Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Augustínová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/19/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202482
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119202482.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: B. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO:36 436
640, proti žalovanému: G. Q. ako neznámy vlastník, zastúpený zo zákona Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom ul. Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 173 353 45, v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území Rudinská, zapísaných na LV číslo XXX ako KNE parcela XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KNE parcela XXXX/X orná pôda o výmere X XXX P.X a KNE
parcela XXXX orná pôda o výmere X XXX m2 a toto vyporiadava tak, že predmetné nehnuteľnosti p r
i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v podiele 1 /1.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 400,24 eur, a to na účet
Slovenského pozemkového fondu IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol:
XXXXXXXX, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na Okresnom súde Žilina doručenou dňa 01.03.2019, domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam („sporným, predmetným
pozemkom“) zapísaným na LV č. XXX ako KNE parcela XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, KNE parcela XXXX/X orná pôda o výmere X XXX m2 a KNE parcela XXXX orná pôda o
výmere X XXX m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., pričom žalovaný je ako neznámy vlastník
vlastníkom nehnuteľností v podiele 1., t.j. X XXX m2, a to do výlučného vlastníctva žalobcu. Uviedol,
že hodnota týchto sporných nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom Ing. G. F. č. 7/2019 zo
dňa 29.01.2019. Znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná jednotková cena pri parcele EKN
XXXX/X v sume X,XX eur/m2, keďže táto je evidovaná v registri C ako orná pôda (KNC XXXX), pri
parcele EKN XXXX/X v sume X,XX eur/m2 za ornú pôdu a 0,05 eur/m2 za trvalý trávnatý porast a pri
parcele EKN XXXX v sume X,XX eur/m2 za ornú pôdu a za trvalý trávnatý porast v sume 0,05 eur/
m2. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola tak stanovená v hodnote 800,48 eur, pričom 1 predstavuje
400,24 eur. Zdôraznil, že žalovaný je osobou neznámou, zastúpenie SPF je tak zákonom dané. V
predsúdnom konaní oslovil aj SPF za účelom uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. SPF mu však do podania žaloby neodpovedal, a teda bol nútený podať žalobu.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 19.06.2019 súhlasil so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasil však s navrhnutou cenou, nakoľko túto
považoval za neprimerane nízku, keď predmetné nehnuteľnosti sú vedené ako extravilán a podľa
ortofotomapy sa jedná o zastavanú časť v tesnej blízkosti rodinného domu. Poukázal na 3 kúpne zmluvy,
v ktorých cena pozemkov v k.ú. H. bola 3,50 eur - 5 eur /m2. Tiež poukázal, že súdnom konaní OS ZA
sp. zn. 40C/132/2016 bola cena k.ú H. dohodnutá vo výške 5 eur /m2. Navrhol primeranú cenu 5 eur/m2.

3. Žalobca v replike s navrhnutou cenou 5 eur/m2 nesúhlasil. Žalovaný odvodzuje cenu podľa
pozemkov vedených ako zastavané plochy a nádvoria a predmetom tohto konania je orná pôda slúžiaca
výlučne na poľnohospodárske účely. Skutočnosť, že sa nejedná o pozemok určený na zastavanie je
doložená predmetným znaleckým posudkom. Uviedol, že obec H. potvrdila, že sporné pozemky sú
poľnohospodárskou pôdou určenou k poľnohospodárskemu využitiu.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2019. Na pojednávanie sa dostavil tak právny zástupca
žalobcu, ako aj poverená zamestnankyňa SPF. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo
veci samej.

5. Právny zástupca žalobcu pred súdom zotrval na písomnej argumentácii v spore. Hodnotu pozemkov
odvodzoval od predmetného znaleckého posudku. Poukázal na výmeru sporného pozemku údajne
vedeného ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, teda v zanedbateľnej časti k
celkovej výmere tvoriacu všetky sporné pozemky. Trovy konania ponechal posúdeniu súdom. Poverená
zamestnankyňa SPF pred súdom uviedla, že SPF súhlasí s prikázaním spoluvlastníckeho podielu
neznámeho vlastníka do vlastníctva žalobcu. Nesúhlasila však s cenou, ktorú považovala za nízku.
Trvala na 5 eur/m2. Poukázala, že dva sporné pozemky sú orná pôda a jeden pozemok zastavané
plochy a nádvoria. Spochybnila potvrdenie obce H. o poľnohospodárskom využití sporných pozemkov.
Doložila cenovú mapu nehnuteľností obce H. ako zrovnateľná cena pozemkov susednej E. H.. Nesúhlasil
s priznaním náhrady trov konania žalobcovi, mala za to že SPF ako správca nezavinil toto konanie.
Poukázala, že so žalobcom mimosúdne písomne komunikovala.

6. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

7. Vykonal dokazovanie návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
adresovaného žalovanému zo dňa 23.11.2018 za účelom mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom s doručenkou (č.l. 5-7 spisu).

8. Súd z listu vlastníctva č. XXX k. ú. H. zistil, že ako podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov sú
vedení žalobca v podiele 1. a žalovaný v F. 1. (č.l. 12 spisu).

9. Zo znaleckého posudku č. 7/2019 Ing. G. F. vyplýva stanovenie hodnoty sporných pozemkov vo
výške spolu 800,48 eur. Zo znaleckého posudku zároveň vyplýva, že všetky sporné pozemky sú určené
na poľnohospodársku výrobu a neurčené na výstavbu (č.l. 13 - 25 spisu).

10. Podľa rozsudku OS ZA č.k. 40C/132/2016-43 zo dňa 11.10.2016 cena nehnuteľností v k.ú. H. bola
dohodnutá na 5 eur/m2.

11. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2017, kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2018 a kúpnej zmluvy zo dňa
22.08.2018 si zmluvné strany dohodli cenu pozemkov v druhu ornej pôdy a zastavanej plochy a nádvoria
v k.ú H. 3,50 eur až 5 eur/m2 (č.l.48-53 spisu).

12. Podľa vyjadrenia k územno-plánovacej dokumentácii obce H. zo dňa 23.01.2019 sporné pozemky
sú poľnohospodárskou pôdou určené na poľnohospodárske účely (č.l. 61 spisu).

13. Podľa cenovej mapy nehnuteľností cena pozemkov v k.ú H. v druhu orná pôda je v čase od
01.01.2013 do 25.11.2019 vo výške XX eur/m2 (č.l. 87 spisu).

14. Súd sa oboznámil aj s odpoveďou žalovaného k výzve žalobcu v mimosúdnom konaní k dohode o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (č.l. 88 spisu).

Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako neznámy
spoluvlastník, ktorý je uvedený len menom bez iných identifikačných údajov, pri ktorom nie je možné
zistiť či skutočne žije, jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne.

Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach
pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov
spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..

16. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámeho vlastníka (žalovaný), ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16
ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..

17. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná
o pozemok s neznámym vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v
prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže
trvať na tom, aby bezpodmienečne preukazovali existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámeho
vlastníka žalobcovia, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a naviac
SPF túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.

18. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

19. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,
nakoľko žalovaný je neznámy vlastník, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne
na základe rozhodnutia súdu.

20. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

21. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

22. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

23. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

24. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v
danom prípade nie je, vzhľadom na neznámeho vlastníka, ako aj výmeru sporných poľnohospodárskych
pozemkov (menej ako 2 000 m2), možné.

26. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu.

27. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

28. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom
sú poľnohospodárske pozemky určené na poľnohospodárske využitie, existencia, pobyt, či právni
nástupcovia žalovaného nie sú známi, teda ide o pozemok s nezisteným vlastníkom a s takýmto
pozemkom nakladá pozemkový fond. Zástupca žalovaného (SPF) ako strana sporu zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s
vyplatením primeranej náhrady žalovaného nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k predmetným pozemkom súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej
povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má
záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku.

29. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal tieto sporné nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalobcu v podiele X/X, tak ako žalobca navrhol žalobou.

30. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemok, súd vychádzal z predloženého znaleckého posudku
č. 7/2019, z ktorého vyplývala celková všeobecná hodnota predmetných pozemkov určených na
poľnohospodárske využitie vo výške 800,48 eur (jednotková cena 0,28 eur a 0,05 eur). SPF správnosť
takto určenej jednotkovej ceny znaleckým posudkom relevantným spôsobom nespochybnil. Kúpne
zmluvy predložené SPF správnosť určenia jednotkovej ceny predmetných pozemkov podľa názoru súdu
nemohla ovplyvniť. Súd má za to, že v prípade kúpnych zmlúv sa jedná o súkromnoprávny vzťah
účastníkov zmlúv, ktorí si na báze dobrovoľnosti, za súhlasu obidvoch strán, dohodli jednotkovú cenu za
m2 pozemku. Kúpne zmluvy o takto dobrovoľne dohodnutej cene pozemku je vo vzťahu k odbornému
stanoveniu jednotkovej ceny podľa okresného súdu bez právneho významu. Takéto zmluvy zaväzujú
len samotných účastníkov zmluvy, a pri existencii znaleckého posudku nemôže stanovovať jednotkovú
cenu vo všeobecnosti. Kúpne zmluvy nie sú dôkazom o skutočnej cene predmetných pozemkov a
nepreukazujú ani cenu primeranú. Za dôkaz preukazujúci skutočnú cenu predmetných pozemkov
nemožno vyhodnotiť ani dohodu v súdnom konaní OS ZA sp. zn. 40C/132/2016, nakoľko aj v tomto
prípade ide len o dohodu strán sporu zaväzujúcu len strany sporu. Naviac v súdnom konaní OS ZA
sp. zn. 40C/132/2016 sa jednalo o k.ú. H., nie k.ú. H.. Rovnako súd nemohol akceptovať vo vzťahu k
primeranej cene predmetných nehnuteľností cenovú mapu nehnuteľností a z tejto vychádzať, nakoľko
táto sa tiež týkala iného k.ú, a to k.ú H.. Za dôkaz preukazujúci skutočnú cenu predmetného pozemku tak
považoval okresný súd predložený znalecký posudok, ktorý je podľa názoru okresného súdu hlavným
nástrojom na posúdenie hodnoty nehnuteľnosti, nielen užitočný pre majiteľa ako informačný údaj, ale
najmä potrebný pre rôzne právne úkony, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou. Pri jeho vypracovaní musia
byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky. Vypracovať ho môže iba odborník - expert, zapísaný v
zozname znalcov , ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.
Súd tak za daného skutkového stavu veci a existencie znaleckého posudku, vychádzal zo skutočnej
jednotkovej ceny predmetného pozemku, ktorej správnosť nebola v konaní relevantným spôsobom
spochybnená, a nie z ceny obdobných pozemkov, naviac v inom k.ú.. Z tejto skutočnej ceny pozemku
tak okresný súd vychádzal aj pri rozhodovaní o primeranej náhrade za pozemok. Súd tiež poukazuje,
že vychádzal zo znaleckého posudku aj v smere druhu sporných pozemkov, ako ornej pôdy určenej na
poľnohospodársky účel, ktorá skutočnosť nevyplývala len zo znaleckého posudku, ale bola podporne
preukázaná aj vyjadrením obce H.. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že nebolo tak možné v
danom konaní posúdiť a dospieť k záveru o obdobnosti pozemkov z hľadiska k.ú, využitia, či všeobecnej
ceny, tak ako sa snažila v rámci obrany preukázať poverená zamestnankyňa SPF.
31. Vychádzajúc z uvedeného súd určil výšku primeranej náhrady žalovaného podľa výšky jeho
spoluvlastníckeho podielu k celkovej hodnote pozemkov 800,48 eur, a teda túto náhradu vyčíslil
žalovanému vo výške 400,24 eur (1/2 z 800,48 eur), v zmysle návrhu žalobcu. Vyčíslenú náhradu
ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi k označenej nehnuteľnosti ako neznámemu vlastníkovi je
žalobca povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, číslo účtu IBAN SK: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol XXXXXXXX.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol, tak že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania, a to s prihliadnutím na predmet sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
v rámci ktorého hociktorý spoluvlastník môže podať návrh na súd. Okresný súd uvádza, že žalobca
je z hľadiska úspechu síce plne úspešná strana sporu, avšak dodáva, že žalovaný predmetné
konanie nezavinil. Žalovaný je len správcom neznámeho vlastníka, ktorý sa naviac podľa vykonaného
dokazovania rovnako snažil vyriešiť vec mimosúdne (č.l. 88 spisu). V rámci predsúdneho konania nebol
nečinný. Nie je tak preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný na jeho výzvu o mimosúdnej dohode
nereagoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.