Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203913
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718203913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: EURO GAS
- MARTIN, s.r.o., so sídlom Medňanského 16, 036 08 Martin, IČO: 36 415 693, právne zastúpeného
GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému:
Peter Trnovec, s miestom podnikania I. československej brigády 3240/11, 038 61 Vrútky, IČO: 44
587 732, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom E.B.
Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 50 412 272, v konaní o zaplatenie 3.533,75 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/105/2018-264 zo dňa 14. marca

2019, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduMartinč.k.18Cb/105/2018-264zodňa14.marca2019vnapadnutomvýroku
II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.533,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 261,10 Eur od 8.1.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 282,26 Eur od
15.2.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 15.2.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
240,- Eur od 10.3.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 227,05 Eur od 15.3.2018 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 240,- Eur od 5.4.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 269,60 Eur od 15.4.2018 do

zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 3.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 198,06 Eur od
15.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 30.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
222,22 Eur od 15.6.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 26.6.2018 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 182,42 Eur od 15.7.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 21.7.2018 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 211,04 Eur od 15.8.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 48,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku III. o náhrade trov
prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 8.5.2019 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
18Cb/105/2018-264 zo dňa 14. marca 2019 o zamietnutí návrhu žalovaného zo dňa 12.2.2019 na
prerušenie konania o d m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh žalovaného zo dňa 12.2.2019 na prerušenie

konania zamietol, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.533,75 Eur s
príslušenstvom a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, podľa ktorej žalovaný a žalobca uzavreli
dňa 1.3.2014 Zmluvu o dodávke elektrickej energie v nebytových priestoroch, na základe ktorej bolžalovaný povinný uhrádzať žalobcovi cenu za dodávku elektrickej energie v predmete nájmu. Žalobca
ďalej na základe dohody dodával žalovanému kávu. Za dodávky kávy žalovaný do februára 2018 riadne
plnil, od februára 2018 do júla 2018 pravidelne prijímal od žalobcu dodaný tovar, ale nevykonal žiadne

úhrady. Žalobca zmluvné vzťahy ukončil ku dňu 1.8.2018. Neuhradené faktúry za dodávku el. energie
sú: faktúra č. 10170143 splatná dňa 7.1.2018 vo výške 261,10 Eur, faktúra č. 10180009 splatná dňa
14.2.2018 vo výške 282,26 Eur, faktúra č. 10180024 splatná dňa 14.3.2018 vo výške 227,05 Eur, faktúra
č. 10180035 splatná dňa 14.4.2018 vo výške 269,60 Eur, faktúra č. 10180046 splatná dňa 14.5.2018 vo
výške 198,06 Eur, faktúra č. 10180060 splatná dňa 14.6.2018 vo výške 222,22 Eur, faktúra č. 10180071

splatná dňa 14.7.2018 vo výške 182,42 Eur, faktúra č. 10180085 splatná dňa 14.8.2018 vo výške 211,04
Eur. Celková dlžná suma z týchto faktúr je 1.853,75 Eur. Neuhradenými faktúrami za dodávku kávy
sú: faktúra č. 10180013 splatná dňa 14.02.2018 vo výške 240,00 Eur, faktúra č. 10180021 splatná dňa
9.3.2018 vo výške 240,- Eur, faktúra č. 10180033 splatná dňa 4.4.2018 vo výške 240,- Eur, faktúra č.
10180045 splatná dňa 2.5.2018 vo výške 240,- Eur, faktúra č. 10180057 splatná dňa 29.5.2018 vo výške
240,- Eur, faktúra č. 10180082 splatná dňa 25.6.2018 vo výške 240,- Eur, faktúra č. 10180083 splatná

dňa 20.7.2018 vo výške 240,- Eur. Celková dlžná suma z týchto faktúr je 1.680,- Eur. Spolu je dlžná
suma 3.533,75 Eur.

2. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný
odpor. Žalovaný uviedol, že od žalobcu mal prenajaté priestory a súčasťou nájmu bola aj dodávka el.

energie. Potvrdil tiež, že žalobca bol aj dodávateľom kávy. V prevádzkach žalovaného v žalovanom
období vykonávali správu PhDr. Milan Nahálka a Zdenka Kľučková, konatelia žalobcu. Zdenka Kľučková
mala dispozičné právo k jeho účtom a k tržbám z jeho prevádzok a prisľúbili, že uhradia za žalovaného
akékoľvek záväzky v rámci prevádzky, teda aj faktúry za kávu a za spotrebovanú energiu. Podľa knihy
tržieb je p. S. potvrdené, že z tržieb žalovaného boli vykonávané úhrady za tovar a služby, ktoré sú

predmetom žaloby. Napriek tomu žalobca vystavil faktúry, ktoré predstavujú zaplatenie tovaru a služieb
už uhradených. Požadované plnenie je tak duplicitné a v skutočnosti už boli úhrady vykonané konateľmi
žalobcuztržiebžalovaného.Žalobcavreakciinapodanýodporpopreltvrdeniežalovaného,žefaktúryuž
boliuhradené.Žalobcaodžalovanéhožiadneúhradyfaktúrneprijalaodkázalnaodsúhlaseniezáväzkov,
vyhotovené žalovaným, kde tento deklaruje, že ku dňu 18.6.2018 eviduje voči žalobcovi neuhradené

faktúry vo výške 2.193,24 Eur. Z tohto dokladu podľa žalobcu vyplýva, že v júni 2018 správu súvisiacu
s výkonom podnikateľskej činnosti vykonával sám žalovaný a že žalovaný faktúry eviduje vo svojom
účtovníctve. Žalovaný nepredložil žiadny doklad preukazujúci úhradu žalovaných faktúr.

3. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola na

dobu neurčitú uzatvorená zmluva, označená ako Zmluva o dodávke elektrickej energie. Túto zmluvu
okresný súd vyhodnotil ako zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“).
Podľa tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému elektrickú energiu do jeho prevádzky na
ulici Medňanského 16, 038 08 Martin. Okresný súd mal zároveň za nesporné podľa ust. § 151 ods.
1 CSP, že žalobca so žalovaným uzatvoril v ústnej forme kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodával

žalovanému tovar - kávu. Medzi stranami bola sporná úhrada záväzkov žalovaného žalobcovi z týchto
dvoch zmluvných vzťahov.

4. Žalovaný navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že prebieha iné konanie o otázke, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu. Žalovaný uviedol, že žalobcom opísaný skutkový stav je predmetom

trestného konania, kde dôvody, pre ktoré je vymáhaný nárok, sú posudzované ako podozrenie zo
spáchania trestného činu podvodu, pretože faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, predstavujú zaplatenie
tovaru a služieb už uhradených konateľom žalobcu z tržieb žalovaného. Okresný súd vo vzťahu k
tomuto návrhu nemal preukázané splnenie zákonných predpokladov podľa ust. § 164 CSP. Okresný
súd poukázal na uznesenie OR PZ SR, Odbor kriminálnej polície zo dňa 21.12.2018 s tým, že skutkový

základ v zmysle tohto uznesenia a skutkový základ podľa žaloby spolu nesúvisia. Trestné stíhanie podľa
tohto uznesenia začalo z dôvodu oznámenia V. I. ohľadom poskytnutia bezúročných pôžičiek v sume
42.700,- Eur a 13.800,- Eur, ktoré mal V. I. poskytnúť ako súkromná osoba, teda nie ako fyzická osoba -
podnikateľ, ako je označený v tomto spore, a to tretiemu subjektu, nie spol. EURO GAS - MARTIN, s.r.o.
Trestné stíhanie začaté na základe oznámenia V. I. tak nesúvisí so zmluvnými nárokmi žalobcu proti

žalovanému, ktoré sú uplatnené v tomto konaní. Okresný súd preto návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol, keďže nebolo preukázané, že sa v trestnom konaní rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veci.5. Podľa okresného súdu bolo rozhodujúce preukázanie zmluvných vzťahov žalobcu a žalovaného
a preukázanie, že dôvodné pohľadávky žalobcu proti žalovanému z týchto zmluvných vzťahov,
vyúčtované vo faktúrach, nezanikli ku dňu rozhodovania splnením, ako to tvrdil žalovaný. Zmluvnú

povinnosť splniť záväzky z týchto zmlúv mal žalovaný a nie p. S.. Bolo preukázané vyjadreniami strán
sporu, a to štatutárnou zástupkyňou žalobcu p. Kľučkovou a žalovaným, ako aj listinami vykonanými
na pojednávaní, že p. S. na základe pokynov žalovaného plnila za žalovaného jeho záväzky vo
vzťahu k žalobcovi, príp. vo vzťahu k tretím subjektom, avšak len vtedy, ak mala na to finančné
prostriedky od žalovaného, ktoré jej odovzdávali jeho zamestnanci. Úhrady v žalovanom rozsahu p.

S. nevykonala preto, lebo na to nemala finančné prostriedky a žalovaný opak nepreukázal. Nebolo
zmluvnou povinnosťou p. S., aby za žalovaného plnila jeho záväzky z vlastných finančných prostriedkov.
Výpoveďou svedkyne p. P. bolo preukázané, že hospodársky výsledok žalovaného za rok 2017 bol
mínusový,ato-17.000,-Eur,čodotvrdzujetvrdeniežalobcu,ženebolomožnézáväzkyžalovanéhoplniť,
keďže žalovaný neposkytol na plnenie žalovaných pohľadávok finančné prostriedky. Výpoveď svedkyne
P. tiež preukázala tvrdenie štatutárnej zástupkyne žalobcu p. Kľučkovej o tom, že na vykonané úhrady

žalobcovi, príp. tretím subjektom, odovzdala žalovanému o vykonanej úhrade doklad. Pokiaľ žalovaný
trvalnatom,žeideoduplicitnúúhraduzažalovanéfaktúryzakávuvzmyslezáznamov,ktoréviedlap.S.,
uviedol okresný súd, že sám žalovaný nevedel preukázať, že práve tam uvedené záznamy o úhradách
za kávu v rozsahu tvrdenom žalovaným sú práve sporné faktúry. Žalovaný nevedel preukázať, na ktoré
konkrétne faktúry boli úhrady vykonané. Okresný súd potom aj v kontexte výpovede svedkyne p. P.,

ktorá spracovávala účtovné doklady žalovaného, dal za pravdu žalobcovi, že tam zaznamenané úhrady
sa týkali skorších faktúr, ktoré nie sú predmetom sporu. Existenciu záväzkov žalovaného preukazuje aj
odsúhlasenie záväzkov zo dňa 18.6.2018 v spojení s výpoveďou svedkyne P. - účtovníčky žalovaného,
ktorá toto odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov sama vypracovala práve preto, že v takomto rozsahu
evidovala záväzky žalovaného proti žalobcovi a tieto záväzky sú predmetom žaloby. Tieto záväzky ku

dňu 18.6.2018 neboli zaplatené a žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tento záväzok zanikol
splnením, ako to sám tvrdil. Podľa rozsahu záväzkov za obdobie 1-10/2018 (č.l. 197), bolo preukázané,
že žalovaný nezaplatil žalobcovi ani faktúry, ktoré nie sú obsahom odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov
kudňu18.6.2018.Žalovanýnepredložilžiadnydôkazotom,žebytietofaktúryzaplatil.Okresnýsúdpreto
zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej sumy v zmysle vyúčtovania v predmetných faktúrach,

a to titulom zmluvného nároku žalobcu zo zmluvy o dodávke el. energie a z kúpnej zmluvy, keďže
žalovaný nepreukázal, že svoj záväzok splnil, ako to v konaní tvrdil. Okresný súd zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 369 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalobcovi okresný súd priznal tiež nárok na zaplatenie nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 OBZ.

6. Okresný súd ďalej pre úplnosť uviedol, že pokiaľ by p. S. neplnila svoje povinnosti podľa pokynov
žalovaného napriek skutočnosti, že by k plneniu jeho záväzkov mal žalovaný dostatok finančných
prostriedkov, jednalo by sa o zodpovednostný vzťah medzi žalovaným a p. S., čo nie je predmetom
tohto sporu. Pre spor bolo rozhodné, či došlo k úhrade nárokov žalobcu voči žalovanému z opísaných

zmluvných vzťahov. Pokiaľ mala p. S. vykonávať úhrady za žalovaného, je namieste hodnotiť tento
vzťah podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zástupcom je ten, kto je oprávnený
konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Účelom
zastúpenia je, aby zástupca, v danom prípade p. S., robil právne úkony za toho, kto právne úkony nechce
alebo nemôže robiť sám. V prípade zastúpenia by tak právne úkony za žalovaného robil zástupca - p. S.,

avšak následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám. Pokiaľ p. S. vykonávala úhrady
za žalovaného v jeho mene, tak tieto úhrady mali za následok zánik záväzku žalovaného vo vzťahu
k jeho zmluvným partnerom. Preto nebolo potrebné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie ohľadom
tvrdenia žalovaného, že p. S., príp. aj p. K., mali dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhradili
za žalovaného jeho záväzky vo vzťahu k žalobcovi, lebo predmetom tohto sporu nebol zodpovednostný

vzťah žalovaného a p. S. zo zastúpenia podľa § 22 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu, a to
proti všetkým výrokom tohto rozsudku, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav s ohľadom na skutočnosť, že štatutárne
orgány žalobcu, teda jeho konatelia si finančné prostriedky za údajne nezaplatenú kávu a služby spojenés dodávkou elektrickej energie už raz nechali, a to z tržieb žalovaného z jeho dvoch prevádzok, ktoré mu
mali spravovať. Neprerušením konania bolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa nachádza v ťažkej pozícii

a v dôkaznej núdzi, ale v trestnom konaní by mali všetky jeho tvrdenia vyjsť najavo. Konatelia žalobcu
práve v období, z ktorého pochádzajú žalované faktúry, spravovali podnikanie žalovaného a jeho tržby,
z ktorých ako sami uviedli, mu hradili záväzky, medzi ktoré patrili aj úhrady záväzkov voči ich vlastnej
právnickej osobe - žalobcovi. Trestné stíhanie sa síce vedie vo veci zločinu podvodu, kde podozrivým
je zatiaľ osoba PhDr. Q. K., avšak je zrejmé, že práve táto osoba je súčasťou personálneho substrátu

právnickej osoby žalobcu spolu s osobou p. S.. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané predčasne,
keďokresnýsúdnevyhovelnávrhužalovanéhonaprerušeniekonania.Trestnékonaniesprejednávanou
vecou súvisí a jeho výsledok bude mať vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu. Pokiaľ nebolo
konanie prerušené, žalovaný sa nemôže dostať k dôkazom, ktoré bude možné zabezpečiť práve v
trestnom konaní. Rozsudok okresného súdu je síce formálne správne rozhodnutie, avšak práve konanie
konateľov žalobcu by mohlo byť v trestnom konaní posúdené ako nezákonné. Je nepravdepodobné,

že p. S., keď spravovala tržby, mala uhrádzať záväzky za žalovaného a mala dispozičné právo k účtu
žalovaného, by za žalované obdobie neuhradila práve faktúry, ktoré vystavoval žalobca. Aj svedkyňa
P. okrem iného uviedla, že do roku 2017 (teda, pokiaľ nespravovali podnikanie žalovaného konatelia
žalobcu), bol žalovaný vždy v pluse a mal záväzky vyporiadané. V trestnom konaní bude potrebné,
aby sa vyšetrovateľ a prokurátor vysporiadali s otázkou „pomoci“ štatutárov žalobcu voči žalovanému

a aj po vypočutí svedkov a oboznámení sa s účtovníctvom žalovaného sa zistí, že konatelia žalobcu
skutočne rozhodovali o použití tržieb žalovaného. Ak by žalovaný vedel (nakoľko p. K. aj S. mu vždy
tvrdili, že všetko má uhradené), že má dlh voči žalobcovi, tak by záväzky uhradil v plnej výške hneď
po tom, ako mu vznikla povinnosť ich uhradiť, avšak od času ako chytili podnikanie do rúk konatelia
žalobcu, tieto záväzky uhradené neboli i napriek tomu, že tržby na to boli. Žalovaný preto žiadal rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne konanie prerušiť do skončenia
trestného stíhania.

9. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného cestou právneho zástupcu s odvolacími dôvodmi
žalovaného nesúhlasil. Podľa žalobcu neexistujú dôvody pre zrušenie rozsudku okresného súdu, ani

pre prerušenie konania. Trestné stíhanie je vedené na odlišnom skutkovom základe a v trestnom
konaní vystupuje osoba odlišná od žalobcu. Otázka, ktorá je predmetom trestného stíhania, tak nesúvisí
s civilným konaním, okresný súd aj na podklade trestného spisu zistil, že neexistujú dôvody na
prerušenie konania. V civilnom konaní bola sporná výlučne úhrada žalovanej pohľadávky žalobcu a
predmetom trestného stíhania mali byť dve bezúročné pôžičky, ktoré mal poskytnúť žalovaný mimo

svojej podnikateľskej činnosti osobe vystupujúcej pod menom PhDr. Q. K.. Suma rovnajúca sa výške
pohľadávky, zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ani vystavené faktúry tak nie sú predmetom
trestného konania. Podľa uznesenia o začatí trestného stíhania boli pôžičky poskytnuté v roku 2015
a mali byť viazané na kúpu časti majetku hotela LUNA. Žalovaná pohľadávka vznikla neuhradením
faktúr splatných v roku 2018, teda približne 2 až 3 roky po tom, ako boli podľa uznesenia o začatí

trestného stíhania poskytnuté pôžičky. Podľa uznesenia o začatí trestného stíhania mal V. I. poskytnúť
pôžičky Q. K., teda nie spoločnosti žalobcu, a jedná sa tak o dve samostatné a odlišné osoby,
ktoré nemožno zamieňať. V trestnom konaní doposiaľ nebolo voči žiadnej osobe vznesené obvinenie.
Predmetom trestného konania sú pôžičky, ktoré so žalobcom nesúvisia a nesúvisia ani s podnikateľskou
činnosťou žalovaného. Žalovaný v konaní namieta, že sa nachádza v dôkaznej núdzi a z jeho tvrdenia

sa javí, že sa snaží dôkazné bremeno účelovo preniesť na orgány činné v trestnom konaní. Podľa
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 402/2008 nemôže trestné stíhanie slúžiť ako
prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že sa nemôže dostať k dôkazom, ktoré bude možné zabezpečiť v
trestnom konaní. Jedinou spornou skutočnosťou v konaní bola úhrada predmetných faktúr. Žalovaný

však pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve, a preto ich úhrada musí byť preukázateľná relevantným
účtovným dokladom podľa zákona o účtovníctve. Za vedenie účtovníctva zodpovedá samotný žalovaný
a ak by existoval účtovný doklad preukazujúci úhradu týchto faktúr, potom by žalovaný tieto faktúry
vo svojom účtovníctve neevidoval ako neuhradené a žalovaný by nemusel „čakať“ na vyšetrovanie
v trestnom konaní. Žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci úhradu predmetných faktúr žalovaný

nenavrhol.

10. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že prerušenie civilného konania z dôvodu nesúvisiaceho
prebiehajúceho trestného konania by viedlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania. K otázkesprávy podnikateľskej činnosti žalovaného žalobca konštatoval, že správu podnikateľskej činnosti
vykonával sám žalovaný a nie tretie osoby. Žalovaný výkon správy akoukoľvek treťou osobou, ktorá
by reálne vyvolávala právne účinky, nepreukázal. Výkon správy súvisiaci s podnikateľskou činnosťou

žalovaného nie je predmetom civilného ani trestného konania. Žalovaný v predmetnom období, kedy
vznikla žalovaná pohľadávka, podľahol hazardu a tržby alebo hotovosť, ktorú mal k dispozícii zo svojej
podnikateľskejčinnosti,využívalnatentoúčel.PaniG.S.bolažalovanýmpožiadanáopomocvsúvislosti
s hotovosťou pochádzajúcou pravdepodobne z podnikateľskej činnosti žalovaného tak, aby žalovaný
predmetnú hotovosť nemohol využiť na účely hazardu. Pani S. je sesternicou žalovaného, a preto

sa žalobca domnieva, že o pomoc požiadal práve ju z rodinných dôvodov. Jednalo sa tak o pomoc
sesternice svojmu bratrancovi a nie o správu tržieb alebo podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalovaný
v určitom období pani S. udelil dispozičné oprávnenie k účtu v banke, avšak s peňažnými prostriedkami
nebolo možné disponovať, pretože voči žalovanému bola vedená exekúcia a bola vykonaná blokácia na
účte. Pani S. všetku hotovosť, ktorú nadobudla pri poskytovaní pomoci svojmu bratrancovi, odovzdávala
priamo žalovanému a výlučne na základe jeho konkrétneho pokynu túto využila na úhradu niektorých

záväzkov žalovaného, ktoré žalovaný špecifikoval. Svojvoľne tak s predmetnou hotovosťou nenakladala
a ani nebola povinná uhrádzať za žalovaného jeho záväzky. Pani S. alebo pán K. nikdy nemali prístup k
tržbežalovaného,keďžeimnikdynebolaodovzdanáhotovosťnazákladedennejuzávierkyzregistračnej
pokladne žalovaného. K finančnej kondícii žalovaného žalobca uviedol, že v predmetnom období
žalovaný neuspokojoval pohľadávky viacerých veriteľov, mal nedoplatok na sociálnom poistení a jeho

finančná kondícia nebola kladná. Svedkyňa P. uviedla, že hospodársky výsledok žalovaného za rok
2017 bol - 17.000,- Eur a žalovaný už za rok 2017 nevykazoval zisk. Svedkyňa P. sa na pojednávaní
nevyjadrila k dôvodom, prečo hospodársky výsledok žalovaného bol v roku 2017 záporný. Finančná
kondícia žalovaného, ani iné organizačné záležitosti však nie sú predmetom civilného konania. Žalobca
preto žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

11. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. §
379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku

krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu vo výroku II.
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.533,75 Eur spolu s úrokom z omeškania a nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky a vo výroku III. o trovách konania potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd zároveň odvolanie žalovaného proti výroku
I. rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh žalovaného zo dňa 12.2.2019 na prerušenie konania

zamietnutý, odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/128/2019-333

zo dňa 15.10.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli
splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378
ods. 1 CSP.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.

16. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Vo vzťahu k výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti výroku I. rozsudku
okresného súdu o zamietnutí návrhu žalovaného zo dňa 12.2.2019 na prerušenie konania, poukazuje
krajský súd na citované ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 357 písm. n) CSP. V zmysle týchto
zákonných ustanovení je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie len vtedy, ak to zákonpripúšťa. Podľa ust. § 357 písm. n) CSP pripúšťa zákon podanie odvolania proti uzneseniu o prerušení
konania. V prejednávanom prípade však súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania a proti takémuto zamietajúcemu uzneseniu odvolanie nie je prípustné (obdobne uznesenie NS

SR sp. zn. 1Obdo/15/2018). Na možnosť podania odvolania proti tomuto výroku rozsudku okresného
súdu nemá žiadny vplyv ani nesprávne poučenie, ktoré bolo okresným súdom dané v odvolaním
napadnutom rozsudku, podľa ktorého je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie v lehote 15 dní
od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Samotná skutočnosť nesprávneho poučenia sporových strán
o prípustnosti opravného prostriedku nezakladá procesnú legitimáciu uplatnenia takéhoto opravného

prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžv/47/2010).
Krajský súd preto žalovaným podané odvolanie v tejto časti odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný. Žalovaný

odvolanie odôvodnil odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP, teda namietal porušenie práva
na spravodlivý proces nesprávnym postupom okresného sudu a jeho nesprávne skutkové zistenia.
K námietke nesprávnych skutkových zistení krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v
podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje
voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009,
v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri

hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia
dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo
rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto

základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach, od navrhnutia

dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch

predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššieuvedenéhohodnoteniadôkazov.Rozhodnutieokresnéhosúdusaopieralootvrdeniaarelevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo sa zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou

nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský
súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciuprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

22. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že okresný súd neprerušil konanie do
skončenia trestného konania, ktoré sa vedie vo veci zločinu podvodu, kde je podozrivý PhDr. Q. K., tak,
ako to žalovaný požadoval, čím malo byť žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva s následkom porušenia práva na spravodlivý proces. Žalovaný tak v ním podanom

odvolaní okrem odvolacích dôvodov, uvedených žalovaným s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b)
a f) CSP, vymedzil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, že uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej,
a to v kontexte výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietnutý. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného uvádza, že nezistil dôvody, pre ktoré
by bolo možné konštatovať nesprávnosť uvedeného postupu súdu prvej inštancie. Je potrebné v tejto

súvislosti poukázať na samotný návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 12.02.2019 (č.l. 139
spisu). Týmto návrhom žiadal žalovaný prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na
OR PZ MT pod sp. zn. ČVS: ORP-840/3-VYS-MT-2018. Uznesenie o začatí trestného stíhania v tejto
veci zo dňa 21. decembra 2018 je založené na č.l. 140 súdneho spisu a z tohto uznesenia vyplýva, že
ním bolo začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu na základe oznámenia žalovaného, že v mesiaci

február 2015 bola osobe vystupujúcej pod menom PhDr. Q. K. poskytnutá bezúročná pôžička v sume
42.700,- Eur a v mesiaci 2015 v sume 13.800,- Eur, ktoré pôžičky boli viazané na kúpu časti majetku
hotela Luna, ktoré pôžičky neboli splatené, na základe čoho oznamovateľ nadobudol podozrenie, že
v čase ich poskytnutia bol uvedený do omylu a finančné prostriedky z týchto pôžičiek boli použité na
iný účel.

23. Vecne správne potom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že skutkový
základ v zmysle tohto uznesenia, ktorým sa začalo trestné stíhanie, a skutkový základ žaloby, spolu
nesúvisia. Zvýrazňuje krajský súd, že predmetom konania na základe žaloby žalobcu je žalobná žiadosť
ozaplateniefinančnejčiastky,ktorúžalobcaodvodzujeodzmluvy,nazákladektorejžalovanémudodával

elektrickú energiu, a od kúpnej zmluvy, na základe ktorej dodával žalovanému tovar - kávu. Jedná sa
tak o nárok z obchodno-právnych záväzkových vzťahov medzi žalobcom ako právnickou osobou EURO
GAS - MARTIN, s.r.o. a žalovaným na zaplatenie ceny podľa vystavených faktúr, ktorých splatnosť
nastala v priebehu roku 2018. Z vyjadrení žalovaného pred súdom prvej inštancie a rovnako tak z
podaného odvolania nie je zrejmé, ako súvisí začaté trestné stíhanie vo veci podvodu, viazané na

sumy, ktoré mali byť poskytnuté žalovaným fyzickej osobe PhDr. Q. K. ako pôžičky v roku 2015, s
uplatneným nárokom žalobcu ako právnickej osoby, ktorý bol splatný v priebehu roku 2018. Žalovaný
bez bližšieho odôvodnenia argumentoval len tým, že trestné stíhanie má súvisieť s prejednávanom
vecou a jeho výsledok bude mať vplyv na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Ak
predmetom začatého trestného stíhania sú tvrdené okolnosti podvodného konania v súvislosti s

poskytnutými pôžičkami na kúpu podielu v hoteli Luna v roku 2015, tak bez ďalšieho nie je možné
konštatovať akýkoľvek súvis tohto trestného konania s uplatneným nárokom žalobcu. Žalovaný bez
bližšieho odôvodnenia argumentuje tým, že sa nemôže dostať k dôkazom, ktoré bude možné zabezpečiť
práve v trestnom konaní, avšak neuvádza, prečo by v rámci trestného konania ohľadom poskytnutých
pôžičiek v roku 2015 fyzickej osobe PhDr. K. mali byť zabezpečované dôkazy týkajúce sa dôvodnosti,

či nedôvodnosti nároku žalobcu ako právnickej osoby, ktoré nároky sa stali splatnými až v roku 2018.
Žalovaný v konaní uvádzal, že v jeho mene mali byť faktúry vystavené žalobcom uhrádzané p. S.,
ohľadom ktorej nevyplýva, že by bola akýmkoľvek spôsobom zainteresovaná v prebiehajúcom trestnom
konaní. Z dokladov a tvrdení žalovaného, či už v konaní pred súdom prvej inštancie alebo v rámci
podaného odvolania, tak neplynie akýkoľvek súvis tohto trestného konania s prebiehajúcim konaním.

Žalovaný sa v konaní bránil námietkou, že faktúry, ktoré sú predmetom konania, mali byť uhradené,
teda tvrdil, že nároky uplatnené žalobcom zanikli ich splnením, ktoré skutočnosti však nie sú predmetom
prebiehajúcehotrestnéhokonania.Niejepretomožnékonštatovať,žebyuznesenie,ktorépredchádzalo
rozhodnutiu okresného súdu a ktorým okresný súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol,
malo vadu, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie okresného súdu vo veci samej. Krajský súd tak

nezistil opodstatnenosť týchto odvolacích námietok žalovaného.

24. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces,
ktorú námietku odvodil od neprerušenia konania súdom prvej inštancie, čím malo byť žalovanémuznemožnené uskutočňovanie jeho procesných práv. Bolo krajským súdom konštatované, že v konaní
neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prebiehajúce súdne konanie o zaplatenie nároku
žalobcu prerušiť do skončenia trestného konania, iniciovaného žalovaným. Ak žalovaný namietol,

že v súvislosti s neprerušením konania sa dostal do dôkaznej núdze, tak je potrebné zopakovať,
že v rámci žalovaným iniciovaného trestného konania sa majú riešiť otázky súvisiace s tvrdeným
podvodným konaním ohľadom pôžičiek poskytnutých v roku 2015, a preto nie je zrejmé, prečo by
v rámci takto iniciovaného trestného konania mali byť riešené otázky úhrady faktúr vystavených
žalobcom ako právnickou osobou za plnenie poskytnuté v roku 2018. Žalovanému nič nebránilo, aby

v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil všetky svoje procesné práva a použil všetky dostupné
prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku žalobcu. Skutočnosť dôkaznej núdze, ktorú
pripúšťa samotný žalovaný, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o porušení jeho práv, ak nebolo
zistené, že by prebiehalo akékoľvek iné konanie, v ktorom by mohla byť vyriešená otázka, ktorá
by mala význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanom spore. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý

znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný
mal v konaní pred súdom prvej inštancie zabezpečenú možnosť na realizáciu jeho procesných práv a
bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie
spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana
mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú

podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada
rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o
ktorýchprávachapovinnostiachsúdrozhoduje(PL.ÚS43/95,II.ÚS121/02).Podrovnakýmpostavením
strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka
spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú

možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.
Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva
v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa

stanežalobcomaktorýzúčastníkovježalovaný(II.ÚS35/02).Zásadavyjadrujúca„právonaspravodlivý
súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“
pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým
stranám, tzn. bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom
prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby

bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd
svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich
procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva
na spravodlivý proces nemôže obstáť.

25. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného, podľa ktorých je nepravdepodobné, že
by p. S. neuhradila faktúry vystavené žalobcom, uvádza krajský súd, že sa jedná len o hypotetické
tvrdenie žalovaného, ktoré nie je podložené žiadnym z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie.
Ako už bolo konštatované, v konaní bola relevantná otázka, či zo strany žalovaného došlo k ním
tvrdenej úhrade vystavených faktúr žalobcu, a teda k zániku dlhu žalovaného splnením. Krajský súd v

tomto smere poukazuje na vyjadrenia konateľky žalobcu p. Kľučkovej na pojednávaní pred okresným
súdom dňa 27.2.2019 (zápisnica založená na č.l. 185 spisu), z ktorých plynie, že p. S. prestala
uhrádzať vystavené faktúry za elektrickú energiu z dôvodu, že žalovaný na úhradu nemal zdroje, pričom
ho opakovane upozorňovala, že žalobca nemá uhradené svoje pohľadávky. Skutočnosť nedostatku
finančných prostriedkov na strane žalovaného, ako vecne správne poukázal okresný súd, dotvrdzuje

aj výpoveď svedkyne p. P. na pojednávaní dňa 14.3.2019 (zápisnica založená na č.l. 228 spisu), kde
svedkyňa konštatovala negatívny hospodársky výsledok žalovaného za rok 2017 vo výške -17.000,- Eur.
V kontexte uplatneného nároku žalobcu nemôže byť dôvodná ani argumentácia žalovaného ohľadom
neplnenia povinností p. S. vo vzťahu k úhrade faktúr vystavených žalobcom. Krajský súd v tomto smere
poukazuje na závery súdu prvej inštancie v tom zmysle, že ak by aj p. S., ktorá mala pri úhrade

faktúry konať v mene žalovaného, porušila svoje povinnosti z právneho vzťahu, na základe ktorého
pre žalovaného mala úhradu týchto faktúr realizovať, tak by sa jednalo o zodpovednostný vzťah medzi
žalovaným a p. S., ktorý však nemá žiaden dopad na v konaní výlučne relevantnú skutočnosť, či
záväzky žalovaného voči žalobcovi podľa vystavených faktúr žalobcu zanikli alebo nezanikli splnením.Okresný súd potom vecne správne, aj s poukazom na Odsúhlasenie záväzkov zo dňa 18.06.2018, ktoré
odsúhlasenie vypracovala svedkyňa P., a s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nepredložil žiaden
dôkazotom,ževystavenéfaktúryžalobcovizaplatil,konštatovaldôvodnosťuplatnenéhonárokužalobcu

a vyhovel žalobe v celom rozsahu.

26. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.533,75 Eur, spolu s úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s

uplatnením pohľadávky, ako aj vo výroku III., ktorým bol žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania nebol
odvolaním žalovaného osobitne napadnutý, a preto tento výrok ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci
samej bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému
bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.