Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212055
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716212055.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu F.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., V.
XX, zastúpeného Z.. Michalom Mudrákom, advokátom, advokátska kancelária v Bratislave, Vajnorská
100/A, proti žalovanému Q. N., a. s., so sídlom v G., S. 8, F.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou
kanceláriou BG Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 47 249 561, o zaplatenie
peňažnej náhrady, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 9C/170/2016-260
zo dňa 11. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e ;

II. vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti sumy 905,- EUR zastavil, zostáva nedotknutý.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody v sume 905 EUR za zriadenie vecného bremena žalovaným, na pozemku LV č. XXXX v kat. úz.

N., okr. O., z dôvodu uloženia optických káblov a ochranného pásma. Pôvodne sa domáhal povinnosti
nahradiť škodu vo výške 1.810 EUR, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý
vypracovala F.. S. H..

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že v zmysle zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách je oprávnený poskytovať verejnú telekomunikačnú sieť, zriaďovať a prevádzkovať jej
vedenie aj na cudzích nehnuteľnostiach. Nie si je vedomý porušenia svojej právnej povinnosti. Žalobca

nepreukázal, že mu škoda vznikla a že škodu zavinil žalovaný. Nárok považuje za prekludovaný, pretože
žalobca nárok na jednorazovú náhradu neuplatnil včas.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný úrad, katastrálny odbor O., listom z 20. 04.
2016 žalobcovi oznámil, že záznamom Z-XXX/XXXX bol vykonaný zápis vecného bremena na priznanie
práva uloženia inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma preložky optických káblov, Rýchlostná
cestaR2K.-H.,vprospechspoločnostiQ.,a.s.,S.8,G..Uvedenýlistžalobcaprevzal29.04.2016.Tým

mal preukázané, že žalobca si nárok na peňažnú náhradu u žalovaného neuplatnil do jedného roka odo
dňa, kedy sa dozvedel o skutočnosti, že došlo ku vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti.
Žalobca tiež nepreukázal, že nárok uplatnil pred podaním žaloby. Nepovažoval za relevantné tvrdenie
žalobcu, že pokiaľ žalovaný sám neoznámil žalobcovi zriadenie vecného bremena, žalovaný splnilpovinnosť až svojím vyjadrením k žalobe. Vyjadrenie k žalobe bolo doručené 19. 06. 2017, takmer dva
mesiace po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť 30. 04. 2016 a uplynula 30.
04. 2017. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti musí uplatniť nárok na jednorazovú odplatu u žalovaného

v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku núteného obmedzenia a len keď
by nedošlo k dohode, mal ktorýkoľvek z nich možnosť podať na súde návrh na vydanie rozhodnutia do 6
mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u príslušného podniku. Žaloba bola podaná predčasne, pretože
právna úprava uvedená v § 66 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách jednoznačne
rieši nárok vlastníka na jednorazovú náhradu voči príslušnému podniku na súde len za predpokladu, že

nedošlo medzi vlastníkom nehnuteľnosti a podnikom k dohode.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 66 ods. 1, 4 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Žalobca zobral žalobu späť v časti žalovanej 905 EUR a okresný súd konanie o tejto
sume zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Žalovanému, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, podľa
§ 155 ods. 1 v spojení s § 252 CSP priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal nesprávne skutkové a právne
posúdenie. Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť, hoci vedel, že svojím konaním zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu a počas konania túto skutočnosť nevyvrátil. Žalobca od žalovaného
neobdržal žiadne upovedomenie o začatí výkonu práv. O tom, že ide o zásah do vlastníckeho práva,

sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia žalovaného, ktoré prišlo na súd 19. 06. 2017. Uplatnením práva u
žalovaného by mohli byť vyjadrenia žalobcu z 23. a 25. 10. 2017, na ktoré reagoval žalovaný vyjadrením
doručeným súdu 20. 12. 2017, kedy odmietol poskytnúť akúkoľvek náhradu. Tým prestala byť žaloba
predčasná a nebol dôvod na jej zamietnutie z dôvodu preklúzie. Začiatok subjektívnej lehoty nenastal
a ak by nastal dňom vyjadrenia žalovaného k žalobe 19. 06. 2017, k preklúzii práva nedošlo, lebo právo

uplatnil žalobca na súde.
5.1. Žalobcovi vznikla na pozemku LV č. 1878 v kat. úz. Stožok škoda, ktorú spôsobil žalovaný tým,
že uplatnil právo v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách a je povinný vlastníkovi uhradiť
jednorazovú primeranú náhradu podľa § 66 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách. Ide o
špeciálnu úpravu náhrady škody, ustanovenia Občianskeho zákonníka vyžadujúce príčinnú súvislosť

medzi protiprávnym konaním a škodou nenastupujú. V zákone o elektronických komunikáciách je daná
príčinná súvislosť vzniku škody v dôsledku uplatnenia zákonného práva zriadenia vecného bremena,
čím dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Škodu žalobca preukázal znaleckým posudkom.
Tým,žežalovanýnesplnilsvojupovinnosťupovedomiťžalobcuozačatívýkonupráva,naplnilvšeobecnú
zodpovednosť za škodu upravenú Občianskym zákonníkom. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť

a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 905 EUR s 10 % ročným úrokom z omeškania od
14. 10. 2016.
5.2. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že v súvislosti so stavebným konaním
rýchlostnej cesty R2 nemôže mať oznámenie na úradnej tabuli žiadne právne účinky voči žalobcovi,
ktorému v tej súvislosti vyvlastnili viaceré pozemky a neočakával zásah do ďalších pozemkov. Žalobca

preukázal, že žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť a neoznámil žalobcovi začiatok obmedzenia jeho
vlastníckehoprávapodľa §66ods.3Zákonaoelektronickýchkomunikáciách.Bolobynespravodlivé,ak
by sa žalovaný vyhol povinnosti platiť žalobcovi, keď na počiatku bolo porušenie povinnosti žalovaného,
čo navodzuje, že mal záujem, aby si dotknutí vlastníci neuplatnili nároky včas. Oznámenie Okresného
úradu O. o zriadení vecného bremena neobsahuje dôvod vecného bremena. Prekluzívna lehota môže

začať plynúť až vtedy, keď si žalovaný splní povinnosti a žalobca ako dotknutý vlastník sa dozvie nielen
o obmedzení, ale tiež o tom, že ide o obmedzenie podľa Zákona o elektronických komunikáciách.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že v konaní na súde prvej inštancie poukázal na
Zmluvu o preložke verejnej elektronickej komunikačnej siete, uzavretú medzi spoločnosťou NDS, a. s.

a žalovaným, predmetom ktorej bolo preloženie verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného v
rámci stavby spoločnosti NDS, a. s., nazvanej „Rýchlostná cesta R2 K. - H.“. Žalobca bol ako vlastník
dotknutej nehnuteľnosti v rámci územného a následne stavebného konania s týmito skutočnosťami
oboznámený, a preto je jeho tvrdenie o tom, že o začatí výkonu práva nebol upovedomený, je
nepravdivé. Žalobca si mal právo uplatniť podľa § 66 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách,

túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Žalobca nepreukázal samotný vznik škody a že škoda vznikla
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Zákon o elektronických komunikáciách upravuje
jednorazovú náhradu odškodnenia z vecného bremena a nie je možné úspešne uplatniť z rovnakéhodôvodu škodu podľa všeobecnej úpravy (Občianskeho zákonníka). Navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť.
6.1.Vreplikenavyjadreniežalobcužalovanýzopakoval,žeprepriznanienáhradyškodynebolinaplnené

zákonné predpoklady. § 66 Zákona o elektronických komunikáciách neukladá žalovanému povinnosť
oznamovať žalobcovi, že má právo uplatniť, ale vlastníkovi ukladá lehotu, v akej má uplatniť náhradu
za obmedzenie práva. Žalobca bol o rozhodných skutočnostiach informovaný verejnou vyhláškou.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

8. Podľa § 66 ods. 1, písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže v
nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať
ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.

Podľa § 66 ods. 2, veta prvá a druhá zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách povinnosti
zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých
nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.

Podľa § 66 ods. 5 v spojení s § 78d zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení
platnom do 31. 01. 2017, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku
podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú
náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník
nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia

užívanianehnuteľnosti,inaktotoprávozaniká.Aksapodnikavlastníknehnuteľnostinavýškeprimeranej
náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

Podľa § 78d zák. č. 351/2011 Z. z., ak k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti v dôsledku výkonu

oprávnenípodnikupodľa§66ods.1došlopred1.februárom2017,nauplatnenienárokunajednorazovú
úhradu sa vzťahujú ustanovenia § 66 ods. 4 a 5 v znení účinnom do 31. januára 2017.

Vzhľadom na § 78d zák. č. 351/2011 Z. z. sa v posudzovanej veci neuplatní právna úprava § 66 ods.
5 účinná od 01. 02. 2017, podľa ktorej nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti

uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku
núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku
núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo.

Podľa §151oods.1,vetaprváObčianskehozákonníka,vecnébremenávznikajúpísomnouzmluvou,na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Podľa § 35 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení platnom do 30. 09. 2018, okresný úrad vykoná záznam
bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

9. Nebolo sporné, že predmetom konania bola jednorazová peňažná náhrada za zriadenie vecného
bremena na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, pričom osobou oprávnenou z vecného
bremena je žalovaný, ktorý má podľa § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách povinnosť
jednorazovú primeranú náhradu poskytnúť dotknutému vlastníkovi pozemku. Právny vzťah strán sporu
vyplýva zo zápisov v katastri nehnuteľností. Nútené obmedzenie vzniklo v zmysle § 66 ods. 1 písm. a)

v spojení s § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zo zákona.

10. Okresný súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca ako dotknutý vlastník nehnuteľnosti mal
povinnosť uplatniť nárok na jednorazovú odplatu u žalovaného v prekluzívnej lehote jedného roka ododňa, keď sa dozvedel o vzniku núteného obmedzenia a len ak by nedošlo k dohode, mala každá strana
do 6 mesiacov možnosť podať žalobu na súde. Zamietnutie žaloby bolo vecne správne odôvodnené tým,
že žalobcovi na uplatnenie náhrady za zriadenie vecného bremena uplynula jednoročná prekluzívna

lehota podľa právnej úpravy § 66 ods. 5, ktorá v spojení s § 78d zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách platila do 31. 01. 2017. Právna úprava totiž spájala začiatok plynutia prekluzívnej
lehoty na uplatnenie práva s objektívnou skutočnosťou, ktorou je vznik vecného bremena, a nie so
subjektívnymi predpokladmi alebo povinnosťami na strane žalobcu a žalovaného, ktoré by záviseli od
toho, kedy sa dotknutý vlastník o zriadení vecného bremena dozvedel, čím nesprávne argumentoval

žalobca. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, lebo z právnej úpravy nevyplýva, že prekluzívna lehota
začalaplynúťažvtedy,keďsižalovanýsplnilpovinnostiakedysažalobcaakodotknutývlastníkdozvedel
nielen o obmedzení, ale tiež o tom, že ide o obmedzenie podľa Zákona o elektronických komunikáciách.

11. Na vecnej správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby nič nemení nesprávny záver, že žalobca
mal svoje právo pred podaním žaloby uplatniť u žalovaného, pretože právna úprava nevylučovala

uplatnenie práva na súde. Právna úprava dáva síce prednosť dohode o odplate za zriadenie vecného
bremena pred podaním žaloby, ale neuplatnenie práva priamo u žalovaného nie je prekážkou aktívnej
legitimácie žalobcu. Pre posúdenie veci bolo podstatné to, že podaním žaloby sa prekluzívna lehota
neprerušila. V danom prípade bolo na ťarchu žalobcu, že mu prekluzívna lehota uplynula skôr, ako
bola žaloba doručená druhej strane. V uvedenej súvislosti odvolací súd dodáva, že zriadenie vecného

bremena v prospech žalovaného je na LV č. XXXX v kat. úz. N. zapísané dňom 01. 02. 2016. Doručenie
oznámenia o vykonaní záznamu v katastri nehnuteľností vyplýva z právnej úpravy katastrálneho zákona
a postupu katastrálneho úradu, ale nepreukazuje existenciu skutočnosti podľa zákona o elektronických
komunikáciách, ktoré majú vplyv na zánik práva žalobcu. Žaloba bola na súde podaná 06. 10. 2016 a
žalovanému bola doručená až 15. 05. 2017, teda po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty od vzniku

núteného obmedzenia, ktoré vzniklo v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o elektronických
komunikáciách. Keďže uplynutím prekluzívnej lehoty právo žalobcu zaniklo tým, že nebolo uplatnené v
určenom čase podľa § 583 Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí
výkonu práva, naplnil všeobecnú zodpovednosť za škodu upravenú Občianskym zákonníkom, odvolací
súd uvádza, že nárok uplatnil ako náhradu za zriadenie vecného bremena a prípadná zmena žaloby
nebola predmetom konania. Zamietnutie žaloby bolo vecne správnym rozhodnutím a v tej súvislosti aj
výrok o náhrade trov konania pre žalovaného, ktorý bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vznikli trovy podaním vyjadrenia a
repliky k odvolaniu, preto krajský súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).