Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211567
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117211567.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. X, XXX XX V., proti žalovanému: W. I., U.., so sídlom Q. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08
Bratislava, IČO: 36 860 891, v konaní o zaplatenie 450,00 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/102/2017 - 70 zo dňa 28.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku I. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala
voči cestovnej kancelárie zaplatenia sumy 450,- eur z titulu neposkytnutia služieb, respektíve služieb
nižšej kvality a straty pohodlia z dovolenky, ktorú jej žalovaný zabezpečoval na základe zmluvy

o obstaraní zájazdu, pričom žalobkyňa reklamovala kvalitu poskytnutých služieb a nesúhlasila s
mimosúdnym návrhom žalovaného.

2. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav takto: „Dňa XX.XX.XXXX podpísala žalobkyňa ako
objednávateľ zájazdu spolu so žalovaným Zmluvu o obstaraní zájazdu číslo XXXXXXX, miesto W.,
ubytovanie V. I. D. v termíne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v počte dní X.. V zmluve bola uvedená

cena X.XXX,XX Eur so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX.

K uvedenej zmluve bol medzi zmluvnými stranami podpísaný Dodatok k zmluve o obstaraní zájazdu
číslo X v termíne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v počte XX dní za celkovú cenu X.XXX,XX Eur. Z
príjmového pokladničného dokladu číslo XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila
žalovanému sumu X.XXX,XX A. dňa XX.XX.XXXX. Rovnako z príjmového pokladničného dokladu číslo

XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému v hotovosti sumu XXX,XX
Eur.

Žalobkyňa súdu predložila záznam spísaný na dovolenke v hoteli V. I. D. dňa XX.XX.XXXX s
delegátkou cestovnej kancelárie, v ktorom si uplatnila nárok na zľavu z ceny zájazdu v hodnote 50 %
z dôvodu poskytnutia nekvalitných služieb. V zázname sa konštatuje, že služby poskytované hotelom

nezodpovedajú popisu v katalógu a nemajú úroveň služieb all inclusive. V hoteli nebola k dispozícii
základná vec, a to je pitná voda po dobu 24 hodín denne bez úhrady.

Dňa 24.06.2015 žalobkyňa doručila žalovanému reklamáciu zájazdu na pobytovom mieste X. W. na
základe G. číslo XXXXXXX, v ktorej namietala nekvalitné služby týkajúce sa hlavne stravovania v
rámci zaplatenej služby all inclusive. V tejto reklamácii popísala stravu, ktorej bolo pomenej, snacky

boli vystavené na intenzívnom slnku, boli nejedlé. V areáli fungoval iba jeden bar pri bazéne. Zároveňnamietalaplážovéosušky,samotnúplážachodníknapláždoložilafotodokumentáciou.Vtejtoreklamácii
si uplatnila nárok na zľavu z ceny zájazdu minimálne 50 %.

Písomným podaním zo dňa 27.07.2015 žalobkyňa upozornila žalovaného na nedodržanie tridsaťdňovej
lehoty na vybavenie reklamácie.

Žalovaný sa k reklamácii žalobkyne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 04.08.2015, v ktorom ponúkol
žalobkyni sumu 8 Eur na deň, čo zodpovedá cene taxíku na pláž z hotela v celkovej hodnote 96 Eur a

zároveň poukážku v hodnote 30 Eur.

Žalobkyňa listom zo dňa 11.08.2015 s navrhovanou kompenzáciou v sume 96 Eur a poukážkou v
hodnote 30 Eur ako náhradou za autobus, ktorý mal premávať z hotela na hotelovú pláž nesúhlasila a
požadovala odškodnenie v sume 250 až 300 Eur.

Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej
inšpekcie zo dňa 19.12.2016 číslo SK XXXXXX/XXXX bolo zamietnuté odvolanie žalovaného a
rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 12.09.2016, ktorým bola žalovanému
uložená pokuta vo výške 500 Eur titulom nedodržania zákonnej lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie
bolo jeho odvolanie zamietnuté a rozhodnutie Inšpektorátu potvrdené.

Listom zo dňa 30.03.2016 žalobkyňa požadovala od žalovaného odškodnenie 50 % z celkovej ceny
zájazdu v sume 931 Eur a vyzvala žalovaného, aby jej ho zaplatil v lehote do 30.04.2016. Žalovaný
listom zo dňa 29.04.2016 oznámil žalobkyni, že s jej sumou finančného odškodnenia nesúhlasí.

Žalobkyňa súdu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o jej dovolenku na W., objednala si ju u
žalovaného, nakoľko pôvodne chceli cestovať s manželom na S., avšak zájazd na S. bol zrušený tri
týždne pred odletom. Z tohto dôvodu sa rozhodli, že poletia na W.. Dovolenku na W. si vyberala cez
katalóg na pobočke W. v V.. G. bol ponúkaný all inclusive spolu s osuškami, s hotelovým autobusom,
ktorý bude hostí z hotela odvážať na vzdialenejšiu pláž. Rovnako zo strany žalovaného jej bolo

povedané, že v baroch budú ponúkané rôzne nápoje. Zájazd mal trvať 11 dní a na dovolenke chcela
mať pokoj. Rozčarovanie však nastalo po prílete na W.. V informačnej knihe v hoteli sa dozvedela, o
čom súdu predložila rozsiahlu ofotenú fotodokumentáciu informačnej knihy, že počas celého pobytu na
W. nebude k dispozícii pitná voda. Tú si museli kupovať s manželom vo vzdialenom supermarkete. Pitná
voda počas celého zájazdu trvajúceho 11 dní nebola k dispozícii. V tom čase brala lieky a potrebovala

ich zapíjať pitnou vodou, tú nemala k dispozícii. Pri obedoch dostali decoví pohárik s pitnou vodou
a rovnako fungoval iba jeden bar. Bol to obrovský problém. Súdu predložila aj CD o informatívnej
porade so zástupkyňou delegátku cestovnej kancelárie pani B., kde hostia v hoteli s ňou riešili tento
problém, nakoľko v hoteli sa nachádzali aj rodiny s malými deťmi a vôbec nemali k dispozícii pitnú
vodu. Pre ňu bolo automatické v rámci zaplatenia služby all inclusive, že pitnú vodu bude mať k

dispozícií. V supermarkete kupovali 6 vôd v balení spolu s manželom v cene 1,80 Eur, o čom súdu
predložila pokladničné bločky, pričom tento komfort z dovolenky sa stratil, nakoľko ju museli chodiť do
supermarketu kupovať a túto vodu si nosiť na izby. Pokiaľ ide o ďalšiu položku a to je káva, personál
baru im odobral kartičky a ak si zakúpili dve kávy, personál im naúčtoval 8 alebo 10 káv na kartu,
ktorú mali zaplatiť. Opätovne to riešili s delegátku cestovnej kancelárie pani B., ktorá na recepcii naozaj

zistila, že na kartičke majú nabitých 8 káv. Po dohovore na recepcii tento problém odstránili a stornovali.
Rovnako im účtovali prvé tri dni nápoje, ktoré mali v službe all inclusive. Opätovne sa museli sťažovať
a riešiť to. Personál hotela vôbec im nezdôvodnil, prečo je nedostatok pitnej vody a prečo im účtujú
nápoje, ktoré im mali byť poskytnuté v rámci služby all inclusive. Služby, ktoré tento hotel poskytoval,
vôbec nezodpovedali službe all inclusive. Personál hotela bol veľmi neochotný, ich záujmom vôbec

nebolo zákazníkom pomôcť. O tom, že voda nebola k dispozícií počas celého pobytu v tomto hoteli súdu
predložilajednakzáznamzinformatívnejporadysozástupkyňacestovnejkanceláriepaniB.,alerovnako
aj výpis z informačnej knihy hotela, z ktorej táto skutočnosť vyplýva. Ak by o tejto skutočnosti vedela,
nikdy by si nezaplatila túto dovolenku. Kvalita stravy nezodpovedala službám all inclusive. Neskôr túto
stravu začali dopĺňať, ale aj tak nebolo z čoho si vybrať. Ďalším problémom boli osušky. Personál hotela

za jednu osušku pýtal 3 Eurá. Po dvoch dňoch a ich sťažnostiach a prudkej výmene názorov delegátky s
vedením hotela im tieto osušky začali poskytovať. S delegátkou o týchto nedostatkoch na mieste spísala
záznam. Ako ďalší problém bol problém týkajúci sa toho, že nebol zabezpečený transfer hostí z hotela na
vzdialenú pláž, ktorá bola vzdialená 600 alebo 800 metrov. O tejto skutočnosti vedela, avšak v katalógubol ponúkaný transfer autobusom. Súdu zároveň v rámci svojho výsluchu predložila dve fotografie, z
ktorých vyplýva, že sa nemohli dostať z hotela pešo na pláž, nakoľko celá cesta smerujúca k moru
bola zaplavená, boli tam kríky a nemali sa ako dostať na pláž. Opätovne toto reklamovala, pričom W.

túto reklamáciu aj uznal. Snacky boli vystavené priamo na slnku a neboli konzumovateľné. Zároveň
žalobkyňa súdu uviedla, že v ďalšom katalógu na ďalšiu sezónu W. už tento hotel vôbec neponúkal.
Tri rodiny s deťmi pani B., delegátka cestovnej kancelárie, premiestnila do iného hotela. Rovnako sa
domáhala, aby ich s manželom premiestnila do iného hotela z dôvodu nekvalitných služieb, avšak to už
nebolo možné. Zároveň žalobkyňa súdu predložila dôkaz, že aj ostatní objednávatelia zájazdu podali

na Okresnom súde Bratislava II. žalobu, kde si uplatnili zľavu z kúpnej ceny zájazdu. Pokiaľ ide o
samotnú zľavu, respektíve odškodné poukázala na mimosúdne rokovania, pričom požadovala zľavu
podľa vlastnej úvahy v sume od 250 do 450 Eur. Kartičku so zľavou all inclusive preukazovali personálu
hotela, avšak nevedeli, že im tam budú účtovať nápoje, ktoré boli zahrnuté do ceny služieb all inclusive.
Aj kávu aj vodu podávali v hoteli iba do decových plastových pohárov. Pokiaľ ide o ofotenú stránku
katalógu, kde je uvedené, že plážové osušky sú all inclusive, to nebolo v čase dojednania zájazdu, túto

stránku opravil W. na základe jej reklamácie.“

3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 741 a/, b/, i/, j/ Občianskeho zákonníka, § 517 OZ, § 3
Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., § 2 Zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch a podmienkach podnikania
cestových kancelárii a cestovných agentúr, § 5 a § 2 citovaného zákona a následne vychádzajúc zo

smernice č. 90/314 EHS o balíku cestovnej dovolenky a výletných služieb skonštatoval, že žalobkyni
vznikol nárok na náhradu za stratu radosti z dovolenky z dôvodu, že došlo zo strany dodávateľa služieb k
porušeniu povinnosti vedúcej k strate radosti z dovolenky u žalobkyne. Za dôvod priznania nemajetkovej
ujmy súd prvej inštancie považoval to, že v rámci hotelového komplexu nebola k dispozícii pitná voda,
rovnako nebol k dispozícii hotelový autobus, ktorý by prevážal hostí z hotela priamo na hotelovú pláž,

pričom hostia nemali možnosť sa dostať na hotelovú pláž. Rovnako bral do úvahy skutočnosť, že v
rámci poskytovaných služieb bola žalobkyni účtovaná aj služba, ktorá mala byť súčasťou all inclusive,
teda poskytnutie nápojov a v dôsledku týchto skutočností žalobkyňa si musela spolu s manželom
zabezpečovať pitnú vodu nákupom v supermarkete a riešiť presun na pláž. Z týchto dôvodov zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 250 ,- eur s príslušenstvom.

4. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý namietol nesprávne
právne posúdenie veci ako aj to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom konanie
má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukázal na to, že súd
prvej inštancie prekvapivo zadefinoval právny titul uplatneného nároku odlišne od žalobkyne, keď svoje

rozhodnutie zadefinoval ako nárok na náhradu za stratu radosti z dovolenky, teda nemajetkovú ujmu,
čo nevyplýva zo žaloby žalobkyne. Z tohto dôvodu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
v uplatnení, respektíve v priznaní nemajetkovej ujmy, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa tejto problematiky. Takýmto rozhodnutím
prvoinštančný súd porušil princíp právnej istoty a žiadnym právnym predpisom či ustanovením zákona

neodôvodnil priznanie finančného nároku, pričom len následne možno takýto nárok subsumovať pod
§ 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktorý však súd prvej inštancie nezmienil vo svojom
rozsudku. Vychádzajúc z tejto právnej úpravy len ojedinele pri výnimočných zásahoch do osobnostných
práv možno priznať takéto finančné plnenie, pričom v tejto veci nebol takýto zásah ani definovaný,
ani preukázaný. Zároveň žalovaný namietol skutočnosti, ktoré boli základom pre priznanie nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy, a to absencia pitnej vody, absencia autobusovej prepravy na pláž
a účtovaním nápojov navyše. Rovnako poukázal na absenciu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie pri špecifikácií výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Zároveň odvolateľ namietol, že mu
neboli doručené dôkazy, ktoré predložil žalobca a rovnako ani CD nebolo predmetom prezretia v rámci
pojednávania a nebolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného v dostatočnom predstihu, čím boli

porušené jeho procesné práva. Z týchto dôvodov mal za to, že došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom v neprospech žalovaného a navrhol, aby napadnutý rozsudok bol zrušený.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiťstým,žepodstatauplatnenéhonávrhujezaloženánanesprávnomvybaveníreklamácie,právne

závery súdu prvej inštancie sa opierajú o judikatúru práva Európskej únie. Nebolo nutné dohodnúť 24
hodinovýprístupkpitnejvode,nakoľkojednásaosamozrejmosťminimálnevrámciposkytovaniaslužieb
v Európskej únii.6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobkyne uviedol, že argumentácia žalobkyne nemá oporu
v skutkovom stave ani v príslušnej právnej úprave a trvá na svojich dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní.
Poukázal na to, že prípadný nesprávny postup pri vybavení reklamácie nezakladá nárok uplatnený

žalobou, pričom súd priznanie finančného plnenia odôvodnil inými dôvodmi ako vadnosťou postupu
vybavenia reklamácie. To, že v zmluve nebolo dohodnuté zabezpečenie prístupu k pitnej vode 24 hodín
denne, nemožno nahradiť všeobecnou deklaráciou ohľadom prístupu k pitnej vode.

7. Poukázal aj na to, že následné účtovanie nápojov bolo odstránené po zásahu delegátky zájazdu

bez akejkoľvek ujmy na strane žalobcu a rovnako poukázal na to, že zájazd bol objednávaný zo strany
manžela.

8. Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení trvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu
a poukázala na to, že priznaný nárok predstavuje iba minimálnu náhradu, pričom samotný odporca jej
núkal kompenzáciu cca vo výške 130,- eur. To, že nie je zabezpečený 24 hodinový prístup k pitnej vode,

malo byť uvedené v ponukovom katalógu, respektíve bolo povinnosťou žalovaného informovať o tomto
stave. V takomto prípade by nemala záujem o zájazd a bola uvedená do omylu. Poukázala na to, že
viacerí účastníci zájazdu sa domáhajú nárokov v iných súdnych konaniach.

9. Následne žalovaný reagoval na tieto skutočnosti tým, že jedná sa o opakovanie tvrdení vznesených

už v konaní.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade priznal nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého takto
súd prvej inštancie rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia teda absentuje vymedzenie východísk ako aj

subsumovanie konkrétnych skutkových zistení daného prípadu na právne normy, ktoré citoval súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí.

13. V danom prípade súd prvej inštancie citoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sa týkajú poskytovaní služieb o obstaraní zájazdu, no následne na zistený skutkový stav neaplikoval

tieto ustanovenia, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia.
Preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby
obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia
byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. V prípade, ak súd v odôvodnení

nereaguje na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú
stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

14. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že judikatúra práva Európskej únie pozná aj inštitút tzv.
straty radosti z dovolenky, no v danom prípade sa takéhoto nároku žalobkyňa nedomáhala, pričom súd

je viazaný jej návrhom, preto nie je dôvodný postup, aby súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade na
nemajetkovú ujmu za stratu radosti z dovolenky pokiaľ Slovenský právny poriadok pozná a upravuje
možnosť priznania nárokov vo forme zľavy za nekvalitne poskytnuté služby tak, ako sa tohto nároku
domáha v tomto konaní žalobkyňa.

15. Zo samotného znenia žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyňa uplatnila predmetný nárok titulom
neposkytnutých služieb, respektíve služieb nižšej kvality a stratou pohodlia z dovolenky, pričom odvolací
súd dospel k záveru, že ani pri použití všeobecných výkonových pravidiel nemožno dospieť k záveru,že žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie
(§ 132 a násl.CSP).

16. Predmetný nárok žalobkyne je nutné posúdiť v zmysle ustanovení § 741 a nasledujúcich OZ. K
uvedenému možno poukázať na komentár z OZ:
„Výkladtohtoustanovenianemožnouskutočniťbezzrejmejnadväznostina§741k OZ,keďžesúlogicky
previazané istou predpokladanou postupnosťou krokov, ktorú právna úprava nerešpektuje. Z časového
aj logického hľadiska by bolo vhodné riešenie, ktoré by upravovalo

- zistenie vád v plnení zájazdu (objednávateľom alebo samou cestovnou kanceláriou; § 741j a 741k OZ),
- vytknutie vád a náprava vád alebo náprava vád cestovnou kanceláriou z vlastnej iniciatívy (náhradné
plnenie, vrátenie peňazí objednávateľovi; § 741j a 741k OZ),
- uplatnenie nárokov objednávateľom bezodkladne, najneskôr v lehote troch mesiacov od skončenia
zájazdu ( §741 j OZ).

V rámci dokazovania bude rozhodujúce, či poskytnuté služby boli v rozpore so zmluvou. Vo väčšine
prípadov uplatnenia reklamácie si objednávateľ uplatňuje právo na zľavu z ceny zájazdu, ak boli služby
poskytnuté vadne. V akej výške má byť priznaná zľava, resp. akú zľavu by si mal objednávateľ uplatniť?
V súdnom konaní sa obvykle na tieto prípady uplatňuje § 136 OSP, t. j. ak možno výšku nárokov zistiť
len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Zľava

má vychádzať z cenového rozdielu ceny zájazdu bez vád a vadného zájazdu.

V slovenskej súdnej praxi súdy často vychádzajú z rozloženia zájazdu na jednotlivé služby a zľavu
priznajú len v rámci komponentov balíka služieb, ktoré boli vadne poskytnuté. Domnievame sa, že s
týmto postupom nemožno jednoznačne a vždy súhlasiť, ale treba vychádzať z účelu zákonnej úpravy,

ktorým je zodpovednosť za riadne komplexné poskytnutie služieb. Ak je ubytovanie absolútne nevhodné
a cestovnou kanceláriou nie je zabezpečené vhodné náhradné ubytovanie, skutočnosť, že letecká
alebo iná doprava boli poskytnuté bezvadne, nemení nič na skutočnosti, že pre objednávateľa sa
znehodnocuje celý zájazd. Nie je dôvod, aby znášal náklady dopravy, ak doprava v dôsledku vadného
ubytovania nesplnila účel. Aj Z. uvádza, že pri porovnaní ceny bezvadného zájazdu s cenou zájazdu

vadného sa musí vychádzať z porovnania zájazdu ako celku. Konštatuje, že napríklad rozdiel v cene
zájazdu ? zľava môže byť väčšia ako samotná cena ubytovania, ak sú vady natoľko závažné, že zájazd
by s nimi bol prakticky nepredajný.Súdnej praxi možno odporučiť určenie zľavy z celej ceny zájazdu,
pričom vždy treba zohľadniť aj skutočnosť, či vada pretrvávala počas celého trvania zájazdu (ak je bazén
nefunkčný 5 dní zo 7 dní zájazdu, zľava prislúcha len z ceny zájazdu za 5 dní).” Občiansky zákonník (I.

a II. zväzok). 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 2721.)

17. Z obsahu žalobného návrhu nepochybne vyplýva, že samotná žalobkyňa si uplatnila nárok na
náhradu škody, ktorá reálne predstavuje právo na domáhanie sa zľavy z ceny zájazdu tak, ako to vyplýva
z ustanovení Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom

konaní rozhodnúť o prípadnej výške náhrady pozostávajúcej zo zľavy z ceny zájazdy a tento nárok
podrobne odôvodniť, teda uviesť z čoho pozostáva priznaná výška zľavy, a za ktoré nedodané služby je
priznaná, pričom správne súd prvej inštancie poukázal na to, že tu existuje z rozhodnutí súdov Spolkovej
republiky Nemecko tzv. frankfurtská tabuľka zliav, pričom túto je možné použiť ako určité nezáväzné
kritérium pre stanovenie prípadnej zľavy zo zájazdu. Aj keď sa jedná o nezáväzný dokument, tento

však môže slúžiť ako východisko pri výpočte nárokov po uplatnení reklamácie. V ďalšom konaní je
povinnosťou súdu prvej inštancie konať tak, aby boli zachované práva strán sporu na spravodlivý proces.

18. Z vyššie uvedeného dôvodu preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.

19. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ na zistený skutkový stav neaplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 741 j/ a k/, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom tento nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred
odvolacím súdom.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).