Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116213555.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: U.
U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. C. XXXX/XX, N., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou
STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovaným
v rade: 1/ BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105,

2/ Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia (t.č. neodkladného opatrenia), o odvolaní žalovaného v rade 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 6Cpr/4/2016-27 zo dňa 10. 06. 2016 v spojení s opravným
uznesením 6Cpr/4/2016-75 zo dňa 02. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch ktorými nariadil
predbežné opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie) a uložil žalobkyni povinnosť podať na súde návrh na

začatie konania vo veci samej (prvý, tretí a štvrtý výrok) p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného v rade 2/ voči výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia (t.č.
neodkladného opatrenia) v spojení s opravným uznesením, ktorým okresný súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia voči žalovanému v rade 1/ zamietol (druhý výrok) a voči výroku, ktorým
žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriznáva

(šiesty výrok), o d m i e t a.
III. Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým uložil žalovanému
v rade 2/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania (piaty výrok) z r u š u j e a vec v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým uznesením predbežným opatrením (t.č. neodkladným opatrením) uložil
žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej

medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 9283789086 zo dňa 7.5.2013, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči
žalovanému v rade 1/ zamietol. Zamestnávateľovi žalobkyne: Ing. Libor Hromada- CAMPARI, IČO: 33
342164, smiestompodnikaniaZaymusova1324/4,01001Žilinauložilpovinnosťzdržaťsavykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a Poštovou
bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 9283789086 zo dňa 7.5.2013, a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej. Žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia podať
na súde návrh na začatie konania vo veci samej. Žalovaného v rade 2/ zaviazal nahradiť žalobkyni
trovy konania vo výške 178,99 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to do troch dní po
právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkachzo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
podľa dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá bola uzatvorená v rámci úverovej zmluvy č.
9283789086 zo dňa 7.5.2013 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným v rade 2/ ako veriteľom.

Súd mal za to, že dovtedy kým sa nerozhodne o tom či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
uzavretá platne, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na
základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru,
že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy
podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť

nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Nariadením
predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy na
základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je dočasné opatrenie proti postihu
majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by
sa na základe neskôr určenej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy poukazovali žalovanému v rade
2/ zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje.

Súd však považoval za dôvodný iba návrh žalobkyne na uloženie povinnosti zdržať sa uplatňovania práv
z Dohody o zrážkach zo mzdy voči žalovanému v rade 2/, ktorý je oprávneným subjektom z predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ išlo o návrh voči žalovanému v rade 1/ súd konštatoval, že žalovaný
v rade 1/ nie je oprávneným subjektom z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Z predloženého
potvrdenia o obsahu komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 21.7.2015 medzi žalovaným v rade 2/ ako

komitentom a žalovaným v rade 1/ ako komisionárom nemal súd osvedčené, že žalovaný v rade 2/
splnomocnil žalovaného v rade 1/ na úkony spojené s vymožením pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
9283789086 zo dňa 7.5.2013, a teda nemal osvedčené, že žalovaný v rade 1/ môže uplatňovať práva
z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako vecne legitimovaný subjekt. Preto návrh žalobkyne voči
žalovanému v rade 1/ zamietol. Podľa § 76 ods. 3 OSP bolo zároveň uložené žalobkyni, aby v 30-dňovej

lehote podala návrh na začatie súdneho konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov zo zmluvy o úvere č. 9283789086 zo dňa 7.5.2013. Súd rozhodol aj o trovách konania.
Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, súd
rozhoduje o náhrade trov konania v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (nie až v naň
nadväzujúcom konaní vo veci samej), pričom platí zásada úspechu (§ 142 ods. 1 OSP). Žalobkyňa mala

v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému v rade 2/. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania vo výške 178,99
eur titulom trov právneho zastúpenia (tieto boli uplatnené za 2 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a
príprava zastúpenia, t.j. 66,- eur + 8,58 eur + 20 % DPH, spolu 89,495 eur a 2/ podanie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, t.j. 66,- eur + 8,58 eur + 20 % DPH, spolu 89,495 eur). Nakoľko

si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a vyhlášky č.
655/2004 súd jej náhradu trov konania priznal v plnej, t.j. ňou uplatňovanej výške. Voči žalovanému v
rade 1/ bola žalobkyňa neúspešná, keďže súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči nemu
zamietol. Žalovanému v rade 1/ preto prináleží právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalovaný
v rade 1/ náhradu trov konania neuplatnil a ani mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu

trov konania nepriznal.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa do celej výrokovej časti podal
odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil,
eventuálne, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho

názoru návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 75
ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza jedine z tvrdení žalobcu, čo považuje za nesprávne a
neodôvodnené. Žalobca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriložil žiadne konkrétne
dôkazy, z ktorých by vyplývalo spochybnenie platnosti uzatvorenej Zmluvy o úvere, resp. spochybnenie
postupužalovanéhopriuzatvoreníatrvaníZmluvyoúvere.Podľajehonázoružalobažalobcujeúčelová,

bez väzby na skutkové okolnosti prípadu, pričom žalobca neosvedčil také okolnosti prípadu, aby bol
súd povinný nariadiť predbežné opatrenie. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie neuviedol,
aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené a pre ktoré bolo nutné nariadiť predbežné opatrenie,
v čom spočíva konkrétna obava, na základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený,
pričom takúto odôvodnenú obavu neuviedol ani samotný žalobca v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil svoju povinnosť splatiť vzniknutý dlh zo Zmluvy
o úvere. Podľa jeho názoru nie sú práva žalobcu ohrozené alebo poškodené. Pretože žalobca si
neplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o úvere, ktorá je platná a účinná (čo žalobca ani
nespochybňuje), súd prvej inštancie nariadením predbežného opatrenia vytvoril stav, kedy jemu značneznemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Pretože žalobca neplatí splátky v zmysle Zmluvy o úvere,
súd prvej inštancie nariadením predbežného opatrenia mu zamedzil realizáciu zrážok zo mzdy ako
zabezpečovacieho inštitútu, čo bude v konečnom dôsledku viesť k predčasnému zosplatneniu celej

pohľadávky. Nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do jeho práv, ako veriteľa a to do
práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Tento zásah je neodôvodnený, účelový, bez logického
a skutkového základu pre rozhodnutie. Žalobcovi by naozaj hrozila ujma, ak by nepristúpil k realizácii
zrážok zo mzdy, pretože v dôsledku neplácania úveru by došlo k zosplatneniu úveru. Ďalej zdôraznil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,

Zákona o ochrane spotrebiteľa, predstavuje zákonný prostriedok zabezpečenia záväzku a neodporuje
právu Európskej únie. Uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy si uplatňuje svoje práva vyplývajúce mu
zo zmluvy o úvere.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 07. 05. 2013 so
žalovaným 2/ uzatvorila zmluvu o úvere č. 9283789086 na sumu 15.000,- eur. Podpisom tejto úverovej

zmluvy uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,
boli vopred pripravené žalovaným 2/ na príslušnom formulári, je uvedená takmer nečitateľným písmom,
pričom na jej existenciu nebola žalovaný 2/ žiadnym spôsobom upozornená. Dohoda o zrážkach zo
mzdyuplatňovanávspotrebiteľskýchzmluváchbolauždávnejšieKomisiounaposudzovaniepodmienok

v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenou Ministerstvom
spravodlivosti SR posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 OZ, pričom komisia
skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Ak by žalovaný 2/ nedisponoval s predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok

uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný 2/ vedomý si tejto
skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o
zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemám žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo
mzdy, aby tento proces zastavila, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou predbežného
opatrenia. Ukončiť zväzky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 2/ nemôže ani jej zamestnávateľ, a to ani

vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Zrážky zo mzdy sa tak vykonávajú aj na plnenie, na ktoré nemá žalovaný
nárok. Týmto procesom vzniká žalobkyni priamo majetková ujma t.j. jej príjem je každý mesiac krátený
o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy. Bez bezprostredného zásahu súdu je tu dôvodná obava, že kým
dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, bude toto rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné,

nakoľko zrážky zo mzdy už budú vykonané v celom rozsahu.

5. V dôsledku podaného odvolania žalovaného v rade 2/ bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní
odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej
inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení

zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových
civilných procesných kódexov a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a
zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný
pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1
CSP, § 471 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§

470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej
úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení podľa
Občianskeho súdneho poriadku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch
ktorými nariadil predbežné opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie) a uložil žalobkyni povinnosť podať na
súde návrh na začatie konania vo veci samej ako vecne správne potvrdil. Uznesenie okresného súdu

v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým uložil žalovanému v rade 2/ povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného v rade 2/ voči výroku
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia (t.č. neodkladného opatrenia) v spojení s opravným
uznesením, ktorým okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v rade1/ zamietol a voči výroku, ktorým žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nepriznáva, odmietol podľa § 386 písm. b) ako podané neoprávnenou osobou.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa vo vzťahu k tej časti rozhodnutia, ktorým nariadil predbežné opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie)
a uložil žalobkyni povinnosť podať na súde návrh na začatie konania vo veci samej. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

10. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné
opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích

osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov,
pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy
vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné
ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie

výkonu súdneho rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti
ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zo strany navrhovateľa, nemôže byť dôvodom na nariadenie
predbežného opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

11. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný v rade 2/ uzavrela úverovú zmluvu č.

9283789086, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička od spoločnosti Poštová banka, a.s.
Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená krajne nevýhodným spôsobom, a to dohodou o zrážkach zo
mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

12. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyňa osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť

žalovaného v rade 2/ zo dňa 14. 4. 2016, ktorý poveril vymáhaným pohľadávky žalovaného v rade 1/,
podľa dohody o zrážkach zamestnávateľ žalobkyne vykonáva zrážky zo mzdy, čo spôsobuje výrazné
obmedzenie žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný môže neobmedzene vymáhať dlh od
žalobkyne. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa
nie je schopná tento proces zastaviť bez súdom nariadeného predbežného opatrenia. Odvolací súd

súhlasí s názorom žalobkyne, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

13. S poukazom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že bolo potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi

účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť
platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne
vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto
zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať
dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko
zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy
poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahunež zákon dovoľuje. Okresný súd dôvodne návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a
správne uložil žalovanému, ako aj platiteľovi mzdy zdržať sa použitia vykonávania zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy.

14. Žalovaný v rade 2/ podaným odvolaním napadol aj výrok o trovách konania. Pre posúdenie nároku
na náhradu trov predbežného opatrenia, mal okresný súd v čase svojho rozhodovania vychádzať z ust.
§ 145 O.s.p. V uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom, či ho nariaďuje
pred začatím konania, alebo až počas konania), nerozhoduje o náhrade trov konania. Vyhovenie

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia totiž nemožno považovať za úspech, ktorý by odôvodňoval
priznanie trov za túto časť konania. Dôvodom je skutočnosť, že predbežné opatrenie má len dočasný
charakter (§ 74), pričom súd pri jeho nariadení vychádza iba zo skutočností, ktoré má osvedčené, nie
dokázané. Predmetné ustanovenie preto zakotvuje, že o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti
s predbežným opatrením, rozhodne súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania. Pritom
sa uplatňuje zásada, že účastníkovi, ktorému sa prizná náhrada trov konania (podľa niektorého z

ustanovení § 142-143), sa prizná aj náhrada trov predbežného opatrenia. Pre priznanie nároku na
náhradu trov predbežného opatrenia je preto irelevantné, v prospech koho bolo predbežné opatrenie
nariadené.
V prejednávanej časti konania platí pre trovy predbežného opatrenia ustanovenie § 145 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného

opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že sa v predbežnom
opatrení o náhrade trov konania nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný prípad predbežného opatrenia
podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého súdna prax priznáva náhradu trov konania už v konaní o tomto nároku, pretože sa naň hľadí
ako na nárok definitívne priznaný, a spravidla žaloba podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nenasleduje.

Z uvedeného vyplýva, že súd postupoval v súlade s ustanovením § 145 O.s.p., pokiaľ v rozhodnutí o
predbežnom opatrení nerozhodol o trovách predbežného opatrenia, pretože o uvedených trovách je
povinný rozhodnúť v rozhodnutí vydanom v konaní o veci samej. Právnym dôsledkom zániku alebo
zrušenia predbežného opatrenia z iného dôvodu než pre vyhovenie návrhu o veci samej alebo pre
uspokojenie práva navrhovateľa je nárok na náhradu ujmy vzniknutej predbežným opatrením v zmysle

§ 77 ods. 3 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že súd nerozhodnutím o trovách predbežného opatrenia v
rozhodnutí o predbežnom opatrení neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010)

15. Keďže nebol zo strany okresného súdu pri rozhodovaní o trovách predbežného opatrenia dodržaný

vyššie uvedený postup, odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách vo vzťahu
k žalovanému v rade 2/ podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

16. Napadnutým uznesením bol rozhodované aj voči žalovanému v rade 1/, voči ktorému bol návrh

na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a zároveň bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté
aj o nároku na náhradu trov konania, pričom žalovaný v rade 1/ nepodal proti predmetným výrokom
uznesenia odvolanie, odvolací súd potom odvolanie žalovaného v rade 2/ voči výroku uznesenia o
zamietnutí predbežného opatrenia voči žalovanému v rade 1/, ako aj voči výroku, podľa ktorého
žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania nepriznáva, odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP,

pretože bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nebola oprávnená.

17. Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o trovách konania a vec vrátil na
ďalšie konanie, v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)