Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu: W. B., nar. X.X.XXXX, I. XX,

právne zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné,
proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, I. XX, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.908,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 12.4.2019 na súde žalobu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný dňa 12.4.2016
bezdôvodne fyzicky napadol žalobcu a to tak, že ho v rodinnom dome, v ktorom spoločne bývajú zvalil
na dlážku a niekoľkokrát mu následne úmyselne skočil na predkolenie pravej nohy, čím mu takto svojim
konaním spôsobil trieštivú zlomeninu dolnej časti píšťaly s posunom úlomkov a trieštivú zlomeninu ihlice
nad vonkajším členkom a ťažké pomliaždenie pravého predkolenia, ktoré zranenia si uňho vyžiadali
dlhodobé liečenie. Za toto konanie bol žalovaný trestne stíhaný a rozsudkom Okresného súdu Humenné
2T/136/2016 zo dňa 17.5.2017 bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1., 2 a písm. a) ods. 3 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. V súvislosti so
zraneniami, ktoré mu dňa 12.4.2016 spôsobil brat, žalobca má trvalé následky, ktoré mu boli lekárskym
posudkom MUDr. B. O. vo výške 100 bodov, čo pri náhrade za 1 bod vo výške 19,08 eur podľa Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR č. So5091-OL-2018 zo dňa 16.5.2018 predstavuje celkom čiastku 1.908,-
eur. Z ust. § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Preto podal túto žalobu a žiada, aby mu žalovaný nahradil spôsobenú

škodu spočívajúcu v sťažení spoločenského uplatnenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 7.10.2019 tak, že nesúhlasil s výškou bodového
ohodnotenia a uviedol svoju zlú finančnú situáciu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, vyjadrením žalovaného zo dňa 7.10.2019, rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zo dňa 29.11.2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.10.2019, pojednávaním, pripojeným spisom sp. zn.
2T/136/2016 a zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Dňa 12.4.2016 v čase okolo 17.00 v obci I. žalovaný začal na žalobcu kričať a následne ho fyzicky
napadol,čímmutaktosvojimkonanímspôsobiltrieštivúzlomeninudolečastipíšťalysposunomúlomkov
a trieštivú zlomeninu ihlice nad vonkajším členkom a ťažké pomliaždenie pravého predkolenia, ktoré
zranenia si uňho vyžiadali dlhodobé liečenie.5. Dňa 17.5.2017 Okresný súd Humenné rozhodol rozsudkom a uznal žalovaného za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a), ods. 3písm. c) Trestného zákona.
6. Znalec MUDr. B. O. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom uviedol bodové hodnotenie

bolestného na zranenie žalobcu vo výške 180 bodov.
7. Rovnaký znalec MUDr. B. O. vypracoval lekársky posudok zo dňa 27.3.2018, v ktorom uviedol bodové
hodnotenie spoločenského uplatnenia na zranenie žalobcu vo výške 100 bodov.
8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v podaní zo dňa 7.10.2019 tak, že nesúhlasí s uplatnenou škodou vo
výške 1.908,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože je neprimeraná jeho zraneniu a

liečeniu, ktoré si aj sám pod vplyvom alkoholu skomplikoval. Žalobca po prepustení z nemocničného
liečenia so sadrou na nohe a barlami, denne navštevoval predajňu s alkoholom a viackrát spadol na
zlomenú nohu, následkom čoho bol opakovane hospitalizovaný v sninskej nemocnici. O tejto skutočnosti
vedia viacerí občania z dediny, ktorí mu pomáhali ho dvíhať z priekopy a cesty. Ďalej žalovaný uviedol,
že je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je jeho jediným príjmom vo výške 189,- eur mesačne
a nie je schopný zaplatiť akúkoľvek vymáhanú sumu z titulu náhrady škody. Nevlastní žiaden hnuteľný

ani nehnuteľný majetok a vzhľadom na majetkové pomery a zdravotný stav nie je predpoklad, že v
budúcnosti bude finančne zabezpečený.
9. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 24.10.2019, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s vyjadrením žalovaného a trvá na podanej žalobe.
10.Napojednávanídňa20.11.2019právnyzástupcažalobcuuviedol,žežalobcatrvánapodanejžalobe.

Žalovaný uviedol, že žalobca je každý deň opitý a keď mal sadru, tak opätovne spadol a znovu bol
operovaný a žalovaný nemá finančné prostriedky, aby platil na jeho alkohol.
11. Podľa § 420 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto

osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil.
12. Podľa Opatrenia č. 16/2018 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05091-OL-2018
zo 16. mája 2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia na rok 2018, je náhrada za jeden bod vo výške 19,08 eura.
13.Podľa§2ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa § 4 ods. 2 zákona,
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Podľa
§ 5 ods. 1 zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
14. Súd má zato, že je preukázaný protiprávny úkon žalovaného a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny
úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých

prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o
subjektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide
o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-

právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je
právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá,
škodu nahradiť. Pokiaľ je ten, kto zodpovedá za škodu, poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti
za škodu, či už na základe zákona (zákonné poistenie zodpovednosti) alebo na základe poistnej zmluvy
(zmluvné poistenie zodpovednosti), poisťovňa síce nahradí v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve

alebo v právnom predpise za poisteného škodu poškodenému, v dôsledku toho sa však nestane
dlžníkom namiesto škodcu, a poškodený nemá voči nej priame právo na náhradu škody. Takéto právo na
náhradu škody môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni iba výnimočne, pokiaľ to pripúšťa zákon.15. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého

záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie

škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
16. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na

dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

17. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia, hoci viaceré jeho ustanovenia s jednotlivými
formami zavinenia rátajú. Pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z
vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné
zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia.
18. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť

škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu,
a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci
síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal
na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

19. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/136/2016 zo dňa 17.5.2017 vyplýva, že žalovaný
bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1., 2 a písm. a) ods. 3 písm.
c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
20. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou vyplýva z rozsudku Okresného súdu

Humenné sp. zn. 2T/136/2016 zo dňa 17.5.2017, v ktorom sa konštatuje, že príčinou vzniku zlomeniny
je útok žalovaného. Znalec uviedol, že sa priklonil k záveru, že k zlomenine došlo kopnutím, resp.
doskočením na postihnutú končatinu a nie pádom zo schodov, ako to tvrdil žalovaný v trestnom konaní.
21. Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaného, v tomto smere pasívna legitimácia žalovaného
v tomto prípade je bezpochyby daná, ako to vyplýva z vyššie uvedeného výkladu ust. § 420 Občianskeho

zákonníka.
22. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že ku škode žalobcu došlo dňa 12.4.2016 pri fyzickom
úroku žalovaného na žalobcu, konkrétne skokom žalovaného na končatinu žalobcu. Ku škode by
nedošlo, ak by túto skutočnosť nerealizoval. Žalovaný bol uznaný vinným súdom rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 2T/136/2016 zo dňa 17.5.2017, došlo k príčinnej súvislosti medzi útokom a

škodou, preto má súd zato, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poškodenému žalobcovi a
žalovaný je povinný nahradiť mu škodu napriek svojej zlej finančnej situácii, lebo ku škode by nedošlo,
ak by ju žalovaný nezapríčinil.
23. Žalovaný namietal výšku náhrady škody. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poškodenému poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom posudzujúci lekár bodovo

ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku MUDr. B. O. zo dňa 27.3.2018 a zo sumy za jeden bod ustanovenej v príslušnom
kalendárnom roku 2018 Opatrením ministerstva zdravotníctva vo výške 19,08 eur. Suma náhrady je

určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod, t.j. 100 x 19,08 eur = 1.908,- eur, preto súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu.
24. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového
poriadku), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.25. V danom prípade mal úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
26. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.