred vyhlásením rozsudku o rozvode jej manželstva s Q. U. bola
nezamestnaná, žila z úspor z predaja nehnuteľnosti spred niekoľkých rokov. Uznesením Okresného
súdu Piešťany jej bol zverený do výchovy vnuk I. D., preto navrhoavteľka poberá aj prídavky na deti
vo výške 23,- eur a ešte 138,- eur mesačne, čo však nepostačuje na pokrytie nákladov vnuka, ani
jej životných nákladov. Jej bývalý manžel, Q. U., poberá dôchodok vo výške 800,- eur, okrem toho
vlastní nehnuteľnosti v Rakúskej republike aj v Slovenskej republike, ktoré špekulatívne previedol na
jeho priateľku. Príčinou rozvodu ich manželstva bola jeho nevera a vnímanie manželského zväzku s
navrhovateľkou ako zdroja biznisu. Bývalý manžel navrhovateľky neodvádzal za ňu pri podnikaní v
Rakúsku žiadne odvody. Navrhovateľka nie je evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných
občanov hľadajúcich zamestnanie, nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Vlastní motorové vozidlo
zn. Toyota Landcruiser, rok výroky 1998. Občas jej finančne prispieva priateľ sumou 300,- eur až 400,-
eur. Má ťažkú hypertenziu, nevyliečiteľnú očnú chorobu a jej zdravotný stav jej neumožňuje sa ľahko
zamestnať.

X. Q. Z. O. U. uviedol, že jeho dôchodok v sume 751,- eur je nižší než existenčné minimum, ktoré je 900,-
eur, a preto jeho príjem je nepostihnuteľný exekúciou. Nevlastní ani auto, ani žiadny majetok, a preto
nemôže navrhovateľke platiť 250,- eur mesačne. On býva vo J., občas pri družke v X.. Navrhovateľka
býva vo veľkej vile, ktorú jej kúpil za svoje peniaze, ktorá sa dá predať. Navrhovateľka môže pracovať,
z predaja vidieckeho domu dostala sumu 35.000,- eur, ktorá je nepatrila, keďže dom kúpil ešte pred
manželstvom. Predal dva dobre zabehnuté obchody, aby mohol otvoriť Café Segafredo v hoteli Satelit.
Navrhovateľka nikdy nepracovala a nemala peniaze. Všetko platil on. Bývalý manžel navrhovateľky je
po dvoch operáciách nádoru na ľadvinách, preto potrebuje každé euro na jedlo, na nájomné a na lieky.
Navrhovateľka je alkoholička, a práve jej alkoholizmus bol dôvodom rozvodu ich manželstva.

5. Súd nariadil na prejednanie veci viackrát pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to
oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/137/2015-34 zo dňa 9.2.2016,
podstatným obsahom rozvodového spisu, uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/138/2015-12
zo dňa 2.6.2015, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/138/2015-140 zo dňa 28.10.2016,
výpisom z účtu navrhovateľky, potvrdeniami z Western Union, výpisom z LV č. XXXX pre kat.
úz. E., LV č. XXXX pre kat. úz. X., potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany
(ďalej len „ÚPSVaR Piešťany“), rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.9.2018, osobným listom
dôchodkového poistenia, odborným posudkom o invalidite, potvrdeniami o výške dôchodku Q. U.,
výpismi z Obchodného registra SR ohľadom spoločností Kallina spol. s r. o., ICE KING s.r.o., KALLINA
GROUP, spol. s r. o., PROCAR - BKR, spol. s r. o., lustráciou na internetovej stránke katastrálneho portálu
SR pre celé územie SR podľa vlastníka, rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru
zo dňa 27.5.2014, kúpnou zmluvou zo dňa 7.5.2014, potvrdením o výške príjmu D. U., potvrdeniami o
pobyte D. U. a Q. U., výpisom zo zápisu o sobáši, ako aj výsluchmi a vyjadreniami účastníkov konania
a právneho zástupcu osoby povinnej platiť výživné, a zistil tento skutočný stav:

6. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/137/2015-34 zo dňa 9.2.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.3.2016, súd zistil, že predmetným rozsudkom súd rozviedol manželstvo
navrhovateľky a Winfrieda Rudolfa Leopolda Kallinu, nar. 26.2.1939, uzatvorené dňa 27.2.1998. Z
obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/137/2015 súd zistil, že ich manželstvo bolo uzavreté
vo Viedni, že u navrhovateľky išlo o druhé manželstvo a u Winfrieda Kallinu o piate manželstvo v
poradí. Navrhovateľka videla príčinu rozvratu ich manželstva v opakovaných neverách jej manžela.
Winfried Kallina videl príčinu rozvratu ich manželstva v alkoholizme navrhovateľky. Pravdivosť tvrdení
účastníkov konania o príčinách rozvratu ich manželstva nebola v konaní o rozvode manželstva zisťovaná
ani skúmaná.

7. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/138/2015-12 zo dňa 2.6.2015, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť dňa 2.6.2015 a právoplatnosť dňa 24.6.2015, súd zistil, že týmto uznesením súd nariadil

predbežné opatrenie, ktorým uložil matke V. D., nar. XX.X.XXXX, povinnosť odovzdať jej maloletého
syna I. D., nar. XX.X.XXXX do starostlivosti jeho starej matky V. U., nar. XX.X.XXXX. Dôvodom
vydania predbežného opatrenia bolo zistenie, že matka maloletého nezabezpečovala maloletému synovi
predškolské vzdelávanie, nevedela hospodáriť s peniazmi, v dôsledku čoho boli ohrozené základné
životné potreby maloletého, pričom v rodnom liste dieťaťa otec nebol uvedený.

8. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/138/2015-140 zo dňa 28.10.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.12.2016, súd zistil, že ním súd 1.) zveril maloletého I. D., nar. XX.X.XXXX do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, V. U., 2.) uložil matke maloletého, V. D., povinnosť
prispievať na výživu maloletého I. sumou vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťaťa k rukám starej matky maloletého, V. U., s účinnosťou od 3.6.2015, 3.) dlžné výživné v sume
459,40 eura za obdobie od 3.6.2015 do 31.10.2016 matke maloletého povolil splácať v mesačných
splátkach po 13,- eur až do úplného vyrovnania dlhu, a to popri bežnom výživnom, 4) zrušil uznesenie
Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/138/2015-12 zo dňa 2.6.2015 o nariadení predbežného opatrenia,
a 5.) rozhodol o náhrade trov konania.

9. Z výpisu z účtu navrhovateľky za mesiac október 2017 súd zistil, že dňa 4.10.2017 bol vložený na
jej účet vklad v hotovosti vo výške sume 280,- eur, že dňa 13.10.2017 prijala platbu od ÚPSVaR v
sume 125,29 eura. V danom mesiaci boli, okrem iného, vykonané debetné operácie, na základe trvalých
príkazov v sume 61,81 eura a 175,- eur, ďalej platby za inkaso v sumách 12,73 eura a 4,64 eura.

10. Z potvrdení z Western Union súd zistil, že dňa 19.5.2017 bola navrhovateľke vyplatená suma 300,-
eur a dňa 16.11.2017 suma 420,- eur.

11. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. E. z 21.3.1996 súd zistil, že výlučnou vlastníčkou pozemkov -
zastavaných plôch o výmere 22 m2 a 535 m2 bola navrhovateľka. Podľa stavu k 9.11.2018, k 14.11.2018
a k 11.10.2019 je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou pozemkov s parc. č. XXXX/X- zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 510 m2 a s parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47
m2, ako aj rodinného domu so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X a garáže so skladom so
súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X v podiele 1, a to spolu so súčasnou manželkou Q. U., D.
N., rod. N., nar. 19.11.1967, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou taktiež v 1.

12. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. X. súd zistil, že pozemky zapísané na tomto liste vlastníctva a dom
so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. XXXX/X vlastnia súčasná manželka Q. U., D. U., rod. N. v 1 a N.
N., rod. N., nar. XX.X.XXXX v 1, obidve titulom dedenia na základe toho istého osvedčenia o dedičstve.

13. Z potvrdení ÚPSVaR Piešťany súd zistil, že navrhovateľka nebola a nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, že nie je príjemcom dávky v hmotnej núdzi, že poberá opakovaný príspevok
dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti a prídavok na dieťa. Opakovaný príspevok dieťaťu
zverenému do náhradnej starostlivosti bol v októbri 2015 v sume 552,52 eura, od novembra 2015 do
januára 2017 bol v sume 138,13 eura za mesiac. Za mesiace február 2017 až apríl 2018 bol v sumách v
rozmedzí od 110,81 eura do 111,77 eura za mesiac. Za mesiace máj 2018 až január 2019 bol v sumách
od 139,09 eura do 142,98 eura, za február 2019 až jún 2019 v sume 187,30 eura za mesiac, za júl 2019
v sume 215,40 eura, za august 2019 v sume 220,80 eura. Popri opakovanom príspevku dieťaťu súčasne
poberala aj prídavok na dieťa za mesiace od októbra 2015 až do januára 2019 v rozmedzí od 23,52 eura
do 23,68 eura za mesiac a za mesiace od februára 2019 do augusta 2019 v sume 24,34 eura za mesiac.

14. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.9.2018 súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná za
invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 31.7.2018, pričom pre
priznanie nároku na vznik invalidného dôchodku poistenca vo veku nad 45 rokov je nevyhnutný počet
rokov dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, a u nej sa zistilo iba 11 rokov a 343 dní, čo vyplýva z
osobného listu dôchodkového poistenia, podľa ktorého naposledy bola dôchodkovo poistená v období
roku 1989, aj to iba do 31.8.1989.

15. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 31.7.2018 súd zistil, že posudkový lekár skonštatoval
u navrhovateľky pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % s dátumom vzniku

invalidity dňa 6.12.2017. Z posudku vyplýva, že navrhovateľka môže byť zaradená do zamestnania bez
nadmernej fyzickej záťaže, bez prác v chlade a vlhku, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien.

16. Z potvrdení o výške dôchodku Q. U. vyplýva, že od januára 2017 poberal dôchodok v sume 448,95
eura mesačne, od januára 2018 v sume 459,54 eura mesačne. Od januára 2019 poberá starobný
dôchodok v sume 306,08 eura, príspevok na bývanie v sume 229,12 eura, od ktorej sumy je odpočítané
zdravotné poistenie v sume 27,30 eura, čo je spolu 507,90 eura. Navyše poberá odškodné, resp.
kompenzáciu od štátu v sume 314,60 eura mesačne dôvodu, že bol ako dieťa umiestnený v detskom
domove, a teda jeho čistý mesačný príjem je celkom 822,50 eura mesačne.

17. Z výpisov z Obchodného registra SR ohľadom spoločností Kallina spol. s r. o., ICE KING s.r.o. a
KALLINA GROUP, spol. s r. o., súd zistil, že navrhovateľka aj Q. U. sú vedení ako jediní spoločníci
aj konatelia spoločnosti Kallina spol. s r. o. s rovnakou výškou vkladu s tým, že za spoločnosť koná
konateľ. V spoločnosti ICE KING s.r.o. sú navrhovateľka a Q. U. vedení ako dvaja zo štyroch spoločníkov,
pričom konateľmi sú iba G. C. a navrhovateľka s tým, že za spoločnosť konajú konatelia. Spoločnosť
KALLINA GROUP, spol. s. r.o. zanikla dňa 9.10.2015 ex offo výmazom z obchodného registra, pričom
navrhovateľka a Q. U. boli dvaja z troch spoločníkov, pričom navrhovateľka bola jediným konateľom od
13.7.1999 až do výmazu spoločnosti z obchodného registra.

18. Z výpisu z obchodného registra SR ohľadom spoločnosti PROCAR - BKR, spol. s r. o. súd zistil, že
Q. U. bol jedným zo 6 spoločníkov tejto spoločnosti, avšak nebol jej konateľom. Spoločnosť zanikla ešte
dňa 7.2.2013 na základe ex offo výmazu z obchodného registra.

19. Z výsledku lustrácií na internetovej stránke katastrálneho portálu SR pre celé územie SR podľa
vlastníka súd zistil, že navrhovateľka je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre
kat. úz. E. a že Q. U. nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky.

20. Z rozhodnutia Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru zo dňa 27.5.2014 súd zistil, že pod
J. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech Z. D. a D. D. k pozemkom a k stavbe
zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. X. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi V. U.,
rod. E., a Q. U., a kupujúcimi Z. D. a D. D., rod. J.. Právnym titulom tohto zápisu bola kúpna zmluva zo
dňa 7.5.2014, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva navrhovateľky a Q. U. v prospech
manželov D., pričom súčasťou zmluvy bola aj dohoda o kúpnej cene 35.000,- eur, pričom podľa zmluvy
sumu 34.500,- eur prevzala v hotovosti V. U. a sumu 500,- eur prevzal Q. U..

21. Z potvrdenia o výške príjmu D. U. súd zistil, že výška jej príjmu zo zamestnania je 1.580,- eur v
hrubom.

22. Z potvrdení o pobyte D. U. a Q. U. súd zistil, že D. U. je od 19.4.2019 prihlásená na trvalý pobyt na
adrese O. XXX, XXXX Y.-O., Rakúska republika. Q. Z. O. U. je od 24.4.2019 prihlásený na trvalý pobyt
na adrese Y. XX/X, XXXX Y.-O., Rakúska republika.

23. Z výpisu zo zápisu o sobáši súd zistil, že Q. Z. O. U. uzavrel súčasné manželstvo s D. N., nar.
XX.XX.XXXX dňa 30.5.2016 v N. v Rakúskej republike.

24. Z výsluchu navrhovateľky a z jej vyjadrení na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 13.11.2018 a
12.9.2019 súd zistil, že má stredoškolské odborné vzdelanie poľnohospodárske. Po ukončení strednej
školy bola zamestnaná ako zootechnička na JRD Piešťany. Potom otehotnela, bola na materskej 2
a 1/2 roka. Potom som nastúpila do Tesly Piešťany ako administratívny zamestnanec. V roku 1990
išla pracovať do Rakúska ako čašníčka. Odvtedy sa venovala už iba gastronómii. Vtedy ešte žili jej
rodičia, u ktorých bola jej dcéra v čase, keď bola Rakúsku. Má iba jedno dieťa, a to už plnoletú dcéru
V. D.. Manželstvo s Q. U. uzavreli vo Viedni v roku 1998, pričom Q. U. udržiaval mimomanželský vzťah
so súčasnou manželkou od roku 2001, odkedy sa začal menej zdržiavať doma. Spoločnú domácnosť
prestali úplne viesť od okamihu, kedy Q. U. podal návrh na rozvod manželstva v Rakúsku, podanie
ktorého predchádzalo návrhu na rozvod manželstva, ktorý bol podaný na Okresnom súde Piešťany.
Navrhovateľka pracovala vo Viedni u Q. U. v čase, keď ešte neboli zosobášení. Navrhovateľka neskôr
zistila, že Q. U. za ňu neplatil odvody, ktoré jej teraz chýbajú na účely priznania invalidného dôchodku aj

starobného dôchodku. V Piešťanoch mala s Q. U. spoločnú kaviareň v hoteli Satelit, kde pracovala a bola
taktiež jej spolumajiteľkou. V čase, kedy jej vtedajší manžel Q. U. manžel preplácal faktúry, nevedela,
že sa bude chcieť rozviesť. V období, keď sa doma zdržiaval sporadicky, musela žobrať, aby jej prispel
nejakou sumou na živobytie. Prispieval jej takými sumami, z ktorých, po úhrade nákladov spojených
s užívaním domu, jej zostalo na bývanie 0,14 eura na 2 týždne. Keď mala zlomenú nohu, tri mesiace
nemohla nakupovať ani šoférovať, vtedajší manžel jej nepomáhal, prišiel iba raz za týždeň na dve hodiny.
S návrhom dohody o výške príspevku na výživu rozvedenej manželky sa na neho neobrátila z dôvodu,
že vedela, že je to zbytočné, pretože vychádzala z jeho dovtedajšieho správania k jej osobe. Neskôr sa
dozvedela, že jej vtedajší manžel si postavil medzitým dva domy, jeden v X. a jeden v Rakúsku, a to počas
ich manželstva. Q. U. sa prestal o ňu zaujímať niekedy v roku 2001 alebo 2002. Od roku 2003, kedy im
zavreli firmu, nemala žiadny pravidelný príjem. Bola odkázaná iba na peniaze, ktoré jej poskytol vtedajší
manžel. Náklady spojené s bývaním v dome boli cca 300,- eur mesačne. Nepoberala žiadnu podporu
v nezamestnanosti, dávku v hmotnej núdzi, ani žiadne iné sociálne dávky. Jediný pravidelný príjem,
ktorý má od roku 2015, súvisí so zverením jej vnuka do jej výchovy, a preto je poberateľkou prídavku na
dieťa a opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti. Invalidný dôchodok jej
nebol priznaný z dôvodu, že nemala dostatočný počet odpracovaných rokov podľa evidencie v Sociálnej
poisťovni, pretože pracovala v ich spoločnej firme s vtedajším manželom, t. j. KALLINA GROUP, spol.
s r. o. a ICE KING s.r.o. od roku 1990. Náklady spojené s bývaním a so živobytím uhrádza z úspor a z
príspevkov, ktoré má od známych a od rodinných príbuzných, ako aj z predaja vecí v jej vlastníctve a z
príspevkov na dieťa, ktoré poberá na zvereného maloletého vnuka. Nepracuje od roku 2003. Vnuk má
10 rokov, venuje sa tenisu, pričom má aj sponzora. Má vynikajúce výsledky v škole. Tesne potom, čo
jej bol zverený, mal vážne zdravotné problémy. V súčasnosti sa udržiava jeho imunita užívaním sirupu
na lekársky predpis, za ktorý dopláca cca 5,- eur, pričom jedno balenie vydrží asi 3 týždne. V období
rokov 2015 až 2018 obchodné spoločnosti, v ktorých podnikal Q. U., nevykonávali žiadnu činnosť, a
nevykazovali preto ani žiadny zisk.

25. Z výsluchu a z vyjadrení navrhovateľky súd ďalej zistil, že je v súčasnosti rozvedená, býva v
spoločnej domácnosti s maloletým vnukom, ktorý jej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti,
pričom výživné je povinná platiť na neho jeho matka, t. j. dcéra navrhovateľky, a to vo výške 30 %
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré v súčasnosti je povinná uhrádzať na účet
ÚPSVaR s tým, že ÚPSVaR ho potom poskytne navrhovateľke. Navrhovateľka nie je zaradená do
evidencie nezamestnaných na ÚPSVaR z dôvodu, že na ÚPSVaR jej vysvetlili, že byť zaradený do
evidencie nezamestnaných je zložité, že by jej hrozilo, že by musela ísť zametať ulice. Pokúša sa nájsť si
zamestnanie, avšak neúspešne. Veľa času jej zaberá starostlivosť o jej vnuka, ktorý riadne navštevuje
školu a nie je zdravotne postihnutý. Má problémy s imunitou a so srdiečkom, V čase, keď jej bol zverený
do starostlivosti, skoro vôbec nerozprával. Rok bola nútená s ním chodiť k logopédovi. Predtým bol
umiestnený v azylovom dome aj s matkou, a vôbec nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie.
Krstná mama jej dcéry jej požičala 400,- eur, ktorý postupne splácala. Výšku neuhradeného zvyšku dlhu
nevedela súdu uviesť. Sú však dohodnutí, že jej dlh vráti, keď bude mať peniaze. O hľadaní zamestnania
za obdobie od 28.10.2015 až do súčasnosti nevedela súdu predložiť žiadne dôkazy. Navrhovateľka
odmietla konkretizovať osoby, ktoré jej finančne pomáhajú, ako aj výšku ich finančných príspevkov. Aj
keď bola vedená ako konateľka a spoločníčka v niektorých spoločnostiach, ona robila iba to, čo jej
vtedajší manžel Q. U. chcel. Bez povolenia vtedajšieho manžela nemohla urobiť vôbec nič, lebo bol
násilnícky. Bola presvedčená, že doklady, ktoré predložil súdu, nie sú pravé. Význam manželského
zväzku nepochopil dodnes, pričom v súčasnosti je už šiestykrát ženatý.

26. Z výsluchu a z vyjadrení bývalého manžela navrhovateľky, Q. U., na pojednávaniach uskutočnených
v dňoch 13.11.2018 a 12.9.2019 súd zistil, že ten sa vyjadril, že navrhovateľka u neho nikdy nepracovala.
Mal saunu s kaviarňou oproti riaditeľstvu policajného zboru vo Viedni. Práve preto si nemohol dovoliť
nikoho zamestnať na čierno. Mal ekonóma G., ktorého priateľka D. pracovala ako masérka, a za ňou
prišla navrhovateľka ako masérka. Bol to iba jeden deň, kedy pracovala, a na jeden deň ju nemusel
prihlásiť. To bolo jedinýkrát, čo u neho pracovala v Rakúsku. Jej dcéru skúšali zamestnať, aby on
nemusel veľa pracovať, avšak tá bola závislá od užívania drog. Bývalý manžel navrhovateľky Q. U.
je v účasnosti ženatý s D. U., rodenou N., nar. XX.XX.XXXX. Má iba jedno dieťa, dcéru, ktorá je už
plnoletá. Jeho starobný dôchodok bol cca 751,- eur, no z dôvodu uzavretia manželstva mu bol dôchodok
znížený. V novembri 2018 platil nájomné za nájom bytu vo Viedni vo výške 400,- eur mesačne. Od
roku 2009 býval v X.. Keď bolo čosi treba platiť, navrhovateľka prišla, a on jej zaplatil. Od roku 2014,
potom, čo sa predala chata na X., jej vôbec neprispieva žiadnou sumou. Jeho súčasná manželka pracuje

ako čašníčka s mesačným príjmom vo výške cca 1.250,- eur v čistom, avšak s manželkou nežije v
spoločnej domácnosti. V dome v Piešťanoch sa stále nachádza oblečenie, obrazy, pošta, ktoré mu
odmieta navrhovateľka vydať, pretože vždy, keď ich požadoval naspäť, kričala, že zavolá políciu. Výška
jeho starobného dôchodku od 1.1.2019 je 306,08 eura. Sumu 229,12 eura poberá titulom príspevku na
bývanie, pretože býva sám a nájomné platí v sume 300,- eur. Od týchto dvoch súm je mu odpočítané
mesačne zdravotné poistenie v sume 27,30 eura. Sumu 314,60 eura poberá ako kompenzáciu od štátu
z dôvodu, že bol ako dieťaťa umiestnený v detskom domove. Keďže jeho dôchodok nedosahuje sumu
751,- eur, súdny exekútor podľa rakúskych zákonov nemôže siahnuť na príjem povinného pod túto sumu,
a preto príjem Q. U. nie je postihnuteľný exekúciou.

27. Právny zástupca osoby povinnej na výživu na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 13.11.2018
a 12.9.2019 odkázal na nález ÚSSR sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12.5.2010, v ktorom ÚSSR poukázal
na hmotnoprávnu podmienku vyjadrenú v § 72 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého návrh na určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela možno podať až potom, ako sa bývalí manželia na rozsahu
tohto príspevku nedohodli. Keďže navrhovateľka sa nepokúsila uzavrieť s bývalým manželom dohodu
o výške príspevku, návrh o určenie príspevku je predčasný, a preto by ho súd mal zamietnuť. Pokiaľ ide
o návrh na určenie manželského výživného, v tejto súvislosti poukázal na kúpnu zmluvu zavkladovanú
Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pod V č. XXXX/XXXX zo dňa 27.5.2014, na základe
ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. X.. Z
tohto predaja nadobudla navrhovateľka výťažok v sume 35.000 eur. Pred týmto predajom navrhovateľka
zvykla vtedajšiemu manželovi predkladať faktúry o vyúčtovaní nákladov za vodu, plyn a elektrinu za
užívanie domu na D. S. X v E., ktoré jej vtedajší manžel vždy uhradil, a navyše navrhovateľke poskytol
vreckové. Navrhovateľka žije nad pomery, býva v rodinnom dome na D. S. Č.. X v E., ktorý obsahuje
5 obytných miestností s príslušenstvom a sklad. Preto je názoru, že navrhovateľka nespĺňa kritéria na
priznanie výživného na rozvedenú manželku. Nerobí nič preto, aby sa zamestnala. Výška dôchodku
povinného od 1.1.2019, vrátane všetkých jeho súčastí, predstavuje 822,50 eura. Niektoré obchodné
spoločnosti, prostredníctvom ktorých Q. U. podnikal, boli zrušené, no neboli doposiaľ vymazané z
obchodného registra, avšak nevykonávajú žiadnu činnosť. Preto neboli ani podané daňové priznania
za obdobie rokov 2015 až 20188 ani v SR ani v Rakúskej republike. Navrhovateľka bola konateľkou so
samostatným podpisovým právom vo všetkých troch spoločnostiach, t. j. v spoločnosti ICE KING s.r.o.,
Kallina group spol. s r.o. a KALLINA GROUP, spol. s r. o., a teda nič jej nebránilo zabezpečiť sa tak, aby si
svoju budúcnosť aj svoj príjem vylepšila v týchto obchodných spoločnostiach zo zisku týchto spoločností.
Navrhovateľka nepreukázala súdu, že nie je schopná sama sa živiť. Je spoločníčkou troch obchodných
spoločností, je konateľkou troch obchodných spoločností, ktorých účelom je vytváranie zisku, pričom
za celé roky existencie týchto spoločností nevykonala žiaden úkon, aby mala z nich nejaký zisk alebo
príjem. Nepreukázala ani podľa žiadneho lekárskeho posudku, že by na svoj zdravotný stav nemohla
byť zárobkovo činná. Preto navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.

28. Súd vec právne posúdil nasledovne:

29. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

30. Podľa § 72 ods. 1 ZR, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého
manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov.

31. Podľa § 72 ods. 2 ZR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

32. Podľa § 72 ods. 3 ZR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu
piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva

zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

33. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

35. Dobré mravy nie sú zákonom výslovne definované. Rozumieme nimi nepísané pravidlá slušnosti,
tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptované spoločnosťou,
ktoré súd posudzuje v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom prípade individuálne. Z
dostupnej judikatúry možno usúdiť, že pre nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi nestačí
len nevďačnosť oprávneného, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré
svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých
mravov, napr. priznanie výživného oprávnenému plnoletému, ktorý si výživu zabezpečuje z vlastných
zdrojov, určenie vyživovacej povinnosti deťom voči rodičom, ktorí sa o ne vôbec nestarali, nezaujímali,
prípadne ich opustili (BÁNOS, R., Zákon o rodine, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, 2015, str.
244).

36. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

37. Podľa § 76 ods. 2 ZR, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

38. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 80 ZR, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na
zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.

40. Osobitným predpisom upravujúcim náhradné výživné je zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom
výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z., v znení neskorších
predpisov.

41. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších prepisov, v znení účinnom od 1.7.2013 do 30.6.2017, za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide
o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené
neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Od 1.7.2017 do 30.6.2018 životné minimum podľa písm. c)
citovaného ustanovenia zodpovedalo sume 91,06 eura, od 1.7.2018 do 30.6.2019 sume 93,61 eura a
od 1.7.2019 sume 95,96 eura.

42. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení zákona č.
137/2019 Z. z. (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo
veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

43. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

44. Podľa § 24 CMP konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním
uznesenia o začatí konania.

45. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

47. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

48. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).

49. Podľa § 217 ods. 1, prvej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

50. Vykonaným dokazovaním listinami, a to oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.
k. 9C/137/2015-34 zo dňa 9.2.2016, podstatným obsahom rozvodového spisu, uznesením Okresného
súdu Piešťany č. k. 13P/138/2015-12 zo dňa 2.6.2015, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k.
13P/138/2015-140 zo dňa 28.10.2016, výpisom z účtu navrhovateľky, potvrdeniami z Western Union,
výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E., LV č. XXXX pre kat. úz. X., potvrdeniami ÚPSVaR Piešťany,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.9.2018, osobným listom dôchodkového poistenia, odborným
posudkom o invalidite, potvrdeniami o výške dôchodku Q. U., výpismi z Obchodného registra SR
ohľadom spoločností Kallina spol. s r. o., ICE KING s.r.o., KALLINA GROUP, spol. s r. o., PROCAR
- BKR, spol. s r. o., lustráciou na internetovej stránke katastrálneho portálu SR pre celé územie SR
podľa vlastníka, rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru zo dňa 27.5.2014, kúpnou
zmluvou zo dňa 7.5.2014, potvrdením o výške príjmu D. U., potvrdeniami o pobyte D. U. a Q. U.,
výpisom zo zápisu o sobáši, ako aj výsluchmi a vyjadreniami účastníkov konania a právneho zástupcu
osoby povinnej platiť výživné, súd mal za preukázané, že navrhovateľka bola v čase začatia konania
manželkou Q. U., ktorí uzavreli manželstvo dňa 27.2.1998, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Piešťany č. k. 9C 137/2015-34 zo dňa 9.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2016. U
navrhovateľky išlo o druhé manželstvo a u Q. U. o piate manželstvo v poradí. Z manželstva účastníkov
konania nepochádzajú žiadne deti. Príčinu rozvratu ich manželstva sa súdu nepodarilo zistiť ani v
konaní o rozvode ich manželstva, ani v tomto konaní. Navrhovateľka videla hlavnú príčinu rozvratu
ich manželstva v opakovaných neverách Q. U., v nepochopení významu manželského zväzku a jeho
násilníckej povahe, kým Q. U. videl hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva v nadmernom požívaní
alkoholických nápojov navrhovateľkou.

51. Predmetom tohto konania boli dva druhy vyživovacích povinností, a to 1.) určenie manželského
výživného, ktoré je možné priznať iba za obdobie trvania manželstva, aj to najskôr odo dňa začatia
konania (§ 71 ods. 1, § 77 ods. 1 ZR), a 2.) určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa
§ 72 ZR.

52. Navrhovateľka podala návrh na určenie manželského výživného z dôvodu, že jej vtedajší manžel,
Q. U., opustil spoločnú domácnosť dňa 1.6.2014, pričom odvtedy jej vôbec neprispieval na výživu,
pričom navrhovateľka bola nezamestnaná, nepoberala žiadne dávky v hmotnej núdzi a nemala žiadny
pravidelný príjem. Súd si osvojil zhodné tvrdenia oboch účastníkov o tom, že od roku 2014 Q. U.
neprispel navrhovateľke žiadnou sumou výživného, čo sám uviedol aj na pojednávaní dňa 13.11.2018.
Argumentácia Q. U., že navrhovateľke zostali peniaze z predaja chaty v X., čím považoval plnenie
jeho vyživovacej povinnosti k manželke za dostatočné, neobstojí, pretože je síce pravdou, že z predaja
chaty s pozemkami v Turzovke získala navrhovateľka kúpnu cenu vo výške 34.500,- eur a Q. U. „iba“
500,- eur, avšak ust. § 76 ods. 2 ZR umožňuje iba započítanie vzájomných pohľadávok na výživné, nie
však pohľadávky na výživné s pohľadávkou, ktorá nie je pohľadávkou výživného. Výťažok z predaja

spoločného majetku nemožno preto započítať s pohľadávkou manželky voči manželovi na plnenie
vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

53. Ešte pred začatím konania bol navrhovateľke zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jej maloletý
vnuk, I. D., nar. XX.X.XXXX, a to najprv predbežným opatrením súdu zo dňa 2.6.2015, neskôr
rozsudkom súdu zo dňa 28.10.2016, pričom ide o syna dcéry navrhovateľky, ktorá sa o neho riadne
nestarala. Dcére navrhovateľky bola rozsudkom súdu zo dňa 28.10.2016 zároveň uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého Dominika sumou vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťaťa. V období od začatia konania do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov
konania, t. j. od 28.10.2015 do 16.3.2016, jediný pravidelný príjem navrhovateľky bol opakovaný
príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti v sume pohybujúcej sa okolo 138,- eur
mesačne a prídavok na dieťa vo výške cca 23,- eur mesačne. Navrhovateľka sa vyjadrila, že dcéra
jej neplatí výživné vo výške uloženej súdom, k čomu konajúci súd dodáva, že navrhovateľka mohla a
mala využiť inštitút náhradného výživného, a obrátiť sa so žiadosťou o náhradné výživné na príslušný
ÚPSVaR, a mala by tak zabezpečený ďalší príjem vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, v zodpovedajúcej výške cca 27,- eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že občas jej
prispeje finančnou sumou 300 až 400,- eur známy, totožnosť ktorého odmietla uviesť. Navrhovateľka
je dlhodobo nezamestnaná, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že zistila,
že by možno musela ísť upratovať ulice. Vlastní dom aj s garážou v podiele 1/2 v Piešťanoch, v
ktorom býva s maloletým vnukom. Od 6.12.2017 posudkový lekár skonštatoval vznik jej invalidity s
poklesom vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Invalidný dôchodok jej nebol priznaný z
dôvodu, že nebola dôchodkovo poistená po dobu minimálne 15 rokov, keďže sociálna poisťovňa eviduje
naposledy jej dôchodkové poistenie za rok 1989, a eviduje u nej dôchodkové poistenie po dobu 11
rokov a 343 dní. Navrhovateľka namietala, že celé roky pracovala u svojho vtedajšieho manžela, a
to dokonca aj pred uzavretím ich manželstva, ktorý za ňu neodvádzal žiadne odvody. O zamestnaní
u manžela však nepredložila súdu žiadny dôkaz. Súd zistil, že nielen manžel navrhovateľky Q. U.,
ale aj samotná navrhovateľka, boli, a obaja naďalej sú spoločníkmi a konateľmi, v súčasnosti dvoch
obchodných spoločností, ktoré sú už zrušené, neboli doposiaľ vymazané z obchodného registra, pričom
v súčasnosti nevykazujú žiadny zisk. Navrhovateľke však nič nebránilo správať sa ako konateľ a
spoločník obchodných spoločností, a dohliadnuť na to, aby mala vykázaný príjem, a aby z toho príjmu
jej boli platené odvody na sociálne poistenie, vrátane dôchodkového poistenia. K tomuto súdu neostáva
nič iné, iba poukázať na základnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), a teda, že
navrhovateľka sa nemala naivne spoliehať na svojho manžela, pretože tento argument, žiaľ, neobstojí,
nakoľko je dospelou osobou s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Navrhovateľka mala pristupovať
zodpovedne k svojmu postaveniu spoločníka a konateľa obchodných spoločností, a keďže nebola riadne
zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, ani na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej
činnosti, mohla a mala sa zariadiť tak, aby jej boli vykonávané odvody na sociálne poistenie, vrátane
dôchodkového poistenia, čo vôbec neurobila, ani sa o to nepokúsila. Mala tak urobiť najneskôr v roku
2014, keď jej manžel prestal úplne prispievať na jej živobytie. Skutočnosť, že nie je zamestnaná, ani
vedená na úrade práce, nemôže odôvodňovať svojím nepriaznivým zdravotným stavom a starostlivosťou
o vnuka. Vznik invalidity jej bol priznaný až od 6.12.2017 aj to v rozsahu 45 %, pričom posudkový lekár
uviedol, aké zamestnanie je navrhovateľka schopná vykonávať. Ako nezodpovedné možno považovať
jej neochotu zaevidovať sa na úrade práce, pretože ak by si aj nenašla zamestnanie, mohla by byť
týmto spôsobom dôchodkovo poistená minimálne po dobu necelých 4 rokov, ktoré jej chýbajú do
splnenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Pokiaľ je vážne tak zdravotne znevýhodnená,
že nemôže vykonávať namáhavé práce, zrejme by jej ÚPSVaR nenariadil „zametane ulíc,“ čoho sa
navrhovateľka obávala.

54. Bývalý manžel navrhovateľky, Q. U., sa v priebehu konania znovu oženil, a to dňa 30.5.2016, t. j.
2 a 1 mesiaca po rozvode manželstva účastníkov konania. Q. U. býva od začatia tohto konania, až do
súčasnosti sám, v byte, za ktorý platí nájomné vo výške cca 300,- eur mesačne. Nebýva v spoločnej
domácnosti ani so súčasnou manželkou, ktorej čistý mesačný príjem je cca 1.250,- eur mesačne. Jeho
čistý mesačný príjem je starobný dôchodok, ktorý bol v čase začatia konania vo výške 751,- eur, ako
to sám uviedol vo vyjadrení k návrhu na začatie konania. Výška jeho dôchodku spolu s príspevkom na
bývanie, po odpočítaní zdravotného poistenia, za obdobie od 1.1.2017 bola 448,95 eura, od 1.1.2018
bola v sume 459,54 eura a od 1.1.2019 v sume 507,90 eura. Z potvrdenia o výške dávok k 1.1.2019
súd zistil, že Q. U. poberá aj odškodné od štátu v sume 314,60 eura mesačne ako kompenzáciu za to,
že bol ako dieťa umiestnený v detskom domove, a preto jeho súčasný príjem spolu s kompenzáciou

od štátu je celkom 822,50 eura. Súd sa dôvodne domnieva, že túto kompenzáciu poberal Q. U. aj za
roky 2015, 2016, 2017 aj 2018, čo by vysvetľovalo aj ním skôr uvedenú výšku dôchodku 751,- eur v
čase začatia tohto konania, ktorá zrejme zahŕňala aj sumu kompenzácie od štátu. Výrazne nižšie sumy
dôchodku za roky 2017 a 2018 podľa predložených potvrdení iba neobsahujú položku kompenzácie,
resp. odškodného označenú ako „Zusatzleistung.“ Neobstojí tvrdenie Q. U., že mu bol znížený dôchodok
z dôvodu, že sa oženil, pretože rozvedeným bol iba 2 a 1 mesiaca, a to od 16.3.2016 do 29.5.2016. Q. U.
iba nepredložil súdu potvrdenia o všetkých jeho príjmoch, teda aj o príjme tzv. odškodného/kompenzácie
za celé rozhodné obdobie, t. j. od októbra 2015 až doposiaľ.

55. Nepodstatné je tvrdenie Q. U. o tom, že jeho príjem nie je postihnuteľný výkonom exekúcie podľa
rakúskych zákonov, keďže predmetom toho konania je určenie jeho vyživovacej povinnosti bez ohľadu
na to, či navrhovateľka ako oprávnená zo súdneho rozhodnutia sa domôže plnenia z tohto rozhodnutia Q.
U. výkonom exekúcie. Súd dodáva, že výkonu exekúcie nepodlieha iba pravidelný príjem povinného, ale
aj jeho majetok a iné majetkové práva a hodnoty, čo však nie je predmetom tohto konania. Neobstojí ani
argumentácia Q. U., že súd nemôže prihliadať na jeho príjem z odškodného, ktoré mu platí štát, pretože
súd musí zohľadňovať všetky príjmy a odôvodnené výdavky oprávneného aj povinného z vyživovacej
povinnosti, aj príjmy a výdavky manželov oprávneného a povinného, ako aj na náklady a výdavky
spojené s plnením ich vyživovacích povinností vo vzťahu k iným osobám. Súd musel zohľadniť aj
skutočnosť, že navrhovateľka sa stará o maloletého vnuka, hoci nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť,
ale má náklady spojené s jeho výchovou a starostlivosťou. Q. U. nepredložil súdu žiadny dôkaz o výške
nájomného, ktoré reálne platil za nájom bytu vo J., a v súčasnosti na za nájom bytu v Y., kde má
nahlásený trvalý pobyt od 24.4.2019.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že návrh o určenie manželského výživného je sčasti dôvodný, pretože pri tomto duhu vyživovacej
povinnosti je oprávneným ten z manželov, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého
manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich úroveň bola zásadne rovnaká.
Povinným je druhý manžel. Táto vyživovacia povinnosť je kladným vyjadrením manželskej ekonomickej
solidarity. Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému právo na výživné, by
bol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 ZR. V danom prípade Q. U. ako manžel navrhovateľky
veľmi dobre vedel, že táto nemá žiadny pravidelný príjem, a že je odkázaná na jeho výživu, Preto
nezodpovedné z jeho strany bolo, že navrhovateľke za trvania ich manželstva od roku 2014 neprispieval
žiadnou sumou. Súd musel zohľadniť, že od začatia konania až do dňa pred právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva účastníkov konania, t. j. do 15.3.2016, sa navrhovateľka starala o výchovu
maloletého vnuka, voči ktorému má však vyživovaciu povinnosť naďalej jeho matka. Mesačný príjem
navrhovateľky z prídavku na dieťaťa a opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej
starostlivosti spolu bol cca 161,- eur, pričom k tomu vo výške cca 27,- eur by jej mala prispievať na výživu
zvereného vnuka jeho matka, t. j. dcéra navrhovateľky, a ak dcéra navrhovateľky si túto vyživovaciu
povinnosť neplní, navrhovateľka mohla a mala požiadať ÚPSVaR o náhradné výživné v súdom priznanej
výške podľa rozsudku o zverení maloletého do náhradnej starostlivosti navrhovateľke, a teda jej príjem
by dosahoval cca 190,- eur mesačne. Pravidelnosť finančných príspevkov od známych navrhovateľky
v nemalých sumách sa súdu nepodarilo zistiť. Keďže príjem Q. U. ako manžela navrhovateľky bol
751,- eur mesačne, náklady na bývanie u oboch účastníkov boli cca 300,- eur mesačne, súd mal za
to, že životná úroveň vtedajšieho manžela navrhovateľky bola stále vyššia, než bola životná úroveň
navrhovateľky, pričom súd zohľadnil životné minimum v danom čase na jednu plnoletú fyzickú osobu,
ktoré bolo 198,09 eura a na nezaopatrené maloleté dieťa, ktoré bolo 90,42 eura. Súd však nemohol
ponechať nepovšimnutú skutočnosť, že navrhovateľka sa mala snažiť nájsť si zamestnanie minimálne
od roku 204, kedy jej manžel prestal úplne prispievať na výživu alebo že sa mala vo vlastnom záujme
postarať o odvody na sociálne poistenie, pričom vtedy nebola invalidnou, keďže vznik invalidity bol u
navrhovateľky datovaný až k 6.12.2017. Keďže výživné pre plnoleté osoby možno priznať najskôr od
začatia konania, súd sa nezaoberal príjmami, výnosmi z podnikania a životnou úrovňou účastníkov
konania počas celého ich manželstva, ale zameral sa iba na obdobie ich manželstva po dobu roka pred
začatím konania a počas konania až do právoplatnosti rozvodu ich manželstva, aby vedel porovnať
životnú úroveň oboch manželov na účely rozhodovania o ich vzájomnej vyživovacej povinnosti. Súd
preto určil Q. U. povinnosť prispievať navrhovateľke manželským výživným sumou 100,- eur mesačne (I.
výrok). Nakoľko ich manželstvo zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva počas tohto
konania, celé súdom určené manželské výživné je už dlžným výživným, a preto ho bolo možné vyčísliť
presnou sumou vypočítanou za obdobie od začatia konania, t. j. od 28.10.2015, až do dňa bezprostredne

predchádzajúceho dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, t. j. do 15.3.2016, čo je
obdobie 4 mesiacov a 19 dní, za ktoré navrhovateľke patrí manželské výživné v sume vypočítanej
ako: 100,- eur/mesiac x 4 mesiace + 100,- eur/mesiac/31 dní v mesiaci x 19 dní, teda 100,- eur x 4
mesiace + 3,22 eura/deň x 19 dní, spolu 461,18 eura (II. výrok), ktoré súd umožnil bývalému manželovi
navrhovateľky, Q. U. zaplatiť v splátkach v súlade s § 217 ods. 2 CSP, pod hrozbou straty výhody splátok
podľa § 232 ods. 4 CSP. V rozsahu prevyšujúcom súdom určenú povinnosť Q. U. prispievať na výživu
navrhovateľky manželským výživným súd návrh na určenie manželského výživného zamietol (III. výrok).

57. V časti určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky súd zamietol návrh v celom rozsahu (IV.
výrok), pretože navrhovateľka je schopná sama sa živiť, čo vylučuje priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela podľa § 72 ods. 1 ZR. Navrhovateľka má síce zníženú pracovnú schopnosť
o 45 % od 6.12.2017, č jej však nebráni aspoň uchádzať sa o zamestnanie zodpovedajúce jej
zdravotnému stavu. V evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich si zamestnanie nie je zaradená
iba zo subjektívnych dôvodov, a ak by v nej bola zaradená, a aj keby sa jej nepodarilo zamestnať, po
necelých 4 rokoch evidencie by jej mohol vzniknúť nárok na invalidný dôchodok. Priznanie príspevku na
výživu rozvedenej manželky by bolo v danom prípade navyše aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods.
2 ZR). V tejto súvislosti súd odkazuje na odsek 53 tohto odôvodnenia..

58. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý odkázal na nález
ÚSSR sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12.5.2010, v ktorom ÚSSR poukázal na hmotnoprávnu podmienku
vyjadrenú v § 72 ods. 2 ZR, podľa ktorého návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
možno podať až potom, ako sa bývalí manželia na rozsahu tohto príspevku nedohodli, a keďže
navrhovateľka sa nepokúsila uzavrieť s bývalým manželom dohodu o výške príspevku, návrh o určenie
príspevku je predčasný, a preto by ho súd mal zamietnuť. Konajúci súd zastáva názor, že je síce pravdou,
že navrhovateľka podala návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela predčasne, avšak
hmotnoprávna podmienka pokusu o uzavretie dohody bývalých manželov o rozsahu príspevku na výživu
rozvedeného manžela bola dodatočne splnená okamihom, kedy bol bývalému manželovi navrhovateľky,
Q. U., doručený návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky počas tohto konania, keďže
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), a predčasnosť návrhu by
mohla mať vplyv maximálne na rozhodnutie o náhrade trov konania.

59. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
konanie končí.

61. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

62. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní o určenie manželského výživného aj v konaní o určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na
návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).
Nakoľko takýto návrh bol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách
konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, pričom v danom prípade by prichádzala
do úvahy aplikácia § 55 CMP z dôvodu, že návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
bol predčasný, avšak v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania osobe povinnej na výživné, ktoré dôvody spočívajú v nepriaznivej finančnej situácii
navrhovateľky. Súd preto v časti konania o manželskom výživnom rozhodol podľa zásady v ust. § 52
CMP (V. výrok). Za danej situácie by bolo spravodlivé uložiť navrhovateľke povinnosť nahradiť trovy
konania o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky jej bývalému manželovi podľa § 55 CMP,

keďže navrhovateľka podala návrh v tejto časti predčasne, avšak keďže u navrhovateľky sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd osobe povinnej platiť
výživné náhradu trov konania proti navrhovateľke nepriznal podľa § 257 CSP (VI. výrok).

65. Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v
materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

66. Bývalý manžel navrhovateľky, Q. U., ktorý je účastníkom tohto konania ako osoba povinná platiť
výživné, je štátnym občanom Rakúskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk na úrovni požadovanej
v úradnom styku, preto súd pribral do konania prekladateľa a tlmočníka za účelom vyhotovenia prekladov
a tlmočenia z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a naopak.

63. V tomto konaní vznikli štátu trovy spojené s tým, že súd umožnil bývalému manželovi navrhovateľky,
ktorý je účastníkom tohto konania, konať v materinskom jazyku, pričom tieto trovy podľa § 155 ods. 2
CSP vždy znáša štát. Nakoľko štátu žiadne iné trovy konania nevznikli, súdu neostávalo nič iné, iba
rozhodnúť, že štát nemá právo na náhradu výdavkov spojených s prekladmi a tlmočením (VII. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný (§ 62 ods. 2, § 65 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.