Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117212813
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117212813.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne V.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. cesta XX, XXX XX A. A., zastúpenej OZ N. Horehronie,
so sídlom Štúrova 19, 977 01 Brezno, IČO: 42 194 342, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária

JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní
o neplatnosť právneho úkonu a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 16Csp/103/2017 - 100 zo dňa 18. apríla 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že
žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v plnom rozsahu do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciekonanievovecizastavil(prvývýrok)astranám
sporu náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa
sa žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, úver
je bezúročný a bez poplatkov, žiadala vydať bezdôvodné obohatenie a vyplatiť primerané finančné
zadosťučinenie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe mal za to, že z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa
žalobou určenia právnych skutočností - neplatnosti zmluvy o úvere a určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, podporne že na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem, preto žalobu v týchto
častiach považoval za neprípustnú v zmysle § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku.
Ďalej mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č.
129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, preto úver nemožno považovať za bezúročný

a bez poplatkov a namietol premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Taktiež nevidel
dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

4. Z obsahu spisu a zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 18. 04. 2018 vyplýva, že na
základe uvedeného vyjadrenia žalovaného, najmä vznesenia námietky premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť s tým, že po vyhodnotení

námietky premlčania zváži uplatnenie nároku, prípadne len jeho nepremlčanej časti v inom konaní novou
žalobou.5. Súd prvej inštancie konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobkyňou, zavinením strán sporu na zastavení konania sa nezaoberal, nakoľko

vzhľadom na to, že vo veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalobkyňa je spotrebiteľkou, v zmysle §
257 Civilného sporového poriadku žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podal v
zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t.j. z dôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za
to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom a s rovnosťou strán sporu. Žiadne zákonné
ustanovenie nezbavuje spotrebiteľa procesnej zodpovednosti za výsledok konania. To znamená, že
v prípade že zaviní zastavenie konania, je povinný aj nahradiť jeho trovy. Podľa žalovaného ak by

zákonodarcazamýšľal,abynazákladestatususpotrebiteľbolasporovástranaoslobodenáodpovinnosti
platiť náhradu trov konania, potom by to v zákone výslovne upravil.

7. Ďalej žalovaný súdu prvej inštancie vyčítal, že napádané rozhodnutie súdu okrem odôvodnenia, že
žalobca je spotrebiteľ, neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by súd oprávňovali k rozhodnutiu nepriznať

žalovanému ako procesne úspešnej strane náhradu trov konania a teda nie sú z neho zrejmé žiadne
skutkové a ani právne dôvody, ktoré by vyplynuli z dokazovania na to, aby súd mohol postupovať podľa
ustanovenia § 257 C. s. p., ktoré je výnimkou zo všeobecného pravidla o náhrade trov konania.

8. Napokon mal žalovaný za to, že aj keď je spotrebiteľ zo zákona oslobodený od platenia súdneho

poplatku, nie je oslobodený od procesnej zodpovednosti za výsledok sporu, čiže ani od povinnosti
nahradiť trovy konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo
89/2010 zo dňa 13. 10. 2010, podľa ktorého: „Pre použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal,nemávplyvskutočnosť,

že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania, bol sám oslobodený od súdnych poplatkov. Meradlom
pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci.“ Žalovaný mal za to, že uvedené uznesenie, aj keď
týkajúce sa právnej úpravy náhrady trov konania v Občianskom súdnom poriadku, vzhľadom na rovnaké
princípy a zásady rozhodovania o náhrade trov konania v Občianskom súdnom poriadku a Civilnom
sporovom poriadku je použiteľné aj v tejto veci.

9. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu doručenému jej zástupcovi dňa 02. 07. 2018 nevyjadrila.

11. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p., po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., súc v zmysle §

383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa §
380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, druhý výrok
uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

12. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie odvolania žalovaného konkrétnymi
okolnosťami odvolací súd vzhliadol len odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. -
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm.f)C.s.p.vodvolanínijakonevymedzilkonkrétnymiokolnosťami,vktorýchmáspočívať,neuviedol,

k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Skutkové závery súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa je spotrebiteľkou a jedná sa o spotrebiteľský vzťah žalovaný nespochybňoval.
Aplikácia § 257 C. s. p. na takto zistený skutkový stav súdom prvej inštancie je už právnym posúdením
veci. Žalovaný tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) C. s. p., vlastne neuviedol tento odvolací dôvod. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého
komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z
uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod,

ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí
naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

13. K samotnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza

nasledovné:

14. Odvolanie žalovaného je dôvodné.

15. Odvolací súd má za to, že len samotná skutočnosť, že v danom konaní boli uplatnené nároky
so spotrebiteľského právneho vzťahu, jedná sa o spotrebiteľský spor a žalobkyňa má postavenie

spotrebiteľa nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa odôvodňujúcimi aplikáciu ust. § 257 C. s.
p. Odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. § 257 C. s. p., t.j.
výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu ako
sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, ani v okolnostiach (sociálnych, zárobkových, majetkových pomeroch) na strane

strán sporu, ktoré žiadna zo strán sporu ani neuvádzala a nepreukazovala.

16. Keďže nie je daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 C. s. p., odvolací súd má zhodne so žalovaným za
to, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie oprávňujúce súd náhradu trov konania strane nepriznať,
ak zastavenie konania zavinil protistrana, hoc majúca status spotrebiteľa. Civilný sporový poriadok

ani vo všeobecnej úprave trov konania obsiahnutej v šiestej hlave druhej časti, ani v prvom diely
druhej hlavy tretej časti týkajúcej sa spotrebiteľských sporov nemá ustanovenie zbavujúce spotrebiteľa
zodpovednostizavýsledokkonania,resp.zazavinenienazastaveníkonania,pretojepotrebnéaplikovať
na danú procesnú situáciu všeobecné pravidlo upravujúce náhradu trov konania v prípade procesného
zavinenia na zastavení konania uvedené v § 256 ods. 1 C. s. p. Súd prvej inštancie mal teda pri

rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania skúmať, čo žalobkyňu k späťvzatiu žaloby viedlo,
t.j. z akého dôvodu žalobu vzala späť, a teda či zavinila zastavenie konania.

17. V zmysle ustálenej súdnej praxe - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo
222/96 zo dňa 31. 10. 1996 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod

č. R 11/1998, ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená
žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný
nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému.

18. Pre rozhodnutie o trovách tohto súdneho konania nie je rozhodujúce a právne významné, či

žalobkyňa podá novú žalobu v inom konaní, nakoľko toto konanie je právoplatne skončené jeho
zastavením, ktoré zavinila žalobkyňa. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
konania totiž odvolanie podané nebolo.

19. Taktiež v zmysle rozhodnutia NS SR, na ktoré v odvolaní poukázal žalovaný nie je rozhodujúce, či

strana sporu, ktorá zodpovedá za výsledok konania, je oslobodená od súdnych poplatkov.

20. Uvedené rozhodnutia, aj keď prijaté za účinnosti právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom
poriadku sú použiteľné aj v súčasnosti, pretože rovnaké zásady rozhodovania o náhrade trov konania
(zásada úspechu v konaní podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku a zásada zodpovednosti za

zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, boli prevzaté aj do
Civilného sporového poriadku (§ 255 a 256 ods. 1 C. s. p.)

21. Odvolací súd preto aj vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu - späťvzatie žaloby žalobkyňou
v dôsledku vznesenia námietky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany

žalovaného v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. vyslovil, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.22. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.) a
konanie pred odvolacím súdom sa týmto rozhodnutím končí. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní

plneúspešný,vzmysle§255ods.1C.s.p.odvolacísúduložilžalobkynipovinnosťnahradiťžalovanému
aj trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23.Ovýškeaprijímateľovináhradytrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonaniarozhodnevzmysle§262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa
§ 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).