Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1T/51/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308010256

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6308010256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich Zoltána
Sojaka a Jána Bačkovského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. februára 2015 v trestnej veci
obžalovaného R. F. a spol. takto

r o z h o d o l :

obžalovaní 1. R. F., nar.XX. E. XXXX Y. L., trvale

bytom L., L. X,

2. E. O. A. D. Ľ. N. Š. , nar.XX. C. XXXX Y. L., trvale bytom
Č. L., F., H. XX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h ,

obžalovaný R. F.

v bode 1

zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm.c, ods.2 písm.c Tr.zák.

v bode 6

z prečinu podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a Tr.zák.

obžalovaný E. O.

v bode 2

z prečinu podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a Tr.zák.

v bode 5

zo zločinu podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák.

v bode 7

zo zločinu podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák.p r e t o ž e

1. obžalovaný R. F. dňa 30. októbra 2006 o 17.55 hod. v obci Čierny Balog, v časti Medveďovo - Dolina
na miestnej komunikácii viedol svoje terénne motorové vozidlo zn. Suzuki Jimmy, ev. č. L. XXXAX
tak, že využíval celú šírku vozovky a priebežne ho posúval do strán, čím hliadke odboru kriminálnej
polície OR PZ, UJaKP PZ v Brezne zamedzoval v jeho predbehnutí a následnom prenasledovaní a
zadržaní osobného motorového vozidla zn. Škoda Octávia Combi, ev. č. K. XXXAT, modrej metalízy,

ktoré išlo pred ním a ktoré bolo v dobe od 21.00 hod. dňa 29. októbra 2006 do 07.20 hod. dňa 30.
októbra 2006 odcudzené spred obytného domu v K., N.. Š.. H. XXXX/XX H.S. E. N., napriek tomu, že
bol hliadkou polície opakovane upozorňovaný zvukovým signálom a svetelným signálom - prepínaním
diaľkových a tlmených svetiel na ich služobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXXAB,
aby im umožnil vykonanie služobného zákroku smerujúceho k zaisteniu osobného motorového vozidla
zn. Škoda Octavia Combi, pričom bol uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo,

2. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do dňa 22. novembra 2006 v L., N.. M. XXXX/X získal a
mal v držbe v byte servisnú knižku osobného motorového vozidla zn. VW Golf Variant, ev. č. B. XXXBI,
šedej metalízy, VIN W., r. v. 2002, ktoré bolo v dobe od 9. októbra 2006 do 10. októbra 2006 nezisteným

spôsobom odcudzené spred obytného domu vo B., N.. J. XXX/XXX H. A.. G. C., pričom bol uzrozumený
s tým, že servisná knižka mohla pochádzať z odcudzeného vozidla,

5. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do 17.00 hod. dňa 22. novembra 2006 v obci Č. L. -
F., H. XX, získal a mal v držbe nákladné motorové vozidlo zn. Subaru Forester, ev. č. C. /., zelenej

metalízy, na ktorom bolo dodatočne privarené do otvoru v karosérii v mieste jeho obvyklého vyhotovenia
na časti plechu VIN číslo karosérie v tvare E. a na karosérii vozidla bolo ponechané pôvodné VIN
číslo karosérie v tvare E. a číslo motora XXXXL, uvedené vozidlo bolo v dobe od 19.00 hod. dňa 13.
decembra 2005 do 7.40 hod. dňa 14. decembra 2005 nezisteným spôsobom odcudzené spred obytného
domu v L. L., N.. J.X. XX majiteľovi R. D. R., R..K..S.. L. L. a malo hodnotu 281.910,- Sk, pričom bol

uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo,

6. obžalovaný R. F. od presne nezistenej doby do 06.00 hod. dňa 22. novembra 2006 v L., L. X, získal
a mal v držbe riadiacu jednotku airbagu č. XXXXXDXXLXBS a sedačky Č.. XXXJDLXWETR C. Č..

XXXJELXXHXMX v celkovej hodnote 45.561,- Sk, ktoré pochádzali z osobného motorového vozidla zn.
VW Bora, ev. č. K. XXXAR, VIN čísla v tvare W., v. č. motora C. XXXXXX, ktoré bolo odcudzené v dobe
od 18.00 hod. dňa 5. februára 2006 do 06.20 hod. dňa 6. februára 2006 pred obytným domom v K., N.. B.
G.XXH.A..H.P.Á.,pričomboluzrozumenýstým,žesúčiastkymohlipochádzaťzodcudzenéhovozidla,

7. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby koncom roka 2005 do februára 2006 v obci Č. L. - F., H.
XX, získal a mal v držbe osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXXAU, šedej metalízy,
s VIN číslom karosérie v tvare V. s v. č. motora v tvare C., r. v. 1999, ktoré bolo zaevidované na jeho
družku Z. Ť., a ktoré bolo vo februári 2006 predané Š. Á., pričom časť plechu s uvedeným originálom
VIN čísla bola ku karosérii vozidla privarená, číslo motora bolo ručne prerážané a v interiéri bolo tzv.

skrátené VIN číslo karosérie (t.j. posledných 7 znakov) v tvare XXXXXXX s dátumom výroby 25. júna
1998,uvedenévozidlobolodňa6.októbra2005približneo01.50hod.nezistenýmspôsobomodcudzené
spred obytného domu Y. Y. Š. - V. Š., N.. Š. XX/XX, majiteľovi H. E. a malo hodnotu 140.000,- Sk, pričom
bol uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo,

t e d a

obžalovaný F.

v bode 1

v trestnom konaní bránil v získaní dôkazu a uvedený čin spáchal z osobitného motívu, v úmysle zakryť
iný trestný čin,v bode 6

na seba previedol a ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,

obžalovaný E. O.
v bode 2

na seba previedol a ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,

v bode 5

na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním pre
seba väčší prospech,

v bode 7

na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním pre
seba väčší prospech,

a z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalovaný R. F.

Podľa § 344 ods.2 Tr.zák., § 37 písm.h Tr.zák., § 38 ods.2,4,8 Tr.zák., § 41 ods.2 Tr.zák., § 39 ods.1,3
písm.e Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 a 1 (jeden a pol) roka.

Podľa § 49 ods.1 písm.a Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba 1 a 1 (jeden a pol) roka.

Podľa § 60 ods.1 písm.a Tr.zák. na trest prepadnutia veci - nástroja na vytrhávanie zámkov so závažím
a vysielačky s označením Bt.

obžalovaný E. O.

Podľa § 231 ods.2 Tr.zák., § 37 písm.h Tr.zák., § 38 ods.2,4,8 Tr.zák., § 41 ods.2 Tr.zák., § 39 ods.1,3
písm.e Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 a 1 (jeden a pol) roka.

Podľa § 49 ods.1 písm.a Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba 1 a 1 (jeden a pol) roka.

Podľa § 60 ods.1 písm.a Tr.zák. na trest prepadnutia veci - nástroja na vytrhávanie zámkov s jednou

skrutkou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal na R. F. C. E. O. obžalobu za skutky, ktoré mali spáchať
tak, že1. obžalovaný R. F. dňa 30. októbra 2006 v čase o 17.55 hod. v obci Č. L. Y. Č. H. - G. na
miestnej komunikácii svojim terénnym motorovým vozidlom zn. Suzuki Jimmy ev. č. L.-XXXAX bránil
a zamedzoval hliadke odboru kriminálnej polície OR PZ UJaKP PZ v Brezne v prenasledovaní a

následnom zadržaní osobného motorového vozidla zn. Škoda Octávia Combi, ev. č. K.-XXXAT, modrej
metalízy, ktoré bolo v čase od 21.00 hod. dňa 29. októbra 2006 do 07.20 hod. dňa 30. októbra 2006
odcudzené spred paneláka 1571/41 na N. Š.. H. Y. K. majiteľovi E. N., a to aj napriek tomu, že bol
hliadkou polície opakovane upozorňovaný zvukovým signálom ako aj svetelným signálom - prepínaním
diaľkových a tlmených svetiel na ich služobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L.-XXXAB,

2. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do dňa 22. novembra 2006 ukrýval v byte v L., N. M.
XXXX/X servisnú knižku osobného motorového vozidla zn. VW Golf Variant, ev. č. B.-XXXBI, šedej
metalízy, VIN W., r. výroby 2002, ktoré bolo v dobe od 09. októbra 2006 do 10. októbra 2006 nezisteným
spôsobom odcudzené z parkoviska vo B., N. J. XXX/XXX H. A.. G. C.,

3. obžalovaný R. F. v presne nezistenom čase do 16. septembra 2006 vymenil riadiace jednotky na
osobných motorových vozidlách VW Bora, ev. č. Z.-XXXBE, ktorého majiteľom je A.. A. L. a vozidle VW
Bora, ev. č. L.-XXXAT, ktorého majiteľom je obžalovaný, pričom vozidlo VW Bora, ev. č. Z.-XXXBE má
súčasné VIN číslo v tvare W., avšak VIN číslo riadiacej jednotky motora je v tvare W. C. Y. Y. L. U.. Č..
L. XXXAT H. R. Y. Č. Y. V. W. C. Y. Č. K. E. H. Y. V. W., a teda použil ako pravé výrobné číslo súčasti

motorového vozidla iného motorového vozidla,

4. obžalovaní R. F. C. E. O. v presne nezistenom dni mesiaca marec 2006 neoprávnene zasiahli
do súčasti osobného motorového vozidla zn. VW Bora ev. č. L.-XXXAV R. Č. Y. Y. V. W., ktorého
majiteľom je H. Ď. a to do prevodovky vozidla tým, že pôvodný údaj o výrobnom čísle prevodovky v

tvare G. XXXXX XX XX XX XXX bol vyhotovený dodatočne a zároveň neoprávnene zasiahli do riadiacej
jednotky predmetného motorového vozidla, ktorú prekódovali tak, že táto neobsahuje originálne údaje
o pôvodnom výrobnom čísle karosérie tohto osobného motorového vozidla,

5. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do 17.00 hod. dňa 22. novembra 2006 u seba v mieste

trvalého bydliska v obci Č. L. - F., H. XX, ukrýval nákladné motorové vozidlo zn. Subaru Forester, ev. č.
C. /./, zelenej metalízy, pričom na tomto vozidle časť plechu s VIN číslom karosérie v tvare E. dodatočne
privaril do otvoru v karosérii vozidla v mieste jeho obvyklého vyhotovenia a na karosérii vozidla ponechal
pôvodnéVINčíslokarosérievtvareE.ačíslomotora1831L,pričombolozistené,žepredmetnénákladné
motorové vozidlo bolo v dobe od 19.00 hod. dňa 13. decembra 2005 do 07.40 hod. dňa 14. decembra

2005 nezisteným spôsobom odcudzené doposiaľ neznámym páchateľom spred obytného domu č. 13 na
Ulici J. Y. L. L., čím bola spôsobená majiteľovi vozidla Slovenskej geodetickej spoločnosti s.r.o. Banská
Bystrica škoda vo výške 281.910,- Sk,

6. obžalovaný R. F. od presne nezistenej doby do 06.00 hod. dňa 22. novembra 2006 u seba v

mieste trvalého bydliska v L., L. X, ukrýval súčiastky motorového vozidla, a to riadiacu jednotku
airbagu č. XXXXXDXXLXBS a sedačky č. XXXJDLXWETR C. Č.. XXXJELXXHXMX, pričom vykonanou
identifikáciou uvedených súčiastok bolo zistené, že pochádzajú z osobného motorového vozidla zn. VW
Bora, ev. č. K.-XXXAR, VIN čísla v tvare W., výr. číslo motora C. XXXXXX, ktoré bolo odcudzené v čase
od 18.00 hod. dňa 5. februára 2006 do 06.20 hod. dňa 6. februára 2006 pred panelovým domom č. XX

X. N. B. G. Y. K., čím bola majiteľovi H. P. spôsobená škoda vo výške 350.000,- Sk,

7. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby u seba v mieste trvalého bydliska v obci Č. L. - F., H.
XX, ukrýval osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. L.-XXXAU, šedej metalízy, s VIN číslom
karosérievtvareV.svýr.číslommotoravtvareC.,podľadokladovr.výroby1999,ktorébolozaevidované

na družku obžalovaného Z. Ť., a ktoré bolo v mesiaci február 2006 predané Š. Á., pričom kriminalistickou
expertízou bolo zistené, že časť plechu s uvedeným originálom VIN číslom bola ku karosérii uvedeného
vozidla privarená, ďalej bolo z istené, že horeuvedené číslo motora vozidla bolo ručne prerážané a v
interiéri vozidla bolo zistené tzv. skrátené VIN číslo karosérie (t.j. posledných 7 znakov) v tvare 0891186 s
dátumom výroby 25. júna 1998, a okrem toho bolo zistené, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo

dňa 6. októbra 2005 v čase okolo 01.50 hod. nezisteným spôsobom odcudzené doposiaľ neznámym
páchateľom spred obytného bloku Váh v Štrbe - V. Š., X. N. Š. XX/XX, čím bola spôsobená majiteľovi
H. E. škoda vo výške 140.000,- Sk,8.obžalovanýR.F.odpresnenezistenejdobyusebavmiestetrvaléhobydliskavL.,L.X,ukrývalosobné
motorové vozidlo zn. VW Golf, čiernej farby, s VIN číslom karosérie v tvare W., rok výroby 2004, ktoré
dňa 18. júna 2006 odpredal K.. U. P., pričom kriminalistickou expertízou boli zistené stopy po brúsení na

bloku motora s číslom AXR 277 320, ktorým bolo pôvodné číslo motora odstránené a v súčasnej dobe
nie je možné zistiť jeho pôvodný tvar,

ktoré u obžalovaného R. F. kvalifikoval v bode 1 ako zločin marenia spravodlivosti podľa §
344 ods.1 písm.c, ods.2 písm.c Tr.zák., v bodoch 3,4 a 8 ako pokračujúci prečin falšovania a

pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 ods.1,2 písm.b Tr.zák., v bode
4 spolupáchateľstvom podľa § 22 Tr.zák. a v bode 6 ako prečin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a
Tr.zák.

a ktoré u obžalovaného E. O. kvalifikoval v bode 2 ako prečin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a
Tr.zák.,vbode4akoprečinfalšovaniaapozmeňovaniaidentifikačnýchúdajovmotorovéhovozidlapodľa

§ 220 ods.1,2 písm.b Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., v bode 5 ako zločin podielnictva
podľa § 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák. a prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných
údajov motorového vozidla podľa § 220 ods.1,2 písm.b Tr.zák. a v bode 7 ako zločin podielnictva podľa
§ 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák. a prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov
motorového vozidla podľa § 220 ods.1,2 písm.b Tr.zák.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 21. septembra 2009, sp. zn. 1T 51/2008 bol R. F. spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodený a to za skutky v bodoch 1 a 6 obžaloby podľa § 285 písm.b Tr.por.
a za skutky v bodoch 3,4 a 8 obžaloby podľa § 285 písm.c Tr.por. Tým istým rozsudkom bol obžalovaný
E. O. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený a to za skutok v bode 2 obžaloby podľa § 285 písm.b

Tr.por. a za skutky v bodoch 4,5 a 7 obžaloby podľa § 285 písm.c Tr.por.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. mája 2012, sp. zn. 5To 144/2011 bol uvedený
rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 11. marca 2013, sp. zn. 1T 51/2008 bol R. F. spod obžaloby
v celom rozsahu oslobodený a to za skutky v bodoch 1 a 6 obžaloby podľa § 285 písm.b Tr.por. a za
skutky v bodoch 3,4 a 8 obžaloby podľa § 285 písm.c Tr.por. Tým istým rozsudkom bol obžalovaný E.
O. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený a to za skutok v bode 2 obžaloby podľa § 285 písm.b

Tr.por. a za skutky v bodoch 4,5 a 7 obžaloby podľa § 285 písm.c Tr.por.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. novembra 2013, sp. zn. 5To 65/2013 bol
uvedený rozsudok tunajšieho súdu v bodoch 1,2,5,6 a 7 zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd zistil tento skutkový stav:

1. obžalovaný R. F. dňa 30. októbra 2006 o 17.55 hod. v obci Č.A. L., Y. Č. H. - G. na miestnej komunikácii
viedol svoje terénne motorové vozidlo zn. Suzuki Jimmy, ev. č. L. XXXAX tak, že využíval celú šírku

vozovky a priebežne ho posúval do strán, čím hliadke odboru kriminálnej polície OR PZ, UJaKP PZ v
Brezne zamedzoval v jeho predbehnutí a následnom prenasledovaní a zadržaní osobného motorového
vozidla zn. Škoda Octávia Combi, ev. č. K. XXXAT, modrej metalízy, ktoré išlo pred ním a ktoré bolo v
dobeod21.00hod.dňa29.októbra2006do07.20hod.dňa30.októbra2006odcudzenéspredobytného
domu v K., N.. Š.. H. XXXX/XX majiteľovi E. N., napriek tomu, že bol hliadkou polície opakovane

upozorňovaný zvukovým signálom a svetelným signálom - prepínaním diaľkových a tlmených svetiel
na ich služobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXXAB, aby im umožnil vykonanie
služobného zákroku smerujúceho k zaisteniu osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi,
pričom bol uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo,

2. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do dňa 22. novembra 2006 v L., N.. M. XXXX/X získal a
mal v držbe v byte servisnú knižku osobného motorového vozidla zn. VW Golf Variant, ev. č. B. XXXBI,
šedej metalízy, VIN W., r. v. 2002, ktoré bolo v dobe od 9. októbra 2006 do 10. októbra 2006 nezistenýmspôsobom odcudzené spred obytného domu vo B., N.. J. XXX/XXX majiteľovi A.. G. C., pričom bol
uzrozumený s tým, že servisná knižka mohla pochádzať z odcudzeného vozidla,

5. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do 17.00 hod. dňa 22. novembra 2006 v obci Č. L. -
F., H. XX, získal a mal v držbe nákladné motorové vozidlo zn. Subaru Forester, ev. č. C. /., zelenej
metalízy, na ktorom bolo dodatočne privarené do otvoru v karosérii v mieste jeho obvyklého vyhotovenia
na časti plechu VIN číslo karosérie v tvare E. a na karosérii vozidla bolo ponechané pôvodné VIN číslo
karosérie v tvare E. a číslo motora 1831L, uvedené vozidlo bolo v dobe od 19.00 hod. dňa 13. decembra

2005 do 7.40 hod. dňa 14. decembra 2005 nezisteným spôsobom odcudzené spred obytného domu
v L. L., N.. J. XX majiteľovi Slovenskej geodetickej spoločnosti, s.r.o. Banská Bystrica a malo hodnotu
281.910,- Sk, pričom bol uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo,

6. obžalovaný R. F. od presne nezistenej doby do 06.00 hod. dňa 22. novembra 2006 v L., L. X,
získal a mal v držbe riadiacu jednotku airbagu č. 00319D16L6BS a sedačky č. XXXJDLXWETR a č.

XXXJELXXHXMX v celkovej hodnote 45.561,- Sk, ktoré pochádzali z osobného motorového vozidla zn.
VW Bora, ev. č. RK 590AR, VIN čísla v tvare W., v. č. motora C. XXXXXX, ktoré bolo odcudzené v
dobe od 18.00 hod. dňa 5. februára 2006 do 06.20 hod. dňa 6. februára 2006 pred obytným domom
v K., N.. B. G. XX majiteľovi A.. H. P.G., pričom bol uzrozumený s tým, že súčiastky mohli pochádzať
z odcudzeného vozidla,

7. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby koncom roka 2005 do februára 2006 v obci Č. L. - F., H.
XX, získal a mal v držbe osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXXAU, šedej metalízy,
s VIN číslom karosérie v tvare V. s v. č. motora v tvare C., r. v. 1999, ktoré bolo zaevidované na jeho
družku Z. Ť., a ktoré bolo vo februári 2006 predané Š. Á., pričom časť plechu s uvedeným originálom

VIN čísla bola ku karosérii vozidla privarená, číslo motora bolo ručne prerážané a v interiéri bolo tzv.
skrátené VIN číslo karosérie (t.j. posledných 7 znakov) v tvare XXXXXXX s dátumom výroby 25. júna
1998,uvedenévozidlobolodňa6.októbra2005približneo01.50hod.nezistenýmspôsobomodcudzené
spred obytného domu Y. Y. Š. - V. Š.V., N.. Š. XX/XX, majiteľovi H. E. a malo hodnotu 140.000,- Sk,
pričom bol uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo.

Obžalovaní F. C. O. zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 30. októbra 2006 (bod 1 obžaloby), obžalovaný R. F. uviedol, že dňa 30.
októbra 2006 sa išiel voziť so svojim autom zn. Suzuki Jimmy, kde chcel prejsť dolinou, dostať sa

na horizont a zísť k svojej požičovni lyžiarskych potrieb, ktorej je majiteľom. Odtiaľ mal naplánované,
že navštívi H. Ď.. Cestou hore dolinou si uvedomil, že terén, po ktorom ide, je značne rozmočený a
vymytý vodou, a preto sa rozhodol niekde v strede doliny zastať a skonštatoval, že jeho motorové vozidlo
je v dobrom technickom stave a mohol by si ho poškodiť, preto sa otočil a šiel smerom späť. Asi v
polovici cesty, keď sa vracal, zaregistroval za ním idúce motorové vozidlo, ktorému sa vyhol a toto ho

obehlo. Uvedené vozidlo išlo rýchlejšie, keďže ho prebehlo, on pokračoval svojim tempom. Vozidlo sa
mu postupne vzďaľovalo, ale nie extrémne rýchlo, išlo o trochu rýchlejšie. Keď sa dostalo na takú cestu,
kde sa dalo ísť rýchlejšie, tak až vtedy extrémne zrýchlilo. Mohlo ho predbehnúť asi tak 800 m až 1 km
predtým, ako sa dostal na takú cestu, kde sa mohlo ísť rýchlejšie, bolo to combi tmavej farby. Od toho
vozidla, keď zrýchlilo, bol asi tak 200 - 300 m za ním. Po celý čas ani nespomaľoval, ani nezrýchľoval,

išiel štandardne rýchlosťou okolo 30 km/hod. Keď sa už dostal na dobrú cestu a prešiel nejakých pár
metrov okolo prvých domov v Čiernom Balogu, časť Medveďovo, všimol si, že na bielom motorovom
vozidle sa zapálili svetlá, a keď prechádzal okolo neho, to vozidlo sa začalo otáčať a potom išlo za ním.
Prvýkrát ho zaregistroval, ako stálo mimo cesty naboku, ale až vtedy, keď došlo k zapáleniu svetiel. Aj
keď bol na lepšej ceste, mohol ísť okolo 30 - 40 km/hod., ani nespomaľoval, ani nezrýchľoval a vôbec

tomu bielemu autu, ktoré išlo za ním, nebránil, aby ho predišlo. Je to normálna dedinská cesta, kde sa
podľa neho zmestia nielen dve osobné autá, ale jedným z vozidiel môže byť aj autobus a pri tej rýchlosti,
ktorou on šiel, by ani nemusel pribrzďovať, aby sa nejakému autobusu oproti vyhol. Ďalej uviedol, že
jeho vozidlo je relatívne úzke. Podľa neho to biele vozidlo, ktoré bolo za ním, ho vzhľadom na šírku
cesty, mohlo kedykoľvek predbehnúť, ak by nešlo nič oproti. Je pravdou, že to biele vozidlo išlo za ním

a priblížilo sa k nemu, ale podľa neho nejavilo žiadne známky, že by ho chcelo predbehnúť. Bolo to
bežné motorové vozidlo bielej farby, ktoré nebolo označené znakmi polície, ani žiadnym majákom. On
mal v aute pustené rádio, žiadne zvukové signály nepočul, nevidel ani tzv. blikanie resp. ak aj niečo také
bolo, tak to nepovažoval za signál, pretože ak dochádza k prepínaniu diaľkových svetiel na tlmené aspäť, tak to môže byť aj náročky, ale na druhej strane to môže byť aj nerovnosťami cesty a má to tiež
podobný efekt. To auto mohlo ísť za ním odhadom 1 km až 2 km, ale on vôbec nevidel, že mu dáva
nejaké znamenia a vôbec nevedel v tom čase, že ide o policajné auto, to netušil. Počas toho úseku

ho mohli x-krát predbehnúť. Bola tma a teda sa aj jemu siluety ťažko rozlišovali cez spätné zrkadlá.
To auto ho napokon predbehlo pri lesnej správe, keď už začal zabáčať, pretože chcel ísť za Ďatkom.
Uvedené vozidlo ho predbehlo, zabrzdilo pred ním a on zastal. Potom, ho tie osoby, keď vystúpili z auta,
kontaktovali, jeden z nich sa preukázal policajným odznakom a bolo mu oznámené, že je zadržaný.
Až vtedy sa dozvedel, že ide o policajtov v civile. Pokiaľ ide o to, že mal brániť a zamedzovať tomuto

vozidlu v predchádzaní, tak to vôbec nie je pravda, odhliadnuc od toho, že ani nevedel, že sú to policajti,
pretože on išiel po svojej pravej strane a neprechádzal do ľavej strany tak, aby niekoho blokoval. V
žiadnom prípade ani nemal vedomosť o tom, že by to druhé auto malo prenasledovať to prvé auto,
o tom naozaj nemal odkiaľ vedieť. Ak by on chcel niekoho prebehnúť a ten pred ním by ho blokoval,
určite by došlo k nejakému stretu, či už zozadu, alebo z boku, čo by zanechalo určité stopy na vozidle a
jeho vozidlo bolo následne obhliadané, fotené, pričom tam také stopy neboli vôbec zaistené, ani zistené

nejaké poškodenia. Vo svojom vozidle išiel v tom čase aj do doliny, aj z doliny sám. Tá dobrá cesta
od začiatku, keď sa na ňu dostal až po miesto, kde bol zablokovaný, sa pripája na konci na hlavnú
komunikáciu danej obce, kde je dostatočne široké miesto na predchádzanie t.j. to miesto je také, kde
sa dá určite prebehnúť. Minimálne polovica toho úseku je rovná, alebo prehľadná. Naozaj sa dozvedel,
že ide o policajnú akciu, keď vystúpili z auta určité osoby a jedna z nich mu povedala, že je zadržaný,

a vtedy mu aj povedali, že za čo je zadržaný. Doslova mu povedali, že robí doprovod kradnutému
autu, na čo sa ich opýtal, že jediné vozidlo, s ktorým bol v kontakte bolo to ich vozidlo. Nevedel, že
to auto za ním používalo nejaké znamenie, resp. nepoužívalo znamenie o zmene smeru jazdy, t.j. tzv.
odbočovací blinker. Sami policajti neuvádzali, že by používali ukazovateľ zmeny smeru jazdy, a keď bolo
na toto poukázané, tak z Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo oznámené, že to títo

policajti používali, len to neuviedli. Ďalej vypovedal, že policajti mali na prichádzajúce vozidlá rozhľad na
oveľa dlhšiu vzdialenosť než to uvádzali, rádovo 500 m. Naviac ten úsek cesty vôbec nebol asfaltový,
boli tam priečne rúry, cez ktoré sa muselo ísť pomaly, čiže vzhľadom na tieto okolnosti nebolo možné
tými autami ísť nejako rýchlo, lebo by došlo k ich poškodeniu. Nie je pravdou, že na tom úseku, kde
bol prenasledovaný, nie je také miesto, ktoré je širšie ako komunikácia, nakoľko on to nafotil a z toho

jednoznačne vyplýva, že ide o takú šírku vozovky, kde sa vedľa seba postaví 5 áut o čom predložil aj
fotokópie fotografií a ďalšie fotografie na posúdenie miesta. Policajné auto malo obsah motora 1,6 l,
kdežto Suzuki malo obsah motora 1,3 l a ak by ich auto využilo akceleráciu a moment prekvapenia,
na tomto úseku ho mohli predbehnúť úplne bez škrabancov. Veď na tomto úseku ani nie je technicky
možné, aby jedno auto zablokovalo auto idúce za ním.

Spoluobžalovaný E. O. k tejto veci dodal, že pokiaľ ide o zadržanú vysielačku, tak išlo o detskú
vysielačku, ktorá má dosah asi tak 10-15 metrov a táto sa vraj mala používať na páchanie trestnej
činnosti, nevie doteraz akej, lebo to je hračka a trvá na jej vrátení, lebo druhú má doma. Táto bola v aute
spoluobžalovaného, lebo oni dvaja si autá občas vypožičiavajú.

Svedok H. H., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že už si presné
podrobnosti nepamätá pre odstup času, detailnejšie vypovedal v prípravnom konaní. Je príslušníkom
polície a v rámci služby dostali informáciu, že bolo odcudzené auto v Žilinskom kraji, išlo o vozidlo
Škoda Octavia. Toto malo byť odstavené v oblasti Čierneho Balogu na nejakej okrajovej časti. S kolegom

vozidlo vypátrali a po lustrácii identifikačných čísel zistili, že ide o vozidlo, ktoré bolo v pátraní, potom
boli vykonané opatrenia k zablokovaniu prístupových ciest. V službe bol v tom čase s H. V., vytypovali si
vhodné miesto na stráženie a pozorovanie prístupovej cesty a monitorovali ho. Vo večerných hodinách
bol registrovaný pohyb vozidiel smerom k vozidlu, ktoré strážili. Prvá prešla Octavia a následne išlo iné
vozidlo červenej farby Suzuki Jimmy a to v tesnom závese. Boli v službe na služobnom vozidle, ktoré

nebolo označené znakmi polície. Začalo sa prenasledovanie vozidiel, najmä vozidla Octavia. V danom
prípade nebolo možné vozidlo dostihnúť, nakoľko pred nimi išlo vozidlo Suzuki, ktoré im aj napriek
výzvam cestu neuvoľnilo, teda vozidlo Octavia ušlo a po zastavení Suzuki bola vykonaná kontrola aspoň
tohto vozidla t.j. jeho osádky. Ohľadne unikajúcej Octavie poskytli informácie cez operačné stredisko. On
hneď ako vystúpil o vodičovi vozidla Suzuki vedel, že ide o obžalovaného F., ktorého pozná z videnia.

Myslí si, že potom bol tento obžalovaný prevezený na OR PZ v Brezne ďalšími príslušníkmi polície,
unikajúcu Octaviu sa nepodarilo zastaviť, ani vypátrať. Prvýkrát spozoroval vozidlo Suzuki, keď išlo k
stráženému vozidlu Octavia. Oni sa museli vracať okolo nich, pretože ďalej tým smerom sa nedalo ísť,
nakoľko je tam pole. Je možné, že by to terénne vozidlo Suzuki prešlo, ale Octavia nie, podľa toho siaj zvolili stanovište. To auto, keď išlo hore, tak si všimol, že sa v ňom nachádza obžalovaný F., asi bol
vodičom a takisto sa tam nachádzala druhá osoba, myslí si, že bola v maskáčoch, ktorú však nepoznal.
Oni mohli prechádzať okolo nich vo vzdialenosti 5 metrov, podľa neho v tom čase bolo také prítmie a v

blízkosti, kde stáli bolo aj pouličné osvetlenie, čiže bolo vidno. S kolegom si toto miesto museli vybrať,
lebo bolo vhodné na stráženie, s Octaviou nemali vizuálny kontakt, lebo tam nebolo vhodné miesto a
vedeli aj tak, že pôjdu okolo nich, keď sa budú vracať. Podľa neho obe vozidla išli dosť rýchlo. V tom
mieste, kde boli oni s kolegom, je normálna asfaltová cesta, podľa neho je taká široká, že dve autá oproti
sebe prejdú. Hneď reagovali a pustili sa do prenasledovania. Za Octaviu sa nestihli zaradiť preto, že obe

autá išli rýchlo a tesne za sebou, čiže oni nemali čas a priestor, ako sa za ne zaradiť. Podľa neho nemohli
dostihnúť Octaviu z toho dôvodu, že vozidlo Suzuki, ktoré bolo medzi nimi, im bránilo v jeho predbehnutí.
Od začiatku až po zastavenie vozidla zn. Suzuki, mohli s kolegom prejsť približne úsek odhadom okolo 2
km. Pokiaľ ide o bránenie vozidla Suzuki, aby ho predbehli, tak to vodič robil tak, že jednak spomaľoval a
z toho dôvodu im Octavia pred ním unikala a jednak sa nedržal pri pravom okraji cesty, ale v podstate sa
pohyboval po celej šírke raz tam, raz na druhú stranu a tým im bránil v jeho obehnutí, pretože stále menil

dráhu svojho pohybu. Oni dávali najavo vodičovi vozidla Suzuki skutočnosť, že ho chcú predbehnúť tak,
že trúbili a zároveň aj prepínali tlmené svetlá na diaľkové a naopak. Podľa neho ten vodič musel vedieť,
že ho chcú predbehnúť, nakoľko musel v spätnom zrkadle vidieť to prepínanie svetiel a zároveň počuť
aj to trúbenie, veď tam išli za sebou len tie tri autá. Ich auto nebolo označené znakmi polície, teda podľa
neho bežný človek by nemohol vedieť, že ide o policajné auto, avšak podľa jeho názoru obžalovaný F.

vedel, že ide o policajné auto, pretože s týmto autom prišiel veľakrát do styku pri rôznych vyšetrovacích
úkonoch a v nadväznosti aj na ich signalizovanie si myslí, že vedel, že ide o policajtov. Toto auto bolo
nimi používané ako príslušníkmi kriminálnej polície, ktorí ani autá označené znakmi polície nepoužívajú.
Tieto úkony, ktoré robili, sú oprávnení robiť, a to ako tzv. operatívci a bolo to v súlade so zákonom o PZ.
Od momentu, kedy videl prvýkrát Suzuki okolo nich prechádzať po dobu, keď sa už vracali dve autá,

mohlo prejsť niečo okolo 5 minút. Vzhľadom na rýchlosť si nestihol všimnúť, či tá osoba, ktorá viedla
Octaviu, bola tou istou osobou, ktorá išla s obžalovaným F. predtým na aute Suzuki, ale predpokladá to.
Predtým ako išlo Suzuki okolo nich, nezaznamenal žiadny pohyb iných vozidiel, ani osôb. Ten úsek ako
oni začali prenasledovať autá, až po zastavenie vozidla Suzuki, mohol trvať časovo okolo 2-3 minút. V
tomto úseku nešlo žiadne auto oproti nim, ani cyklisti a takisto ani nijaké ďalšie auto, alebo motorové

vozidlo neprebiehali v ich smere. Ďalej svedok ešte uviedol, že skutočnosť, že ide o kradnuté vozidlo
zistili lustráciou v operačnom stredisku, a to podľa výrobného čísla karosérie, overovali to telefonicky.
Keďže tam nebol signál, kde bolo to motorové vozidlo, tak zišli s ich motorovým vozidlom a odtiaľ volali.
Po zistení, že ide o odcudzenú vec, majú povinnosť postupovať v zmysle zákona o PZ. On informoval
kolegov do Ružomberka, aby si zabezpečili sily na prevzatie tohto vozidla, taktiež boli vyrozumení o tom

pracovníci tzv. skupiny Moto KR PZ. Vozidlo hneď nezaistili, pretože nebolo známe, kto s tým vozidlom
vtedy disponuje, z tohto dôvodu sa rozhodli pre postup, ako už uviedol. Toto všetko vychádzalo z toho
dôvodu, že chceli stotožniť osobu, ktorá si po dané vozidlo príde. Zvolili uvedenú taktiku, teda sa rozhodli
nezaistiť nestotožnenú osobu priamo pri nastupovaní do vozidla, pretože chceli toto vozidlo zaistiť v
pohybe, t.j. aby tá osoba to auto aj viedla a následne ho prenasledovať a až potom ho zaistiť. Keď

vozidlá išli dole, boli s kolegom v motorovom vozidle po ich ľavej strane. Myslí si, že na tej trase je
viacej miest, ktoré umožňujú predbehnúť bezpečne vozidlo. Oni však ani na takýchto miestach nemohli
to vozidlo predbehnúť, lebo im v tom bránilo. Ono by sa možno dalo predbehnúť, keby veľmi riskoval,
ale on mal na mysli bezpečnosť a bezpečne sa ani na takýchto miestach nedalo predbehnúť. Služobné
vozidlo malo obsah motora 1600. Nevedel sa vyjadriť, či môže tak akcelerovať, aby prebehlo to pred

nimi idúce vozidlo. Nevedel presne určiť na akú vzdialenosť oni s kolegom uvideli vozidlá ešte predtým
ako prešli okolo nich. Maják nepoužili preto, lebo v tom čase maják pri sebe nemali, resp. vozidlo to
nemalo vo výbave. Celý priebeh akcie nenahrával napr. na mobil z toho dôvodu, pretože mu to žiadne
nariadenie neumožňuje a nenariaďuje. On v tom čase bol vodič vozidla, teda netelefonoval kolegom,
ale myslí si, že kolega, ktorý bol v tom čase v aute s ním, informoval operačné stredisko, ako sa situácia

v tom čase vyvíja. Na výzvu predsedu senátu aby sa vyjadril a odstránil rozpor vo svojich výpovediach
oproti výpovedi z prípravného konania svedok uviedol, že na hlavnom pojednávaní vypovedal, že hneď
stotožnil osobu obž. F., keď išiel smerom hore, lebo si myslel, že tak vypovedal už v prípravnom konaní.
Pripúšťa, že pre odstup času si mohol tento detail inak zapamätať a myslí si, že pravdivá je výpoveď z
prípravného konania. Ďalej ešte svedok uviedol, že pozná pravidlá cestnej premávky a tvrdí, že okrem

toho, že prepínali svetlá z tlmených na diaľkové, tak ešte predtým dali znamenie o zmene smeru jazdy,
t.j. že chcú vozidlo predbehnúť. On to v prípravnom konaní neuviedol preto, že sa ho na to nikto nepýtal.
Nevedel či to potom niekedy pri výsluchu spomínal. Podľa neho to vozidlo spĺňalo všetky podmienky,
aby bolo používané na pozemných komunikáciách. V súvislosti s tým, či mohlo byť použité za účelomprenasledovania, nemal vedomosť, že by bol nejaký predpis ministerstva vnútra, ktorý by upravoval
prenasledovanie vozidla.

Svedok H.Á. V., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že on osoby
obžalovaných predtým nepoznal. Prvýkrát s obžalovaným F. prišiel do styku v prípade ukradnutia Škody
Octavie. Niekedy v druhej polovici roka 2006 vykonával službu, nakoľko je príslušník PZ, vtedy robil na
kriminálke. Pátracou činnosťou bola získaná informácia, že v katastrálnom území obce Čierny Balog
sa má nachádzať odstavené vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré malo byť ukradnuté v Ružomberku. Túto

informáciu preverili, vozidlo sa naozaj nachádzalo odstavené v časti Medveďovo Dolina. Toto stotožnili
buďpodľaev.č.alebopodľaVINkarosérie.Robiliopatrenia,aby stotožniliosobu,ktorávozidloodstavila.
Vzhľadom k tomu, že tam bol zlý signál na mobilný telefón, tak sa presunuli do Medveďova, kde bol
signál. Na prístupovej ceste sa rozhodli čakať, kto si príde po to vozidlo. Vizuálne na to vozidlo nevideli,
ale viedla okolo nich jediná prístupová cesta. Nevie už presne koľko bolo hodín, keď zaregistrovali,
že smerom hore do Doliny ide nejaké motorové vozidlo. Išlo o terénne motorové vozidlo zn. Suzuki

Jimmy, v ktorom sedeli dve osoby. Spolu s kolegom stáli blízko tej prístupovej cesty asi 2-3 metre, ale
v briežku, čiže to prichádzajúce vozidlo ich nemohlo zaregistrovať. Najviac do pol hodiny zaregistrovali
ako dole dolinou idú dve motorové vozidlá, mohli to zbadať na vzdialenosť takých 25 metrov. Prvé
motorové vozidlo bola Škoda Octavia a to tá ukradnutá a druhé motorové vozidlo bolo Suzuki. Hneď ako
ich zaregistrovali, naštartovali svoje motorové vozidlo a začali tieto vozidlá prenasledovať s úmyslom

zastaviť vozidlo Škoda Octavia. Podľa neho tie autá išli jednak rýchlo a jednak tesne za sebou, preto
sa medzi nich nemohli dostať. Na to, aby mohli zastaviť Škodu Octavia, museli predísť vozidlo Suzuki,
čo sa im však nepodarilo, nakoľko vodič tohto vozidla im bránil v predídení jeho vozidla. Tá miesta
komunikácia je veľmi úzka, avšak dve oproti idúce vozidlá môžu prejsť, ale musia sa každý držať v smere
svojej jazdy pri pravom okraji vozovky. Bránenie spočívalo v tom, že vodič vozidla Suzuki prechádzal

z jednej strany na druhú a teda ho nemohli bezpečne obísť t.j. aby neohrozovali sami seba. Naviac to
vozidlo aj spomaľovalo, a preto sa im Škoda Octavia vzďaľovala a stratila. Podľa neho ten úsek, od
kedy sa zaradili za tie vozidlá z ich stanovišťa, po miesto, keď potom zastavili vozidlo Suzuki, mohlo byť
niečo okolo 3 km. To vozidlo im po celý úsek bránilo v predchádzaní až do doby, kým sa im nestratila
Škoda Octavia z dohľadu, potom to vozidlo zastalo a oni zastali pred ním. Ich služobné vozidlo bolo

bez označenia znakmi polície. Skutočnosť, že oni chceli to auto predbehnúť, dávali najavo šoférovi tým
spôsobom, že kolega trúbil a takisto prepínal svetlá z tlmených na diaľkové, iným spôsobom to šoférovi
nedali najavo, len mali smerovku zapnutú. Obžalovaný F. vedel napriek tomu, že vozidlo nemalo znaky
polície, že ide o policajné auto, lebo ako osoba poznal aj služobné vozidlá, ktoré mali policajti v Brezne,
hoci neboli označené znakmi polície. On hneď po zastavení a jeho zadržaní pri aute tvrdil, že nevedel,

že ide o policajné vozidlo, dokonca on povedal, že nepočul ani trúbenie. Maják nebol vo výbave, preto
ho nemohli použiť. Tá Octavia ušla a nebola zaistená. Keď našli to vozidlo, tak kontaktovali operačné
stredisko a žiadali o posily, možno sa minuli o 10 minút, pretože keď sa toto stalo, posily z KR PZ boli
v Podbrezovej. Už tušili, keď išlo to vozidlo Suzuki hore, že môže ísť o tzv. doprovodné vozidlo pre
Octaviu, ktoré ho má vlastne kryť, sprevádzať a v prípade potreby aj blokovať. Avšak oni už nemohli

nič robiť, preto reagovali tak ako reagovali. Kým sledovali na svojom mieste situáciu, tak smerom k
ukradnutej Škode Octavii išlo len jedno vozidlo a to Suzuki. Dokonca, keď ich aj prenasledovali, tak
podľa neho nešlo nič oproti t.j. autá, autobusy alebo chodci a taktiež nikoho nepredbiehali v ich smere,
čiže to prenasledovanie trvalo niekoľko minút t.j. maximálne 3-4 minúty. Miesto, kde stála ukradnutá
Škoda Octavia monitorovali približne už od 14.00 až 15.00 hod. t.j. bolo dobre vidno. Nemohli tam však

ostať, pretože tam nebolo vhodné miesto, kde by sa mohli s ich vozidlom skryť tak, aby neboli videní
a naviac tam nebol signál, takže by nemohli komunikovať. Nevie presne uviesť koľko bolo od miesta,
kde stála Škoda Octavia po miesto, kde stáli oni. SMS nepoužili preto, že nakoľko v roku 2006 to nebolo
bez signálu technicky možné. Aj keď zistili, že auto je kradnuté, nezaistili ho preto, že chceli stotožniť
osobu, alebo osoby, ktoré si po neho prídu. Na elimináciu vozidla Suzuki nepoužili napr. služobnú zbraň,

lebo podľa nich nebol zákonný dôvod na použitie takéhoto prostriedku, nakoľko nemali preukázané, že
možno osobu vodiča tohto vozidla hodnotiť ako nebezpečného páchateľa, keď by už bolo možné použiť
zbraň. Myslí si, že naozaj to prvé auto, ktoré išlo, bola tá konkrétna odcudzená Škoda Octavia, pretože
bol s ňou vo vizuálnom kontakte, keď ju prvýkrát zahliadol a išla okolo nich. Podľa neho sa za tie vozidlá
zaradili časovo okamžite, čiže za vozidlom Suzuki mohli byť behom prejdenia takých 30 m. Nepamätá si,

či na tom úseku, kde autá prenasledovali, sa nachádza také miesto, ktoré bolo širšie ako tá komunikácia,
na ktorej sa pohybovali. On už počas jazdy, keďže bol spolujazdec, volal na operačné stredisko, že ich
niekto blokuje a že im Octavia uniká.Svedok H. Ď., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že pokiaľ ide o krádež
Octavie, ktorú mali ukradnúť v Ružomberku a mali ju skrývať v časti Čierny Balog, Medveďovo, v
časti Dolina, nevie o tom nič. Na výzvu predsedu senátu, aby sa vyjadril a odstránil rozpor vo svojich

výpovediach s výpoveďami z prípravného konania svedok uviedol, že trvá na tom, čo uviedol dnes, o
týchto skutočnostiach vôbec nič nevie. Vymyslené je podľa neho aj to, že sa vôbec F. na to pýtal resp. mu
povedal, že čo vystrája, ani toto nie je pravda. O kradnutej Octavii sa ani s F. ani s O. nebavil. Tú výpoveď
v prípravnom konaní, teda túto rozpornú časť, tak toto nebolo vôbec čo vedel, v tej časti vypovedal kvôli
tomu, že tam prítomní policajti robili na neho nátlak. Tieto skutočnosti mu oni uviedli, že to má tak uviesť,

hoci to nebola pravda. Nátlak na neho spočíval v tom smere, že sa mu vyhrážali tým, že mu už nikdy
nevrátia to auto, ktoré mu vtedy zaistili. On sa bál, že mu auto naozaj nevrátia, kvôli tomu tú výpoveď
podpísal. Dokonca mu sľubovali, že ak to podpíše, tak mu auto ešte na druhý deň vrátia, čo nebola
pravda. To auto mu napokon vrátili asi tak po desiatich mesiacoch, naviac bolo v hroznom stave.

Svedok E.X. R., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že on býva v Čiernom

Balogu, v časti Medveďovo. V uvedenom čase, už si nepamätal na presný dátum, bol na ceste pred
svojim domom. Všimol si, že ide dole auto, na ktoré zakýval. Ešte susedovi, ktorý sa ho pýtal kto
to bol, vravel, že ide o obžalovaného F., ktorý má pri vleku požičovňu lyží. Išiel na vozidle Suzuki
Jimmy, za týmto autom išla Škoda Felícia bielej farby v malej vzdialenosti rádovo pár metrov, možno
15. Videl ich prichádzať zo vzdialenosti 200 m, bolo to relatívne krátko, nešli nejako rýchlo, ale ani

pomaly, išli primerane. Z jazdy toho bieleho vozidla nevyplývalo, že by to vozidlo obžalovaného F. chcelo
predbehnúť, teda on nepočul, že by to druhé vozidlo trúbilo, myslí si, že ani neprepínalo svetlá t.j.
z tlmených na diaľkové a podľa neho nemalo ani zapnutú smerovku. Býva medzi úsekom, ktorý je
rozšírený oproti komunikácií a miestom, kde bol obžalovaný zaistený a to približne v polovici. Pokiaľ mu
bolo povedané, kde bolo približne stanovište policajtov po miesto, kde on býva, to môže byť 1 km a

od neho po miesto, kde bolo zastavené auto obžalovaného, môže byť okolo 700 m. S obžalovaným sa
pozná okolo 4 -5 rokov zvidenia, ako jeho syn začal lyžovať. Obžalovaného spoznal podľa auta, osobu
obžalovaného ani nevidel, ale kýval mu podľa auta. O dnešnej výpovedi sa ani s obžalovaným, ani s
jeho obhajcom nerozprával. Túto udalosť si napriek odstupu času pamätá preto, lebo keď v ten večer
išiel večer na pivo, tak bola plná ulica policajtov.

Svedok H. Z., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že spolu s manželkou
je majiteľom chaty na Čiernom Balogu v časti Medveďovo, Dolina. Keď sa zobudil na druhý deň, bolo to
koncom októbra 2006, tak v noci počul, že sa tam točilo nejaké auto. Bolo to na jeho pozemku, podľa
zvuku usudzoval, že to bolo blízko, pozemok v tom čase nebol ešte ohradený. Keď sa ráno zobudil, tak

tam videl stáť Škodu Octaviu combi s evidenčnou značkou okresu Ružomberok. Toto bolo odstavené na
jeho pozemku, z čoho bol nahnevaný, lebo nemali na to jeho súhlas. Chcel v ten deň píliť drevo a auto
mu tam zavadzalo. Potom prišlo nejaké civilné auto, z neho vystúpili dve osoby, ktoré sa motali okolo
auta. Pribehol k nim a začal ich vadiť, že prečo si tam nechali auto na jeho pozemku bez súhlasu. Potom
sa mu títo civili legitimovali t.j. predložili mu služobné preukazy, z ktorých vyplynulo, že sú to príslušníci

polície. Vtedy mu povedali, že tá Octávia je ukradnutá a ešte sa ho pýtali, či dakoho pri tom aute videl.
Vravel, že v noci len niečo počul, ale nikoho nevidel. Večer, nevedel presne koľko bolo hodín, išiel do
drevárne po drevo, zapálil si vonku svetlo a vtedy si všimol, že niekto po tú Octaviu prišiel. Bolo to tak,
že tam svietilo nejaké druhé auto, videl len tú jednu osobu, ktorá nasadla do Octavie a s touto aj odišla
a za tou potom išlo aj to druhé auto. Nevedel uviesť koľko osôb tam dokopy bolo. Nestaral sa do toho,

že berú odcudzené auto, dokonca si myslel, že to prišli policajti po to auto a ho odvážajú. Tie vozidlá išli
smerom na Čierny Balog, nešli popri ňom, ale opačným smerom, teda ich ani nemohol lepšie vidieť, lebo
sa od neho vzďaľovali. Po výzve svedka aby sa vyjadril a odstránil rozpory vo svojich výpovediach oproti
výpovedi z prípravného konania svedok uviedol, že pokiaľ ide o jeho výpoveď z prípravného konania,
kde hovoril, že ide o malé terénne auto, tak to videl, ale pokiaľ ide o to, že uviedol, že to mohlo byť

Suzuki, tak odpovedal len na otázku policajta, ktorý sa ho opýtal, či mohlo ísť o auto Suzuki, hoci to
tak v zápisnici nie je zaprotokolované. Nie je odborník na autá, nevie rozoznať značky áut. Pokiaľ ide o
cestu z Medveďova, teraz je už dobrá, ale v tom čase sa tam nedalo dobre ísť, pretože mohlo dôjsť k
poškodeniu auta, cesta bola veľmi vymletá, boli tam priehlbiny, nerovnosti.

Svedok E. N., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že mal na leasing
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia combi, ev. č. K.-XXXAT, toto vozidlo mu bolo medzi dňami
29. až 30. októbra 2006 odcudzené a to z miesta jeho trvalého bydliska t.j. K., Š. H. Č.. XX. Vozidlo riadne
uzatvoril a skontroloval, odcudzené bolo napriek tomu, že tam bol alarm aj imobilizér. Keď ráno prišiel,tak sa na tom mieste, kde ho nechal, nenachádzalo. Leasingové splátky riadne platil, dodnes nevie, kto
to vozidlo ukradol. Motorové vozidlo Octavia combi, obsah motora 1,8 Turbo benzín prevedenie Z. F.,
malo veľkú akceleráciu, išlo ako guľa, veď obsah motora bol 1,8 l a výkon motora bol 110 KW , čo je

asi 150 koní.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 30. októbra 2006 a fotodokumentácie vyplýva, že E. N. bolo
v Ružomberku odcudzené osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. K.-XXXAT.

Z ďalšej zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 30. októbra 2006 a fotodokumentácie vyplýva, že
predmetom ohliadky bolo osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Jimmy, ev. č. L.-XXXAX, v ktorom bolo
zaistených 11 rôznych stôp a ktoré bolo obžalovanému F. neskôr vrátené.

Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp vyplýva aj to, že bola zistená zhoda medzi
porovnávacou stopou spoluobžalovaného O. a pachovými stopami zo sedadla spolujazdca a z madla

dverí spolujazdca v osobnom motororovom vozidle Suzuki Jimmy.

Z fotografií predložených obžalovaným F. možno zistiť po akých komunikáciách sa pohybovali osobné
motorové vozidlá, technický stav týchto komunikácií, taktiež aj šírku vozovky a úsek cesty, na ktorý mal
výhľad svedok E. R..

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu zo dňa 12. novembra 2012 a pripojených náčrtkov a
fotodokumentácie vyplýva, že obžalovaný R. F., ako aj svedok H. H. zotrvali na svojich predchádzajúcich
výpovediach. Obaja naviac označili rozhodné miesta, obžalovaný miesta označené ako č.1,2,3,4,5 a
6, svedok H. miesta označené

ako č. 1,2,4 a 6, nakoľko nevedel presne určiť, kde obžalovaného s vozidlom dobehli, ani kde začali na
neho blikať a trúbiť. Taktiež bola zadokumentovaná celková trasa, po ktorej sa obe vozidlá pohybovali
vrátane dĺžky trasy, ako aj šírky vozovky v jednotlivých označených miestach.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný R. F. doposiaľ nebol súdom trestaný.

Súd vykonal ďalej dokazovanie ohľadne tohto skutku tak ako to vyplynulo z posledného citovaného
rozhodnutia odvolacieho súdu.

Zo správ KR PZ v Banskej Bystrici a OO PZ v Brezne vyplýva, že záznam z operačného strediska zo

dňa 30. októbra 2006 vo veci prijatia oznámenia od H. V. bol skartovaný a na OO PZ v Podbrezovej
neexistoval žiadny záznam takéhoto telefonického hovoru.

Obžalovaný R. F. pripustil, že v predmetný deň v uvedenom čase na uvedenom mieste viedol svoje
motorové vozidlo zn. Suzuki Jimmy, taktiež pripustil, že ho predbehlo combi tmavej farby, ktoré následne

išlo pred ním, postupne sa vzďaľovalo, a keď sa dostalo na dobrú cestu, extrémne zrýchlilo. Nepoprel
ani to, že za ním išlo osobné motorové vozidlo bielej farby, avšak nevšimol si, že by ho toto chcelo
predbehnúť. Poprel však, že by akýmkoľvek spôsobom bránil tomuto osobnému motorovému vozidlu
v prenasledovaní a zadržaní combi tmavej farby. Poukázal na to, že vôbec nemal vedomosť o tom, že
vozidlo pred ním je kradnuté a vozidlo za ním je policajné, ktoré prenasleduje prvé vozidlo. Argumentoval

tým, že policajné vozidlo bolo bežné vozidlo bielej farby, ktoré nebolo označené znakmi polície. Keďže
mal v aute pustené rádio nepočul žiadne zvukové signály a nevidel ani tzv. blikanie, ak by aj také niečo
videl, mohol to vodič za ním robiť náročky, prípadne to mohlo byť spôsobené nerovnosťami cesty. Naviac
uvedené vozidlo ho mohlo predbehnúť bezpečne pred tým než ho predbehlo, pretože je tam viacej miest,
ktoré sú dosť široké na predbehnutie. Jeho obhajobu, pokiaľ ide o šírku cesty, potvrdzujú aj fotografie, z

ktorých jednoznačne vyplýva, že v určitých miestach bolo možné bezpečne predbehnúť jeho motorové
vozidlo, ktoré je relatívne úzke a taktiež to preukazuje zápisnica o previerke výpovede na mieste činu.
O tom, že ide o policajné vozidlo sa dozvedel až potom, keď jeho vozidlo osádka zablokovala svojím
vozidlom a následne sa preukázala policajnými preukazmi. Pokiaľ by bránil predbehnutiu tým, že by
viedol vozidlo z boka na bok, určite by došlo k stretu s týmto vozidlom, čo by zanechalo určité stopy,

ktoré však neboli ani pri následnej ohliadke zistené.

Obžalovaného usvedčovali výpovede svedkov H. H. C. H. V., príslušníkov polície, ktorí zhodne
vypovedali v tom smere, že obžalovaný musel vedieť, že ide o policajné vozidlo, nakoľko s týmto užprišiel pred tým do styku. Obžalovaný ich blokoval tak, že sa pohyboval po celej šírke cesty a nebolo
ho možné bezpečne predbehnúť. Tento musel v spätnom zrkadle vidieť, keď prepínali svetlá z tlmených
na diaľkové a naopak a musel počuť aj trúbenie.

VneprospechobžalovanéhovyznievaajvýpoveďsvedkaH.Ď.zprípravnéhokonania,zktorejvyplynulo,
že sa pýtal obžalovaného F. na uvedený skutok, pričom tento mu jeho spáchanie nepriamo potvrdil.
Svedok však na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa vôbec obžalovaného F. na skutok pýtal resp. mu
povedal čo to vystrája, zmenu svojej výpovede odôvodnil tým, že policajti robili na neho nátlak, aby tak

vypovedal, inak by mu nevrátili auto, ktoré mu zadržali.

Svedok H. Z. potvrdil, že na jeho pozemku neznáma osoba odstavila Škodu Octavia combi a ktorú
aj následne odviezla a to za prítomnosti druhého osobného motorového vozidla. Z porovnávania
pachových stôp vyplýva, že obžalovaný O. sedel v presne nezistenom čase na sedadle spolujazdca
v osobnom motorovom vozidle zn. Suzuki Jimmy. Skutočnosť, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda

Octavia combi K.-XXX C. modrej metalízy bolo dňa 29. resp. 30 októbra 2006 odcudzené, potvrdil jeho
majiteľ svedok E. N. a preukazuje to aj zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia.

V prospech obžalovaného vyznieva výpoveď svedka E. R., ktorý potvrdil, že za vozidlom obžalovaného
F. išlo vozidlo zn. Škoda Felícia bielej farby vo vzdialenosti niekoľko metrov, avšak z jeho jazdy

nevyplynulo, že by chcelo vozidlo obžalovaného predbehnúť, nakoľko toto netrúbilo, neprepínalo svetlá
a nemalo zapnutú ani smerovku, pričom videl úsek v dĺžke približne 200 metrov a to predtým než polícia
zastavila vozidlo obžalovaného.

Obžalovanému bolo kladené za vinu, že svojím konaním uvedeným v bode 1 spáchal zločin marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm.c, ods.2 písm.c Tr.zák., nakoľko v trestnom konaní bránil získaniu
dôkazu a uvedený čin spáchal z osobitného motívu v úmysle zakryť iný trestný čin.

Za takejto dôkaznej situácie možno vyvodiť záver, že obžalovaný F. spáchal skutok kladený mu za vinu,
ktorý bolo možné právne kvalifikovať tak ako je to uvedené v obžalobe. Z výpovedí priamych svedkov H.

C. V., ako aj z výpovedí nepriamych svedkov Ď. C. Z. a listinných dôkazov, ktoré sa navzájom dopĺňajú
a sú v súlade, možno vyvodiť záver, že obžalovaný F. išiel s ďalšou osobou najprv k odcudzenému
motorovému vozidlu, ktoré vzápätí nasledoval určitý úsek po vozovke v Čiernom Balogu a zároveň
vyvracajú obhajobu obžalovaného F., že išlo len o náhodu, naviac do doliny je len jeden riadny vjazd
a ten istý výjazd.

Nebolo síce zistené, že by odcudzené motorové vozidlo viedol práve obžalovaný O., ale vzhľadom
na vyššie uvedené, je zrejmé, že vodičom tohto vozidla bola osoba, ktorú obžalovaný F. poznal. Táto
skutočnosť nasvedčuje tomu, že obžalovaný F. mal zároveň vedomosť o tom, že druhé vozidlo bolo
získané trestným činom, a to najprv krádeže a potom podielníctva, čo preukazujú jednoznačne ďalšie

vykonané dôkazy resp. s takouto možnosťou bol vzhľadom na okolnosti minimálne uzrozumený.

Je nevyhnutné poukázať na to, že ide o úmyselný zločin a pre trestnú zodpovednosť je potrebné
preukázať z hľadiska zavinenia, že obžalovaný F. konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle. Takýto
úmysel bol obžalovanému v danom prípade preukázaný. Tento sa krátky úsek cca 130 m (medzi bodmi

3 a 4) pohyboval s vozidlom tak, že ho nebolo možné bezpečne predbehnúť, čo potvrdili svedkovia H.
C. V., pretože šírka vozovky bola cca 3,6 m. Ani po niekoľkých sekundách ho nemali možnosť bezpečne
predbehnúť, vzhľadom na jeho posúvanie sa s vozidlom do strán, hoci v bode 4 je šírka vozovky cca
13,2 m. Síce nebolo technicky možné, aby obžalovaný so svojim vozidlom šírky cca 1,6 m v tejto časti
policajné vozidlo úplne zablokoval, avšak jeho spôsobom jazdy k takému cieľu smeroval. Nemožno

opomenúť ani výpoveď svedka R., ktorý tvrdil, že z jazdy druhého vozidla nevyplývalo, že by chcelo
vozidlo vedené obžalovaným prebehnúť a toto bolo zastarané cca až 400 m za miestom, kde sa svedok
nachádzal, pričom tento mal rozhľad cca 200 m na vozovku zo strany, po ktorej prichádzali vozidlá.
Teda nevidel celý skutok t.j. celú jazdu vozidiel a vypovedal až dva a pol roka po udalosti. Dôležitým
pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného bolo to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že

by mal obžalovaný vedomosť, že vozidlo pred ním idúce je vozidlom odcudzeným, resp. pochádza z
trestnej činnosti a bol s tým minimálne uzrozumený. Z časových a miestnych okolností a súvislostí okrem
toho vyplýva, že obžalovaný vedel, a to až po zablokovaní jeho vozidla a následnom legitimovaní sa
príslušníkov polície, že vozidlo za ním idúce je vozidlom policajným, ktoré práve vykonáva služobnýzákrok, ale bol s tým uzrozumený hneď po tom ako sa za zaradilo a dalo mu najavo, že ho chce predísť
a prenasledovať odcudzené vozidlo.

Právevdôsledkukonaniaobžalovaného,kteréhosadopustil,sanásledneodcudzenévozidlonepodarilo
zaistiť, čo napokon bolo jeho cieľom aj za cenu, že sa dopusít trestnej činnosti. Nezanedbateľným
bolo aj to, a to súd konštatuje už pri skutku v bode 1, že obaja obžalovaní neboli len bežnými
užívateľmi motorových vozidiel, ale intenzívne sa o ne zaujímalia a upravovali ich, či už priamo alebo
prostredníctvom iných osôb. Dôležitým bolo aj to, že obžalovaní sa pri skutkoch, ktoré im boli kladené

za vinu v tomto štádiu, vo všetkých piatich prípadoch dostali do kontaktu s motorovými vozidlami alebo s
ich súčasťou, prípadne príslušentstvom, ktoré boli odcudzené resp. pochádzali z odcudzených vozidiel.
Obžalovaný spáchl skutok v bode 1 ako ako je uvedený.

Obžalovaný E. O. ku skutku zo dňa 22. novembra 2006 (bod 2 obžaloby) uviedol, že mal v Avíze
zverejnený inzerát na zvyšovanie výkonu motora. Prišiel za ním jeden zákazník, ktorý povedal, že je z

Banskej Bystrice, prišiel na aute zn. Golf, ale zelenej farby s ev. č. okresu BB a chcel, aby mu poskytol
tú službu, ktorú inzeroval t.j. aby mu zvýšil výkon motora. Pri tejto jeho činnosti musí vybrať riadiacu
jednotku z auta, čo trvá okolo pol hodiny. Robí sa to preto, aby zistil, či na danom aute je toto možné
spraviť na počkanie alebo či zákazníka objedná a to podľa toho, či má program na daný typ auta alebo
nie. Keď bolo také auto, že naň program nemal, tak počkal na viacerých takých a išiel potom do Zlatých

Moraviec zobrať resp. kúpiť programy, ktoré sa hodili na dané autá. Zákazník mu ale povedal, že sa
ponáhľa, tak sa ho spýtal, či náhodou nemá so sebou servisnú knižku, lebo v tej sú uvedené tie údaje,
čo sú aj na riadiacej jednotke. V praxi sa málo stáva, že by mal niekto so sebou servisnú knižku, tá
by naviac musela byť zachovalá a museli by tam byť dopisované všetky potrebné údaje. Keďže sa
ponáhľal, tak obžalovanému nechal tú servisnú knižku s tým, že sa dohodli, že on sa približne o týždeň

zastaví a že ho obžalovaný objedná. Obžalovaný potom tú knižku zobral do auta a odložil si ju doma.
Už nevie, či sa on potom zastavil alebo nezastavil, lebo on bol následne zobratý do väzby, už sa s ním
nestretol. Jeho auto vtedy nekontroloval, takže nemal vedomosť o tom, že ide o kradnuté auto, veď išlo
o bežného zákazníka. Naviac vtedy malo zelenú farbu a ev. č. okresu BB. V tom čase nemal ani dôvod
niečo kontrolovať alebo preverovať. Bežne sa stáva, že majitelia nechajú servisnú knižku, a potom sa už

dojednajú o objednávke. Ak zistí tie údaje zo servisnej knižky, potom tam napichne svoj program, keď to
auto príde. Takých inzerátov je veľa, je to jeho koníček. Ten program kúpil najprv na svoje auto, potom
to robil aj pre okruh známych, a potom dal aj inzerát. To nebola jeho zárobková činnosť, robil to len za
náklady ako koníček, lebo väčšinou to robil pre známych a taká osoba, ako aj iní zákazníci zaplatili len
zväčša cenu čípu, prípadne nejakú cestu alebo pod., nemal z toho nijaký zisk. Bavilo ho zisťovať, čo

ten ktorý motor dokáže. Všetky tie programy, ktoré používal, sú voľne dostupné na internete, dokonca
aj tie programy, ktoré majú licenciu sa dajú zohnať na internete. Išlo o úplne legálne programy, sú voľne
zakúpiteľné. Už si presne nepamätá popis toho muža pre odstup času, ale myslí, že v prípravnom konaní
uvádzal aj jeho popis, vtedy si to lepšie pamätal. Inzerát podával preto, že chcel zistiť, aký bude o to
záujem a v prípade, že by tam bol veľký záujem, tak aj zvažoval, že by si časom spravil živnosť a

začal v tom odbore podnikať. Ak by bol záujem malý, tak by to robil len kamarátom. Vôbec nezisťoval,
pokiaľ prišiel ten muž, či je to jeho auto, alebo nie, nemal na to dôvod. Knižku vôbec neukrýval, mal ju
medzi ostatnými písomnosťami v rohovej lavici v kuchyni. Obdobne vypovedal aj v prípravnom konaní
vo svojich výpovediach, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané.

Obžalovaný ďalej uviedol, že vtedy ešte nemali konektor a k tomu prislúchajúci kábel, cez ktorý sa
diagnostika vozidla robila tzv. OBD, preto musel riadiacu jednotku aj fyzicky vybrať, pričom postupoval
podľa softvéru a hardveru. Mohlo sa stať, že auto s nimi nechcelo cez túto jednotku komunikovať, a
preto je to vždy najlepšie napojiť priamo na jednotku t.j. nie cez konektor. Nemal softvéry na všetky
riadiace jednotky, a preto musel, keď natrafil na taký typ auta, žiadať o zaslanie prislúchajúceho softvéru

k danej jednotke. Servisnú knižku si aj v tomto prípade ponechal najmä preto, aby v prípade potreby,
ak by tam boli nejaké komplikácie, mohol podľa VIN čísla zistiť určité údaje a na základe toho si potom
objednať príslušný softvér. Bolo to praktické, pretože zvyšovanie motora sa nerobí za úplne kratučký
čas a môžu pri tom vzniknúť aj komplikácie, preto je lepšie dohodnúť sa na objednávke, a keď zákazník
nechal servisnú knižku, tak ho nemusel zaťažovať so zistením údajov, ktoré potreboval, ale zo servisnej

knižky si vedel zistiť potrebné údaje a podľa toho zvoliť ďalší postup. Naviac pri niektorých typoch áut
sú riadiace jednotky umiestnené tak, že je k nim zložitý prístup a dostať sa k nim trvá určitý čas.Svedok A.. G. C., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že bol majiteľom
osobného motorového vozidla zn. VW Golf Variant ev. č. B.-XXXBI šedej metalízy, rok výroby 2002,
ktoré kúpil ojazdené v roku 2006. V októbri toho roku ho zaparkoval vo Zvolene pred obytným domom,

kde býva, riadne ho uzamkol a skontroloval. Ráno zistil, že miesto, kde ho zaparkoval je prázdne a
vozidlo mu bolo odcudzené. Od vozidla mal tri kľúče, ku ktorým mal prístup len on a jeho manželka.
Z auta mu boli odcudzené aj ďalšie veci, ktoré sa v ňom nachádzali, okrem iného aj servisná knižka
tohto motorového vozidla, auto bolo do určitej miery poškodené tak, že malo rôzne časti poškriabané,
ale preliačiny nemalo. Osobu obžalovaného O. nepoznal, nevedel, kto to je.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie zo dňa 10. októbra 2006 a písomného
potvrdenia vyplýva, že A.. G. C. bolo vo Zvolene odcudzené osobné motorové vozidlo zn. VW Golf
Variant , ev. č. B.-XXXBI, ktoré malo v tom čase hodnotu 300.000,- Sk.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 22. novembra 2006 a zápisnice o vrátení veci,

okrem iného, vyplýva, že v byte obžalovaného E. O. bola zaistená servisná knižka vyššie uvedeného
osobného motorového vozidla, ako aj automobilová poisťovacia karta k tomuto vozidlu, ktoré boli dňa
18. septembra 2007 vrátené A.. G. C..

Zo znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a výpovede znalca vyplýva, že servisná knižka vozidla

Volkswagen Golf Variant ev. č. B.- XXX L. má vlepený továrenský štítok, ktorý okrem iného obsahuje:
VIN číslo, typ vozidla, výkon, kód a druh motora, lakokvanie.

V ďalšej časti servisnej knižky sú uvedené záznamy o údržbe a opravách motorového vozidla. Za
správnosť vyplnenia týchto údajov zodpovedajú iba servisy, ktoré sú autorizované importérom pre danú

značku. V prípade, že predchádzajúci majitelia nevykonávali údržbu v autorizovaných servisoch, tak sa
na tieto údaje nedá spoľahnúť a je potrebné si ich preveriť podľa skutočnosti na vozidle, resp. niektoré
údaje sa nedajú zistiť vôbec (napr. pravidelnosť výmeny motorového oleja, filtrov a pod.).

Z týchto údajov nachádzajúcich sa v servisnej knižke je pre zvýšenie výkonu motora potrebný iba

údaj o type motora vozidla, ktorý je vyznačený ako „AXR“, resp. VIN číslo vozidla z ktorého sa dá
zistiť akým typom motora je vozidlo vybavené. Pomôckou môže byť aj rok výroby, podľa ktorého
sa úpravca výkonu rozhodne o spôsobe, resp. technologickom postupe zvyšovania výkonu. V tomto
prípade nebolo potrebné vyrábať čip pre doplnenie riadiacej jednotky, ale je možné riadiacu jednotku
priamo preprogramovať.

Podľa posudku 31/2006 A.. J. pre zvýšenie výkonu motora „nutné údaje sú typ a model riadiacej
jednotky, typ a prevedenie motora, rok výroby a podrobné údaje o riadiacej jednotke, ktorá spolupracuje
s motorom“. Treba konštatovať, že v servisnej knižke sa údaje o riadiacej jednotke nenachádzajú, aj keď
všetky potrebné údaje sa dajú zistiť podľa VIN čísla vozidla v autorizovanom servise.

Tieto údaje, údaj o type motora vozidla, VIN číslo a rok výroby sa nachádzajú aj v technickom preukaze
k príslušnému motorovému vozidlu, alebo v osvedčení o evidencii motorového vozidla. Nenachádzajú
sa však na štítku riadiacej jednotky, preto nie je opodstatnená jej demontáž. Naopak, na etikete riadiacej
jednotky motora sa nenachádzajú tie údaje, ktoré sa nachádzajú v servisnej knižke. Etiketa riadiacej

jednotky obsahuje objednávacie číslo, resp. sériové číslo, ktoré môže poslúžiť pri objednávaní novej
riadiacej jednotky ako náhradného dielu, nie pre účely zvýšenia výkonu motora.

Pre zvýšenie výkonu motora nebolo potrebné vyrábať žiadny čip, pretože riadiaca jednotka na tomto
konkrétnom vozidle Volkswagen Golf Variant ev. č. B.- XXX L. roku výroby 2002 má prepisovateľné

pamäte (od roku 2000 - viď znalecký posudok č. 31/2006 A.. E. J.) a preto sa výkon motora zvyšuje
prepisovaním týchto údajov v pamäti riadiacej jednotky a nie vkladaním čipu.

Pri zvyšovaní výkonu motora na tomto konkrétnom vozidle nie je potrebná demontáž riadiacej jednotky
motora z vozidla, nakoľko zvyšovanie sa vykonáva napojením na počítač cez konektor OBD (On Board

Diagnostic) palubnej diagnostiky vozidla.

Servisná knižka obsahuje údaje o type motora a roku výroby vozidla, ktoré môžu poslúžiť pre proces
prípravy naprogramovania riadiacej jednotky motora. Zároveň servisná knižka nie je výlučne nevyhnutnáako jediný zdroj potrebný na zistenie potrebných údajov na naprogramovanie riadiacej jednotky vozidla.
Údaje nevyhnutné na naprogramovanie danej riadiacej jednotky je možné zistiť aj napojením počítača
na palubnú diagnostiku vozidla cez konektor OBD.

Servisná knižka nebola nevyhnutne nutná pre účel označovaný obžalovaným, a to výrobu čipu pre
zvýšenie výkonu motora, avšak mohla poslúžiť pre identifikáciu vozidla a identifikáciu typu motora.

Ak obžalovaný nemal príslušné údaje, konkrétne VIN číslo napr. z technického preukazu resp. v tomto

prípade z osvedčenia o evidencii vozidla, tak mu servisná knižka, v ktorej je toto číslo uvedené, mohla
pomôcť k zisteniu určitých údajov, ktoré potreboval následne na objednanie príslušného softvéru resp.
aj iných úkonov, ktoré s tým súviseli.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný E. O. doposiaľ bol súdom dvakrát trestaný, ale v
obidvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Súd vykonal ďalej dokazovanie ohľadne tohto skutku tak ako to vyplynulo z vyššie citovaného
rozhodnutia odvolacieho súdu.

Obžalovaný zotrval na tom, že servisnú knižku potreboval k vykonaniu zvýšeniu motora, určité údaje sú

v nej dôležité, aj keď znalec tvrdil, že nie je nevyhnutná, jemu sa zišla. Zvýšenie výkonu motora možno
urobiť viacerými spôsobmi, ale na to ako to robil on, servisnú knižku potreboval. Ostatné doklady a to
obálka z poisťovne a automobilová poisťovacia karta boli uložené v obale spolu so servisnou knižkou,
avšakvinýchpriehradkach,ktorénepozeralanevytrieďoval,pretožemubolobaldanývcelostiaostatné
doklady ho nezaujímali. Obal bol taškou resp. vyzeral obdobne ako diplomatka, servisná knižka bola

tenká, okrem nej sa tam nachádzal návod na použitie vozidla, vyššie uvedené písomnosti a ďalšie
dokumenty. Obal mu bol daný v celosti, aby sa súvisiace dokumenty nepostrácali, preto si nevytiahol
len servisnú knižku, takto sa to robí aj pri servisných prehliadkach Najdôležitejšie zo servisnej knižky je
štítok resp. etiketa s VIN číslom, ktorá je identická s tou, ktorá je v kufri auta a z toho sa dajú vyvodiť
všetky potrebné údaje napr. farba, a pod., taktiež je tam chorobopis vozidla.

Obžalovaný pri výsluchu, po tom čom bol zadržaný, uviedol, že servisná knižka a ďalšie uvedené veci
sa dostali k nemu tak, že celé puzdro musel nejaký zákazník odovzdať spoluobžalovanému, ktorý si
ho mohol zabudnúť v aute, prípadne ho mohol zobrať od spoluobžalovaného už priamo on. Keďže si
so spoluobžalovaným vymieňajú autá, je možné, že sa nájdu u neho dokumenty spoluobžalovaného

a naopak.

V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že servisnú knižku a ďalšie uvedené veci
zákazník odovzdal priamo jemu, požiadal o zvýšenie výkonu motora, a keďže to nie je možné spraviť na
počkanie, ponechal mu obal so servisnou knižkou a ďalšími dokumentami. Takýto postup bol rýchlejší,

pretože ak by si potrebné údaje sťahoval z riadiacej jednotky, trvalo by to aspoň pol hodinu.

Po prečítaní jeho výpovedí pri jeho zadržaní, ako aj výpovedí v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní a vyzvaní, aby odstránil rozpory, uviedol, že v tom čase býval v činžáku, preto všetky
technické veci riešili pri spoluobžalovanom, ktorý býval v rodinnom dome, kde vykonával aj tuningovanie.

Keď mali uverejnený inzerát v Avíze, bolo tam uvedené aj telefónne číslo, a po kontakte navigovali
zákazníka do domu spoluobžalovaného, kde sa to aj vykonávalo. Nepamätal si, či konkrétny obal bol
odovzdaný jemu, alebo spoluobžalovanému, pretože si navzájom pomáhalia a spolupracovali, avšak
určite ho potom zobral z auta, keď prišiel k sebe domov a odložil ho resp. odložiť ho mohla aj jeho družka.
Keďže obal vrátane servisnej knižky nepotreboval, pretože konkrétny človek si už pre ňu neprišiel,

zabudol, že tam vôbec je. Čip nie je nič fyzické, ale len počítačový program, softvér, ktorý sa môže
preniesť na akomkoľvek nosiči napr. DVD, USB kľúčom alebo sa dá poslať aj mailom. Keď dostal
konkrétne auto a mal zistené aj konkrétne údaje, tak niekedy, keď potreboval, zašiel do Nitry alebo to
odmailovalosobe,ktorástýmpracovalaapotommuposlalazodpovedajúcisoftvérnakonkrétnevozidlo.
Podľa neho v jeho výpovediach neboli žiadne rozpory, len teraz vysvetlil určité podrobnosti. Servisnú

knižku priamo on alebo spoluobžalovaný prevzal od zákazníka a potom ju doniesol do domu, kde ju on
alebo jeho družka odložila. Zvyšovať výkon motora možno aj na druhý deň, nie je to technický problém,
nevedel však či predmetné auto bolo zlegalizované alebo vôbec o aké auto išlo, videl ho len krátko.
Zvyšovať výkon motora možno z hľadiska technického hneď po krádeži.Znalec A.. J. Y. doplnil, že údaje potrebné na zvýšenie výkonu motora mohol obžalovaný získať v tomto
konkrétnom prípade, ale aj v ostatných, jednak zo servisnej knižky, jednak z osvedčenia o evidencii

vozidla alebo technického preukazu, teda mal tri možnosti. V týchto troch dokumentoch bolo vždy
uvedené tzv. VIN číslo a údaje o motore, v tomto prípade typ AXR a štvrtý prípad je, že sa to dá
zistiť zo samotného VIN čísla, ktoré sa nachádza vyrazené vo vozidle. Predpokladal, že dotyčná osoba
mala so sebou osvedčenie, ak by ho nemala, tak vtedy je potrebné, aby si zo servisnej knižky alebo
technického preukazu odpísal obžalovaný VIN číslo, aby mal potrebné údaje pre zistenie identifikácie

vozidla u autorizovaného predajcu a v konečnom dôsledku to mohol využiť na konkretizáciu riadiacej
jednotky. Ak je k dispozícii VIN číslo vozidla, z tohto sa dajú zistiť všetky potrebné údaje, ktoré sú dôležité
pre zvyšovanie výkonnosti konkrétneho motora. Pokiaľ ide o servisnú knižku, je v nej uvedený nielen
typ motora, ale aj rok výroby a jeho výkon a potom aj ďalšie parametre, pričom v servisnej knižke je
uvedených viac údajov a parametrov o vozidle ako takom, ale pokiaľ ide o údaje priamo o motore, sú
všetky údaje pri všetkých troch dokumentoch, ktoré vyššie uviedol, rovnaké. Ak by chcel zvýšiť výkon

motora vo svojom vozidle, tak by obžalovanému nenechal osvedčenie o vozidle, pretože to potrebuje
ako doklad od vozidla pri prípadnej dopravnej kontrole, teda by mu určite nechal buď servisnú knižku
alebo prefotené osvedčenie, prípadne by si odpísal VIN číslo.

Z oznámenia OR PZ v Brezne, ako aj zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 22. novembra

2006 a zápisnice o vrátení veci vyplýva aj to, že okrem servisnej knižky a automobilovej poisťovacej karty
k tomuto vozidlu bola zaistená aj obálka z komunálnej poisťovne v kuchyni bytu v úložnom priestore
kuchynskej lavice, servisná knižka bola zaistená v čiernom koženom puzdre.

Obžalovaný E. O. nepoprel, že by mal vo svojom byte predmetnú servisnú knižku spolu s ďalšími

uvedenými vecami a jednoznačne to preukazujú aj zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a vrátení
veci. Skutočnosť, že uvedené osobné motorové vozidlo spolu s touto servisnou knižkou bolo odcudzené,
nepochybne vyplýva zo svedeckej výpovede A.. G. C. a zápisníc o ohliadke miesta činu.

Obžalovanému bolo kladené za vinu, že ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou

osobou. Obžalovaný vysvetlil akým spôsobom sa dostal k servisnej knižke a ďalším veciam, taktiež
aj to z akých dôvodov u neho zostala. Bránil sa aj tým, že knižku neukrýval a mal ju odloženú medzi
ostatnými písomnosťami. Aj zo záverov znalca z odboru cestnej dopravy vyplýva, že servisná knižka
síce nebola nevyhnutne potrebná na účel označovaný obžalovaným (výroba čipu na zvýšenie výkonu
motora), avšak mohla poslúžiť na identifikáciu vozidla a typu motora t.j. zisťovaniu určitých údajov

potrebných na objednanie príslušného softvéru resp. iných úkonov s tým súvisiacich. Na druhej strane
znalec zotrval na tom, že na vykonanie objektívnych úkonov nebola nevyhnutná, taktiež neboli na to
nevyhnutné ani ďalšie veci, ktoré boli zaistené z odcudzeného vozidla spolu s ňou. Potrebné údaje sa
dali zistiť aj z iných písomností, prípadne priamo z VIN čísla vo vozidle. Nelogicky a účelovo vyznieva
tvrdenieobžalovaného,žeužnevie,čisaoobjednávateľunehopotomzastavil,pretoželogickybysamal

zastaviť a potom si naspäť zobrať aj servisnú knižku, ktorá je vo vozidle potrebná na rôzne iné prípady
a dajú sa z nej zistiť rôzne iné skutočnosti, teda nemal žiadny dôvod nechávať ju obžalovanému, ak by
aj objednávku nezhotovil. Rozporne vypovedal pri zadržaní a potom v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, keď naprv hovoril, že celé púzdro zákazník nechal pri obžalovanom, ktorý ho zabudol vo
vozidle, následne, že zákazník ho dal priamo jemu.

V danom prípade ide o úmyselný prečin a pre trestnú zodpovednosť je potrebné preukázať z hľadiska
zavinenia, že obžalovaný O. konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle.

Obžalovaný nepodal relevantné vysvetlenie z akého dôvodu sa u neho tieto veci nachádzali, v rozpore

vypovedal o spôsobe ako sa k nemu dostali, pričom je zrejmé, že sa snaží zbaviť trestnej zodpovednosti.
Je nesporné, že odcudzené veci mal následne v držbe a nebolo vylúčené, že by o tejto skutočnosti mal
vedomosť. Vzhľadom na tieto okolnosti, osobu obžalovaného, berúc do úvahy jeho skúsenosti, vzťah
k motorovým vozidlám a kontext, ktorý vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, mal súd za to, že
obžalovaný bol minimálne uzrozumený, že predmetné veci pochádzajú z trestnej činnosti t.j. že boli

odcudzené resp. pochádzajú z odcudzeného vozidla. Obžalovaný teda konal z hľadiska subjektívnej
stránky najmenej v tzv. nepriamom úmysle, na ktorý by v tomto prípade stačila aj jeho ľahostajnosť.
Obžalovaný spáchal skutok v bode 2 tak ako je uvedený.Pokiaľ ide o skutok zo dňa 22.11.2006 (bod 5 obžaloby) obžalovaný E. O. uviedol, že auto značky Subaru
Forester vôbec neukrýval, nemal totiž na to dôvod, pretože ho asi rok používal. To vozidlo bolo kúpené

v ČR, konkrétne v Prahe, bolo nabúrané, on ho kúpil a priviezol do Brezna. Dal ho na dvor a potom
už nebohému C. C., ktorý ho previezol do B.B. a asi o dva týždne ho priviezol opravené, za čo mu
obžalovaný dal 60.000,-Sk. V ČR bolo auto odhlásené, a to na družku obžalovaného Z. Ť. s tým, že bude
prevezené do SR a tu bude následne prihlásené. Auto bolo na prevozných číslach s tým, že Ambróz
mu sľúbil, že za 20.000,- Sk mu vybaví celé prihlasovacie konanie v SR, ale nejako sa to natiahlo a

neprebehlo to, pričom on bol niekedy v auguste 2006 zavraždený. To auto evidenčne neprebehlo nikdy
do SR, lebo sa to nedotiahlo, ale fakticky to auto bolo jeho, držal si ho pre seba s tým, že evidenčne malo
byť písané na jeho družku. V žiadnom prípade nevedel, že to auto malo byť odcudzené v Banskej Bystrici
niekedy v decembri 2005, pretože on ho kúpil niekedy na jar 2006. Podľa neho o tej jeho kúpe bola
riadne kúpnopredajná zmluva, kde bola cena, ktorú zaplatil a boli k tomu aj príslušné doklady od vozidla.
On vôbec nemal vedomosť o tom, že by išlo o nejaké kradnuté auto. Pokiaľ v obžalobe je uvádzané,

že sa tam vykonajú určité úpravy ohľadne VIN č. karosérie, a to privarením do otvoru, s týmto nemá
nič spoločné, veď on na to nemá ani technické vybavenie, aby takýto zásah mohol previesť. Pokiaľ by
sa dačo také robilo, on by to mohol dať do servisu, ale to neurobil. Ani tomu celkom nerozumie, čo sa
tam malo vykonať, ale predpokladá podľa obžaloby, že tam malo byť na pôvodné číslo privarené nové
číslo, pričom sa tam dal nový pliešok, ale toto vie len z obžaloby, on s tým nič nemal, ani s tým nič

nerobil. Pokiaľ ide o ukrývanie, chce uviesť, že to auto bolo odstavené na takom mieste, ktoré je viditeľné
z okolia, nebolo ani zakryté, ani skryté, veď ho nemal ani dôvod ukrývať. Na to priváranie nemá ani
technické vybavenie a taktiež nemá na to ani zručnosť, lebo pokiaľ videl spisový materiál ohľadne tohto
auta, tak to číslo bolo privarené, zabrúsené, lakované a striekané, čiže to musela robiť osoba, ktorá sa
v tom vyzná. Je pravdou, že on nekontroloval vozidlo po tom, čo mu ho C. po oprave vrátil, teda nevie,

čo s tým vozidlom mohol on urobiť, resp. tie osoby, ktoré ho opravovali. Veď napohľad takáto zmena
sa nedá ani voľným okom zistiť, len expertízou asi na RTG. Keď žiadal C. o opravu vozidla, tak žiadal
legálnu opravu, nič nelegálne. Celé to bolo preto, že on povedal, že vie o náhradných dieloch na takýto
typ auta, zdalo sa mu to výhodné a podľa jeho názoru aj C. si na tom dačo privyrobil. C. mu s autom vrátil
len technický preukaz, aby ho mohol používať, ale papiere na prepísanie vozidla si ponechal, nevie kde

doteraz sú. Bola tam kúpnopredajná zmluva, prefotený technický preukaz, a toto mu vrátené nebolo.
On aj urgoval C., aby s tým pohol, aby to mal v poriadku, ale on bol zaneprázdnený. Vie, že auto sa
opravovalo v Banskej Bystrici, ale nevie presne kde.

Obžalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že sú tam uvedené rozdielne čísla, pokiaľ ide o ich zobrazenie

na továrenských štítkoch si vôbec nevšimol, pozrel si len umiestnenie VIN čísla na nosnej časti karosérie
a už neporovnával, či aj VIN čísla uvedené na továrenských štítkoch obsahujú to isté číslo, takúto
kontrolu nerobil napriek tomu, že tieto boli na viditeľných miestach, pretože na to nemal dôvod, keďže
auto doviezol legálne a nemal žiadne podozrenie z nejakej nekalej činnosti. Auto sa kontrolovalo, keď
sa dovážalo z Čiech, tam nebol žiadny problém, veď ho riadne odhlásili a jeho ani nenapadlo pozerať na

takéto presné znenie VIN čísel pokiaľ ide o štítky. Pozrel si riadne pôvodné VIN číslo a to sedelo, veď aj
keď boli kľúče k tomuto auto zaistené príslušníkmi polície u spoluobžalovaného, tak prišli a kontrolovali
toto auto jednak či pasujú kľúče a popritom otvorili aj prednú kapotu auta a nič nezistili, normálne mu
vrátili kľúče od auta a odišli preč, pričom to auto prezerali. Toto auto bolo v takom stave aj o dva týždne,
keďhozaistiliaažvtedysadozvedelourčitýchnezhodáchresp.ourčitýchnezrovnalostiachsadozvedel

až zo spisu.

Svedok E.. K. X., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že spoločnosť
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Regionálne riaditeľstvo Zvolen uzavrelo so Slovenskou geodetickou
spoločnosťou s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici poistnú zmluvu o havarijnom poistení predmetného

motorového vozidla zn. Subaru Forester. Nakoľko bolo toto niekedy koncom roku 2005 ukradnuté,
teda nastala poistná udalosť, táto spoločnosť si uplatnila u spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa
a. s., Regionálne riaditeľstvo Zvolen nárok na poistné plnenie a po prešetrení prípadu bolo uvedenej
spoločnosti aj vyplatené plnenie vo výške 217.830,- Sk, a to dňa 10. apríla 2006, teda na spoločnosť
Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s. prešlo právo na náhradu škody.

Svedkyňa H. O., matka obžalovaného O., ktorej výppoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná,
že v roku 2006 ju kontaktovali telefonicky policajti, či je ochotná dobrovoľne vydať vozidlo zn. Subaru
Forester, ktoré sa nachádza vo dvore jej rodinného domu. Povedali jej, že ide o vozidlo z trestnej činnostia že ho treba zaistiť. Ona s uvedeným súhlasila, prišli policajti, ktorí vozidlo obhliadli a následne odviezli.
Ešte im vydala dva kľúče k vozidlu. Toto vozidlo odparkoval u nej jej syn, mohlo tam byť okolo 2 týždňov.
Povedal, že vozidlo je jeho, že si ho tam na určitý čas nechá. Ona vedela, že je registrované na jeho

družku Z. Ť.. Syn jej povedal, že si toto auto normálne kúpil. Kľúče od vozidla jej dala synova družka.
Keď ho policajti brali, ešte im povedala, že kedy ho vrátia. Vozidlo bolo viditeľné z cesty, mohlo byť okolo
5 m od bráničky odparkované, pričom z cesty vidno celý dvor, teda bez problémov bolo vidno aj to, že
vozidlo sa u nich na dvore nachádza. Ďalej ešte svedkyňa uviedla, že syn býval v Brezne a povedal,
že toto auto si zatiaľ ponechá u nej, aby ho deti na sídlisku nezničili. On vozidlo riadne odstavil, nijako

ho nemaskoval. V žiadnom prípade toto vozidlo nebolo ukryté, bolo viditeľné. Počas tej doby, čo vyššie
uviedla, ho podľa nej aj používal, t.j. vyšiel s ním z dvora preč a potom ho zaparkoval. Jej syn bol vždy
zamestnaný v Železiarňach Podbrezová a.s. a nikdy nebol vo finančnej tiesni, aspoň čo ona vie.

Svedok A.. H. Š., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že pozná obidvoch
obžalovaných, dá sa povedať, že sú známi. Majú firemné vozidlo zn. Fiat Dukato, na ktoré sa dá napojiť

prívesný vozík, na ktorom sa prevážajú motorové vozidlá. Už si presne nepamätal dobu, ale bolo to
niekedy v roku 2006, keď toto vozidlo aj s takýmto prívesným vozíkom požičal O.. Myslí, že to bolo na
nejaké 2-3 dni.

Svedok H.Ú. K., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že zastupuje

Slovenskú geodetickú spoločnosť s.r.o., ktorej je zamestnancom. Táto bola majiteľom osobného
motorového vozidla zn. Subaru Forester, ev. č. L. zelenej metalízy s č. karosérie E.. Toto vozidlo
získali niekedy v roku 2001 od ďalšej firmy, vozidlo bolo vyrobené v roku 1998. Vozidlo dňa 13.12.2005
okolo 19.00 hod. odparkoval na parkovisku, kde má sídlo spoločnosť, riadne ho uzamkol, pričom dňa
14.2.2005, keď ráno prišiel, zistil, že sa vozidlo na tom mieste nenachádza. Najprv si myslel, že išiel

na ňom kolega na služobnú cestu, ale potom zistili, že on išiel iným autom. Zavolali políciu s tým, že
bolo potvrdené, že došlo k odcudzeniu auta. Auto mali poistené v Allianz, slovenská poisťovňa Banská
Bystrica,pričomtátoimpoprešetreníudalostivyplatilaajnáhraduškodyastalasaprávnounástupkyňou.

Zo znaleckého posudku z odvetvia mechanoskopie a výpovede znalca A.. Ľ. Z. vyplýva, že autokľúče

a ich prílohy od uvedeného osobného motorového vozidla sú pravdepodobne originálne, neboli na nich
zistené žiadne mechanoskopické stopy po násilných zásahoch, pričom kľúče boli následne vrátené
družke obžalovaného Z. Ť..

Zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej metalografie a výpovede znalca A.. S. V. vyplýva, že

na karosérií osobného motorového vozidla zn. Subaru Forester ev. č. C. XXXXE (M.) bolo prehliadkou
zistené výrobné číslo v tvare E., toto VIN číslo bolo dodatočne privarené do otvoru karosérie vozidla v
mieste jeho obvyklého vyhotovenia, časť plechu s pôvodným VIN číslom karosérie E. bola odstránená.
Prehliadkou motora boli na bloku zistené dve čísla, ktoré boli pôvodné, teda neboli zistené cudzie
zásahy do ich vyhotovenia. Taktiež bola zistená prehliadkou ostatných častí karosérie prítomnosť dvoch

továrenských štítkov, na prvom sa nachádzal údaj o VIN čísle vozidla v totožnom tvare ako na karosérií
vozidla, na druhom sa nachádzal údaj s iným VIN číslom, ktorý sa zhodoval s pôvodným VIN číslom
karosérie. Výmena VIN čísla bola vykonaná odborne, teda pri zbežnej prehliadke nemuselo byť
viditeľné, že tam došlo k pozmeneniu originálu, bolo to maskované následným náterom. V tomto prípade
by sa to dalo zistiť tak, že VIN číslo bolo aj na továrenskom štítku a to už s tým zmeneným číslom

nesedelo, okrem toho neboli zistené žiadne zásahy. Zvar bol po odstránení laku resp. náteru badateľný
a nebol vykonaný až tak precízne, ako by sa to dalo spraviť odborníkom. Pokiaľ ide o štátne orgány, kde
dochádza k zmene evidencie, tak tie nie sú technicky vybavené takými zariadeniami, aby mohli takéto
veci odhaľovať. Veď ak je zalakovaný povrch takého čísla, tak pracovník by ani nemohol robiť takýto
zásah. Nebolo možné určiť čas, kedy došlo k zásahu a výmene VIN čísla.

Z odborného vyjadrenia zo dňa 13. decembra 2006 vyplýva, že všeobecná hodnota osobného
motorového vozidla zn. Subaru Forester, Y. E. bola ku dňu 14. decembra 2006 281.910,- Sk.

Z dokladov Allianz Slovenskej poisťovne, a.s. vyplývajú rovnaké skutočnosti ako uviedol vo svojej

svedeckej výpovedi svedok E.. K. X..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 14. decembra 2005 a fotodokumentácie vyplýva, že
Slovenskej geodetickej spoločnosti, s.r.o. bolo v Banskej Bystrici odcudzené osobné motorové vozidlozn. Subaru Forester, ev. č. L.-XXXAM, pričom vlastníctvo tejto spoločnosti preukazujú aj doklady od
uvedeného osobného motorového vozidla.

Zo zápisnice o obhliadke uvedeného osobného motorového vozidla vyplýva stav v akom sa toto
nachádzalo, pričom bolo zaistených 23 stôp rôzneho druhu.

Zo znaleckého posudku z odvetvia dopravy a výpovede znalca vyplýva, že analýzu umiestnenia dvoch
továrenských štítkov s VIN číslami na motorovom vozidle zn. Subaru Forester ev. č. C. (M.),Y. Č. E.

nebolo možné vykonať obhliadkou, pretože sa nachádza v Českej republike a nie známy jeho držiteľ,
preto použil ako „etalón“ - porovnateľné vozidlo rovnakého typu a roku výroby.

Taktiež vychádzal zo zápisnice o obhliadke Interiéru vozidla zn. Subaru Forester 2.0i zo dňa 24.11.2006 ,
miesto obhliadky AO MV SR B. Bystrica, kde je uvedené: „ po otvorení prednej kapoty sa na kryte
pravého predného tlmiča nachádza výrobný štítok šedej farby, ktorý je prinitovaný dvomi nitmi a je

na ňom vyrazené Y.: E.. Na kryte ľavého predného tlmiča sa nachádza rovnaký štítok šedej farby, na
ktorom je vyrazené VIN: E.. Na nosnej časti karosérie pod čelným sklom v motorovej časti v pravo je
vyrazené VIN: E.. ...“ Vo fotodokumentácii k obhliadke vozidla Subaru sa nachádza fotografia č. 35,
kde sú štítky viditeľné. Umiestnenie štítkov je totožné s umiestnením štítkov na etalónovom vozidle.
Dva továrenské štítky na osobnom motorovom vozidle značky Subaru Forester sa nachádzali na dobre

viditeľných miestach, po otvorení prednej kapoty vozidla. Tiež VIN číslo umiestnené na nosnej časti
karosérii je dobre viditeľné po otvorení karosérie.

Obžalovaný O. nepoprel, že by mal u svojej matky odstavené predmetné motorové vozidlo. Toto riadne
kúpil v ČR, kde ho aj odhlásil na svoju družku, následne mu zabezpečil jeho opravu Andrej Ambróz,

ktorému za ňu zaplatil. Tento mu sľúbil, že pre neho vybaví aj prihlasovacie konanie v SR, ale to už
nestihol, lebo bol zavraždený. Vozidlo riadne používal, vôbec ho neukrýval, mal od neho technický
preukaz. Ostatné doklady mal Ambróz a tieto mu doposiaľ neboli vrátené. Nevedel, že vozidlo bolo
ukradnuté. Pozrel si len VIN číslo na nosnej časti karosérie a už ho neporovnával s VIN číslami na
továrenských štítkoch, ani tieto navzájom, pretože na to nemal dôvod, lebo vozidlo priviezol legálne.

Z výpovede svedkov E.. K. X. C. H. K., ako aj listinných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že
predmetné vozidlo bolo 14. decembra 2005 v Banskej Bystrici odcudzené.

Svedkyňa H. O. potvrdila, že obžalovaný u nej vozidlo odparkoval. Vedela, že je registrované na jeho

družku, ktorá jej dala aj kľúče. Vozidlo nebolo ukryté, bolo z cesty viditeľné a obžalovaný ho aj používal.
Vozidlo spolu s kľúčmi dobrovoľne vydala polícii.

V prospech obžalovaného vyznieva aj výpoveď svedka A.. H. Š., ktorý potvrdil, že obžalovanému v roku
2006 požičal vozidlo s prívesným vozíkom, na ktorom sa prevážajú motorové vozidlá.

Zo znaleckého posudku z odvetvia mechanoskopie a výpovede znalca vyplýva, že autokľúče boli
pravdepodobne originálne, neboli na nich žiadne násilné zásahy.

Obžalovaný sa obhajoval aj v tom smere, že pokiaľ boli na vozidle vykonané nelegálne úpravy VIN

čísla karosérie, on o nich nevedel, nevyzná sa v tom a na vykonanie takých úprav nemá ani technické
zariadenie.

Zoznaleckéhoposudkuzodvetviakriminalistickejmetalografieavýpovedeznalcajednoznačnevyplýva,
že na vozidle boli vykonané uvedené nelegálne úpravy VIN čísla karosérie a výrobného štítku. Nemožno

však určiť čas, kedy došlo k takýmto úpravám, naviac tieto, vzhľadom na zalakovanie, nemuseli byť pri
zbežnej prehliadke viditeľné, dokonca ani pri zmene evidencie vozidla nemuseli byť pracovníkmi zistené,
keďže na to nemajú technické vybavenie.

Súd ďalej vykonal dokazovanie tak ako to vyplynulo z vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Obžalovaný doplnil, že bol osobne pri kúpe predmetného vozidla v Prahe, časť Suchdol v bazáre, ale
presnú adresu uviesť nevedel, tiež to bolo na inzerát. Nevedel presný dátum, kedy ho kupoval, ale určitý
čas ho mal doma, neukrýval ho. Mal len tie doklady, ktoré boli zaistené súčasne so zaistením vozidla.Vozidlo je stále u polície, jemu nebolo vrátené. Toto kontroloval v bazáre, kde pozeral VIN číslo, ktoré
sedelo a ďalší postup zabezpečili v ČR predajcovia z bazáru t.j. jeho odhlásenie. Taktiež českú špz riešili
predajcovia, nevedel kde a kedy, ale bola vozidlu pridelená česká špz, nepamätal si ani, či ju fyzicky

dostal do ruky, ale nebolo to až také dôležité, pretože to auto sa viezlo na inom aute, čiže nešlo po svojej
osi. Aké doklady sú v súčasnosti k autu, nevedel uviesť, tie, ktoré mal, odovzdal polícii. V tom čase
sa o autá zaujímal, mal to ako koníček, najmä to tzv. tuningovanie, v súčasnosti sa už o to nezaujíma,
je to neperspektívne. Technickú zručnosť na opravovanie vozidiel mechanicky nemal, všetky úpravy
robil cez počítač, predovšetkým úpravu riadiacich jednotiek, teda nešlo o manuálnu robotu. Vyštudoval

gymnáziumapotomistýčasštudovalnavysokejškoleinformačnéazabezpečovaciesystémy.Manuálnu
prácu ako lakovanie a pod. nikdy nevedel vykonávať, ani to nevykonával. Opätovne poukázal na to,
že aj pri prvej ohliadke policajtami, keď títo kontrolovali auto a otvorili kapotu, nezistili žiadne rozdiely a
auto vrátili resp. nezaistili ho vtedy, čiže už z toho vyplýva, že neboli zistené žiadne podozrenia alebo
niečo iné, hoci robili vizuálnu ohliadku. Nemal dôvod dávať na dané miesto ukradnutý štítok po vykonaní
ohliadky. Nevedel posúdiť, či to odflákli policajti pri kontrole, alebo či to tam bolo privarené neskôr. Kladie

sa mu za vinu, že to mal vidieť a zistiť, pričom to nezistil viacerí policajti polície, ktorí sú na to určení. Ak
si to nevšimli policajti vykonávajúci ohliadku, prečo by si to mal všimnúť on.

Z oznámenia OR PZ Banská Bystrica vyplýva, že technický preukaz od predmetného vozidla a to originál
č. C. XXXXXX dobrovoľne vydala dňa 23. novembra 2006 H. O., ktorý bol pripojený do spisu, iné doklady

zaistené neboli. Následne bolo predmetné vozidlo a to dňa 30. októbra 2008 vrátené Allianz Slovenskej
poisťovni, a.s., ktoré prevzal ich splnomocnenec A.. E. Č..

Obžalovanému bolo kladené za vinu, že na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom
spáchaným inou osobou a získal ním pre seba väčší prospech a zároveň, že falšoval výrobný štítok

motorového vozidla a spáchal taký čin vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty. Obžalovaný
vysvetlil akým spôsobom a za akých okolností sa dostal k vozidlu, komu ho dal do opravy, ako aj to,
kde ho mal odstavené. Jeho vysvetlenie však súd považoval za neurčité, neoveriteľné a v konečnom
dôsledku za účelové. V danom prípade ide o úmyselné trestné činy, či už uvedený zločin alebo prečin.
Pretrestnúzodpovednosťobžalovanéhojepotrebnépreukázaťzhľadiskazavinenia,žekonalminimálne

v tzv. nepriamom úmysle. Je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo nielen k falšovaniu
výrobného štítku motorového vozidla, ale aj k pozmeneniu identifikačného čísla jeho súčastí, teda došlo
k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Obžalovaný je dôvodne podozrivý z uvedeného prečinu, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že

by priamo falšoval výrobný štítok motorového vozidla a pozmenil identifikačné čísla jeho súčastí, ani,
že sa na tom určitým spôsobom podieľal, najmä keď nebolo možné určiť, kedy došlo k nelegálnemu
zásahu a výmene VIN čísla. Rozpory v nich boli síce zistiteľné pri ich porovnaní, pretože VIN čísla boli
na viditeľných miestach, ale nezistili to ani policajti pri prvotnej ohliadke, no takéto prípadné zistenie by
aj tak nepreukazovalo, že sa ho dopustil práve obžalovaný, a preto ho súd vzhľadom na tieto skutočnosti

neuznal za vinného z tohto prečinu. Napokon takýto procesný postup navrhol aj prokurátor.

Naproti tomu mal za to, že sa obžalovaný dopustil zločinu kladeného mu za vinu. Obžalovaný nepodal
v prípravnom konaní žiadne vysvetlenie a z jeho následnej obhajoby je zrejmá snaha zbaviť sa trestnej
zodpovednosti. Skutočnosti ohľadne nadobudnutia vozidla ním uvádzané sú nepreskúmateľné. Je

evidentné, že vozidlo bolo predtým odcudzené, čo nasvedčuje nelegálnosti jeho získania obžalovaným,
tento s ním robil viacero úkonov a mal dostatok času zistiť, že niektoré identifikačné údaje na vozidle
sú falšované resp. pozmenené a následne, že ide o vec pochádzajúcu z trestnej činnosti. Prihliadajúc
na tieto okolnosti, osobu obžalovaného, jeho skúsenosti, vzťah k motorovým vozidlám, spôsob jeho
obhajoby a kontext, ktorý vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, mal súd za to, že obžalovaný

bol minimálne uzrozumený, že predmetné vozidlo väčšej hodnoty bolo predtým odcudzené, naviac
by postačovala aj jeho ľahostajnosť pri získaní vozidla. Obžalovaný teda ohľadne zločinu konal v tzv.
nepriamom úmysle a skutok v bode 5 spáchal tak ako je uvedený.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 22. novembra 2006 (bod 6 obžaloby), obžalovaný R. F. uviedol, že sedačky

kúpil v Nitre na inzerát za účelom ich namontovania na určitý čas do jeho motorového vozidla VW Bora,
pretože v tomto jeho motorovom vozidle sú sedačky z brúsenej kože, ktoré sa už nedajú vyčistiť a chcel
na nich dať novú kožu. Bližšie údaje o kúpe si nepamätal. Kupoval ich od neznámej osoby zhruba za
5.000,-Sk obidve, určite však nemal vedomosť o tom, že by pochádzali z trestnej činnosti. Riadiaciujednotku airbagu dostal od predávajúceho, ktorý to predával spolu, túto nemal ako využiť, ale keďže bola
v ponuke, tak ju zobral. Nevedel, že uvedené veci pochádzajú z ukradnutého auta. Inzerát videl v Avíze,
alebo na internete, alebo nejakom podobnom médiu a podľa toho kontaktoval kupca, išlo o muža, jeho

osobné údaje uviesť nevedel. Bol kupovať nejaké iné súčiastky, na predaj mu ponúkol aj sedačky a jemu
sa to hodilo, preto ich kúpil. Stretli sa v Nitre na pumpe, kúpil ich len z ruky, nemá o tom žiadny doklad.

Obžalovanýďalejuviedol,žehozaujímalicenyvtomčase,zaktorésatakétodielypredávali,alepribližne
boli ceny rovnaké. Chcel kúpiť sedačky, cema bola primeraná, nevedel však už presne koľko a dokonca

riadiacu jednotku dostal k nim ako bonus. Výhodné to bolo aj v tom, že tieto súčiastky mu tá predávajúca
osoba doniesla na pumpu a povedala, že má cestu okolo. Pokiaľ ide o pôvod, tvrdila, že tieto súčiastky sú
zo zahraničia z búraného auta, ktoré rozpredáva, aj priamo sa jej pýtal, či nie sú z ukradnutého vozidla, o
čom ho uistila, že nie. Nijakú kúpnu zmluvu, ani doklad o nadobudnutí si medzi sebou nedávali, nakoľko
to bolo platené v hotovosti a ich stav pri prezretí zhodnotil. Potom, čo boli sedačky zaistené a vrátené
pôvodnémumajiteľovi,keďžetakétosedačkystálepotreboval,takichcezinzeráthľadalopätovne,našiel

si cez inzerát vhodný typ, a keď ich kupoval, zistil, že sú to tie isté sedačky, ktoré boli pôvodnému
majiteľovi vrátené, teda ich kúpil druhýkrát, hoci teraz od pôvodného majiteľa.

Svedok H. P., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že dňa 5. februára 2006
odparkoval svoje osobné motorové vozidlko zn. Volkswagen Bora, ev. č. K.-XXX C. pred vchodom do

paneláka, kde býva, auto riadne uzamkol. Na druhý deň ráno zistil, že toto mu bolo odcudzené.

Obdobné skutočnosti uviedla svedkyňa R. P., ktorá je manželkou vyššie uvedeného svedka a ktorej
výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 6. februára 2006 a fotodokumentácie vyplýva, že H. P. bolo
v Ružomberku odcudzené osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Bora, ev. č. K.-XXX C..

Zo zápisnice o domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov zo dňa 22. novembra 2006 a zápisnice
o vrátení vecí zo dňa 21. septembra 2007 vyplýva, že R. P. bola vrátená riadiaca jednotka airbagu a 2

ks sedačiek z uvedeného motorového vozidla, ktoré boli zaistené u obžalovaného R. F..

Zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej metalografie a výpovede znalca A.. S. V. vyplýva, že
do sedačky vodiča č. XXXJDLXWETR, sedačky spolujazdca č. XXXJELXXHXMX a riadiacej jednotky
airbagu č. XXXXDXXLXBS zaistených ako stopy č. 12, 13 a 14 pri domovej prehliadke v rodinnom dome

v L., L. X dňa 22. novembra 2006 neboli vykonané žiadne úmyselné zásahy na zmenu identifikačných
čísel.

Zo správy Prezídia PZ SR o identifikácii zaistených vecí vyplýva, že obe sedačky aj riadiaca jednotka
airbagu pochádzali z osobného motorového vozidla zn. VW Bora, ev. č. K.-XXX C., ktoré bolo odcudzené

5. resp. 6. februára 2006 v Ružomberku.

Z odborného vyjadrenia zo dňa 6. februára 2006 vyplýva, že hodnota uvedeného motorového osobného
vozidla v čase odcudzenia bola 226.300,- Sk.

Z odborného vyjadrenia zo dňa 2. októbra 2007 vyplýva, že všeobecná hodnota sedadiel z airbagmi a
riadiacou jednotkou airbagu ku dňu 22. novembra 2006 bola vo výške 45.561,- Sk.

Súd ďalej vykonal dokazovanie tak ako to vyplynulo z vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Obžalovaný doplnil, že sedačky naozaj kúpil za sumu 5.000,- Sk na burze za normálnu trhovú cenu.
Znalcom stanovená cena vyše 40.000,- Sk, bola nadsadená, nešlo o nové veci. V takom prípade nebolo
nevyhnutné, aby uzatváral písomnú zmluvu, nevidel žiadny dôvod, aby si to dal písomne potvrdiť, zákon
takú povinnosť neukladá, najmä keď cenu riadne zaplatil. Druhú kúpu tých istých sedačiek zrealizoval po
tom, čo boli zaistené a vrátené pôvodnému majiteľovi a opätovne sa dostali do ponuky prostredníctvom

inzerátu. Vtedy nevedel, že ide o tie isté sedačky, následne reagoval na inzerát, ktorý bol uverejnený v
Avíze. Keď sa ozval telefonicky, bolo mu povedané, že nemusí ísť do Prešova, ale že sa predaj uskutoční
v dedine v blízkosti Liptovského Mikuláša. Až pri predaji zistil, že ide o pána, ktorý bol na súde a to H. P..
Menovaný mu sedačky predal za 120,- €, ani pri tejto kúpe nespisoval žiadny písomný doklad a to z tohodôvodu, že keď sii ho od kupujúceho žiadal, tak mu povedal, že je to zbytočné, že zo spisového materiálu
vyplýva, že mu boli tieto sedačky vrátené a teda že je oprávnený tieto sedačky predať. Uvedené sedačky
má doteraz, ale radšej ich nenamontoval, aby s nimi nebol problém.

A.. Ľ. Ž. zotrval na záveroch odborného vyjadrenia. Všeobecná hodnota predmetných sedadiel a
riadiacej jednotky airbagov z vozidla bola ku dňu 22. novembra 2006 45.561,- Sk a z toho sedačky
mali hodnotu cca 40.000,- Sk. Vychádzal z nadobúdacej hodnoty náhradného dielu, ktorú zistil u
autorizovaného predajcu Autonovo Banská Bystrica, vypočítal technickú hodnotu podľa veku a upravil

to koeficientom predajnosti, ktorý odhadol. Koeficient sa však ťažko odhadoval, pretože v tej dobe
nenašiel relevantné inzeráty, pomocou ktorých by mohol presnejšie určiť koeficient predajnosti. Ceny
sú v tomto prípade usporiadané trhom, ak sa niekto zaoberá rozoberaním vozidiel a predajom dielov, je
pre neho výhodnejšie predať jednotlivé náhradné diely, ak je niekto kancelárskej profesie a nezaoberá
sa takouto činnosťou, tak je pre neho výhodnejšie predať celé vozidlo. V písomnej forme kúpne zmluvy
v takýchto prípadoch nevidel, v tejto brandži ide tovar z ruky do ruky na základe ústnych dohôd. Pri

vypracovaní odborného vyjadrenia nenašiel obdobné sedačky, ktoré by boli v ponuke v bazároch, na
šrotových poliach a pod., preto vychádzal z cenníkových cien predajcu. Pripústil, že pri poskladaní auta
z dielov od autorizovaného predajcu, by vyšla výsledná cena takto poskladaného auta niekoľkonásobne
vyššia oproti tej, za akú sa auto v skutočnosti predáva. Takýto druh sedačiek sa nepredáva veľmi často
a ich realizovaná cena v obchodnom prípade bude závisieť od konkrétnej situácie predávajúceho a

kupujúceho, teda v určitých prípadoch môže byť aj nižšia napr. keď sa kupujúci chce takejto veci rýchlo
zbaviť, prípadne môže byť na takýto tovar zľava a pod. Na druhej strane, ak niekto takúto vec súrne
potrebuje, je ochotný zaplatiť viac. Záverom zotrval na cene predmetných sedadiel a riadiacej jednotky
a aierbagov určenej vo svojom odbornom vyjadrení, ale nevylúčil, že sa zmluvné strany mohli dohodnúť
aj na cene 5.000,- Sk.

Z úradného záznamu a písomného vyjadrenia zo dňa 24. februára 2015 A.. H. P. vyplýva, že uvedené
sedačky, ktoré mu boli vo februári 2006 odcudzené, mu boli na jeseň roku 2007 vrátené a tieto na
základe inzerátu predal neznámej osobe, ktorá ho kontaktovala z jemu neznámeho telefónneho čísla.
Túto osobu by pre odstup času už nespoznal a nepamätal si ani cenu za akú sedačky predal.

Obžalovaný F. nepoprel, že by mal vo svojom dome predmetné veci a jednoznačne to preukazujú aj
zápisnice o domovej prehliadke a vrátení vecí. Skutočnosť, že riadiaca jednotka airbagu a 2 ks sedačiek
pochádzajú z osobného motorového vozidla VW Bora ev. č. RK-590AR preukazuje správa Prezídia
SR. Odcudzenie tohto vozidla vo februári 2006 z Ružomberka preukazujú svedecké výpovede jeho

spoluvlastníkov H. P. a R. P., ako aj zápisnica o ohliadke miesta činu.

Obžalovanému bolo kladené za vinu, že ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou. Obžalovaný vysvetlil akým spôsobom sa dostal k predmetným veciam a z akého dôvodu ich pre
seba zabezpečil, taktiež aj to, prečo o kúpe nemá doklad (v tomto prípade postačuje pri uzavretí kúpnej

zmluvy ústna forma). Cena vzhľadom na amortizáciu veci nebola podľa neho neprimeraná, napokon
tieto nadobudol na základe inzerátu opätovne. V danom prípade ich o úmyselný prečin a pre trestnú
zodpovednosť je potrebné preukázať z hľadiska zavinenia, že obžalovaný F. konal minimálne v tzv.
nepriamomúmysle.Zoznaleckéhoposudkuzodvetviakriminalistickejmetalografievyplýva,ženatýchto
veciach neboli vykonané žiadne úmyselné zásahy na zmenu identifikačných čísel.

Na druhej strane A.. Ž. zotrval na tom, že cena, ktorú určil v odbornom vyjadrení, je primeraná, hoci
nevylúčil, že si zmluvné strany mohli dohodnúť aj cenu uvádzanú obžalovaným, táto však bola cca 8-
krát nižšia (t.j. výrazne) než cena určená ním. Obžalovaný, aj keď to nie je povinné, nemal žiadny doklad
o legáulnosti nadobudnutia týchto vecí, vrátane ich kúpnej ceny, ktorý by potvrdzoval jeho obhajobu.

Skutočnosť, že mal tie isté sedačky nadobudnúť aj druhýkrát ho nezbavuje trestnej zodpovednosti,
nakoľko tieto mal nadobudnúť od vlastníka, na rozdiel od prvého prípadu, keď išlo o veci, ktoré boli
bezpochyby získané z vozidla, ktoré bolo jeho vlastníkovi predtým odcudzené, teda reálne pochádzali z
trestnej činnosti. Obhajobu obžalovaného považoval súd za účelovú urobenú v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Nič mu nebránilo, obhajobu rozvinúť tak, ako na hlavnom pojednávaní už pri svojom

zadržaní a následne v prípravnom konaní, ak by bola pravdivá. Vzhľadom na tieto okolnosti, osobu
obžalovaného, jeho skúsenosti, vzťah k motorovým vozidlám, spôsob jeho obhajoby a kontext, ktorý
vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, najmä v bode 1, mal súd za to, že obžalovaný bol minimálne
uzrozumený s tým, že veci pochádzajú z trestnej činnosti t.j. že bolli odcudzené resp. pochádzajú zodcudzeného vozidla. Obžalovaný teda konal z hľadiska subjektívnej stránky úmyselne a to najmenej v
tzv. nepriamom úmysle a skutok v bode 6 spáchal tak ako je uvedený.

Pokiaľ ide o skutok z mesiaca február 2006 (bod 7 obžaloby) obžalovaný E. O. uviedol, že on toto auto
t.j. Škoda Felícia na Čiernom Balogu nikdy neukrýval, pretože tam ani nikdy nebolo, lebo keď ho mala
jeho družka, tak v tom čase bývali v L. X. N.. H.. Auto si zakúpila čerstvo po tom ako spravila vodičský
preukaz niekedy v lete 2005. On to auto kúpil pre ňu od jednej firmy v Poprade s tým, že si riadne spravil

na neho STK, emisnú a asi o tri dni sa aj prihlásilo na ODI v Brezne. Toto auto bolo v Poprade riadne
odhlásené a v Brezne prihlásené. Keďže družka s ním nebola spokojná, najmä preto, že išlo o auto na
naftu, tak dal ponuku na jeho predaj. Potom ho aj vo februári 2006 predal Š. Á.. Ten keď si ho kupoval,
dal si ho prezrieť svojmu kamarátovi H. H. a ešte aj ďalšiemu známemu, pričom malo ísť o policajta. Až
potom vyplatil kúpnu cenu, teda on si dal to auto preveriť a tie osoby nič nezistili, lebo by si ho nekúpil,
keby bol problém. Ďalej obžalovaný poukázal na to, že to auto nekupoval ako nové, bol jedným z piatich

alebo šiestich majiteľov auta. On žiadne zásahy v aute takého rázu, ako sú uvedené v obžalobe, nerobil,
nemá na to ani zariadenie, ani technické zručnosti. Toto nebolo vidno voľným okom, veď to bolo zistené
len na základe expertízy, naviac opakuje, že ho užívalo 5 majiteľov a on bol predposledný, teda to mohol
spraviť hocikto z nich. Vôbec nemal vedomosť o tom, že toto auto bolo odcudzené, veď ho kupoval od
firmy a prebehli riadne odhlasovacie aj prihlasovacie konania. Vie, že Á. niekedy trénoval policajtov ako

fyzickú prípravu a bojové umenia, preto ak by vedel, že sú tam nejaké nelegálne zásahy, tak to určite
takému človeku nepredá. Veď nie je blázon, potom mohol dostať bitku.

Obžalovaný ďalej uviedol, že si už podrobnosti nepamätal, ale auto bolo určite kupované od legálneho
vlastníka, malo ísť o nejakú firmu z Popradu, niečo ako autoservis. Auto fyzicky prebral, hoci toto nebolo

ani na neho evidované, ale na družku a toto následne aj riadne zaevidoval. Bola spísaná riadna kúpna
zmluva, auto bolo riadne odhlásené z pôvodného ODI a prihlásené v Brezne na ODI. V kúpnej zmluve
bola uvedená o niečo nižšia cena, ako v skutočnosti predávajúcemu dal, cena bola primeraná tomu za
akú hodnotu sa v tom čase autá predávali. Technický stav vozidla bol veľmi dobrý, veď auto aj riadne
následne predal a neboli žiadne problémy s prihlásením aj odhlásením. Ani pri tomto vozidle som nemal

dôvod zisťovať, či sú tam nejaké rozdielne identifikačné čísla, pretože na to nemal dôvod, neboli s tým
žiadne problémy.

Svedkyňa H.Á. O., ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedla, že osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Felícia ev. č. L.-XXXAU červenej farby, ktoré užívala družka obžalovaného u nich

doma v živote nevidela. Ani nevedela, že družka obžalovaného mala v danom čase také auto, určite to
auto u nich odparkované nebolo.

Svedok Š.V. Á., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že obžalovaného
O.N. pozná z toho dôvodu, že od neho kupoval auto a vtedy sa zoznámili. Mal záujem kúpiť osobné

motorové vozidlo a oslovil H. H. z Brezna, ktorý má autoservis. Keď bol u neho, tak tam náhodou bol
Z., ktorý mu tiež povedal, že sa bude snažiť zohnať mu auto. Po nejakom čase prišiel obžalovaný O.
na červenej Felícii do autoservisu, resp. oni mu ho už odporúčali. Oni sa dohodli, že mu tú červenú
Felíciu predá, pričom vedel, že išlo o auto, ktoré patrilo jeho družke. Najprv bola cena 150.000,- Sk,
potom ju zjednal na 140.000,- Sk. V autoservise sa stretli preto, že H.Ď. mu auto hneď prezrel t.j. vykonal

prehliadku technického stavu, pričom povedal, že auto je v poriadku. Cez svojho kamaráta policajta
overoval, či auto náhodou nie je kradnuté, už nevie ktorý policajt to bol. Auto kúpil za 140.000,- Sk,
ešte mu H. požičal 10.000,- Sk. Následne boli vozidlo riadne odhlásiť v Brezne, bola tam aj družka
obžalovaného. Spravil prepis a zobral si auto domov. Myslí, že auto dal zapísať na syna, pre ktorého to
auto kupoval. Tomu policajtovi on len ukázal papiere a bolo to v poriadku, nemal žiadne indície, že by išlo

o kradnuté auto, veď aj odhlásenie aj prihlásenie prebehlo bez problémov. Pri tom ako sa auto predávalo
bol prítomný aj obžalovaný F.. Za obžalovaných sa mu zaručili aj H. C. Z., teda osoby, ktoré pozná dlho
a verí im. On naozaj nevedel, že ide o kradnuté vozidlo, ani o tom, že by tam mali byť menené nejaké
VIN čísla. Vie, že tam bola elektronická porucha, ale tú mu prišli obaja obžalovaní odstrániť. Potom mu
toto auto bolo zaistené príslušníkmi polície, až vtedy sa dozvedel, že ide o kradnuté auto, ktoré mu

doteraz nebolo vrátené. Pri preberaní vozidla držal technický preukaz, odtiaľ čítal identifikačné číslo a
H. ho kontroloval, pričom voľným okom bola zistená zhoda. Ani jeden z obžalovaných sa im nesnažil
zabrániť v kontrolovaní týchto čísel. U obžalovaných, ani u H. nevidel nejaké špeciálne zariadenia napr.
lakovacie linky a pod., cena bola podľa neho tak akurát za vozidlo, nebola podhodnotená, bola taká zaakú sa autá v tom čase predávali. Obžalovaní, keď sa ozval telefonicky ohľadne tej poruchy, hneď prišli
a poruchu mu odstránili, v žiadnom prípade sa mu nevyhýbali.

Svedok H. E., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že bol majiteľom
osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia, ev. č. J.-XXX C., ktoré mu bolo dňa 6. októbra 2005
odcudzené spred obytného bloku v Tatranskej Štrbe. Uvedené vozidlo mu bolo vyšetrovateľom PZ
vrátené dňa 25. júla 2007, avšak s už iným ev. č. a to K.-XXX L. s určitými poškodeniami. Obdobné
skutočnosti svedok uviedol aj vo svojom trestnom oznámení dňa 6. októbra 2005.

Zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej metalografie a výpovede znalca A.. S. V. vyplýva, že
na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. K. XXXBA bolo zistené, že pôvodné VIN číslo
a výrobné číslo bloku motora boli dodatočne pozmeňované, nebolo však možné zistiť, aké boli pôvodné
výrobné čísla a ani dobu, kedy došlo k ich zmene.

Z odborného vyjadrenia zo dňa 9. novembra 2005 vyplýva, že uvedené osobné motorové vozidlo malo
v tom čase hodnotu 140.000,- Sk.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie zo dňa 6. októbra 2005 vyplýva, že H. E. bolo
v Tatranskej Štrbe odcudzené osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. J.-XXX C.. Vlastníctvo
H. E. preukazujú aj doklady od vozidla.

Zozápisniceovydanívecízodňa22.novembra2006afotodokumentácievyplýva,žeŠ.Á.vydalosobné
motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. K.-XXX L. spolu s dokladmi od vozidla.

Z fotodokumentácie z domovej prehliadky zo dňa 22. novembra 2006 vyplýva, že u obžalovaného O.

bola zaistená aj servisná knižka uvedeného vozidla.

Zo zápisnice o vrátení vecí zo dňa 25. júla 2007 vyplýva, že uvedené motorové vozidlo dobrovoľne
vydané Š. Á. bolo vrátené H. E..

Zo znaleckého posudku z odvetvia mechanoskopie a výpovede znalca A.. Ľ. Z. vyplýva, že autokľúče
a ich prílohy od uvedeného osobného motorového vozidla sú pravdepodobne originálne, neboli na nich
zistené žiadne mechanoskopické stopy po násilných zásahoch.

Zo správy Prezídia PZ SR o identifikácii motorových vozidiel vyplýva, že k vozidlu Škoda Felícia GLX,

VIN čísla v tvare V. priradil výrobca farbu striebornú metalízu a krajinu expedície Slovensko, pôvodné
boli aj čísla motora a prevodovky.

Zo znaleckého posudku z odboru dopravy a výpovede znalca vyplýva, že analýzou umiestnenia VIN
čísiel na motorovom vozidle zn. Škoda Felícia ev. č. L.-XXXAU , toho času ev. č. J.-XXXBX,VIN číslo V.

bolo zistené že toto číslo je umiestnené na nosnej časti karosérie a je dobre viditeľné po otvorení prednej
kapoty vozidla. Vizuálnou obhliadkou neboli zistené žiadne neoprávnené zásahy do VIN čísla karosérie
na nosnej časti karosérie pri pravom prednom tlmiči. Cudzie zásahy do celistvosti plechu karosérie, ktorý
je označený VIN-číslom boli zistené vykonanou metalografickou expertízou.

Továrenský štítok z hliníkového plechu sa nachádza na nosnej časti karosérie a je dobre viditeľný po
otvorení prednej kapoty vozidla.

Továrenský štítok (papierová nálepka) so skráteným VIN číslom XXXXXXX sa nachádza na zadnom
sedadle vozidla a nie je na dobre viditeľnom mieste. Pre jeho zistenie je nutné zadné sedadlo sklopiť.

Tento továrenský štítok je z papiera (papierová nálepka) a je na vymeniteľnom náhradnom dielci, to
znamená, že je možné zadné sedadlo vymeniť.

Zistené bolo aj viditeľné umiestnenie pozostatkov z továrenského štítku (papierová nálepka) na zadnej
podlahe batožinového priestoru vľavo vedľa rezervného kolesa aj s nápisom vyhotoveným ručne

modrým perom. Samotné odstránenie štítku z podlahy batožinového priestoru podľa názoru znalca
môže, ale aj nemusí súvisieť s pozmeňovaním identifikačných znakov vozidla. Nápis na pozostatkoch
tohto štítku je iba slabo čitateľný a nemá relevanciu k posudzovanej otázke.Viditeľnosť výrobných čísel je dobrá pri otvorení prednej kapoty, čo sa dá považovať za bežnú činnosť,
lebo aj používateľ vozidla, ktorý nie je odborníkom aspoň občas doplní kvapalinu do ostrekovačov, kedy
sú tieto čísla a štítky dobre viditeľné. Štítok na zadnom sedadle je zase dobre viditeľný pri sklopení

zadných sedadiel, čím sa dosiahne zväčšenie batožinového priestoru pri preprave rozmernejšieho
nákladu. Dá sa predpokladať, že takéto zväčšenie batožinového priestoru bežný používateľ vozidla
nevykonáva často. Štítok na zadnej podlahe batožinového priestoru je zase viditeľný pri výmene
rezervného kolesa.

Z histórie držiteľov predmetného motorového vozidla VIN číslo končiace na trojčíslie 105 vyplýva, že Z.
Ť. ho prihlásila dňa 13. decembra 2005 na ODI v Brezne, nadobudla ho od H. G. - C. J. a následne od 17.
februára 2006 bolo prihlásené na V. Á.. Z. Ť.F. bola jeho treťou držiteľkou a jeho posledným držiteľom
je od 16. apríla 2008 H. E..

Tento je zároveň posledným držiteľom motorového vozidla, VIN číslo končiace na trojčíslie 186 a to už

od 29. novembra 2002.

Obžalovaný O. nepoprel, že by uvedené vozidlo kúpil pre svoju družku, toto bolo riadne evidované. Nikdy
ho však neukrýval a v Čiernom Balogu už vôbec nie, lebo v tom čase bývali v Brezne. Následne vozidlo
predal Š.V. Á., ktorý si ho dal prezrieť, vrátane kontroly identifikačných čísel a tiež ho riadne zaevidoval.

Nemal vedomosť o tom, že by vozidlo bolo odcudzené, nerobil do neho žiadne zásahy takého rázu ako
sú uvedené v obžalobe, naviac bol už piatym majiteľom.

Z výpovede svedka H. E. a zápisnice o ohliadke miesta činu jednoznačne vyplýva, že uvedené vozidlo
bolo 6. októbra 2005 v Tatranskej Štrbe odcudzené.

Znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej metalografie v spojení so správou Prezídia PZ SR
preukazuje aké boli na vozidle pôvodné VIN číslo karosérie a výrobné číslo motora, zároveň to, že došlo
k ich dodatočnému pozmeňovaniu uvedeným spôsobom, ale nebolo možné určiť čas, kedy sa tak stalo.

Svedkyňa H. O. potvrdila, že predmetné vozidlo nebolo na Čiernom Balogu parkované.

V prospech obžalovaného vyznieva aj svedecká výpoveď Š. Á., ktorý potvrdil, že pred kúpou si dal
vozidlo riadne prezrieť a následne ho dal aj bez akýchkoľvek problémov zaevidovať. Cena vozidla
nebola podhodnotená, keď zistil určitú poruchu, obžalovaný sa mu nevyhýbal, práve naopak, poruchu

hneď odstránil. Nemal taktiež vedomosť o tom, že vozidlo bolo predtým odcudzené a boli na ňom
pozmeňované identifikačné znaky.

Zo znaleckého posudku z odvetvia mechanoskopie vyplýva, že autokľúče a ich prílohy od vozidla sú
pravdepodobne originálne.

Súd ďalej vykonal dokazovanie tak ako to vyplynulo z vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Obžalovaný doplnil, že pokiaľ ide o kúpu vozidla, podrobnosti si už nepamätá. Nevedel ani presné
miesto, kde ho kupovali, mali aj nejakú kúpnu zmluvu, ale nevie, kde sa nachádza. Ak ju aj mal, tak

ju nechal ďalšiemu majiteľovi. Dohodli nižšiu kúpnu cenu, aby to bolo pre predajcu dobré z hľadiska
daní. Pokiaľ ide o prevod t.j. odhlasovanie a prihlasovanie vozidla, odhlasovanie vybavoval v Poprade
predajca a v Brezne ho prihlasoval on. Starý technický preukaz sa zrušil a odovzdal ho na polícii
v Brezne, kde mu vystavili nový technický preukaz na meno družky, ktorý sa používal až kým auto
nepredali. Keď vozidlo predával Á., boli auto prehlásiť, vtedy mu doplatil celú sumu a Á. si auto prihlásil

v Rimavskej Sobote. Servisnú knižku od vozidla od roku 2006 už nemal, nevedel, kde je, takisto nevedel
aký bol obsah tejto servisnej knižky či už v čase odcudzenia vozidla, alebo domovej prehliadky.

Svedok H. G. uviedol, že podrobnosti kúpy a následného predaja vozidla si už nepamätá vzhľadom na
odstup času. Toto kúpil v roku 2004 od E. Z. ako živnostník za sumu 43.000,- Sk. Potom cez kamaráda

A. (ďalšie údaje už nevedel uviesť) v autobazáre v Ružomberku prostredníctvom neho vozidlo predal
obžalovanému E. O., aspoň tak to bolo na zmluve. Túto zmluvu už nemá, napísal ju na papier a pri
predaji sa na ňu dopísalo meno kupujúceho t.j. obžalovaného. Pri predaji a kúpe vozidla osobne nebol,
toto bolo predané za 47.000,- Sk v roku 2005 a potom mu kamarát Igor zmluvu vrátil podpísanú s tým, žetam už bol uvedený kupujúci. Vozidlo odhlasoval na ODI v Poprade, ale kto, kde a ako si ho už následne
prihlasoval nevedel.

Z úradného záznamu zo dňa 25. februára 2015 vyplýva, že matka svedka H. E. C. E., okrem iného,
uviedla, že tento v Brezne dostal preberací protokol o stave vozidla, na základe ktorého si ho prevzal v
Banskej Bystrici, potom vozidlo odhlásil v Rimavskej Sobote a následne ho prihlásil na ODI v Poprade.
Nevedel sa však vyjadriť, kde sa servisná knižka od vozidla nachádza, on ju už nemá a taktiež nevedel
aký bol jej obsah v čase odcudzenia vozidla ako aj v čase domovej prehliadky.

Zo zmluvy o predaji motorového vozidla zo dňa 10. novembra 2004, okre iného, vyplýva, že predmetné
motorové vozidlo kúpil H. G. (C.L. - G. H.) od predávajúceho E. Z. za sumu 43.000,- Sk a v tom čase
malo ev. č. P. XXXAG.

ZosprávyORPZvBreznevyplýva,žeservisnáknižkasoznačenímev.č.P.XXXAGspoluspredmetným

vozidlom v tom čase ev. č. K. XXXBA a pravými kľúčami dňa 25. júla 2007 bola vrátená pôvodnému
majiteľovi H. E..

Z histórie TEČ predmetného vozidla vyplýva aké malo v jednotlivých obdobiach pridelené ev. č.

Z aktuálnej evidenčnej karty vozidla vyplýva, že jeho vlastníkom a držiteľom je H. E., má červenú farbu
a VIN číslo V..

Obžalovanému bolo kladené za vinu, že na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom
spáchaným inou osobou a získal ním pre seba väčší prospech a zároveň, že falšoval výrobný štítok

motorového vozidla a spáchal taký čin vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty. Obžalovaný
vysvetlil akým spôsobom vozidlo nadobudol, taktiež aj to, komu ho a z akých dôvodov predal ďalej. V
danom prípade ide o úmyselné trestné činy, či už uvedený zločin alebo prečin. Pre trestnú zodpovednosť
obžalovaného je potrebné preukázať z hľadiska zavinenia, že konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle.
Je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k falšovaniu výrobného štítku motorového

vozidla, ale aj k pozmeneniu identifikačného čísla jeho súčasti, teda došlo k naplneniu znakov skutkovej
podstaty uvedeného prečinu.

Obžalovaný je dôvodne podozrivý z uvedeného prečinu, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že by
priamo falšoval výrobný štítok motorového vozidla a pozmenil identifikačné čísla jeho súčastí, ani, že sa

na tom určitým spôsobom podieľal, najmä keď nebolo možné určiť, kedy došlo k nelegálnemu zásahu
a výmene VIN čísla.

Neoprávnené zásahy do celistvosti plechu karosérie, ktorý je označený VIN číslom, neboli zistené
vizuálnou ohliadkou, ale až na základe metalografickej expertízy. VIN číslo, ako aj továrenský štítok z

hliníkového plechu boli síce na viditeľných miestach, ale nezhoda bola zistená len so skráteným VIN
číslom, ktoré nie je na viditeľnom mieste a obžalovaný nemal žiadny dôvod kontrolovať tieto čísla, keďže
sa pri legálnych prevodoch nevyskytol žiadny problém. Súhrn týchto dôkazov, aj po ich doplnení, v
žiadnom prípade jednoznačne nepreukazuje, že by mal neoprávnené zásahy do motorového vozidla
vykonať práve obžalovaný, a preto ho súd neuznal za vinného z tohto prečinu. Napokon takýto procesný

postup navrhol aj prokurátor.

Naproti tomu, mal za to, že sa obžalovaný dopustil zločinu kladeného mu za vinu. V jeho prospech
vyznieva, že vozidlo postupne patrilo viacerým osobám, čo potvrdil aj svedok H. G. a toto bolo pri kúpe
riadne prihlásené na jeho družku a po predaji riadne zaevidované na ďalšieho držiteľa. Nemožno však

opomenúť, že vozidlo bolo skutočne odcudzené vlastníkovi a to len cca 2 mesiace predtým ako bolo
prihlásené na jeho družku a po krátkej dobe cca 2 mesiacov bolo už prevedené na ďalšiu osobu, čo
nasvedčuje nelegálnosti jeho získania obžalovaným resp. jeho družkou.

Prihliadajúc na tieto okolnosti, osobu obžalovaného, jeho skúsenosti, vzťah k motorovým vozidlám,

spôsob jeho obhajoby a kontext, ktorý vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, mal súd za to, že
obžalovaný bol minimálne uzrozumený, že predmetné vozidlo väčšej hodnoty bolo pred tým odcudzené.
Obžalovaný teda ohľadne zločinu konal z hľadiska subjektívnej stránky úmyselne a to najmenej v tzv.
nepriamom úmysle a skutok v bode 7 spáchal tak ako je uvedený.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného R. F. v bode 1 ako
zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm.c, ods.2 písm.c Tr.zák., pretože v trestnom konaní

bránil v získaní dôkazu a to zaisteniu odcudzeného vozidla, ktoré viedla ďalšia osoba a uvedený čin
spáchal z osobitného motívu, v úmysle zakryť iný trestný čin a to krádeže, prípadne podielníctva, v bode
6 ako prečin podielníctva podľa § 231 ods.1 písm.a Tr.zák., pretože na seba previedol a ukryl vec, ktorá
bola získaná trestným činom - krádeže spáchaným inou osobou.

Konanie obžalovaného E. O. súd kvalifikoval v bode 2 ako prečin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a
Tr.zák., pretože na seba previedol a ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou, v bode 5 ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák., pretože na
seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním pre seba
väčší prospech a v bode 7 ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák.,
pretože na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním

pre seba väčší prospech

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery obžalovaným súd prihliadol na spôsob spáchania činov, ich
následky ako sú vyššie uvedené, zavinenia, pohnútky, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
osobyobžalovaných,ichpomeryamožnostiichnápravy.Obžalovaníkonaliprivšetkýchtrestnýchčinoch

minimálne v tzv. nepriamom úmysle, ich pohnútkou bola v konečnom dôsledku snaha nezákonným
spôsobom sa obohatiť.

Obžalovaný R. F. je živnostníkom, býva s manželkou a dvoma maloletými deťmi v rodinnom dome,
z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Za priestupky mimo úseku cestnej premávky nebol

sankcionovaný, avšak na úseku dopravy bol od roku 2012 už 8-krát sankcionovaný za porušenie
pravidiel cestnej premávky (najmä rýchlosť jazdy), doposiaľ súdom trestaný nebol.

ObžalovanýE.O.jepodnikateľom,bývasdružkouadvomamaloletýmideťmivrodinnomdome,zmiesta
bydliska nie je bližšie hodnotený. Za priestupky mimo úseku cestnej premávky nebol sankcionovaný,

avšak na úseku dopravy bol od roku 2012 už 12-krát sankcionovaný za porušenie pravidiel cestnej
premávky (najmä rýchlosť jazdy). Doposiaľ bol súdom dvakrát trestaný, v roku 2001 za trestný čin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods.1 písm.a, ods.2 písm.d Tr.zák. č. 140/1961 Zb. a
v roku 2007 za pokus trestného činu krádeže podľa § 8 ods.1, § 247 ods.1,2 písm.a Tr.zák. na tresty
odňatia slobody s podmienečným odkladom, v oboch prípadoch sa v skúšobnej dobe osvedčil, teda sa

na neho hľadí akoby odsúdený nebol.

Súd hodnotil aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák.. Obžalovanému F.Í. nič nepoľahčovalo, vzhľadom na počet priestupkov neviedol pred spáchaním
trestnýchčinovriadnyživot(ust.§36písm.jTr.zák.),priťažovalomu,žespáchalviactrestnýchčinov(ust.

§ 37 písm.h Tr. zák.) a to dva, z toho jeden zločin a jeden prečin. Obžalovanému O. nič nepoľahčovalo
vzhľadom na počet priestupkov a predchádzajúce odsúdenia, ktoré má však zahladené, neviedol pred
spáchaním trestných činov riadny život (ust. § 36 písm.j Tr.zák.), priťažovalo mu, že spáchal viac
trestných činov (ust. § 37 písm.h Tr. zák.) a to tri, z toho dva zločiny a jeden prečin.

Za prísnejší z trestných činov a to zločin marenia spravodlvosti podľa § 344 ods.1 písm.c, ods.2
písm.c Tr.zák. mohlo súd obžalovanému F. uložiť trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov. Keďže pomer
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 0:1, došlo k zmene dolnej hranice trestnej sadzby,
ktorá bola po zvýšení 4 roky a 8 mesiacov až do 8 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí
takto stanovenej trestnej sadzby však súd považoval za neprimerane prísne, zároveň mal za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Za prísnejší z trestných činov a to zločin podielníctva podľa § 231 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák.
mohlo súd obžalovanému Figľušovi uložiť trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov. Keďže pomer
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 0:1, došlo k zmene dolnej hranice trestnej sadzby,

ktorá bola po zvýšení 4 roky a 8 mesiacov až do 8 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí
takto stanovenej trestnej sadzby však súd považoval za neprimerane prísne, zároveň mal za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods.3 písm.e Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené im mimoriadne znížil tresty odňatia slobody a obom uložil úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 1 a 1 roka. Zohľadnil okolnosti prípadu, najmä to, že od spáchania trestných
činov uplynulo už viac ako 8 rokov, pričom obžalovaní nespôsobili prieťahy trestného konania, teda
odstup času nemožno prikladať na ich vrub, práve naopak, bol posúdený v ich prospech, naviac ani
jeden z nich sa už nedopustil žiadnej novšej trestnej činnosti.

Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 49 ods.1 písm.a Tr.zák., výkon týchto trestov im
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 a 1/2 roka, nakoľko v danom prípade nebol ich výkon
nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných. Prihliadol aj na ich doterajší
život a prostredie, v ktorom žijú a pracujú. Zároveň im uložil tresty prepadnutia vecí, ktoré sú uvedené

vo výrokovej časti, pretože ich použili resp. mohli využiť pri spáchaní trestnej činnosti kladenej im za
vinu. Takto uložené tresty v dostatočnej miere zabezpečia dosiahnutie účelu trestu, pričom obsahujú v
primeranom rozsahu prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.