Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/415/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200694
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416200694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov: 1/ H. R., nar. X.XX.XXXX,
bývajúci v Q. U. č. XXX, 2/ E. R., rodená R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v F., T. č.XX, 3/ P. R., nar.
X.X.XXXX, bývajúci v P., T. č. XXXX/X a 4/ P. G., rodená R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v W. č. XXX/
XX, všetci žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Podjavorinskej 7, proti žalovanému O.. H. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v A. č. XX, zastúpenému
AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 27, IČO: 36 867 306, za ktorú koná advokát a
konateľ JUDr. Ivan Dlhopolec, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom D. R., zomr.

XXXX,, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/ 22/2016-178
zo dňa 11. 09. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 5C/22/2016-178 zo dňa 11. 09. 2017 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný
súd“) rozhodol tak, že určil, že do dedičstva po nebohom D. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel

dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. XXX patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území Q. U., t. č. vedené Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako
pozemok s parcelným č. C-KN XXXX - ostatné plochy o výmere 2.000 m2 v spoluvlastníckom podiele
367/2000 z celku a pozemok s parcelným číslom C-KN XXXX - ostatné plochy o výmere 2.607 m2 v
spoluvlastníckom podiele 478/2607 z celku. Ďalej okresný súd predmetným rozsudkom priznal svedkyni
L. J. a svedkovi D. U. voči žalovanému nárok na svedočné v rozsahu 100 % a o trovách konania
rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou
proti žalovanému domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby patria do dedičstva
po nebohom D. R., narodenom dňa XXW. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobu odôvodnili
tým, že nebohý R. v čase svojej smrti okrem iných nehnuteľností vlastnil aj nehnuteľnosť zapísanú
na LV č. Q., k. ú. U. ako E-KN parc. čXXX/X - trvalé trávnaté porasty o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 3/168, čomu zodpovedala výmera 893 m2. Na základe rozhodnutia bývalého Obvodného

pozemkového úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 14. 08. 2005 č. 2005/00450 boli v katastrálnom území
Q. U. nariadené pozemkové úpravy v zmysle zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách. Počas
pozemkových úprav L. J. na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 85/2007, Nz 51699/2007 zo
dňa 04. 12. 2007, spísaného notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou, so sídlom Notárskeho úradu v Žiarinad Hronom nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, a to bez vedomia a súhlasu
žalobcov, Slovenského pozemkového fondu a obce Q. U.. Osvedčenie o vydržaní bolo vydané na
žiadosť L. J. bez toho, aby predložila doklady vyžadované § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok). Právny zástupca žalobcov poukázal v konaní pred súdom prvej
inštancie na to, že L. J. nemohla predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť, nakoľko ich nikdy v držbe
nemala, pričom skutočnosti uvedené v Osvedčení vyhlásenia o vydržaní nie sú pravdivé. Následne
L. J. previedla uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 30. 09. 2008 na D. U.. Bývalá Správa
katastra nehnuteľností Žiar nad Hronom vklad tejto zmluvy povolila pod V XXXX/XXXX. Na základe

vyššie uvedených úkonov - Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní a následnej kúpnej zmluvy, správny
orgán vykonávajúci pozemkové úpravy, aktualizoval register pôvodného stavu tak, že predmetnú
nehnuteľnosť už podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností viedol ako vlastníctvo D. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. R. XX, a to ako C-KN parc. č. XXXX a CKN parc. č. XXXX, ktoré boli zapísané
na D. U. na LV č. XXXX, k. ú. Q. U.. Následne došlo k prevodu týchto pozemkov kúpnou zmluvou
zo dňa 21. 03. 2014 na žalovaného, čím je daná jeho pasívna legitimácia. Pokiaľ ide o naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom D. R.,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia v žalobe uviedli, že
aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovaným je evidentný v tom, že žalobcovia napriek
tomu, že sú dedičmi po vlastníkovi predmetných nehnuteľností, na základe nepravdivého vyhlásenia
o vydržaní a následných prevodov, zápis vlastníckeho práva na ich právneho predchodcu stratili, t. j.

v súčasnosti nemôžu byť predmetné pozemky prejednané v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko
zápis vlastníckeho práva je vedený na žalovaného. Jedine takto podanou žalobou sa ako žalobcovia
môžu domôcť toho, že rozsudok vydaný v tomto konaní sa stane podkladom pre dedičské konanie
o novoobjavenom majetku. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, pričom argumentoval

tým, že pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností bol dobromyseľný.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie a na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že z
predloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 18D 11/2013, Dnot 163/2013, vydaného JUDr. Štefanom

Kuteničom, notárom ako súdnym komisárom dňa 26. 07. 2013 zistil, že D. R. dňa XX. XX. XXXX zomrel.
Pôvodné dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 10D 1234/93. Ako dedičia zo zákona boli zistený
I. R., manželka nebohého, H. R., syn nebohého, E. R., rod. R., dcéra nebohého, P. R., syn nebohého
a P. Z., rod. R., dcéra nebohého. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2013.
Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Ďalej okresný súd z výpisu z LV č. XXX,

k. ú. Q. U. zo dňa 30. 10. 2004 zistil, že E - KN parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere
55013 m2 bol evidovaný na D. R. v podiele 3/168. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu tiež neboli
sporné.V priebehu sporu pôvodne v žalobe označená žalobkyňa 1/, manželka nebohého D. R., dňa
XX. XX. XXXX zomrela, ktorá skutočnosť je zrejmá a z údajov uvedených v Registri obyvateľov. Podľa
vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov, dedičmi I. R. sú jej deti, pôvodne označené ako žalobcovia

2/ až 5/. Uznesením sp. zn. 5C/22/2016 zo dňa 28. 11. 2016 okresný súd rozhodol tak, že v konaní
pokračuje s dedičmi po nebohej I. R. (teraz žalovaní 1/ až 4/).

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že notárka Mgr.
Mária Kuteničová spísala dňa 04. 12. 2007 v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. notársku zápisnicu N

85/2007, Nz 51699/2007, predmetom ktorej bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti uvedenej v predmetnej notárskej zápisnici, z obsahu ktorej okresný súd zistil, že L. J.
vyhlásila, že na základe vydržania nadobudla okrem iného vlastnícke právo „k nehnuteľnosti zapísanej
v katastri nehnuteľností pre obec Q. U. na LV č. XXX ako E-KN parc. č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty
o výmere 50013 m2 v podiele 1/14 pod B9, v podiele 3/168 pod B 19“. V predmetnej notárskej zápisnici

je ďalej uvedené, že „Majetkovo právne vysporiadanie týchto nehnuteľností previedli v dávnej minulosti
právni predchodcovia „účastníčky“, dohody o prevode nehnuteľností sa nezachovali v písomnej,
preto táto zmena vlastníctva nebola vyznačená v evidencii pozemkovej knihy a následne v katastri
nehnuteľností, vzhľadom na uvedené skutočnosti splnila účastníčka podmienky vydržania vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam. K uvedeným nehnuteľnostiam došlo k vydržaniu vlastníckeho práva na

základe nerušenej, nepretržitej, dlhodobej a dobromyseľnej držby, spĺňajúcej zákonné podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka“. Z
obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2008, zavkladovanej pod V XXXX/XX, okresný súd ďalej zistil,
že L. J. predala D. U., okrem iného, „nehnuteľnosť zapísanú na LV XXX parc. E-KN č. XXX/X - trvalétrávnaté porasty o výmere 50013 m2 pod B 15/168, čo predstavuje výmeru 4465 m2“. Z obsahu kúpnej
zmluvy zo dňa 21. 03. 2014, zavkladovanej pod V XXX/XX okresný súd zistil, že D. U. predal O.. H. U.,
okrem iného, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to ako C-KN parc. č. XXXX - ostatné plochy o

výmere 2000 m2 a C-KN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 2607 m2.

1.4 K jednotlivým vykonaným dôkazom okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že: z oznámenia Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave zo dňa 17. 03.
2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 23. 03. 2017 zistil, že v čase spísania predmetného osvedčenia

vyhlásenia o vydržaní nebolo zo strany fondu vydané kladné vyjadrenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. a)
bod 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v prospech L. J. s tým, že fond neeviduje
vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam ani žiadne podanie, resp. žiadosť.

1.5 Z oznámenia obce Q. U. zo dňa 27. 03. 2017, doručeného okresnému súdu dňa 28. 03.2017 okresný
súd zistil, že obec Q. U. preverila v registratúrnych záznamoch obce za rok 2007 vydanie potvrdenia pre

pani L. J., pričom bolo zistené, že záznam o udelení súhlasu obce s vydržaním vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti sa v registratúrnych záznamoch obce nenachádza.

1.6 Z Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Žiar nad Hronom číslo: 2005/00450 zo dňa 14. 08.
2005 okresný súd zistil, že boli nariadené pozemkové úpravy k pozemkom v k. ú. Q. U.. Z Oznámenia

Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor zo dňa 05. 11. 2015 okresný súd zistil,
že výmera spoluvlastníckych podielov vlastníka D. R. z parcely podľa registra pôvodného stavu bola
po zohľadnení príspevku „na spoločné zariadenia a opatrenia“ premietnutá do parciel registra nového
stavu nasledovne: číslo parcely pôvodného stavu XXX/X, výmera spoluvlastníckeho podielu 893 m2,
číslo parcely nového stavu XXXX, podiel spoluvlastníka na výmere uvedenej parcely nového stavu XXX/

XXXX, číslo parcely nového stavu XXXX, podiel spoluvlastníka na výmere uvedenej parcely nového
stavu XXX/XXXX. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že touto skutočnosťou došlo k identifikácii parciel ako aj ich výmer pripadajúcich na právneho
predchodcu žalobcov, čomu korešponduje výrok rozhodnutia súdu.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na návrh právneho
zástupcu žalobcov vykonal dôkaz oboznámením sa s časťou Zápisnice z pojednávania zo dňa 11. 05.
2016 zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22C/43/2016. Z výpovede žalovaného v danom
konaní vyplynulo, že E. L. je jeho blízkou priateľkou a od nej sa dozvedel, že predmetné pozemky
sú na predaj. Právny zástupca žalobcov navrhol vykonať tiež dôkaz oboznámením sa s výpoveďou

notárky Mgr. Márii Kuteničovej v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.
19C/22/2016, s čím súhlasil aj právny zástupca žalovaného, preto sa strany sporu zhodli na tom, že jej
výsluch na pojednávaní v tomto konaní nežiadajú. Z obsahu výpovede svedkyne Mgr. Márie Kuteničovej
v uvedenom súdnom konaní vyplynulo, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu N 85/2007, Nz 51699 zo
dňa 04. 12. 2007 pamätá si o akú zápisnicu ide. Pokiaľ ide o vydržateľku L. J., svedkyňa Mgr. Mária

Kuteničová uviedla, že túto osobne nepozná, daná zápisnicu spísala na jej požiadanie. Konštatovala,
že podstatné náležitosti k vydržaniu jej vždy predkladajú účastníci a je na nich aké doklady notárovi
predložia. V uvedenej súvislosti Mgr. Mária Kuteničová uviedla, že súčasťou dokladov od pani J. bolo aj
vyjadrenie obce Q. U., v ktorom bolo napísané, že obec nemá k vydržaniu daných pozemkov námietky.
Predloženie potrebných dokladov je povinnosťou účastníka, nie notára. Notár nepreveruje pravdivosť

vyhlásenia účastníka. Notár len pasívne zapisuje do notárskej zápisnice vyhlásenie účastníka s tým, že
do tohto vyhlásenia nezasahuje. Ku konkrétnym okolnostiam spisovania notárskej zápisnice o vydržaní
vlastníckeho práva L. J. sa Mgr. Mária Kuteničová vzhľadom na väčší časový odstup nevedela vyjadriť
- uviedla, že predmetné osvedčenie vyhlásenia o vydržaní spolu spísali a následne ho L. J. podpísala.
Ďalej uviedla, že L. J. osvedčovala v septembri 2008 podpis na nejakej listine, predtým osvedčovala

vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva zo septembra 2008 a v októbri 2008 spisovala darovaciu
zmluvu. Pokiaľ ide o osobu D. U., vie kto to je, avšak bližšie ho nepozná. Následne na položené otázky
uviedla, že v minulosti bol manželom jej nevlastnej sestry E. L., avšak neudržiava s nimi žiadne vzťahy,
ani v minulosti sa s nimi nestretávala a vzťahy neudržiavala.

1.8 Okresný súd vypočul v konaní ako svedkyňu L. J., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že
vedome nič nenadobudla ani nepredala. Pána U. videla prvýkrát na chodbe súdu pred pojednávaním,
on jej žiadne finančné prostriedky nevyplácal. Ona a ani jej predchodcovia nikdy neužívali pozemky „na
Ladne“. Žiadne dohody s R. neuzatvárala, pozemky neužívala. V súvislosti s predmetným osvedčenímvyhlásenia o vydržaní uviedla, že ona nepredkladala žiadne doklady, myslí si, že bol na nej spáchaný
podvod. Nevie ani za čo sa pozemky predali. V období posledných 10 rokov ona žiadne pozemky
v katastri Q. K. nepredávala a nezobrala v tejto súvislosti za predaj ani žiadne peňažné prostriedky.

Uviedla, že v predmetnom osvedčení vyhlásenia o vydržaní sa nachádzajú jej identifikačné údaje a aj
podpis na zmluve je jej, nemá však dôkazy, aby mohla „toho pána“ obviniť. Svedkyňa ďalej uviedla, že
aj ona si riešila urbár po otcovi - bolo to asi pre 10-11 rokmi.

1.9 V konaní okresný súd ako svedka vypočul aj D. U., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po

rozvode mal finančnú hotovosť, a preto mal záujem investovať do pozemkov. Na autobusovej zastávke
našiel inzerát, na ktorý zareagoval. Komunikoval s pani J., stretol sa s ňou osobne, spravili zmluvu,
ktorú ona podpísala v jeho prítomnosti v reštaurácii, kde jej za predaj nehnuteľností vyplatil peniaze.
Svedok ďalej uviedol, že žil so sestrou notárky Mgr. Kuteničovej, boli manželia. Pani Kuteničová im bola
na svadbe za svedka. Jeho bývalá manžela sa volala E. L. a pracovala u svojej sestry, notárky Mgr.
Kuteničovej. Potom stretol pána U., ktorému pozemok následne predal.

1.10 Okresný súd v konaní vypočul ako svedka aj E. T., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že
po revolúcii sa vytvoril urbár Ladno a keďže boli určité nejasnosti rozhodol sa vytvoriť rodostrom. Nikdy
sa v tejto súvislosti nestretol s menom J. alebo W., ktorí boli jej rodičia. Nikdy sa v zápisoch nestretol
ani s menami starých rodičov pani J.. Nikdy nebolo zistené, že by predmetné pozemky užívala či už

pani J. alebo jej rodina, nikdy ich ani neobrábali. Zároveň poukázal na to, že predmetná parcela (E-KN
parcela č. XXX/X) bola spoločná a pokiaľ by jej časť chcela pani J. užívať, tak by potrebovala súhlas
ostatných spoluvlastníkov. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pôvodnú
PK vložku č. XXX, tak tam bolo vedených 14 osôb a jednou z nich bol aj pán D. R.. V danej lokalite
Ladno pani J. nič nemala a ani nevlastnila. V listinách sa nevyskytovalo ani meno jej rodičov; otec bol

D. W. a matka prišla z dolniakov. Svedok na vysvetlenie uviedol, že v lokalite Q. U. sú 4 urbáre, pričom
Ladno je jedným z týchto urbárov.

1.11 Okrem uvedených svedeckých výpovedí vykonal okresný súd aj dôkaz navrhnutý právnym
zástupcom žalobcov a to oboznámením sa s LV č. XXX, k. ú. C. Q., s LV č. XXXX, k. ú. U. Q.,

s LV č. XXXX, k. ú. C. W. a s LV č. XXXX, k. ú. U. W.. Z uvedených listín okresný súd zistil, že
žalovanýnadobúdalajvtýchtokatastrálnychúzemiachnehnuteľnostistým,ženajprvtietonehnuteľnosti
nadobudla na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 27. 01. 2011 E. P.,
ktorá ich dňa 30. 03. 2011 predala C. L., ktorá je podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov dcérou
E. L., ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval, pričom C. L. následne tieto nehnuteľnosti previedla na

žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2014.

1.12 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nehnuteľnosti,
ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva po nebohom D. R. nadobudla do vlastníctva L. J. na
základe Osvedčenia vyhlásenia o ich vydržaní, spísaného vo forme notárskej zápisnice N 85/2007, Nz

51699/2007 notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou dňa 04. 12. 2007 so sídlom Notárskeho úradu v Žiari nad
Hronom, pričom okrem iných nehnuteľností nadobudla L. J. aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX
ako E-KN parc. č. XXX/X v podiele 3/168, k. ú. Q. U.. Uvedenú notársku zápisnicu vyhodnotil okresný
súd tak, že neobsahuje všetky formálne náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval zákon č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom k 4.12.2007. Uvedená notárska

zápisnica neobsahovala konkrétne vyjadrenia osôb, ktorým svedčil posledný zápis vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností alebo súhlas ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva
vydržaním výhrady a to v zmysle § 63 písm. a/, bod 1. zákona č. 323/1992 Zb.. Z výpisu z LV č. XXX,
k. ú. Q. U. okresný súd zistil, že je nepochybné, že pod B 19 bol evidovaný ako podielový spoluvlastník
D. R. v podiele 3/168. D. R. bol na LV č. XXX evidovaný ako osoba neznáma. V takomto prípade

zákon č. 323/1992 Zb. vyžadoval (a stále vyžaduje) vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na
správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu (Slovenský pozemkový fond - ďalej aj „SPF“), preto
bolopotrebnékpredmetnémuOsvedčeniuvyhláseniaovydržanípripojiťajstanoviskoSPF.AjkeďbolD.
R. na LV č. XXX evidovaný ako neznámy vlastník (označený ako J.R.) bolo možné pripojiť aj stanoviská
jehoprávnychnástupcov,pokiaľboliznámi.Vpripojenomnotárskomspisesavšaknenachádzaložiadne

vyhlásenie či už SPF alebo vyhlásenie právnych nástupcov X.XX V R..

1.13 V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
poukazuje na to, že v čase spísania predmetného Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní D. R. už nežil(zomrel dňa XX. XX. XXXX). V konaní bolo dotazom na SPF preukázané, že Slovenský pozemkový fond
neeviduje vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam žiadne podanie ani žiadosť, pričom zo strany
SPF nebolo vydané kladné vyjadrenie v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb.. V pripojenom notárskom

spise sa nachádzalo len oznámenie obce Q. U. - bez uvedenia dátumu - že nemá výhrady proti vzniku
vlastníckeho práva vydržaním a proti vydaniu Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam podľa zákona č. 323/92 Zb., nachádzajúcim sa v k. ú. Q. U., hoci
podľa stanoviska obce Q. U. zo dňa 27. 03. 2017, doručeného okresnému súdu dňa 28.3.2017,
obec Q. U. po preverení v registratúrnych záznamoch obce za rok 2007 zistila, že záznam o udelení

súhlasu s vydržaním vlastníckeho práva dotknutých nehnuteľností sa v registratúrnych záznamoch
obce nenachádza. Ustanovenie § 63 písm. a/, bod 2 zákona č. 323/1992 Zb., pritom vyžaduje súhlas
obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva
vydržaním alebo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, výhrady. Z výpovede svedkyne,
ktorá mala dotknutú nehnuteľnosť vydržať - L. J., okresný súd zistil, že táto predmetnú nehnuteľnosť
vedome nenadobudla, nikdy ju neužívala, rovnako ako ju neužívali ani jej právni predchodcovia.

V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zo
zistených skutočností možno jednoznačne vyvodiť, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa ani
základné formálne náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre jej platnosť. Konštatoval, že okrem formálnych
náležitostí neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky potrebné na to, aby bolo možné konštatovať
vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam svedkyňou L. J., ktorá vo svojej svedeckej

výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by predmetné nehnuteľnosti previedla na D. U., pričom
poprela, že by jej bol D. U. titulom kúpnej ceny vyplatil akúkoľvek peňažnú sumu. Zdôraznila, že D. U.
nepoznala, prvýkrát ho videla na súde. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní bol ako svedok vypočutý aj D. U.. Konštatoval, že jeho
tvrdenia vyzneli nevierohodne a to z nasledovných dôvodov: tvrdil, že kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel s L. J.

podpísala L. J. v reštaurácii, pričom z predloženej kúpnej zmluvy je nepochybné, že ju L. J. podpisovala
na notárskom úrade v Žiari nad Hronom pred notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou; ďalej tvrdil, že kúpnu
cenu L. J. vyplatil v reštaurácii a to vo výške 10.000,-Sk, pričom zo znenia kúpnej zmluvy, ktorú sám
pripravil ( po stiahnutí z internetu) vyplýva, že jej mal kúpnu cenu vyplatiť pred podpísaním zmluvy,
pričom z výpovede svedkyne L. J. súd zistil, že sa s D. U. sa prvýkrát stretla na súde pred pojednávaním

a jednoznačne poprela, že by jej vyplatil sumu 10.000,-Sk.

1.14 Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd posúdil notársku zápisnicu N 85/2007, Nz
51699/2007,predmetomktorejbolo Osvedčenievyhláseniaovydržanízaneplatnýprávnyúkon,pretože
nespĺňa tak formálne ako aj materiálne náležitosti potrebné pre jeho platnosť. Konštatoval, že vzhľadom

na to, že L. J. sa nemohla stať oprávnenou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom nebola
ako nevlastníčka oprávnená na ich ďalší prevod, posúdil okresný súd aj nasledujúce právne úkony
(kúpnu zmluvu zo dňa 30. 09. 2008, uzatvorenú medzi L. J. a D. U. a kúpnu zmluvu zo dňa 21. 03.
2014, uzatvorenú medzi D. U. a D. U.) za absolútne neplatné právne úkony. Pokiaľ sa žalovaný v
spore bránil tvrdením, že nehnuteľnosti odkúpil dobromyseľne, na základe kúpnej zmluvy, a tiež tým,

že pri nadobúdaní týchto nehnuteľností postupoval obozretne, opatrne, presvedčil sa, že osoba od
ktorej nehnuteľnosti nadobúda, čiže pán U., je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností, považoval
okresný za potrebné poukázať na to, že v danom prípade je opodstatnené rešpektovať základnú
zásadu rímskeho práva pri nadobúdaní vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na
iného viac práv než má sám. Ani zásada hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností

nemôže popierať túto základnú zásadu, nakoľko ide o právnu domnienku, ktorá je vyvrátiteľná, to
znamená, že údaje uvedené v katastri nehnuteľností prestanú byť hodnovernými a záväznými pokiaľ sa
preukáže opak (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26. 01. 2017). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že
žiada, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a aby podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil
a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, že b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a c)
tiež tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o danostinároku žalobcov odôvodnil tým, že notárska zápisnica spísaná Mgr. Máriou Kuteničovou, ktorou
bolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodným
nehnuteľnostiam vydržaním v prospech L. J., trpí nedostatkami. Tieto sú podľa názoru súdu prvej

inštancie tak formálne (vzhľadom na absenciu niektorých listín predpokladaných ustanovením §
63 Notárskeho poriadku) ako aj materiálne (vzhľadom na neplnenie zákonných podmienok pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním). L. J. podľa názoru súdu prvej inštancie nenadobudla
vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaním, preto ho od nej nemohol nadobudnúť D.
U. a preto ho nemohol nadobudnúť ani žalovaný od D. U.. Súd prvej inštancie zároveň spochybnil

dobromyseľné nadobudnutie predmetných nehnuteľností žalovaným - odvolateľom. V uvedenej
súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že poukazuje tak na absenciu procesných podmienok ako aj
na čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého nedostatky
mu neumožňujú reagovať na nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, argumentovať, prípadne
namietať všetky jeho skutkové a právne závery. Zdôraznil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
v dobrej viere, titulom pre ich nadobudnutie bola kúpna zmluva, ktorú uzatvoril s predchádzajúcim

vlastníkom D. U.. Pred uzavretím kúpnej zmluvy postupoval s opatrnosťou aká sa v obdobných
prípadochodosôbvpostaveníkupujúcichvyžaduje.Zevidenciekatastranehnuteľnostízistil,žeD.U.bol
v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností a jeho vlastnícke právo
podľa datovaného právneho titulu, ktorým sporné nehnuteľnosti nadobudol, nikto 6 rokov nespochybnil.
V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ ide o evidenciu nehnuteľností v

katastri nehnuteľností platí právna domnienka, že pokiaľ sa nepreukáže opak, údaje zapísané v katastri
nehnuteľností sa považujú za platné. Zdôraznil, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol
od D. U.. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na princíp, podľa ktorého
nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, žalovaný v odvolaní uviedol, že vo svojich
písomných vyjadreniach opakovane poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, keď napr. v

náleze zo dňa 16. 03. 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2005 ústavný súd uviedol, že z hľadiska poskytnutia
ústavno-právnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti/tiam novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej
viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery
ďalšiehonadobúdateľaaprincípochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka. Vuvedenejsúvislosti

žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudkukonštatoval,žežalovanýnadobudnutiepredmetnýchnehnuteľnostívdobrejvierenepreukázal,
resp., že takéto nadobudnutie predmetných nehnuteľností bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené, tak
s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Zdôraznil, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam
spísania notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaním v prospech L. J., nevie sa vyjadriť ani k
nedostatkom predmetnej notárskej zápisnice, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal súd
prvej inštancie. Nepozná L. J., nikdy ju nestretol, rovnako nepozná notárku Mgr. Máriu Kuteničovú,
pričom opak z vykonaného dokazovania nevyplynul. V závere odvolania žalovaný uviedol, že názor
súdu prvej inštancie, že dobromyseľné nadobudnutie predmetných nehnuteľností bolo vykonaným

dokazovaním vyvrátené, je vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní neudržateľný, pričom
ani nevyplýva z konkrétnych skutočností. Ďalej uviedol, že nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, v časti ktorá sa týka náhrady trov konania. Je presvedčený, že zákonné a spravodlivé by bolo
žalobcom náhradu trov konania nepriznať, pretože nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú
určenia vlastníckeho práva nadobudol od pôvodného vlastníka, začatie konania nezavinil, nebolo možné

ho predvídať, vyhnúť sa mu, ani so žalobcami urovnať spor napr. formou zmieru. Za týchto okolností nie
je podľa žalovaného spravodlivé, aby bol nútený žalobcom nahradiť trovy konania. Pokiaľ aj žalobcovia
dosiahli v konaní úspech, bolo by spravodlivé, aby im súd náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa nepriznal.

3. K obsahu odvolania žalovaného sa žalobcovia písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
vyjadrili a vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ žalovaný namieta absenciu procesných podmienok (konania),
tieto v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizuje. Podľa názoru žalobcov všetky procesné podmienky
pre dané konanie boli splnené a súčasne všetky negatívne vymedzené procesné podmienky neboli
dané (prekážka začatého konania a prekážka právoplatne rozsúdenej veci). Je teda zrejmé, že pre

konanie pred súdom prvej inštancie boli riadne splnené všetky procesné podmienky a odvolací dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) CSP je žalovaným vytýkaný neopodstatnene. Pokiaľ ide o
druhý odvolací dôvod - nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
uviedli, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne a
jasne vyplýva odpoveď na všetky podstatné otázky konania: na otázku vecnej legitimácie strán

sporu (bod 5 odôvodnenia rozsudku), na otázku existencie naliehavého právneho záujmu na takejto
určovacej žalobe (bod 20 odôvodnenia rozsudku), na otázku nenaplnenia materiálnych podmienok
ani formálnych podmienok pre spísanie osvedčenia o vydržaní predmetných nehnuteľností notárkou
Mgr. Máriou Kuteničovou (bod 21 a 22 odôvodnenia rozsudku), pričom súd prvej inštancie venoval
osobitnú pozornosť obrane žalovaného ohľadne ním tvrdenej dobrej viery pri nadobúdaní sporných

nehnuteľností (bod 23 odôvodnenia rozsudku). Skutkové zistenia a ne nadväzujúce právne posúdenie
veci sú zo strany súdu prvej inštancie prehľadné, logicky nadväzujúce, majúce vzájomný súvis a najmä
sú riadne odôvodnené. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie
je vynechaná jediná pre rozhodnutie podstatná skutočnosť, pričom odôvodnenie rozsudku je veľmi
výstižné. Súd prvej inštancie sa starostlivo venoval procesnej obrane žalovaného, pričom na všetky ním
uvádzané skutočnosti poskytuje odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku adekvátnu odpoveď.

Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie je preto súdu prvej inštancie vyčítaná žalovaným v
odvolaní neopodstatnene. Pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod - nesprávne práve posúdenie, ktoré žalovaný
zrejme vidí v tom, že súd prvej inštancie nepoužil závery žalovaným konštantne opakovaného nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že
žalovaný prehliada to, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd podriaďuje skutkový stav

pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná
alebo neprizná. Podkladom pre právne posúdenie veci, je správne zistenie skutkového stavu. Pokiaľ v
dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie vyšli najavo skutočnosti, ktoré jasne odporujú tvrdeniu
žalovaného o jeho dobrej viere, (nadobúdanie rozsiahlych pozemkov žalovaným v k. ú. U. Q., v k. ú.
U. W., v k. ú C. W. a v k. ú. C. Q. rovnakým spôsobom ako v tomto prípade, prostredníctvom netere

notárky, závažné rozpory vo výpovediach svedka D. U. a žalovaného o okolnostiach kúpy a pod.), tak je
podľa žalobcov nadovšetko zrejmé, že práve takto zistený skutkový stav odporoval právnemu posúdeniu
veci, podľa ktorého je možné poskytnúť právnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi. Práve
súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav odporuje podľa žalobcov takému právnemu posúdeniu
veci, akého sa dovoláva žalovaný. V uvedenej súvislosti dali žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaného súdu prvej inštancie do pozornosti, že napriek výhradám k právnemu posúdeniu veci si
žalovaný v odvolaní neuplatnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j.
žalovaný nenamieta skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie a ani v odvolaní nenamietal, nepoprel prepojenie na notárku a na jej neter, ani okolnosti
ohľadne nadobúdania iných nehnuteľností, vedených na neho v okrese Žiar nad Hronom rovnako

prostredníctvom notárskych zápisníc spísaných notárkou Mgr. Kuteničovou, predmetom ktorých bolo
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (bod 19 odôvodnenia rozsudku). K týmto skutočnostiam sa žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadril a ani ich nespochybnil. V uvedenej súvislosti žalobcovia vo
vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že samotné zistenie skutkového stavu veci vylučovalo právne
posúdenie v súlade s argumentmi žalovaného o jeho dobrej viere (dobromyseľnosti pri nadobúdaní

predmetných nehnuteľností), preto súd prvej inštancie správne vec posúdil po právnej stránke, keď na
zistený skutkový stav neaplikoval právne posúdenie v súlade s predstavami žalovaného. Súd prvej
inštancie správne nepovažoval žalovaného za osobu, ktorá nadobudla sporné pozemky v dobrej viere a
súčasne súd prvej inštancie vysvetlil, prečo danú argumentáciu žalovaného nebolo možné akceptovať
po právnej stránke, a to s poukazom na závery NS SR vyjadrené v rozhodnutí zo dňa 26. 01. 2017, sp.

zn. 3Cdo/223/2016, na ktorých NS SR zotrval aj v neskorších rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí zo dňa
28. 06. 2017, sp. zn. 3 Cdo/115/2016), podľa ktorých samotná existencia dobrej viery nadobúdateľa
nie je spôsobilá zhojiť (nahradiť) neexistenciu vlastníckeho práva prevodcu v súlade s rokmi uznávanou
zásadou nemo plus iuris. Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že ani odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP nie je daný. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta aj rozhodnutie súdu prvej inštancie

o trovách konania, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na ustanovenie § 257
CSP, podľa znenia ktorého by súd mohol rozhodnúť o trovách konania podľa predstavy žalovaného len
v to prípade, ak by boli dané výnimočné okolnosti a súčasne dôvody osobitného zreteľa. Uviedli, že
súd môže pri aplikácii § 257 CSP prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých správ sporu, ako aj na povahu a okolnosti sporu. Je zrejmé, že majetkový aspekt použitia § 257

CSP nie je pri žalovanom relevantný. Pokiaľ žalovaný poukazuje na okolnosti tohto sporu, tak ani z nich
nevyplýva, že by mal súd na rozhodnutie o trovách konania aplikovať § 257 CSP, pretože žalobcovia
nezadali príčinu pre vznik tohto sporu, sporných pozemkov sa nikdy nevzdali. V závere vyjadrenia kodvolaniu žalovaného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zároveň priznal žalobcom voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 378 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytýkal, že a) neboli splnené
procesné podmienky, že b) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a c) tiež to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

6. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedených odvolacích námietok, odvolací súd
uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa
v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, ktoré je
nielen dostatočne podrobné, ale je aj jasné, zrozumiteľné a presvedčivé - súd prvej inštancie sa v ňom

logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami podstatnými
pre správne rozhodnutie v danej veci.

7. Na zdôraznenie správnosti záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP uvádza, že z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že

žalovaný si uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP, keď namietal, že neboli
splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

8. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolací
dôvod uplatnený žalovaným v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a to že neboli splnené procesné
podmienky, tak žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval (okrem citácie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP), ktoré procesné podmienky konania neboli

splnené. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že procesné podmienky (podmienky
konania) definuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 161 ods. 1 ako podmienky, za ktorých
môže súd konať a rozhodnúť, pričom teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné
podmienky konania, podmienky konania na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie
súdu), procesné podmienky konania na strane účastníkov a tzv. negatívne procesné podmienky konania

(prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok
je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním
konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil, že by v súdenej
veci neboli splnené procesné podmienky konania, pričom dospel k záveru, že tento odvolací dôvod
uplatnený žalovaným v odvolaní nie je dôvodný.

9. K odvolacej námietke žalovaného uplatnenej v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd
uvádza,žesprihliadnutímnaobsahpodanéhoodvolaniamožnousúdiť,žežalovanývidíopodstatnenosť
tejto odvolacej námietky v ním tvrdenej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, keď tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpovede na všetky

podstatné otázky konania, čo mu znemožňuje primerane reagovať a viesť polemiku o správnosti,
resp. nesprávnosti hodnotenia rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie s poukazom na to,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o kolízii dvoch ústavných hodnôt
a to princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa s princípom ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka s poukazom na to, že vyššiu mieru rizika má niesť nedbalý vlastník a nie

nadobúdateľ vlastníckeho práva v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o
tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
katastrálnom konaní. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú.
Preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že súd prvejinštancie pri odôvodnení rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom
odôvodnenie rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti
v zmysle tohto ustanovenia. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva

ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako
vec právne posúdil, pričom zároveň odkázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica spísaná notárkou Mgr.

Máriou Kuteničovou neobsahovala všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 323/1992 Zb.
v ustanovení § 63. Navyše výsluchom svedkyneJ. - ktorá údajne vydržala sporné pozemky mal súd
prvej inštancie nepochybne za preukázané, že táto osoba a ani jej právni predchodcovia neboli nikdy
držiteľmi daných pozemkov, dané pozemky neužívali, nejestvoval žiadny právny titul ich nadobudnutia
v prospech J. a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v súdenej veci neboli splnené
hmotnoprávne podmienky potrebné pre vydržanie vlastníckeho práva J.. Navyše L. (podľa obsahu jej

svedeckej výpovede) kupujúceho U. až do momentu, keď sa s ním stretla na súde prvej inštancie
v súvislosti s pojednávaním nepoznala, pričom akýkoľvek prevod predmetných nehnuteľností z jej
osoby na U.vylúčila. Práve na základe zisteného skutkového stavu týkajúceho sa následných prevodov
predmetných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi L. J. a D. U. a následnej
kúpnej zmluvy uzavretej medzi Jozefom Hoghom a žalovaným, súd prvej inštancie správne poukázal

na rozpory a okolnosti týkajúce sa uzatvárania uvedených kúpnych zmlúv a na základe takto zisteného
skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
za daných okolností nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti
kupoval v dobrej viere. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 06. 2016, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky nie je možné v súdenej veci vzhľadom na zistený skutkový stav aplikovať
a poskytnúť tak právnu ochranu práve žalovanému, ktorého dobromyseľnosť pri nadobúdaní sporných
nehnuteľností nebola v konaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukázaná. Okrem uvedeného
poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2010-11
zo dňa 10. 02. 2010, kde ústavný súd vyslovil právny názor, že ak aj bol správou katastra povolený

vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nemožno uvažovať o
ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. V tomto súdnom spore však nebola
navyše ani dobrá viera žalovaného pri nadobúdaní predmetných nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od D. U.
preukázaná, a to práve s prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie náležite popísal
v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako tak nie je možné za uvedeného zisteného skutkového stavu

uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,
podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. V uvedenej súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa
26. 01. 2017, kde najvyšší súd zaujal právny názor, že treba vychádzať zo zásady, podľa ktorej
nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, pričom podľa názoru Najvyššieho súdu SR

k zmene takejto zásady by nemalo dochádzať bez primeraného legislatívneho vyjadrenia v budúcej
právnej úprave z hľadiska predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, preto je potrebné odmietnuť možnosť
nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných
prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. Zdôraznil, že pre povýšenie dobrej
viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa nad zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet“, t. j. „nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má,“ súčasná právna úprava nedáva
žiadne opodstatnenie. Konštatoval, že práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti
rozhodovania súdov by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez
primeraného legislatívneho vyjadrenia.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného uplatnenej v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací
súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie na
základe zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcov vyhovel s
poukazom na to, že mal za preukázané, že žalovaného s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti

nemožno považovať za vlastníka predmetných nehnuteľností. KeďžeJ. nevydržala vlastníctvo sporných
nehnuteľností platne, potom nemohla previesť vlastnícke právo kúpnou zmluvou na D. a ten nemohol
platne previesť vlastnícke právo sporných nehnuteľností na žalovaného, pričom odvolací súd v tomtosmere poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k správnemu
právnemu posúdeniu veci.

11. Rovnako považuje odvolací súd za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade
trov konania (výrok II.). Žalobcovia boli nepochybne úspešnou stranou sporu v konaní pred súdom
prvej inštancie, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
voči žalovanému, ktorý bol neúspešnou stranou sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci
neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, ako sa toho

v odvolaní dovoláva žalovaný. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že
rozhodovanie o náhrade trov konania vychádza zo zásady úspechu v konaní, pričom ustanovenie § 257
CSPpredstavujeodchýlkuodtejtozásady.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahu
k určitým druhom konania alebo vo vzťahu k určitej procesnej situácii, nejde o automatické pravidlo.
Priamo z textu zákonného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že súd toto ustanovenie môže aplikovať
iba vo výnimočných prípadoch, pričom v danom prípade takéto dôvody hodné osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania žalobcom neexistujú a to ani vo vzťahu k osobitným okolnostiam
sporu a ani vo vzťahu k majetkovým, sociálnym, osobným a zárobkovým pomerom strán sporu, preto
odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti trov konania za vecne správne.

12.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie

v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobcom priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).