Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713210367
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8713210367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: BAU land, spol. s r.o., so sídlom Levočská
2, Poprad, IČO 31 687 539, zastúpenému JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice,
IČO: 31955088, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava,
IČO: 31 364 501, o zaplatenie 8.129,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 18Cb/185/2013-95 z 28.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 4.146,88 eur s prísl..

V prevyšujúcej časti, t.j. nad sumu 4.146,88 eur s prísl. rozsudok zrušuje, vrátane výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 8.129,12 eur s prísl.. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 1.4.2003 zmluva o nájme
nehnuteľnosti a dňa 27.10.2010 bol uzavretý dodatok č. 1. Žalobca platil nájomné v zmysle vystavených

faktúr žalovanému za obdobie od 22.5.2003 do 6.11.2009. V dôsledku nepresného určenia parciel
a neužívania v celosti predmetu nájmu bolo uplatnené za uvedené obdobie žalobcom bezdôvodné
obohatenie, pričom rozdiel ročne predstavoval 29 930,- Sk t.j. 993,49 eur a celková suma za uvedené
obdobie predstavovala 8.129,12 eur. Žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom vzniesol námietku
premlčania a trval na tom, že zmluva bola platne uzavretá a to čo predchádzalo k uzavretiu zmlúv o
nájme nemôže mať vplyv na nárok žalobcu. Žalobca si neuplatnil odpustenie alebo zľavu z nájomného.
Rozhodnutím Okresného súd Poprad č.k.18Cb/132/2011 zo dňa 9.9.2014 bola žaloba o určenie

neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2013 č.4848174131-2/2003 zamietnutá v spojení s rozhodnutím
KS Prešov č.k. 4Cob/103/2014-274 zo dňa 17.09.2015.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nárok je čiastočne
premlčanýavzhľadomnato,žeideopodnikateľskésubjektypripremlčanísanatovzťahujúustanovenia
Obchodného zákonníka, a teda platí tu 4 ročná premlčacia doba a Obchodný zákonník upravuje
premlčanie a nie je možné použiť vzhľadom na § 1 ods.2 Obchodného zákonníka ustanovenie §

107 Občianskeho zákonníka a aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi podľa Občianskeho zákonníka
premlčanie práv z jeho obchodných vzťahoch podlieha pravidlám Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník má komplexnú úpravu premlčania a teda nárok je čiastočne premlčaný vzhľadom na podanie
žaloby dňa 31.5.2011 pri nárokoch uplatnených z istín pri úroku z omeškania do 21.02.2007. Trebapoukázať aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/3800/2007 a NS SR 1ObdoV/5/2008. Súd sa
nestotožnil s názorom žalobcu, že priznanie tohto nároku je oprávnené do 21.2.2007 a súd nemá
prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko by to odporovalo dobrým mravom, pretože

každý podnikateľský subjekt nesie riziko súvisiace s podnikaním a preto v tejto časti ohľadne istiny a
úroku z omeškania súd nárok považoval aj za nedôvodný. Nároky uplatnené ohľadne istiny a úrokov
z omeškania v celkovej sume 2.964,71 eur s úrokom z omeškania od 15.6.2007 do 6.11.2009 súd
považoval za nepreukázané, a to z dôvodu, že bola riadne uzavretá nájomná zmluva, žalobca plnil v
zmysle predmetnej zmluvy. Túto zmluvu uzavrel žalobca slobodne a vážne a plnil z nej a bol si vedomý

následkov a neuplatnil si nároky v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka a nepreukázal náležite výšku
bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť z jednotlivých istín a taktiež aj uplatnenú dobu úrokov
z omeškania a preto súd v celosti žalobu zamietol.

4.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilustanovením§255ods.1CSPapriznalžalovanémuvočižalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako úspešnej sporovej strane v konaní.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovanému vzniklo v dôsledku nezrovnalostí
vo výmere žalobcom užívaných parciel, žalobca riadne ozrejmil a predložil výpočet, a to ešte na

pojednávaní 27.9.2012.

8. Súdom prvej inštancie zostala napriek vykonanému dokazovaniu neobjasnená skutočnosť, ktorá
vyvolala na strane žalobcu dôvod k žalobe na zaplatenie 8.129,12 eur. Predložením dôkazu č.
7 z 23.5.2011 - tabuľky so špecifikáciou uplatnenej sumy žalobca presne určil sumu, ktorá bola

bez skutkového a právneho základu účtovaná spoločnosťou žalovaného. Zástupca železníc trval na
súčasnomuzavretínájomnejzmluvynadobuaspoň5rokovavdôsledkutohodošlokuzavretiunájomnej
zmluvy o prenájme nehnuteľností, voči ktorej mal žalobca všetky výhrady, ktoré sumárne predstavovali
dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 29.930,- Sk ročne.

9. Od 1.4.2003 do 6.11.2009 vznikalo žalovanému bezdôvodné obohatenie. Účastníci vzájomne jednali
na vyhotovení nového mapového podkladu k dodatku k existujúcej nájomnej zmluve. Až ukončené
jednania za účelom dohody na zmene zmluvných podmienok viedli žalobcu k presvedčeniu, že
jeho preplatok na nájomnom musí uplatniť v žalobe. Počas doby asi 6 rokov vznikalo žalovanému
bezdôvodné obohatenie, a preto žalobca už v žalobe naznačil, že v prípade námietky premlčania

vznesenej žalovaným, bude žalobca žiadať uplatniť korektív k takto vznesenej námietke premlčania z
dôvodu, že táto je v rozpore s dobrými mravmi.

10. Súd však ani čiastočný nárok žalobcu do 6.11.2009 nepovažoval za preukázaný, a to z dôvodu, že
bola riadne uzavretá nájomná zmluva a žalobca v zmysle nej plnil. Medzi sporovými stranami nebola

uzavretá nová nájomná zmluva ako to tvrdí žalovaný, pretože išlo len o odstránenie prevažnej časti tých
nedostatkov, ktoré pôvodná zmluva mala v časti predmet zmluvy, v jej popise, v číselnom označení a
výmerovej špecifikácii.

11. Dôvodom návrhu na použitie korektív k uplatnenej námietke premlčania bola skutočnosť, že

žalovaný trval na tom, že uchádzač o možnosť odkúpenia prebytkového majetku nesmel mať u ŽSR
neusporiadané dlžoby. Za predpokladu, že podmienkou trvania stavby bol nájomný vzťah so ŽSR, hoci
aj namietanou zmluvou o nájme z 1.4.2003, požiadavku žalovaného, že uchádzač o kúpu nesmie byť
dlžníkom ŽSR žalobca mohol splniť len plnením, teda platením nájmu. V tom spočíva výnimočnosť vo
vzájomných vzťahoch medzi sporovými stranami.

12. Podaním z 15.11.2018 žalobca podrobne a s odkazom na konkrétny dôkaz dokumentoval svoje úsilie
v danej lokalite v konkrétnom katastrálnom území, v ktorom podrobne opísal genézu predmetu nájmu
a dokumentoval ako zložky ŽSR prostredníctvom svojho strediska hospodárenia s majetkom plánovalitento problém vyriešiť novou nájomnou zmluvou, pričom paralelne prebiehali jednania medzi žalobcom
a ŽSR o odpredaní prebytočného majetku - pozemkov. Žalobca v prípade úspešnosti jednania sa mal
stať vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktorých nájom spôsobil vznik bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ

sa žalobca uchádzal o kúpu prebytočných nehnuteľností, a táto by bola vzájomne zrealizovaná včas,
nebola by vznikla potreba platenia nájmu.

13. Je nepochopiteľné, ako súd naložil s požiadavkou žalobcu o korekciu voči námietke žalovaného
o premlčaní. V celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je o tom ani zmienka. Nie je náležite

špecifikovaný ani skutkový stav tak, ako mal byť ustálený súdom prvej inštancie. Žalovanému vzniklo
bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške a pre použitie korekcie v dôsledku rozporu námietky
premlčania s dobrými mravmi, mal súd prvej inštancie žalobe vyhovieť.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil,
že v roku 2010 došlo medzi žalobcom a žalovaný k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve pod č.

848 174 131-2-2003, pričom išlo o novú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý nový predmet a cena nájmu.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné.

16. Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné
vzťahy súvisiace s podnikaním (§ 1 ods. 1 Obchodného zákonníka).

17. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na
ktorých spočíva tento zákon (§ ods. 2 Obchodného zákonníka).

18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

19. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

20. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba 4 roky.

21. Pri právach vymáhateľných na súde, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka).

22. V prejednávanej veci treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že časť nárokov uplatňovaných
žalobcomvtomtokonaníjepremlčanáv4-ročnejpremlčacejlehoteuvedenejv§397ods.1Obchodného
zákonníkavnadväznostinaustanovenie§391ods.1Obchodnéhozákonníka.Zobsahužalobypôvodne
podanej na súd prvej inštancie 31.5.2011, ktorá sa prejednávala na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.
18Cb/132/2011 totiž vyplýva, že žalobca už v čase uzatvárania predmetnej nájomnej zmluvy z 1.4.2003

pod č. 848 174 131-2-2003 si bol vedomý, že existujú nezrovnalosti vo výmerách parciel, a teda že
v skutočnosti je výška nájomného vyššia, než by zodpovedala reálnej výmere parciel, ktoré si touto
nájomnou zmluvou prenajal. V závislosti od toho v dôkaze č. 7 - špecifikácii bezdôvodného obohatenia,
ktoré titulom nesprávne uvedenej výmery parciel žalovanému vzniklo, uviedol žalobca koľko konkrétne
zaplatil naviac žalovanému titulom predmetnej nájomnej zmluvy, hoci reálna výmera ním užívaných

parciel tomu nenasvedčovala.

23. Po preskúmaní tohto vyčíslenia žalobcu, treba konštatovať, že za obdobie 4 rokov pred
podaním žaloby, teda pred 30.5.2011, zaplatil žalobca za obdobie od 21.5.2003 (strana 1 špecifikácie
neoprávneného majetkového prospechu žalovaného z titulu nepresnosti veľkosti pozemkov na č.l. 90)

do 30.5.2007 celkovú sumu 4.146,88 eur tak, ako to nepochybne z tejto špecifikácie po jednotlivých
štvrťrokoch vyplýva.24. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že časť nárokov uplatňovaných v tomto konaní je
premlčaná,ajkeďsozreteľomnazamietnutiežalobyvcelomrozsahunešpecifikovalsúd,akáčasťtýchto
nárokov premlčaniu v skutočnosti podlieha. Po preskúmaní tohto vyčíslenia - tabuľky na č.l. 90 možno

však konštatovať, v zmysle vyššie uvedeného, že ide o sumu 4.146,88 eur, ktorá presne korešponduje s
obdobím od 21.5.2003 do 31.5.2007 (strana 2 predmetnej tabuľky predloženej žalobcom), pričom ďalšie
obdobie a plnenia zrealizované podľa tohto dokladu od 14.6.2007 do budúcnosti premlčaniu so zreteľom
na aplikáciu 4-ročnej premlčacej lehoty podliehať nemôžu.

25. Pokiaľ ide o uplatnenie tzv. korektívu vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej žalovaným,
konštatuje aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že neboli zistené žiadne dôvody pre
odmietnutie, či neuznanie tejto námietky premlčania zo strany žalovaného, pretože argumentácia,
ktorú v tomto smere žalobca predniesol je nepresvedčivá a nesúvisiaca s predmetom konania, teda
s uplatnenými konkrétnymi finančnými čiastkami, ktoré by mali predstavovať bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného. Nemožno akceptovať argument, že žalobca nesmel mať tzv. dlhy vo vzťahu k

žalovanému, ak sa chcel uchádzať o možnosť odkúpenia prebytkového majetku - nehnuteľnosti.

26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda pokiaľ ide o sumu 4.146,88 eur s prísl. je vecne správne a
ako také ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Nemožno však súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa toho, že nároky uplatňované
žalobcom v tomto konaní, ktoré prevyšujú sumu 4.146,88 eur s prísl. sú nedôvodné, nakoľko v konaní
pod sp.zn. 18Cb/132/2011 Okresného súdu Poprad bolo zistené (po čiastočnej zmene žaloby), že
predmetná nájomná zmluva, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá 1.4.2003 je platná.

28. Zistenia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu vo vzťahu k predmetnej zmluve neriešia nič v tom
smere, či skutočne bola uvedená správna výmera parciel, ktoré boli predmetom predmetnej nájomnej
zmluvy, a teda, či výška odplaty, ktorú by mal v skutočnosti žalobca platiť zodpovedá reálnej výmere
užívaných parciel. Ak by boli totiž preukázané tvrdenia žalobcu, že v skutočnosti užíval parcely v
menšej výmere, znamenalo by to vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za situácie, že

výška odplaty bola odvodená od nesprávne určenej výmery parciel, avšak táto okolnosť sama o sebe
nemá žiadny dopad na platnosť zmluvy. Týmito otázkami sa súdy pri posudzovaní platnosti predmetnej
nájomnej zmluvy vlastne ani nezaoberali.

29. Eventuálne zistenie nezrovnalostí vo výmere parciel, a teda aj vo výške skutočnej odplaty, ktorú

by mal žalovaný ako správca predmetných parciel dostať, totiž nesúvisia bezprostredne s platnosťou
predmetnej zmluvy a zistenia v tomto smere by nespôsobili neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy.

30. V skutočnosti by prichádzalo do úvahy len vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku uvedených
nezrovnalostí (ak by toto skutočne vzniklo), avšak nemalo by to za následok konštatovanie neplatnosti

nájomnej zmluvy ako celku.

31. V tomto smere treba konštatovať, že žalobca predložil dôkazy nasvedčujúce tomu, že skutočne
výmera parciel a výška odplaty, ktorú platil, nezodpovedali skutočnosti a ponúkol v tomto smere jednak
špecifikáciu bezdôvodného obohatenia, ako aj geometrický plán, ktorý mal potvrdzovať dôvodnosť

nárokov, ktoré uplatňuje v tomto konaní.

32. Súd prvej inštancie sa však týmito dôkazmi nezaoberal. Úvahy o nedôvodnosti nárokov žalobcu
uplatňovaných v tomto konaní odvodil len od okolnosti, že predmetná nájomná zmluva nebola určená
za neplatnú, avšak takýto právny názor nemožno považovať za správny v zmysle vyššie uvedeného.

33. V dôsledku toho súd prvej inštancie nezistil úplne skutkový stav, pretože sa nezaoberal dôkazmi,
ktoré žalobca v tomto konaní predložil (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a možno pripustiť, že vec aj nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), pokiaľ posudzoval nároky uplatňované v tomto konaní len
v závislosti od toho, že predmetná nájomná zmluva bola vyhodnotená ako platne uzavretá. Ako bolo

vyššie naznačené bezprostredný súvis medzi nárokmi uplatňovanými v tomto konaní a závermi súdov o
platnostitejtozmluvyniejevtomzmysle,žebyzáveryoplatnostipredmetnejnájomnejzmluvyvylučovali
žalobcu z možnosti uplatňovania nárokov, ktoré v súčasnosti v tomto konaní požaduje.34. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

35. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude dôsledne sa zaoberať dôkazmi, ktoré predložil žalobca v tomto
konaní a zistiť, či skutočne došlo k plateniu nájomného vo väčšom rozsahu, než by to zodpovedalo
reálnym výmerám, ktoré žalobca užíval. Bude preto potrebné oboznámiť všetky dôkazy, ktoré v tomto
smere žalobca navrhol a posúdiť takto dôvodnosť nárokov uplatňovaných v tomto konaní žalobcom,
pochopiteľne (v zmysle vyššie uvedeného) len za obdobie, ktoré nie je premlčané, teda za obdobie

od 31.5.2011 do budúcnosti, t.j. nad sumu 4.146,88 eur s prísl. Až po takto doplnenom dokazovaní a
právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

36. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).