Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919202943
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6919202943.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: O. C., rod. C.,

nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom J. XX, štátne občianstvo SR zast. JUDr. Róbertom
Lakatošom, advokátom, Daxnerova 5, Rimavská Sobota proti žalovaným 1) D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. H., D. XX/XX, 2) G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 3) M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. - U. XXX, 4) M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. - L. XXX, 5) T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.N.,
U. XX, 6) G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, 7) W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I.Súd u r č u j e, že z nehnuteľností označených na geometrickom pláne GEODÉZIA Rimavská Sobota,

M..Z. U., U. X, XXX XX Z. H. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre kat.územie J. úradne
overenom dňa 05.09.2018 pod č.401/2018 patria:

-C-KN parc.č.XXX/X zastavaná plocha vo výmere XX m2, parc.č.XXX/X zastavaná plocha vo výmere
XXX m2, parc.č.XXX/X zastavaná plocha vo výmere XX m2, parc.č.XXX zastavaná plocha vo výmere
XX m2 a parc.č.XXX záhrada vo výmere XXX m2 v pomere k celku v l/l-ine;
-C-KN parc.č.XXX V.astavaná plocha vo výmere XXX m2 v pomere k celku v 1-ici pri súčasnom

zachovaní na LV č. XXX pre kat. územie Včelince už pod B.1 zapísaného v pomere k celku 1-ičného
spoluvlastníckeho podielu C. C.;

do vlastníctva žalobcu O. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XX-XX-XX/XXX, trvale bytom J. Č.. XX,
št. občana SR.

II.Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo

výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca v žalobe uviedol, že ohľadom C-KN parc.č.XXX zastavaná
plocha vo výmere XXX m2 je už založený tzv. " čiastočný " LV č.XXX pre kat. územie J. a na ktorom je
ako jej podielový spoluvlastník bez zápisu ďalších podielových spoluvlastníkov zapísaný pod B.1 v 1/2-
ici jeho syn C. C., ktorého vlastníctvo však zostane zachované a žalobca má záujem o nadobudnutie
ďalšieho - v katastri doposiaľ neevidovaného 1/2-ičného spoluvlastníckeho podielu z tejto nehnuteľnosti.
Predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené vyššie označeným geometrickým plánom zabratím v dieloch
č.1 až 8 celkom XXXX m2 pozemku jednak z E-KN parc. č.XXX vedenej na LV č.XXX kat.územia J.

a jednak z ešte pozemnoknižne vedených parc.č.XXX, XXX a XXX zapísaných v p.k.záp.č.XXX a XX
kat. územia J.. V ďalšej časti žaloby opísal, kto sú vedení na LV č. XXX pre k.ú. Včelince ohľadom
parc. č. XXX ako ich podieloví spoluvlastníci s tým, že žalovaní v tomto konaní prichádzajú do úvahy
ako dedičia po predmetných podielových spoluvlastníkoch. Pôvodné pozemnoknižné parcely č.XXX,XXX, XXX a XXX kat. územia J. predstavovali v minulosti v obci J. spoločný dvor, ktorý vlastnili, užívali
a obývali dve rodiny a to rodiny C. a J.. Podľa pôvodnej pozemnoknižnej evidencie ako aj mapy bol
pritom predmetný spoločný dvor tvorený výlučne pôvodnými pozemnoknižnými parcelami č. XXX, XXX,

XXX a XXX kat. územia J. pričom z neznámych dôvodov došlo v rámci ROEP k posunutiu mapy a
parcely č. XXX, XXX a XXX boli nahradené parcelou č.XXX, ktorá však v skutočnosti predstavovala
susedné nehnuteľnosti. Dôkazom takéhoto pôvodného stavu je aj identifikácia parciel vyhotovená ešte
dňa 16.02.1995, potvrdzujúca vyššie uvedené skutočnosti. Vlastnícke právo právnych predchodcov
žalobcu, bolo zapísané v p.k.záp.č.XX kat. územia J., pričom podľa pozemnoknižných zápisov zdedila

tieto nehnuteľnosti v celosti ešte v rokoch 1910 resp. 1914 zápisy pod rad.č.Y..X a Y..X stará matka
žalobcu L. C., rod. Á., pričom jej predchodcov vo vlastníckych vzťahov a zrejme aj predkov žalobcu
už žalobca nepoznal, a preto sa nevedel vyjadriť k ich identite a príbuzenskému vzťahu k nim. Z takto
dedičstvom nadobudnutých nehnuteľností darovala ešte v roku 1912 stará matka žalobcu svojmu
manželovi a teda starému otcovi žalobcu v pomere k celku 1/4-inový spoluvlastnícky podiel, pričom po
smrti starej matky žalobcu zdedili jej 3/4-iny rovným dielom a teda v pomere k celku zhodne po 1/4-

ine jej 3 deti, dcéry L. a G. a syn O., ktorý bol otcom žalobcu. Z troch súrodencov sestra Júlia zomrela
mladá a bezdetná a jej čiastka pripadla potom jej preživším súrodencom L. a O.. Po tom, ako sa L. C.
ešte koncom 30.-ych rokov 20.-eho storočia vydala, v súlade so vtedajšími zvyklosťami zostal bývať
v rodičovskom dome otec žalobcu O. a s ktorým sa finančne vysporiadali, následkom čoho sa potom
už za výlučného vlastníka C. polovice predmetného spoločného dvora považoval výlučne otec žalobcu

t.č. už neb. O. C.. Pod Y..X v p.k.záp.č.XX pre kat. územie J. zapísanú čiastku starého otca žalobcu
O. C. pritom najprv v dedičskom konaní prevedenom na bývalom Štátnom notárstve v Z. H. pod Č.
I. XXX/XX zdedil na základe vo veci vydaného uznesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva zo dňa
15.10.1963 otec žalobcu t.č. už neb. O. C., pričom identickú čiastku v náhradnom dedičskom konaní
po starom otcovi žalobcu prevedenom už na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod Č. XD XXX/

XXXX, I. XXX/XXXX zdedil na základe vo veci vydaného osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.10.2005
žalobca, avšak na základe ani jedného z týchto dedičských rozhodnutí nebol prevedený v katastri zápis
vlastníckeho práva. Následne v dedičskom konaní prevedenom po nebohom otcovi žalobcu O. C. na
Okresnom súde v Z. H. pod Č. XD XXX/XXXX, Dnot XXX/XX na základe osvedčenia o dedičstve zo
dňa 14.09.2006 zdedil stavbu rodinného domu č.s.104 situovaného na pôvodnej C-KN parc.č.XXX kat.

územia J. žalobca, a k tejto stavbe bolo v jeho prospech zapísané vlastnícke právo na LV Č. XXX pre
kat. územie J.. Druhá polovica predmetného spoločného dvora patrila rodine J., vlastnícke právo ku
ktorej si v konaní X W. XX/XX Okresného súdu v Z. H. vysporiadala vo svoj prospech M. J. a od ktorej
túto polovicu predstavujúcu v l/l-ine C-KN parc.č.XXX, XXX a XXX vedené na LV č.XXX a v 1/2-ici C-
KN parc.č.XXX vedenú na LV č.XXX odkúpil ešte v roku 1995 titulom kúpy J. XXX/XX jeho syn C. C..

Takto v domnení, že im patrí už celý bývalý spoločný dvor potom aj predmetné nehnuteľnosti spolu so
synom C. užívali, pričom až v súčasnosti pri vybavovaní zapojenia elektromeru žalobca zistil, že v rámci
ROEP v kat. území J. došlo k viacerým pochybeniam, keď miesto parc.č.XXX bola na mapu zakreslená
susedná parc.č.XXX, patriaca susedovcom, synova záhrada bola posunutá do pôvodnej C. záhrady
a z pôvodnej C. záhrady parc.č.XXX sa stala časť spoločného dvora. Vychádzajúc preto z okolností,

že oprávnená a dobromyseľná držba predmetných nehnuteľností zo strany žalobcu trvá už zákonom
požadovanú dobu, táto je výlučná a nerušená, žalobca znáša všetky povinnosti s vlastníckym právom
súvisiace, je tu spôsobilý predmet držby a nakoľko má naliehavý záujem na usporiadaní si vlastníckeho
práva k nim, poukazujúc na ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka bol toho názoru, že ich nadobudol
do svojho vlastníctva titulom vydržania.

2.Žalovaní uznali žalovaný nárok.

3.Právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

4.Nakoľko žalovaní uplatnený nárok uznali, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.

5.V zmysle § 134 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických

osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.
V zmysle § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis
V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.
V zmysle ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.
V zmysle § 282 Civilného sporového poriadku ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho

časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
V zmysle § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len
stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

6.Stručná identifikácia procesného nároku:

V konaní žalobca žiadal, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozsudku. V prvom rade má súd za to, že žalobca má na požadovanom určení vlastníckeho
práva naliehavý právny záujem v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Určovacia žaloba
v danom prípade plní prostriedok ochrany právneho postavenia žalobcu a jej úlohou je vniesť

istotu do neistých právnych vzťahov medzi stranami sporu, ak k náprave nemožno dospieť inak.
Žalobca ako nadobúdací titul sporných nehnuteľností uviedol vydržanie vlastníckeho práva. Súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočností uvedených
žalobcom, ktoré žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, a ktoré v konaní nijako zo strany
žalovaných spochybnené neboli, teda nebol nenamietaný titul nadobudnutia užívania nehnuteľností

právnymi predchodcami žalobcu, ani okolnosti dobromyseľnosti držby právnych predchodcov žalobcu,
ako aj otázka oprávnenosti samotnej držby. Žalovaní vo svojich vyjadreniach uviedli, že nemajú žiadne
námietky voči podanému návrhu, vlastnícke právo žalobcov žiadnym spôsobom nespochybňujú a
uznávajú ho. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje držbu nehnuteľností žalobcu za oprávnenú,
ktorá oprávnená držba trvá spolu so započítaním držby právnych predchodcov viac ako 10 rokov, preto

poukazujúc na ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka žalobca nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania nadobudol do svojho vlastníctva titulom vydržania.

7.Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej
zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca si trovy konania neuplatnil a žalovaným

ich náhrada podľa pomeru úspechu vo veci nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 C.s.p).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania
(§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.