Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118347030
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:6118347030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 žalovanej: Y. G., nar. X.X.XXXX, bytom G.
XXXX/XXX, XXX XX D. Ľubovňa, pr. zast.: I.. Marta Konkoľová, advokátka, AK so sídlom Jarmočná 79,
XXX XX D. Ľubovňa v konaní o zaplatenie 419,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica podanou žalobou
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 419,12 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 459,12 eur a ďalej zo súm zohľadňujúcich postupné splácanie dlhu zo strany žalovanej
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018 bola pohľadávka
uplatnená v tomto konaní postúpená postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava

na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 10.6.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX/
XXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú uvedené v
zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy. Ďalej vyslovil názor, že
zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím
porušil svoje povinnosti. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 781,81 eur, ktorá

pozostávala z istiny vo výške 459,12 eur, riadneho úroku vo výške 129,27 eur, úroku z omeškania vo
výške 112,92 eur a poplatkov vo výške 80,50 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil 40 eur v
4 splátkach po 10 eur uhradených dňa 19.6.2018, 2.8.2016, 27.8.2016 a 14.9.2016. Žalobca si žalobou
uplatňuje iba zostatok istiny vo výške 419,12 eur, ostatné postúpené nároky si neuplatňuje.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/
CE zo dňa 21.5.2018 a časť jej prílohy týkajúcej sa postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní,

zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.6.2010, dva Dodatky k zmluve o bežnom
účte zo dňa 21.2.2016 a 30.10.218, odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.8.2017, Všeobecné obchodné
podmienky spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“), obchodné podmienky
spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolenýchprečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinné od 1.2.2006 (ďalej len „OP“), sadzobník poplatkov
a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platný od 1.8.2008, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o
postúpení pohľadávky adresované žalovanej zo dňa 21.5.2018, pokus o zmier zo dňa 14.9.2018

adresovaný žalovanej a časť podacieho hárku zo dňa 17.9.2018.

4. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 35Up/531/2018 zo dňa
16.10.2018, ktorý bol žalovanej doručený dňa 28.12.2018. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu
odpor prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietla, že nárok žalobcu nie je preukázaný. Z

predložených dôkazov nevyplýva, aká suma bola žalovanej poskytnutá a akú sumu žalovaná vrátila
žalobcovi. Uzavretá zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ale predovšetkým
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej aj „RPMN“), čo v zmysle § 4 ods. 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch znamená, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
namietla,ževsamotnejzmluvenavyšeniesúuvedenéžiadnepodmienkyúveru,tedaaniúroky,poplatky
a pod., z dôvodu čoho potom v súlade s § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca úroky ani

poplatky od žalovanej požadovať nemôže. Tiež uviedla, že je otázne, či zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, keďže žalobca aj napriek predloženiu odstúpenia od
zmluvy zo dňa 31.08.2017 nepreukázal, aby bola táto vôbec spôsobilá dostať sa do dispozičnej sféry
žalovanej, teda či jej vôbec bolo odstúpenie odoslané alebo doručené. Namietla tiež nedostatok aktívnej
vecnejlegitimáciežalobcuzdôvodunedodržaniapodmienokpodľa§92ods.8zákonaobankách,keďže

absentujejednakpísomnávýzvapredpostúpenímpohľadávky,akoajpreukázanéukončeniezmluvného
vzťahu. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. Uvedený právny názor je vyslovovaný v konštantnej
judikatúre súdov SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Cdo 26/2017,
príp. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. 1Cdo147/2017, uverejnené v Zbierke

Stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018). Neplatnosť postúpenia je daná
aj z dôvodu nedodržania podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (platného a účinného
v čase postúpenia pohľadávky). Otázne je aj premlčania dlhu. Navrhla preto platobný rozkaz zrušiť.

5. Žalovaná spolu s odporom podala návrh na odpustenie zmeškania lehota na podanie odporu, ktorá

uplynula dňa 14.1.2019, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti žalovanej v čase od 8.1.2019
do 16.1.2019, čo považovala za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, a to s poukazom aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 73/2018 zo dňa 21.6.2018. K svojmu návrhu pripojila
doklad o práceneschopnosti.

6. Okresný súd Banská Bystrica zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k odporu a na podanie návrhu
na pokračovanie v konaní. Žalobca sa k odporu vyjadril. Vo svojom vyjadrení pripojil stručný prehľad
debetných a kreditných operácií na účte žalovanej s tým, že celkové debetné operácie (čerpania)
predstavujú sumu 53 103,74 eur, poplatky predstavujú sumu 577,90 eur, riadny úrok činí 640,02 eur,
zmluvné úroky z omeškania vo výške 93,14 eur, zákonné úroky z omeškania 21,65 eur (pri všetkých

úrokoch uviedol právny zástupca žalobcu všeobecný vzorec na ich výpočet s tým, že pri zákonnom
úroku z omeškania dosadil do vzorca aj premenné, zákonný úrok z omeškania bol vypočítaný vo výške
5 % ročne) a kreditné operácie boli vykonané v celkovej výške 53 654,36 eur. Súčet debetných operácie
predstavuje sumu 54 436,17 eur, kreditných operácií sumu 53 654,36 eur. Postúpená suma predstavuje
rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami, pričom žalobca si uplatňuje iba istinu. Trval preto na

žalobe. Zároveňnavrholpokračovaťvkonanínavšeobecnomsúde.Ksvojmuvyjadreniupripojilprehľad
transakcií na účte žalovanej.

7. Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu, čím de facto akceptoval žiadosť žalovanej
o odpustenie lehoty na podanie odporu.

8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla,
žalobca síce rozpísal jednotlivé operácie, avšak žiadnym spôsobom nezaujal stanovisko k argumentácii
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že suma 510,75 eur bola
započítaná na úroky a suma 497,40 eur na poplatky, čo spolu prestavuje sumu 1 008,15 eur, pričom

dlh žalovanej mal predstavovať 781,81 eur. Je teda zrejmé, že v prípade správnosti argumentácie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca nemá právo na úhradu sumy 781,81 eur, z ktorej si
uplatňuje istinu vo výške 419,12 eur. Ďalej vo svojom vyjadrení zopakovala tvrdenia z odporu ohľadne
absencie náležitostí zmluvy a uvedenia RPMN, absencie úpravy ohľadne úrokov, poplatkov a pod. aneplatnosti postúpenia pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 2 zákona o bankách a § 17 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, z čoho vyvodila nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Navrhla preto žalobu
zamietnuť.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril v určenej lehote. Právny zástupca sa k veci vyjadril
podaním odoslaným súdu dňa 31.10.2019, ktoré bolo súdu doručené až krátko pred pojednávaním.
Uviedol v ňom, že má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonne náležitosti v zmysle právnych
predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy. S argumentáciou protistrany sa v žiadnom ohľade

nestotožňuje. Popísal ďalej okolnosti vzniku právneho vzťahu s tým, že jeho právny predchodca a
žalovaná uzatvorili dňa 10.06.2005 Zmluvu o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom
ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu. V zmysle bodu III. ods. 1 žalovaná vyhlásila,
že sa oboznámila so VOP a Sadzobníkom, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa
21.02.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná Dodatok k zmluve o bežnom účte číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX predmetom ktorého bolo v článku I. bod I. aj poskytnutie povoleného prečerpania

k Účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám (ďalej len „OP“).
Vzhľadom k uvedenému bolo žalovanej od právneho predchodcu žalobcu doručené Oznámenie o
poskytnutí povoleného prečerpania k účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 10.000,- SK (331,94 EUR),
s premenlivou úrokovou sadzbou 15,00 % ročne. S poukazom na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2011 o

spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy vyvodil, že zákon počítal aj so situáciou,
kedy pri takomto type úveru, nie je možné určiť RPMN, pretože nie sú k dispozícii všetky potrebné údaje,
resp. tieto sa v priebehu vzťahu menia. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto zákon ukladal povinnosť
aby bol spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o

podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného
vzťahu. S touto argumentáciou sa stotožnili viaceré slovenské súdy, napr. aj Krajský súd Nitra v
rozhodnutísp.zn.6Co/148/2016zodňa28.2.2017,zktoréhocitoval.Ksvojejaktívnejlegitimáciiuviedol,
že predložil oznámenie postupcu adresované žalovanej spolu s podacím hárkom, čo zakladá jeho
aktívnu legitimáciu. V tomto smere poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 a Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 4.5.2016. Žalobca ďalej vyslovil názor, že jeho právny
predchodca splnil všetky podmienky na platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.
Uviedol, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku viac ako 90 dní a zároveň
bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu opakovane vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok,
a to výzvou zo dňa 20.1.2015 a odstúpením od zmluvy zo dňa 31.8.2017, ktoré možno považovať za

kvalifikované výzvy podľa § 92 od.s 8 zákona o bankách. K platnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92
ods. 8 ZoB ešte doplnil, že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu, pretože
ide o ustanovenie, ktoré upravuje výnimky z bankového tajomstva, nie podmienky na platné postúpenie
pohľadávky, čomu nasvedčuje aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu. Zároveň vyslovil názor, že
porušenie tohto ustanovenia má za následok administratívnu zodpovednosť banky, nie neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky, v súvislosti s čím poukázal aj na niektoré rozhodnutia súdov. Takisto
poukázal na to, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako 1 rok. V súvislosti s platnosťou postúpenia
pohľadávky banky poukázal aj na § 89 ods. 1 ZoB a bod 18.14 VOP, v ktorom je vyjadrený súhlas
žalovaného s postúpením pohľadávky kedykoľvek, komukoľvek a bez výzvy. Aj v tomto smere citoval z
niektorých rozhodnutí slovenských súdov. K námietke premlčania uviedol, že jeho právny predchodca

odstúpil od zmluvy dňa 31.8.2017, pričom vyzval žalovanú na úhradu vzniknutej pohľadávky do 7 dní
od doručenia oznámenia. Premlčaciu dobu je preto potrebné počítať až od tohto momentu. Žaloba bola
podaná v 3.10.2018, t.j. nárok nie je premlčaný.

10. K svojmu vyjadreniu pripojil výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.1.2015 a odstúpenie od

zmluvy zo dňa 31.8.2017.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Na pojednávanie
sa nedostavili strany sporu. Ich neúčasť ospravedlnili ich právny zástupca s tým, že ich klienti súhlasia s
prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach
s tým, že žalobu považoval za dôvodnú a žiadal jej vyhovieť. Právny zástupca žalovanej takisto napojednávaní trval na doterajších vyjadreniach žalovanej, pričom zopakoval argumenty uvedené už v
písomných vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tak, ako sú uvedené vyššie (v bode 3, 5 a 10
odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:

14. Právny predchodca žalobcu, spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovanou dňa dňa

10.6.2005 zmluvu o bežnom č. XXXXXXXXXX/XXXX. Následne dňa 21.2.2006 uzavreli rovnaké strany
dodatok k zmluve o bežnom účet, ktorým bolo dohodnuté aj poskytnutie povoleného prečerpania k účtu
po splnení podmienok v obchodných podmienkach veriteľa účinných od 1.2.2006. žiadne bližšie údaje o
úverovom rámci, úrokovej sadzbe a pod. v dodatku neboli uvedené. V čl. III. bod 2 je vyhlásenie majiteľa
účtu, že sa oboznámil s VOP a OP účinnými od 1.2.2006 a so sadzobníkom. Podľa predloženého
prehľadu transakcií na účte žalovanej celkové debetné operácie predstavujú sumu 54 436,17 eur a

pozostávajú z čerpania peňažných prostriedkov v celkovej výške 53 103,74 eur (teda ide o hotovostné
a bezhotovostné výbery, rôzne platby, príkazy na úhrady, splátky a pod.), z poplatkov za rôzne operácie
na účte 577,90 eur (za výbery, vedenie účtu, kartové poplatky a pod.), z riadneho úroku vo výške 640,02
eur, zo zmluvných úrokov z omeškania vo výške 93,14 eur, zo zákonných úrokov z omeškania 21,65 eur
(ktorý mal byť vypočítaný vo výške 5 % ročne). Kreditné operácie (t.j. všetky hotovostné a bezhotovostné

vklady, pripísanie kreditných úrokov a pod.) boli podľa tohto prehľadu vykonané v celkovej výške 53
654,36 eur. Posledný bezhotovostný vklad vo výške 23,52 eur bol uskutočnený dňa 16.9.2015, pričom
od januára 2014 do októbra 2014 a od februára 2015 do 16.9.2015 uhrádzala žalovaná raz mesačne
sumu 23,52 eur a dňa 22.12.2014 uhradila sumu 52 eur. Od poslednej úhrady až do 25.8.2017 boli
žalovanej účtované už iba poplatky vo výške 3,50 eur mesačne a riadne debetné úroky a od júla 2016 aj

debetné úroky z nepovoleného prečrpania. Dňa 20.1.2015 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu
adresovanú žalovanej, ktorou ho vyzval na úhradu dlžných splátok k 31.12.2014 vo výške 61,21 eur.
Doklad o doručení alebo aspoň o odoslaní tejto výzvy žalobca nepredložil. Dňa 31.8.2017 vyhotovil
právny predchodca žalobcu odstúpenie od zmluvy, ktorým odstúpil od zmluvy, na základe ktorej viedol
žalovanej vyššie uvedený účet. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 760,16 eur.

Doklad o doručení alebo aspoň o odoslaní tohto odstúpenia žalobca nepredložil. Zmluvou o postúpení
pohľadávokč.0398/2018/CEzodňa21.5.2018bolapohľadávkazúverovejzmluvypostúpenážalobcovi,
čo bolo žalovanej oznamované právnym predchodcom žalobcu oznámením zo dňa 21.5.2018. Podľa
prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 781,81 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 459,12 eur, riadneho úroku vo výške 129,27 eur, úroku z omeškania vo

výške 112,92 eur a poplatkov vo výške 80,50 eur. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 14.9.2018 vyzval
žalovaného na úhradu dlhu.

15. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

16. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

17. Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

18. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
prvého dodatku k zmluve, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.20.Podľa§3ods.6zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniaprvého
dodatku k zmluve, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej
karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť

spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

21.Podľa§4ods.5zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniaprvého
dodatku k zmluve, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Súd sa najskôr zaoberal charakterom zmluvného vzťahu uzavretého medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol žalovanej následne poskytnutý

úverový rámec, z ktorého čerpala. Súd preto uzavrel, že na túto časť zmluvy je potrebné posúdiť
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z povahy zmluvných strán, keď právny
predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojho podnikania, kým žalovanej bol úverový rámec
poskytnutý ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Táto skutočnosť ani nebola sporná.

29. Súd sa ďalej vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd
zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom
prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretejosobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92
ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

30. Pokiaľ ide o podmienky na postúpenie pohľadávky banky, v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú
okrem iného upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškanie dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a písomná
výzva banky pred postúpením pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávok súd skúma, či pohľadávka
bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky, je súd

oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB sú podľa
názoru súdu podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom
prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má
to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka.

31. Omeškanie žalovanej dlhšie ako 90 dní mal súd ku dňu postúpenia pohľadávky preukázané. Pokiaľ

ide o splnenie druhej podmienky - výzvy pred postúpením pohľadávky, žalobca predložil k svojmu
vyjadreniu výzvu zo dňa 21.5.2015 a odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.8.2017, ktorými podľa jeho názoru
preukázal splnenie podmienky písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky banky. Je pravdou, že
v § 92 ods. 8 ZoB nie sú bližšie špecifikované obsahové náležitosti výzvy pre dlžníka, z citovaného
ustanovenia a z logiky veci je však potrebné vyvodiť, že ide o písomnú výzvu na úhradu dlhu, s ktorou je

dlžník v omeškaní, ktorá je minimálne preukázateľne odoslaná na adresu dlžníka. Ako už bolo uvedené,
doručenie ani odoslanie výzvy zo dňa 21.5.2015 (ktorá slúži predovšetkým pre účely zosplatnenia úveru,
ale ktorá podľa názoru súdu môže zároveň slúžiť aj ako výzva v zmysle § 92 ods. 8 ZoB) žalobca
nepreukázal. Okrem toho je zrejmé, že po tejto výzve žalovaná platila splátky ešte do septembra 2015,
teda pri novom omeškaní žalovanej s dlhším časovým odstupom od prvého omeškania je potrebné

vyžadovať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, resp. iným úkonom veriteľa, ktorý
má za následok povinnosť dlžníka uhradiť celý dlh naraz, novú výzvu adresovanú dlžníkovi. Túto výzvu
potom nie je možné považovať za relevantnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Odstúpenie od zmluvy zo
dňa 31.8.2017, na základe ktorého požadoval právny predchodca žalobcu úhradu celého zvyšku úveru,
takisto nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože žalobca nepreukázal, že by táto

skutočneboladoručenáresp.aspoňodoslanážalovanej,tedanebolopreukázané,žebysamohladostať
do dispozičnej sféry žalovanej. Súd teda nemal preukázané splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú
viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú
za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v

Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.
zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo

dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017, najnovšie aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018 a ďalšie).

32. Navyše je potrebné uviesť, že v zmluve o bežnom účte, resp. jeho dodatku, ktorým bolo dohodnuté
povolené prečerpanie, nie je uvedená úroková sadzba, ani žiadne poplatky, ktoré by mala žalovaná

platiť (minimálne základné poplatky, ktoré bolo zrejmé, že si veriteľ účtovať bude), preto v zmysle § 4
ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia dodatku žalobca nemá právo požadovať úroky a
poplatky, ktoré neboli v zmluve. Odkaz v dodatku, že sa žalovaná oboznámila s VOP, OP a Sadzobníkom
je nedostačujúci jednak preto, že súd nemal preukázané, akým spôsobom sa s nimi mala žalovaná
oboznámiť a jednak ani vo VOP ani v OP nie je žiadna úprava o výške úroku, pričom takéto podstatné

náležitosti je podľa názoru súdu uviesť buď priamo v zmluve alebo presným odkazom na inú listinu,
u ktorej bude nepochybne preukázané, že ju spotrebiteľ obdržal a mal možnosť sa s ňou oboznámiť.
Predložený sadzobník je platný až po 2 a pol roka po uzavretí prvého dodatku. Za tohto stavu, aj keby
bol žalobca aktívne legitimovaný (čo podľa názoru súdu nie je), by žalobca nemohol žiadať od žalovanej
poplatky a úroky. Ich výška pritom presahuje tak žalovanú istinu, ako aj celkovú dlžnú sumu, ktorá bola

postúpená žalobcovi, teda žalovaná už vyrovnala svoj dlh. Aj uvedená skutočnosť by sama osebe bola
dôvodom na zamietnutie žaloby.33. K argumentácii žalobcu ohľadne preukázanie jeho aktívnej legitimácie oznámením o postúpením
pohľadávky súd poznamenáva, že neplatnosť postúpenia pohľadávky súd vyvodil z nesplnenie
podmienok pred postúpením pohľadávky, na čo oznámenie o postúpení pohľadávky nemá žiaden vplyv.

Odkaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 je v tejto súvislosti bezpredmetný, pretože NS SR
riešil skutkovo iný prípad (toto rozhodnutie sa zaoberalo otázkou, či nepredloženie zmluvy o postúpení
pohľadávky spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy; absolútne sa v ňom neriešilo splnenie podmienok na
postúpenie pohľadávok podľa § 92 ods. 8 ZoB, ktorá bola riešená rozhodnutiami uvedenými v bode 31
tohto odôvodnenia).

34. K argumentácii žalobcu ohľadne možnosti postúpenia akúkoľvek pohľadávku aj bez výzvy doručenej
žalovanému, a to komukoľvek a kedykoľvek (s poukazom na § 89 ods. 1 ZoB a bod 18.14. VOP) súd
poznamenáva, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3C/3/2014 zo dňa 20.12.2016 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/34/2017, 13Co/35/2017 zo dňa 29.5.2018
bola zmluvná podmienka obsahovo takmer rovnaká s bodom 18.14. VOP v tejto veci vyhlásená za

neprijateľnú podmienku, teda túto právny predchodca žalobcu, ani žalobca nemôžu používať, nakoľko je
objektívne spôsobilá spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

35. Podobne argumentácia žalobcu, že ak omeškanie trvá dlhšie ako rok, nie je potrebné doručiť
dlžníkovi písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky, nemá oporu v cit. § 92 ods. 8 ZoB. Súd pri tomto

názore vychádza z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má
právo postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala
na jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety uvedeného ustanovenia zákon uvádza, že banka nemôže
uplatniť toto právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Časť druhej
vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou nadväzuje na prvú časť druhej vety, ktorá upravuje, kedy banka

nemá právo postúpiť pohľadávku (t.j. v prípade úhrady omeškaného záväzku). Slová v časti druhej
vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou „to neplatí“ teda negujú prvú časť druhej vety a je potrebné ich
vykladať tak, že ak omeškanie dlžníka, resp. súčet všetkých omeškaní, trvá viac ako 1 rok, banka má
právo postúpiť pohľadávku, aj keby dlžník svoj omeškaný dlh zaplatil. Časť druhej vety za bodkočiarkou
sa však vôbec nezmieňuje o podmienkach na postúpenie pohľadávky banky podľa prvej vety § 92 ods.

8 ZoB, čiže tieto neneguje, teda aj keby išlo o omeškanie dlžníka viac ako 1 rok, aj tak má banka pred
postúpením pohľadávky povinnosť vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy.

36. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu.

37. Námietkou premlčania sa súd vzhľadom na vyššie uvedené závery už bližšie nezaoberal.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. tak, že žalovaná ako strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 100%, preto jej súd voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. O výške
trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.